Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/31/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612209661
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8612209661.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a sudcov

JUDr.PetraStrakuaJUDr.MichalaBoroňavprávnejvecižalobkyneMVDr.M.M.,rod.T.,nar.X.X.XXXX,
bytom Y. XXX/XX, XXX XX F., štátna občianka SR, zastúpenej JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom
Advokátskej kancelárie so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov proti žalovaný GE Money, a.s., Bottova
7,81109Bratislava,IČO:17324220,zastúpenejadvokátskoukanceláriouMCGAlegal,s.r.o.,sosídlom
Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 6C 144/2012-69 zo dňa 17.7.2013
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jsa rozsudok.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť trovy odvolacieho konania právnemu zástupcovi žalobkyne
JUDr. Ambrózovi Motykovi v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku vo výške 81,46 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom určil, že Zmluva o úvere a
ďalších úverových produktoch uzatvorená medzi účastníkmi dňa 23.11.2007 číslo: 02000097 je v časti
Dohody o zrážkach zo mzdy zakotvenej v „Spoločných ustanoveniach“ Zmluvy o úvere neplatná. O
trováchkonaniarozhodoltak,žežalovaná jepovinnázaplatiťžalobkynitrovykonaniavsume490,02Eur

na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku vedeného v F., a.s., exp. F., č. ú. XXXXXXXXXX,
VS: XXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Posledným výrokom rozhodol, že žalovaná je
povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Svidník súdny poplatok v sume 132,50 Eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že „pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej
prípustnosti určovacieho návrhu, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom

vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a
oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny petit, teda to, čoho sa
navrhovateľvkonanídomáhaasúvisísriešenímotázky,čisatýmtopetitommôžedosiahnuťodstránenie
spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o existencii alebo neexistencii naliehavého právneho
záujmu predpokladá posúdenie, či je podaný určovací návrh vhodným, správne zvoleným a prípustným
procesným nástrojom ochrany jeho práva.

Naliehavý právny záujem žalobkyne mal súd preukázaný tým, že žalovaná začala realizáciu
zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza (alebo môže dochádzať, vo veci naviac bolo vydané
predbežné opatrenie č. k. 6C/144/2012-18 zo dňa 11.1.2013) bez právneho dôvodu k zásahu dojej majetkovej sféry, pričom zamestnávateľ žalobkyne bude musieť rešpektujúc uzatvorenú dohodu
vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne a žalovaný sa môže na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacovať.

Predmetom konania je určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako prostriedku na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý má postavenie spotrebiteľa. Pre
dohodu platia takisto všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl).

Obsahom dohody bol súhlas dlžníka - spotrebiteľa s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a

súčasne poukazovali veriteľovi.

Zákon síce výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou (rozsahom) presahovať
výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak by teda výška dohodnutých zrážok
presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku, dohoda by v tejto časti bola neplatná
pre jej rozpor so zákonom (§ 40 ods. 1). Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy však

musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok.

Zo Zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 23.11.2007 mal súd za preukázané, že
žalobkyni bol žalovanou poskytnutý spotrebiteľský úver v celkovej výške 155.000,- Sk (5.145,06 Eur).
Touto zmluvou naviac žalovaná vopred vnútila pripraveným predtlačeným tlačivom konajúcej osobe -

žalobkyni aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu a to uzatvorenie úveru.
Akotovyplývazpredtlačezmluvy,konajúcaosoba-žalobkyňasasúčasnejednýmatýmistýmpodpisom
na predmetnej listine podpísala aj pod tú časť, ktorou malo dôjsť k dohode o zrážkach zo mzdy.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nebola osobitne oboznámená

zo strany žalovanej o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. Výsluchom
žalobkyne mal súd zistené, že táto je neznalá zákona a bez podrobnejšieho jednoduchého pre ňu
zrozumiteľného výkladu obsahu dohody o zrážkach zo mzdy, nebola schopná posúdiť následky tejto
svojej nedostatočnej vedomosti a informovanosti v tomto prípade. Tak sa dá usudzovať nedostatok vôle
konajúcej osoby - spotrebiteľa - žalobkyne vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy so žalovanou.

V danej súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6
MCdo 9/2012, kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu
„ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych
vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere,

jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú
odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych
súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany
spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda
aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo

strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto
oblasti mu nemôže byť na ujmu.

Súd poukazuje aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobkyne s dohodou o zrážkach
zomzdy,totoustanovenieboložalobkynivnútené,pretoženemalainúmožnosťpodpisuúverovejzmluvy

beztoho,abypodpísalacelýformulár.Dohodaozrážkachjezakomponovanádospoločnýchustanovení,
ktoré sú uvedené podstatne menším písmom než ostatné ustanovenia zmluvy o úvere, naviac v
texte odkazuje na Občiansky zákonník bez konkrétneho ustanovenia a čísla zákona. Ustanovenia
všeobecných obchodných podmienok sú poskytované spotrebiteľom v takej veľkosti písma, že tieto
už po prvom vzhliadnutí odrádzajú, znechucujú či znemožňujú dôslednejšie preštudovanie, nehovoriac

o spotrebiteľoch vo vyššom veku. Súd poukazuje na to, že žalovaná pri dodržaní elementárnych
zásad poctivého obchodného styku mohla a mala ponúknuť žalobkyni dôslednejšie vysvetlenie aj riziká
vyplývajúce z úverového vzťahu. S poukazom už na uvedené dôvody a konkrétne okolnosti sa súdu javí
takýto právny úkon ako neplatný s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Súd v ďalšom má za to, že uvedený postup žalovanej sa dá s poukazom na už uvedené dôvody
kvalifikovať aj ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ustanovení Smernice Rady č. 93/13/
EHS z 5. apríla 1993, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu
ochranu.“Poukázal na ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, §§ 52 ods. 1, 2, 53
ods. 1, 54 ods. 1, 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), čl. 3 ods. 2,

5, 6 smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a §§ 80 písm.
c), 153 ods. 3, 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný, ktorý bol úspešný, si neuplatnil náhradu
trov konania a žalobcovi nevzniklo právo na ich náhradu a tak prvostupňový súd účastníkom konania

náhradu trov nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a žalobu
zamietol poukazujúc na to, že zmluva o úvere má všetky náležitosti vyžadované zákonom, pričom na
rozdiel od žalobkyne žalovaný žiadnu povinnosť neporušil. Žalobkyňa neprejavila záujem o prečítanie
zmluvy a to nemôže byť vyhodnotené ako jeho postup v rozpore s poctivým obchodným stykom.

Ustanovenie § 52 ods. 1 OZ nemožno na predmetnú vec aplikovať. Žalobkyňa nepreukázala naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu.

V odvolaní ďalej uviedol, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, pretože prvostupňový súd len
všeobecne uviedol, že zmluva úverová obsahuje neprijateľné podmienky pričom ich ale žiadnym

spôsobom nekonkretizuje a vzhľadom na formulárovú zmluvu považuje zmluvu za neplatnú. Žalobca
poukazuje na to, že vo väčšine prípadov sú v spotrebiteľskom práve používané formulárovej zmluvy.
Druhá strana má vždy možnosť zmluvu prijať alebo odmietnuť uzavretie zmluvy, a preto zo samotných
formulárov typ zmluvy ešte nezakladá neplatnosť zmluvy ako takej.

K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa navrhujúc rozsudok ako správny potvrdiť. Uplatnila si
náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že oznámenie o mieste a čase verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní
vopred a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je vo výroku správny.

Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného

veriteľa je aj dohoda o zrážkach zo mzdy, a to v rámci spoločných ustanovení Zmluvy o úvere.
Žalovanýpožiadalzamestnávateľažalobkyne(RegionálnyúradverejnéhozdravotníctvasosídlomvoF.)
ovykonávaniezrážokzomzdy,hocineexistuježiadnesúdnerozhodnutie,ktorébyjejukladalopovinnosť
plniť (čl. 12). Vykonávajú sa jej zrážky zo mzdy a žalovaná nemá možnosť ich priamo zastaviť (čl. 14),
hoci sa o to pokúšala (čl. 13). Jej zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez

ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia
súdom. Jej právo je ohrozené, pretože zrážky zo mzdy môže dodávateľ bez preventívnej súdnej kontroly
súdom nastaviť aj na poplatky neuvedené alebo nedostatočne transparentné v sadzobníku poplatkov.
Žalovanému sporná dohoda umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne siahnuť na majetok dlžníka
na poplatok za vedenie účtu, u ktorého nie je známe žiadne také plnenie pre spotrebiteľa, ktoré by

bolo pre neho potrebným. Evidentne ide o poplatok, ktorý je v prevažnej miere v záujme dodávateľa
(porov.rozsudok BGH z 13. mája 2014 - XI ZR 405/12). Sporná dohoda umožňuje dodávateľovi siahnuť
na majetok dlžníka na úroky z omeškania (O,1% denne t.j. 36,5% p.a.), ktoré sú v rozpore s kogentným
ustanovením zákona (§ 517 ods.2 OZ).

Žalovaný obhajuje nemožnosť aplikácie ust. § 52 a nasl. OZ z dôvodu, že spotrebiteľskou zmluvou bola
iba zmluva taxatívne vymedzená v Občianskom zákonníku.

Na postavení žalobkyne ako spotrebiteľky nemení uzavretie zmluvy o úvere pred 1.1.2008, pretože
súdu nič nebráni judikovať nekalú zmluvnej podmienky podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 OZ

zakotvenej do zákona od 1.4.2004 (k spotrebiteľskej zmluve podľa Obchodného zákonníka pozri § 23a
zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré za spotrebiteľské považuje explicitne aj zmluvy
podľa Obchodného zákonníka).Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou
neprijateľnej zmluvnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je
nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd

so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou
aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil.

Zosamotnéhozákonnéhoustanovenia(najmä§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa)
vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej

podmienky a vyslovenia je neplatnosti (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 1Co 27/2013).
Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernicou 93/13 z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho
dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,

Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj
uznesenie Pohotovosť, bod 37).
S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil,
že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných
zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,

bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť,
bod 39).
V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný
prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu,
aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného

v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k
ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov
alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00,
Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 41).
V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol,

že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky
neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal
na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu
náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa
odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých

členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami,
existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý
charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa
možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez
návrhu“ (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4.10.2007 Max Rampion and Marie-Jeanne Godard

C-429/05, bod 61).

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť

ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok
C-106/77 Simmenthal).

Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.

Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, X. U./POHOTOVOSŤ, s.r.o.:

„Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
samávosvetleefektivityvykladaťvtomzmysle,žebrániuplatňovaniutakejvnútroštátnejprávnejúpravy,
ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok vzmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy.

Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia
uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj
bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s

ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

Uvedenie menšieho písma v závere textu zmluvy tak významného zabezpečovacieho inštitútu, akým
je dohoda o zrážkach zo mzdy a ktorý dodávateľovi umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať

výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa , hodnotí odvolací súd ako
nepochopiteľný a ako zlý úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. Rozhodne
takáto závažná klauzula nemala byť uvedená v závere zmluvy a drobným písmom. Priemerný
spotrebiteľ sa celkom dôvodne môže spoliehať na to, že menším písmom v závere textu zmluvy sú
už menej závažné a menej podstatné ujednania a tak podcení túto časť zmluvy. K drobnému písmu

porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 342/09.

Podľa § 4 ods.8 zákona č. 250/2007 Z.z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel

morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvnýchstrán a porušovanie zmluvnej slobody.

Formulácia klauzuly o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý

obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s
imperatívom dobrých mravov ale priamo zo zákonom. Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú
(§ 53 ods.5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a
význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva

uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky
ostatnépodmienkyzmluvyalebonainúzmluvu,odktorejzávisí;čl.4smerniceRady93/13ESonekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

Aj iné právne úkony majú základ v zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné

(kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a ii). Pre záver súdu bolo relevantné, že sporná klauzula
vzhľadom na jej osobitný význam bola uvedená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany
priemerného spotrebiteľa zneužívajúco nedostatočne transparentne a v spojení s poplatkami umožňuje
siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia z poplatkov, ktoré sú neprijateľné.

Odvolací súd majúc na zreteli uvedené napadnutý rozsudok ako vo výroku vecne správny potvrdil (§
219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1O.s.p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a nahradiť trovy odvolacieho konania právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr.

Ambrózovi Motykovi v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku vo výške 81,46 Eur, a to za vyjadrenie
k odvolaniu vo výške 60,07 Eur, režijný paušál vo výške 7,81 Eur a 20% DPH (13,58 Eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.