Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 10, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/15/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513200871
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8513200871.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobcu V. V., nar.
X.X.XXXX, bytom K. č. XX, XXX XX N. Y., občan SR, zastúpený JUDr. Rudolfom Demjanom, advokátom
AK so sídlom Farbiarska 47/9, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanej I. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K.
č. XX, XXX XX N. Y., občianka SR, zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Jánom Kušnírom, 082
32 Kojatice 26, v konaní o zriadenie vecného bremena takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a m i e t a návrh žalobcu na určenie, že na pozemku parc. KN-C č. XXXX/X,
zapísanom na LV č. XXXX, ktorého vlastníčkou je žalovaná, zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v
práve uloženia inžinierskych sietí - kanalizačnej prípojky z rodinného domu č. XX žalobcu do verejnej
kanalizácie, vytýčenej v nákrese z katastrálnej mapy v prospech žalobcu bez náhrady.

II. Nárok žalobcu na určenie, že na pozemku, parc. č. KN-C XXXX/X, ktorého vlastníkom je žalovaná sa
zriaďujevecnébremenospočívajúcevpráveprístupovejcestyošírke2bmadĺžkecca20bmpreosobné

vozidlo do garáže umiestnenej v rodinnom dome č. XX v prospech žalobcu - vlastníka nehnuteľností
- rodinného domu postaveného na pozemku, parc. KN č. XXXX v y l u č u j e na samostatné
konanie, kde rozhodne aj o trovách tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 27.02.2013 žalobca žiadal, aby súd určil, že na pozemku parc. KN-C
č. XXXX/X, zapísanom na LV č. XXXX, ktorého vlastníčkou je žalovaná, zriaďuje sa vecné bremeno
spočívajúce v práve uloženia inžinierskych sieti - kanalizačnej prípojky z rodinného domu č. XX žalobcu

do verejnej kanalizácie, vytýčenej v nákrese z katastrálnej mapy v prospech žalobcu bez náhrady.
Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľností stavby rodinného domu súp. č. XX,
nachádzajúceho sa na pozemku parc. KN-C č. XXXX o výmere 98 m2 a pozemku parc KN-C č.
XXXX/X o výmere 217 m2. Rodinný dom postavený jeho neb. otcom P.
.V.vroku1975jekanalizačnýmodpadovýmpotrubímnapojenýdovybudovanejžumpy,ktoráje zriadená
na parcele KN-C č. 4108/1 o výmere 1279 m2, ktorej vlastníčkou je žalovaná. Nemá inú možnosť
uloženia inžinierskej siete - kanalizačnej prípojky od rodinného domu do hlavnej verejnej vetvy, len cez

pozemok žalovanej, pričom podľa nákresu katastrálnej mapy je trasa uloženia kanalizačnej prípojky
vedená tak, aby žalovanú minimálne obmedzovala vo využívaní jej pozemku.
Právny základ žaloby odôvodnil ustanovením § 151n Obč. zák.

Súd uznesením poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

Podaním doručeným súdu dňa 19.03.2013 žalobca rozšíril žalobný návrh tak, že žiadal určiť na pozemku
parc. KN - C č. XXXX/X, ktorého vlastníkom je žalovaná aj zriadenie vecného bremena spočívajúceho
v práve prístupovej cesty šírky 2 bm a dĺžke cca 20 bm pre osobné vozidlo do garáže umiestnenej vrodinnom dome č. XX v prospech žalobcu - vlastníka rodinného domu postaveného na pozemku parc.
KN č. XXXX.
Toto rozšírenie žalobného návrhu súd pripustil uznesením č.k. 2C 15/2013-35 zo dňa 11.04.2013.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich zástupcov, ohliadkou na mieste samom
na ktorej vypočul svedkov K. L., zamestnanca Podtatranskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Poprad, P.
G. a S. N., zamestnancov Mesta Stará Ľubovňa ako aj oboznámením sa s obsahom predložených
listinných dôkazov.

Na pojednávaniach právny zástupca žalobcu na podanej žalobe trval, zdôraznil, že
pre žalobcu je najvýhodnejšia trasa napojenia do verejnej kanalizácie podľa náčrtu, tak ako bola podaná
žaloba, táto trasa podľa jeho tvrdenia najmenej zasahuje do vlastníctva žalovanej. Návrhy predkladané
žalovanou sú pre žalobcu neprijateľné - teda napojenie sa do šachy č. 26.

Žalobca uviedol, že pre neho iné riešenie ako napojenie sa do šachty č. 27 je neakceptovateľné.

Splnomocnenýzástupcažalobcunapojednávaniachsožalobounesúhlasil,vprípadezriadeniavecného
bremena by sa pozemok znehodnotil, nebol by predajný. Vyjadril súhlas aby sa žalobca napojil do šachty
č. 26, teda aby prekopal pozemok žalovanej k 4 stĺpiku plota a odtiaľ aby sa napojil do šachty č. 26,

alebo ak sa nechce napojiť do šachty č. 26 môže sa napojiť priamo ho hlavného kanalizačného zberača
s tým, že Mesto súhlasí s prekopaním miestnej komunikácie.
Ďalej uviedol, že žalovaná súhlasí aby žalobca bezodplatne užíval prístupovú cestu ku garáži, avšak
ináč ako žiada žalovaný teda o šírke 2 metre a dĺžke 20 metrov, avšak po vlastníckej hranici žalobcu a
bez zriadenia vecného bremená, ak bude zriadené vecné bremeno žiadajú náhradu.

Z takto vykonaného dokazovania súd ustálil tento skutkový stav:
.

Žalobca je vlastníkom rodinného domu súp. č. XXXX postavený na parcele KN-C č. XXXX a jeho

vlastnícke právo je vedené na LV č. XXXX k.ú. N. Y..

Žalovaná je vlastníčkou parcely KN-C XXXX/X o výmere 1279 m2, jej vlastníctvo je vedené na LV č.
XXXX k.ú. N. Y..

Podľa fotokópie mapy, ktorú má pre potreby realizácie verejnej kanalizácie vyhotovenú Podtatranská
vodárenská spoločnosť, a.s.. Poprad (čl. 87 spisu) kanalizačná šachta č. 27 sa nachádza pri miestnej
komunikácií pri vlastníckej hranici pozemku žalovanej KN-C XXXX/X na pozemku XXXX/X, šachta
č. 26 sa nachádza pri miestnej komunikácií cca v polovici až dvoch tretinách šírky pozemku žalovanej
XXXX/X.

Ohliadkou na mieste samom súd zistil, že žalobca sa z rodinného domu nenapojí do verejnej kanalizácie
bez toho aby nezasiahol do vlastníctva žalovanej, teda aby kanalizačná prípojka viedla mimo pozemok
žalovanej parcela KN-C XXXX/X.

Ohliadkou mal však súd preukázané, že existuje aj iný spôsob napojenia sa rodinného domu žalobcu
do verejnej kanalizácie.

Trasa, ktorú navrhuje žalobca znamená prekopať pozemok žalovanej od rodinného domu do existujúcej
žumpy nachádzajúcej sa cca v polovici šírky pozemku žalovanej a následne prekopanie druhej polovice

šírky pozemku žalovanej k susedovi žalobcu nachádzajúceho sa po jeho pravej strane, následne
prekopanie pozemku, ktorý podľa tvrdenia žalobcu je v jeho vlastníctve parcela XXXX/X po dĺžke a
napojenie sa do existujúcej šachty číslo 27 nachádzajúcej sa pri miestnej komunikácií.
Takýmto spôsobom by bol prekopaný po šírke celý pozemok žalovanej.

Alternatívaktorúnavrhuježalovanájevedeniekanalizačnejprípojkypriamozrodinnéhodomukmiestnej
komunikácií a následne popri miestnej komunikácií do šachty č. 26.
Z výsluchu svedka K. L. zástupcu Podtatranskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Poprad mal súd
preukázané, že žalobca má zmluvu podľa ktorej sa má napojiť do kanalizačnej šachty č. 27, miestozrealizovania kanalizačnej šachty si záujemcovia nahlasovali samy. Žalobca sa môže napojiť aj do
šachty č. 26 avšak je za to poplatok. Podľa svedka či by sa žalobca napojil do šachty č. 26 alebo 27
technický problém by nemal byť.

Svedok P. G., zástupca Mesta Stará Ľubovňa, uviedol, že jednotliví občania sa samy určili najvhodnejšie
miesto na zriadenie pripojovacej šachty, rovnako aj žalobca. Svedok zdôraznil, že žalobca bol z ich
strany upozorňovaný, že ak chce mať šachtu tak ako ju má t.j. číslo 27 musí mať súhlas vlastníka
pozemku kadiaľ má prípojka viesť.

Svedok taktiež uviedol, že Mesto Stará Ľubovňa nebude mať výhrady ak by sa žalobca napojil aj na
šachtu č. 26. Pričom uviedol, že napojenie rodinného domu žalobcu na verejnú kanalizáciu nie je
potrebné viazať na existujúcu žumpu, na verejnú kanalizáciu sa môže napojiť priamo od rodinného
domu.

.

Rovnaké stanovisko uviedol aj svedok S. N..

Ohliadkou na mieste samom súd zistil, že žalobca nemá prístup ku garáži nachádzajúcej sa v jeho
rodinnom dome.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podanou žalobou sa žalobca domáha vypratania nehnuteľností - rodinného domu.

Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok.

Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie
vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona
a za primeranú náhradu.

Podľa§151nods.1 Obč.zák.vecnébremenáobmedzujúvlastníkanehnuteľnejvecivprospechniekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe.

Podľa § 151n ods. 2 Obč. zák. vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
Prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa § 151n ods. 3 Obč. zák. pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady

na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery
spoluužívania.

Podľa § 151o ods. 1 Obč. zák. vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v
spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného

orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom
práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151o ods. 2 Obč. zák. zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ

osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

Podľa § 151o ods. 3 Obč. zák. ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty

.
cez priľahlý pozemokVychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení vecné bremená sú vecnoprávne obmedzenia
vlastníckehoprávaknehnuteľnejvecivprospechinéhosubjektu.Obmedzeniespočívavtom,ževlastník
nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom je v prospech niekoho iného povinný niečo trpieť, niečoho

sa zdržať alebo niečo konať. Vecnoprávny charakter vecných bremien spočíva v tom, že táto povinnosť
(obmedzenie)vlastníkazaťaženejnehnuteľnostiprechádzasvlastníctvomtejtonehnuteľnostínaďalších
jej nadobúdateľov.
Vecné bremená sa musia vykonávať šetrne tak, aby čo najmenej obmedzovali výkon vlastníckeho práva.
Obsah oprávnenia subjektu oprávneného z vecného bremena môže mať rozmanitý obsah. Hovoríme o

právach zodpovedajúcich vecnému bremenu.
Vecné bremená môžu vznikať, resp. práva zodpovedajúce vecným bremenám možno nadobúdať iba
taxatívne vypočítanými spôsobmi a to: písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami
konania o dedičstve, súdom schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím
príslušného orgánu, priamo zo zákona a vydržaním. Súd môže svojím rozhodnutím zriadiť vecné
bremenovtrochprípadoch ato:prizrušeníavyporiadanípodielovéhospoluvlastníctvarozdelenímveci,

pri úprave vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby a ak nie je vlastník stavby zároveň
vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. V ostatných
prípadoch nemôže súd svojím rozsudkom zriadiť vecné bremeno, a to ani vtedy, keby sa z okolností
prípadu javilo zriadenie vecného bremena nutným východiskom na jeho riešenie. Súdu neprislúcha teda
zriadiť vecné bremeno ani v tých prípadoch, keď to vyžaduje verejný záujem.

Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žalobe
v časti v ktorej sa žalobca domáha zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve uloženia
inžinierskych sieť - kanalizačnej prípojky z rodinného domu žalobcu do verejnej kanalizácie, podľa
nákresu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Ako bolo vyššie uvedené súd môže svojim rozhodnutím zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu
len v troch prípadoch a to pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pri úprave vzťahov
medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby a pri zriadení prístupu vlastníkovi stavby. Zriadenie
vecného bremena - uložením inžinierskych sietí - kanalizačnej prípojky nepatrí medzi prípady v ktorých

by zákon dal oprávnenie súdu na zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

Jetrebazdôrazniť,že vykonanýmdokazovanímmalsúdpreukázané,žeexistujeriešenieprinajmenšom
menej obmedzujúcevlastníkapozemku,akotonavrhuježalobcat.j.napojeniesadoverejnejkanalizácie
prekopaním pozemku žalovanej od rodinného domu žalobcu k 4. stĺpiku plota pri miestnej komunikácií

a následne napojenie sa do šachty č. 26 alebo aj do šachty č. 27.

Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcu v časti v ktorej sa domáhal určenie, že na pozemku parc.
KN-C č. XXXX/X, zapísanom na LV č. XXXX, ktorého vlastníčkou je žalovaná, zriaďuje vecné bremeno
spočívajúce v práve uloženia inžinierskych sietí - kanalizačnej prípojky z rodinného domu č. XX žalobcu

do verejnej kanalizácie, vytýčenej v nákrese z katastrálnej mapy v prospech žalobcu bez náhrady
zamietol.

.

Druhým nárokom žalobca žiadal určiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúceho v práve
prístupovej cesty pre osobné vozidlo do garáže umiestnenej v rodinnom dome cez pozemok žalovanej
par. KN-C XXXX/X.
Ohliadkounamiestesamomsúdzistil,žežalobcamáprístupkusvojejgarážilencezpozemokžalovanej.
Na rozhodnutie o tejto otázke bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie (nie je vylúčené znalecké

skúmanie). Ak sa zriaďuje vecné bremeno iba k časti pozemku vyznačí sa táto časť pozemku na
geometrickom pláne, ktorý je potom súčasťou listiny o právnom nároku, ktorým sa vecné bremeno
zriaďuje. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu podlieha aj zápisu do katastra nehnuteľností, v
zmysle zákona o katastri nehnuteľností prílohou k zápisu takéhoto práva je geometrický plán. Na
základe uvedeného súd v zmysle § 112 ods. 2 O.s.p. konanie o tomto nároku žalobcu vylúčil na

samostatné konanie kde rozhodne aj o trovách tohto konania.Poučenie:

Proti I. výroku rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti výroku o vylúčení vecí na samostatné konanie odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. a/
O.s.p.)