Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 10, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/127/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111219102
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2111219102.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Vankovou v právnej veci navrhovateľa:

STAVOIMPEX Holíč, spol. s r.o., IČO 36 234 311, Nám. mieru 20, Holíč, právne zastúpený: JUDr. László
Lengyel,advokát,Ružovádolina6,Bratislava,protiodporcom:1.Ing.X.P.,narodenýX.X.XXXX,X.XXX,
právne zastúpený: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, Hlavná 23, Trnava, 2. Ing. U. P., narodená X.X.XXXX,
B. XXX, X. nad Z., o zaplatenie XXX,XX eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia 1., 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 154,56 eura s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,52 eura od 11.9.2012 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Odporcovia 1., 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 232,74 eura a náhradu iných trov konania v sume 199,64 eura do troch dní od
právoplatnosti rozsudku k rukám jeho právneho zástupcu.

Navrhovateľovi sa vracia preplatok preddavku na trovy dôkazu v sume 16,86 eura do pätnásť dní od
právoplatnosti rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 12.8.2011 doručeným súdu dňa 17.8.2011 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcom 1., 2. povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu
103,40 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Podanímzodňa16.9.2012doručenýmsúdudňa19.9.2012požiadalnavrhovateľozmenunávrhutak,že
odporcovia 1., 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 154,56 eura s úrokom

z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,52 eura od 11.9.2012 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, ktorú zmenu návrhu pripustil súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa
16.10.2012 prítomnému konateľovi navrhovateľa, právnemu zástupcovi navrhovateľa, odporcom 1., 2.
a zástupkyni pôvodného splnomocnenca odporcov 1., 2..

Odporcovia 1., 2. s návrhom nesúhlasili a tento žiadali zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s Návrhom zo dňa 12.8.2011, s Odporom zo dňa
21.9.2011, s Vyjadrením navrhovateľa zo dňa 30.1.12011, s Vyjadrením navrhovateľa zo dňa 16.9.2012,
s Vyjadrením navrhovateľa zo dňa 10.9.2013, výsluchom konateľa navrhovateľa, výsluchom odporcov1., 2., výsluchom svedka C.. U. G., výsluchom svedka C.. C. Y., znaleckým dokazovaním, výsluchom
znalca C.. E. T., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä s Listami vlastníctva číslo XXXX,
číslo XXXX, číslo XXXX, číslo XXXX pre katastrálne územie X., so Snímkou z katastrálnej mapy, s

Kolaudačným rozhodnutím číslo Výst. 52/2006/Sá-95 zo dňa 27.11.2006, s Kolaudačným rozhodnutím
číslo Výst. 41/2008/Sá-54 zo dňa 9.6.2008, s Kolaudačným rozhodnutím číslo Výst. 78/2009/Sá-124 zo
dňa 26.8.2009, so Všeobecne záväzným nariadením Obce X. č. 7/2011, so Zmluvou o výstavbe bytu v
dome č. XXXX zo dňa 24.5.2006, so Zmluvou o výstavbe domu zo dňa 6.10.2006, s Kúpnou zmluvou zo
dňa 29.1.2008, s Výzvou zo dňa 31.8.2012, s Rozhodnutím o určení súpisného čísla číslo XXX/XXXX

zo dňa 5.3.2007, Znaleckým posudkom číslo 101/2013 zo dňa 16.8.2013, s obsahom spisu tunajšieho
súdu spisová značka 18C/65/2012, ako i s obsahom celého spisu, a zistil nasledovný skutkový stav:

Konateľ navrhovateľa v konaní uviedol, že navrhovateľ bol povinný vybudovať príjazdovú cestu,
parkoviská a chodníky, tieto nepredávali a sú stále vo vlastníctve navrhovateľa, jedná sa o
súkromný pozemok. Nikto navrhovateľovi nerozkázal, že musí odpredať podielnú časť na chodníkoch,
príjazdových cestách alebo parkoviskách. Len jeden účastník bytového komplexu podpísal s

navrhovateľom nájomnú zmluvu, ostatní to odmietli. Vzhľadom na to, že náklady na vybudovanie
cesty, chodníkov a ostatných inžinierskych sietí má stále navrhovateľ v majetku, nie je možné, aby
ich navrhovateľ bezodplatne nechal majiteľom bytov. Zmluva o výstavbe bytu v bytovom dome sa
robila v minulosti preto, aby akýmkoľvek spôsobom chránila budúceho majiteľa. Iba kúpna zmluva môže
byť zavkladovaná do katastra a v tej zmluve nie sú uvedené veci týkajúce sa parkovacích miest. Až

po dobudovaní kompletných inžinierskych sietí si navrhovateľ nechal urobiť kompletný geometrický
plán a na základe tohto od odporcov požadoval úhradu za používanie ciest, parkovísk a chodníkov.
Dohoda o tom, že predmetné pozemky sa prevedú do vlastníctva obce, nemôže byť, keďže obec nebola
schopná predmetné pozemky, cesty, chodníky a parkoviská zaplatiť. Zo strany vlastníkov bytov nebol
záujem o odkúpenie podielu na cestách, chodníkoch a parkoviskách. Z vlastníkov obytného domu dvaja

dobrovoľne zaplatili za užívanie pozemkov a jeden uzavrel zmluvu. Parkovacie miesta sú vybudované
na parcele číslo XX/XX a na parcele číslo XX/XX a nemajú samostatné parcelné čísla.

Odporca 1. v konaní uviedol, že s odporkyňou 2. vlastnia dvojizbový byt na druhom podlaží obytného
domu, vlastníkmi sa stali niekedy v roku 2007 a užívajú ho od nadobudnutia vlastníctva. Odporcovia 1.,
2. užívajú cestu k obytnému domu a chodníky vedúce k obytnému domu, ostatné pozemky vo vlastníctve

navrhovateľa neužívajú. Na pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľa sa nachádzajú cesty, chodníky,
ihrisko pre deti a časť sa využíva na parkovanie. S odporkyňou 2. vlastnia jedno motorové vozidlo a
parkujú s ním na parcele číslo XX/XX oproti bytovému domu, tiež užívajú cestu na parcele číslo XX/
XX. Odporcovia 1., 2. neplatili navrhovateľovi za užívanie pozemkov. Konateľ navrhovateľa odporcom
1., 2. povedal, že prístupové cesty vybuduje a prevedie ich na obec a nebude žiadať peniaze od ľudí,

ktorým predá byty.

Odporkyňa 2. v konaní uviedla, že byt užívajú zhruba od marca 2007 spolu s odporcom 1.. Odporcovia
1., 2. užívajú prístupovú komunikáciu k obytnému domu parcelu číslo XX/XX, tiež parcelu číslo XX/XX,
na ktorej momentálne parkujú s vozidlom a užívajú aj parcelu XX/XX na prístup k obytnému domu. Na
rokovaní v Pezinku, kde boli prítomní odporcovia 1., 2., otec odporkyne 2., konateľ navrhovateľa a ešte

jeden pán, ktorého im konateľ navrhovateľa predstavil ako právnika, hovorili o tom, aby bolo v zmluve o
výstavbe parkovacie miesto, o tom, že navrhovateľ prevedie cestu na obec a že sa bude zavkladovávať
zmluva o výstavbe bytu.

Svedok C.. C. Y. v konaní uviedol, že pôsobí ako starosta obce X. a pozná odporcov 1., 2. ako občanov
obce X.. Svedok ďalej uviedol, že sa nevie vyjadriť k vzájomným vzťahom medzi účastníkmi konania, k

okolnostiam uzatvorenia zmluvy o výstavbe bytu v dome medzi účastníkmi konania, nebol prítomný pri
jednaniach účastníkov konania ohľadne výstavby bytu. Spolu s bytovými domami bolo vydané stavebné
povolenieajnakomunikácieaparkovaciemiesta,bezktorýchbynemohlibyťtietobytypostavené.Podľa
informácií svedka aj iní investori, ktorí takto pristupujú k výstavbám, majú komunikácie odovzdať obci,
avšak v legislatíve nenašla obec povinnosť, že by tak museli urobiť. V obci nebola uzavretá písomne

dohoda o odovzdaní komunikácií obci. V roku 2011 svedok rokoval s konateľom navrhovateľa, aby
previedol pozemky bezodplatne obci, čo odmietol. Správu týchto ciest by mal zo zákona vykonávaťvlastník ciest, keďže ich neodovzdal obci, cesty nie sú v správe obce. Verejné osvetlenie vybudoval
navrhovateľ, odovzdal ho obci a náklady na verejné osvetlenie preto dnes hradí obec a zabezpečuje
toto verejné osvetlenie.

Svedok C.. U. G. v konaní uviedol, že odporcovia 1., 2. sú jeho susedia a odporca 1. je jeho kolegom
z práce. Svedok býva vo vedľajšej bytovke ako odporcovia 1., 2. s popisným číslom XXX. Svedok
ďalej uviedol, že sa nevie vyjadriť k právnej situácii medzi účastníkmi konania, k okolnostiam uzavretia
zmluvy o výstavbe bytu v dome medzi účastníkmi konania, nebol prítomný pri jednaniach navrhovateľa
a odporcov 1., 2. ohľadne výstavby bytu odporcov 1., 2.. Svedok má obdobný problém ako odporcovia

1., 2., keďže aj jemu bola doručená výzva na zaplatenie za užívanie prístupovej cesty. Pri uzatváraní
jeho zmluvy o výstavbe bytu mu bolo povedané, že prístupová komunikácia bude prevedená za 1 euro
obci. Navrhovateľ mi nenavrhoval žiadne riešenie ohľadne komunikácií a prístupu okrem deklarovaného
prevodu na obec.

Znalec C.. E. T. v konaní viedol, že pri stanovení jednotkovej výšky nájmu za dotknuté nehnuteľnosti
postupoval v zmysle vyhlášky č. MS SR 492/2004 Z. z. v aktuálnom znení. Nájom pozemku vyplýva vždy

zo samotnej hodnoty pozemku, pričom hodnotu pozemku stanovil v tomto prípade dvomi metódami, a
to metódou polohovej diferenciácie i metódou porovnávacou. Pre dané obdobie bol stanovený nájom
ako spätný diskont hodnoty pozemku s použitím diskontnej sadzby platnej pre sledované obdobie rok
2009-2012. Pri vypracovaní znaleckého posudku znalec zohľadnil skutočnosť, že na pozemkoch sú
vybudované komunikácie s tým, že sa na nich nenachádzajú hlavné stavby, teda stavby, ktoré sa

zapisujú v katastri nehnuteľností, ale stavby, ktoré prevažne tvoria príslušenstvo k obytným domom,
samozrejme zohľadnil i to, že na pozemkoch je vybudovaná infraštruktúra a že majú charakter verejného
priestranstva.

Z Listu vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie X., zo dňa 12.9.2012 súd zistil, že parcelu číslo XX/
X - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 311 m2, parcelu číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria,

vo výmere 2706 m2, parcelu číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 365 m2, parcelu
číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 109 m2, parcelu číslo XX/XX - zastavané plochy
a nádvoria, vo výmere 169 m2, parcelu číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 156 m2,
vlastní navrhovateľ v celosti.

Z Listu vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie X., zo dňa 12.9.2012 súd zistil, že parcelu číslo XX/

XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 15 m2, parcelu číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria,
vo výmere 29 m2, parcelu číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 179 m2, parcelu číslo
XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 90 m2, vlastní navrhovateľ v celosti.

Z Listu vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie X.e, zo dňa 29.10.2012 súd zistil, že odporcovia
1., 2. vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v celosti byt číslo X vo výmere 56,62 m2

na druhom nadzemnom podlaží bytového domu súpisné číslo XXX na parcele číslo XX/XX vrátane
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 5662/98027 na spoločných častiach a zariadeniach bytového
domu.

Z Listu vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie X., zo dňa 15.10.2012 súd zistil, že odporcovia 1., 2.
vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 5662/98027

parcelu číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 342m2, parcelu číslo XX/XX - ostatné
plochy, vo výmere 83 m2, parcelu číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 11 m2, parcelu
číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 6 m2.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu spisová značka 18C/65/2012 súd zistil, že odporcovia 1., 2. sa návrhom
zo dňa 25.5.2012 voči navrhovateľovi domáhajú zriadenia vecného bremena spojené s vlastníctvom

bytu č. X na 2. nadzemnom podlaží, ku ktorému patrí spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
zariadeniach domu vo výške 5662/98027 bytovom dome so súpisným číslom XXX, nachádzajúcom sanaparceleč.XX/XX,evidovanomnalistevlastníctvač.XXXXprekatastrálneúzemieX.,ktorísúzároveň
vlastníkmi priľahlých pozemkov a pozemku pod bytovým domom, a to pozemku o výmere 342 m2 s parc.
č. XX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku o výmere 83 m2 s parc. č. XX/XX, druh

pozemku: ostatné plochy, pozemku o výmere 11 m2 s parc. č. XX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria, pozemku o výmere 6 m2 s parc. č. XX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, všetky
pozemky evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie X., v prospech vlastníkov týchto
nehnuteľností a osôb, ktoré majú súhlas s užívaním týchto nehnuteľností, pričom toto vecné bremeno
spočíva v práve prechodu a prejazdu (motorovým alebo nemotorovým) vozidlom cez pozemok s parc.

č. XX/XX, o výmere 2706 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, a cez pozemok s parc. č.
XX/XX, o výmere 365 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, evidované na liste vlastníctva
č. XXXX pre katastrálne územie X. v nevyhnutnom rozsahu zistenom v rámci súdneho konania, pričom
toto vecné bremeno sa zriaďuje bezodplatne. Konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené.

Zo Znaleckého posudku číslo 101/2013 zo dňa 16.8.2013 vyhotoveného C.. E. T., znalcom pre odbor
stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, dopravné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, súd zistil, že

hodnotené pozemky sa nachádzajú v zastavanom území obce X. v okrajovej časti obce ako súčasť
novej zástavby bytových domov. Zástavba novej ulice je obojstranná, hodnotené pozemky sú situované
medzi bytovkami ako plochy komunikácií, parkovísk, zelených plôch, chodníkov. Ulica je obojsmerná
spevnená tichá miestna komunikácia mimo tranzitných ťahov s novou infraštruktúrou. Komunikácia
sa napája na pôvodnú hlavnú cestu prechádzajúcou obcou. Pozemky sú hodnotené ako zastavané

plochy a nádvoria v zastavanom území obce, sú verejné priestranstvo medzi bytovými domami novej
zástavbyokrajovejčastiobce.Nájompozemkujeodvodenýodvšeobecnejhodnotypozemkustanovenej
metódou polohovej diferenciácie s diskontovaním aktuálnou diskontnou sadzbou NBS resp. ECB pre
posudzované obdobie a aktuálnou jednotnou daňou z príjmu pre toto obdobie. Výška odplaty za užívanie
nehnuteľností v období od 18.8.2009 do 17.8.2012 za 1 m2 ročne zapísaných v registri „C“ listu

vlastníctva č. XXXX k. ú. X. ako parcela č. XX/XX, XX/X, XX/XX, XX/XX, XX/XX, XX/XX, a v reg. „C“ listu
vlastníctva č. XXXX k. ú. X. ako parc. č. XX/XX, XX/XX, XX/XX, XX/XX, obec X., okres Z. činí mesačne
0,077 eura, ročne 0,92 eura.

Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 154,56 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 51,52 eura od 11.9.2012 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie

pozemkov v období od 18.8.2009 do 17.8.2012.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie

vydať.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený

právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znneí platnom a účinnom do 31.3.2013 výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V rámci skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že navrhovateľ vlastní v celosti
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom územní X. zapísané v Liste vlastníctva číslo XXXX ako
parcela číslo XX/X - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 311 m2, parcela číslo XX/XX - zastavané
plochy a nádvoria, vo výmere 2706 m2, parcela číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere

365 m2, parcela číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 109 m2, parcela číslo XX/
XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 169 m2, parcela číslo XX/XX - zastavané plochy a
nádvoria, vo výmere 156 m2, zapísané v G. vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo XX/XX - zastavané
plochy a nádvoria, vo výmere 15 m2, parcela číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere
29 m2, parcela číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 179 m2, parcela číslo XX/XX -
zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 90 m2. Na uvedených pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľa

sa nachádzajú komunikácie, parkoviská, zelené plochy a chodníky. Obslužné komunikácie s plochami
statickej dopravy, pojazdnými a pochôdznými plochami, parkovisko na uvedených pozemkoch vo
vlastníctve navrhovateľa boli skolaudované Kolaudačnými rozhodnutiami vydanými Obcou X. číslo
52/2006/Sá-95 zo dňa 27.11.2006, číslo Výst. 41/2008/Sá-54 zo dňa 9.6.2008, Výst. 78/2009/Sá-124
zo dňa 26.8.2009. Ďalej bolo zistené, že odporcovia 1., 2. vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území X., zapísané v Liste vlastníctva číslo
XXXX ako byt číslo 5 v celosti vo výmere 56,62 m2 na druhom nadzemnom podlaží bytového domu
súpisné číslo XXX na parcele číslo XX/XX vrátane spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 5662/98027
na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, zapísané na Liste vlastníctva číslo XXXX ako
parcela číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 342m2, parcela číslo XX/XX - ostatné

plochy, vo výmere 83 m2, parcela číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 11 m2, parcela
číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 6 m2 spoluvlastníckom podiele vo veľkosti
5662/98027. Uvedený byt vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach
bytového domu nadobudli odporcovia 1., 2. na základe Zmluvy o výstavbe domu zo dňa 6.10.2006,
pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený pod číslom V 1805/08 dňa 30.4.2008. Pozemok pod

bytovým domom a priľahlé pozemky k bytovému domu nadobudli odporcovia 1., 2. na základe Kúpnej
zmluvy zo dňa 29.1.2008, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený pod číslom V 526/08 dňa
27.5.2008. Pozemky vo vlastníctve navrhovateľa majúce charakter verejného priestranstva a bytový
dom, v ktorom sa nachádza byt vo vlastníctve odporcov 1., 2., tiež pozemok pod týmto bytovým domom
a priľahlé pozemky k bytovému domu vo vlastníctve, resp. bezpodielovom spoluvlastníctve, odporcov

1., 2., sú súčasťou novej zástavby bytových domov v zastavanom území v okrajovej časti obci X..

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal zaplatenia náhrady za užívanie pozemkov v jeho
vlastníctve odporcami 1., 2. nachádzajúcich sa v katastrálnom území X., konkrétne za parcely číslo
XX/X - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 311 m2 (v rozsahu 91 m2), číslo XX/XX - zastavané
plochy a nádvoria, vo výmere 2706 m2, číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 365

m2, číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 109 m2, číslo XX/XX - zastavané plochy a
nádvoria, vo výmere 169 m2, číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 156 m2, zapísané
v G. vlastníctva číslo XXXX a za parcely číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 15
m2, číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 29 m2, číslo XX/XX - zastavané plochy a
nádvoria, vo výmere 179 m2, číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 90 m2, zapísané

v Liste vlastníctva číslo XXXX. Navrhovateľ požadoval náhradu za užívanie pozemkov za obdobie
od 18.8.2009 do 17.8.2012 vo výške 0,15 eura/ m2/rok, keď pri určení obvyklej ceny za užívanie
týchto pozemkov vychádzal navrhovateľ zo Všeobecne záväzného nariadenia Obce X. číslo 7/2011.
Odporcovia 1., 2. sa bránili tvrdením, že navrhovateľ sám úmyselne vyvolal stav, kedy sú odporcovia
1., 2. ako vlastníci predmetného bytu nútení využívať cestu navrhovateľa, čo je v rozpore dobrými

mravmi, keďže navrhovateľ odporcom 1., 2. odpredal ich nehnuteľnosti bez toho, aby mali zabezpečený
prístup k verejným komunikáciám a cesta patriaca navrhovateľovi mala byť odpredaná obci X., čí sám
privodil stav, ktorý nepožíva právnu ochranu. Ďalej odporcovia 1., 2. tvrdili, že navrhovateľ sa v Zmluve
o výstavbe bytu v obytnom dome číslo XXXX zo dňa 24.5.2006 zaviazal odpredať odporcom 1., 2. jedno
parkovacie miesto a priľahlé pozemky.Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje Občiansky zákonník
v ustanovení § 123. Vychádzajúc z tohto ustanovenia vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Oprávnenie s vecou

nakladať je veľmi široké a predstavuje základ pre realizáciu hospodárskych hodnôt iným spôsobom
než užívaním a spotrebou. Oprávnenie s vecou nakladať sa napĺňa právnymi úkonmi, najmä zmluvami
alebo jednostrannými právnymi úkonmi, napr. závetom. Vlastník veci môže teda za odplatu prenechať
vec do užívania inému. Ak niekto užíva cudziu vec bez toho, aby mal k tomu zákonný dôvod, vzniká
na jeho strane bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie je v zmysle ustanovenia § 451 ods. 1

Občianskeho zákonníka konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa
niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodným obohatením
je v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodné obohatenie vzniká

nielen vtedy, ak sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, ale aj vtedy,
ak sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu došlo pri riadnom chode udalostí. Za takýto
riadny chod udalostí je potrebné považovať aj užívanie nehnuteľností za odplatu na základe riadne
uzatvorenej zmluvy. Ak k uzatvoreniu zmluvy nedošlo je na mieste vyžadovať od subjektu užívajúceho
nehnuteľnosť bez právneho dôvodu vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúcej cene obvyklého

nájomného. Možnosť vydania bezdôvodného obohatenia trvá až do momentu, kedy dôjde k odstráneniu
bezprávneho užívania nehnuteľností.

Navrhovateľ ako vlastník pozemkov má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúce v
užívaní jeho pozemkov odporcami 1., 2.. Odporcovia 1., 2. sa užívaním pozemkov vo vlastníctve
navrhovateľa bezdôvodne obohatili plnením bez platného právneho titulu. Navrhovateľ žiadal o vydanie

bezdôvodného obohatenia za užívanie parciel číslo XX/XX, XX/X, XX/XX, XX/XX, XX/XX, XX/XX, XX/
XX, XX/XX, XX/XX, XX/XX. Odporcovia 1., 2. sa bránili tvrdením, že navrhovateľ nepreukázal rozsah
ním tvrdeného užívania a obaja zhodne v konaní potvrdili, že užívajú len parcelu číslo XX/XX, XX/
XX, XX/XX. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na
preukázanie tvrdených skutočností. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich

tvrdení,nesiezapredpokladu,ženímtvrdenáskutočnosťnebolainakpreukázaná, nepriaznivénásledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
ostatných vykonaných dôkazov. Súd musí teda zo zákona preskúmať, či skutkové tvrdenia navrhovateľa
sú dôvodné, a pokiaľ ich navrhovateľ v konaní jednoznačne nepreukáže, nemôže sa na základe
skutkového stavu uvedeného v návrhu domáhať zaplatenia požadovanej istiny s príslušenstvom.

Navrhovateľ sa síce v konaní domáhal zaplatenia náhrady za užívanie všetkých parciel číslo XX/
XX, XX/X, XX/XX, XX/XX, XX/XX, XX/XX, XX/XX, XX/XX, XX/XX, XX/XX, čo odporcovia 1., 2. v
rámci obrany sporovali, a napriek tomu navrhovateľ neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie tohto
svojho tvrdenia. Navrhovateľ napriek márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku v konaní nepredložil súdu a ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy preukazujúce

opodstatnenosť jeho nároku na zaplatenie náhrady za užívanie všetkých vyššie uvedených parciel, a
preto súd vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu, že odporcovia 1., 2. užívajú len parcely číslo XX/
XX, XX/XX, XX/XX.

Odporcovia 1., 2. popierali nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia dôvodiac
rozporom s dobrými mravmi. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a

povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zmyslom tohto ustanovenia je
zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré možno
definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú
istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti

a majú povahu základných noriem. Nie je teda vylúčené, že aj taký výkon práva, ktorý zodpovedá
zákonu,môžebyťvrozopresdobrýmimravmi,ažemubudesúdomodopretáprávnaochrana.Nadruhej
strane však fungovanie systému práva je založené predovšetkým na dôslednom dodržiavaní pravidiel
vyplývajúcich z právnych predpisov a korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej
istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúcich z právnych noriem.

Postup podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je preto na mieste len vo výnimočnýchprípadoch, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iného dôvodu, ako je dosiahnutie
hospodárskych cieľov, či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavnou alebo prevažujúcou motiváciou je
úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu, prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k

neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa vo vzťahu medzi účastníkmi.

V súvislosti s konaním navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi odporcovia 1., 2. v prvom rade
poukazovali na to, že navrhovateľ sa v Zmluve o výstavbe bytu v dome číslo XXXX . zo dňa 24.5.2006
zaviazal previesť vlastníctvo k priľahlým pozemkom a odpredať jedno parkovacie miesto. K predaju
priľahlých pozemkov k bytovému domu, v ktorom sa nachádza byt vo vlastníctve odporcov 1., 2.,

konkrétne parciel číslo XX/XX, XX/XX, XX/XX, i k predaju pozemku pod bytovým domom, konkrétne
parcely číslo XX/XX, došlo Kúpnou zmluvou zo dňa 29.1.2008. Vo vzťahu k tvrdenému záväzku
navrhovateľa odpredať odporcom 1., 2. jedno parkovacie miesto súd konštatuje, že takýto záväzok
nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Zmluvy o výstavbe bytu v dome číslo XXXX zo dňa 24.5.2006.
Nepochybne v tejto zmluve je uvedené, že súčasťou bytu je aj jedno parkovacie miesto a v cene
bytu je započítané aj jedno parkovacie miesto, avšak z uvedených ustanovení nie je možné vyvodiť,

o aké parkovacie miesto sa jedná, kde sa má nachádzať, kedy má dôjsť k prevodu, teda konkrétny
záväzok navrhovateľa previesť za odplatu odporcom 1., 2. jednoznačne špecifikovanú vec. Navyše
ako vyplynulo z dokazovania táto Zmluva o výstavbe bytu v dome číslo XXXX zo dňa 24.5.2006 bola
nahradená novou zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi konania, a to Zmluvou o výstavbe domu
zo dňa 6.10.2006, na základe ktorej zmluvy aj odporcovia 1., 2. nadobudli vlastnícke právo k bytu

(vklad číslo V 1805/08 zo dňa 30.4.2008). Ak by aj tvrdený záväzok navrhovateľa voči odporcom 1., 2.
previesť im jedno parkovacie miesto existoval na základe akéhokoľvek iného dôvodu, nie je to dôvodom
pre nepriznanie bezdôvodného obohatenia (resp. k užívaniu nehnuteľností bez právneho dôvodu), ale
oprávňuje to odporcov 1., 2. domáhať sa plnenia z nimi tvrdeného záväzku navrhovateľa príslušnými
právnymi prostriedkami.

V druhom rade odporcovia 1., 2. poukazovali na to, že navrhovateľ odporcom 1., 2. odpredal
nehnuteľnosti, zrejme byt, pozemok pod bytovým domom a priľahlé pozemky k bytovému domu, ktoré
nemali zabezpečený prístup k verejným komunikáciám a prístup k verejným komunikáciám mal byť
zabezpečený vybudovaním cesty, ktorá mala byť následne odpredaná obci. Podľa odporcov 1., 2. tak
navrhovateľ úmyselne vyvolal stav, keď odporcovia 1., 2. sú nútení využívať cestu na jeho pozemkoch.

Zo skutkových zistení, najmä z výpovede konateľa navrhovateľa a svedka Ing. C. Y., vyplynulo, že medzi
navrhovateľom a Obcou X. nebola uzatvorená žiadna dohoda o bezodplatnom odovzdaní alebo prevode
pozemkov do vlastníctva obce a takáto povinnosť nevyplýva ani zo žiadneho zákonného ustanovenia.
Nie je žiaden právne relevantný dôvod, prečo by mal navrhovateľ prevádzať svoje vlastníctvo k
pozemkom na Obec X., a to navyše za situácie, keď Obec X. nemá peňažné prostriedky na zaplatenie

odplaty za ich prevod, resp. kúpnej ceny. Vo vzťahu k tvrdeniu odporcov 1., 2., že navrhovateľ im
predal nehnuteľnosti, ktoré nemali zabezpečený prístup k verejným komunikáciám, je potrebné uviesť,
že odporcovia 1., 2. mali slobodnú voľbu, či si byt, pozemok pod bytovým domom a priľahlé pozemky k
bytovému domu kúpia od navrhovateľa a neexistuje zákonná povinnosť predávajúceho (navrhovateľa)
pri predaji nehnuteľností zabezpečiť kupujúcim (odporcom 1., 2.) prístup k vereným komunikáciám.

Odporcovia 1., 2. mali možnosť zistiť si pred kúpou bytu, pozemku pod bytovým domom a priľahlých
pozemkov k bytovému domu, z verejne prístupných údajov a informácií v katastri nehnuteľností,
kto vlastní okolité pozemky a následne zvážiť a ďalej sa samostatne rozhodnúť, či si za takýchto
podmienok nehnuteľnosti od navrhovateľa kúpia. Navyše, ak aj dôjde k situácii, že vlastník stavby
nemá zabezpečený prístup k stavbe, môže sa obrátiť na súd s návrhom na zriadenie vecného bremena

spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Takýto
postup zvolili dodatočne aj odporcovia 1., 2. v konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou
18C/65/2012 a pre prípad preukázania opodstatnenosti uplatneného nároku, môže súd rozhodnúť o
zriadení vecného bremena do budúcnosti.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam dospel súd k záveru, že nebolo zistené konanie navrhovateľa

v rozpore s dobrými mravmi, teda konanie všeobecne neakceptovateľné z hľadiska v spoločnosti
prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Navrhovateľ len realizuje
svoje vlastnícke právo a výkon tohto práva nie je zneužívaný k poškodeniu odporcov 1., 2., nevedie k
neprimeraným dôsledkom, ktoré by likvidačným spôsobom zaťažovali odporcov 1., 2. a pre navrhovateľaby naopak predstavovali podstatný výnos, keď navrhovateľ sa len domáha dosiahnutia hospodárskych
výnosov mu prináležiacich.

V prejednávanej veci ide tak o prípad získania bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho

dôvodu s tým, že samotné plnenie, ktorým tak došlo k presunu majetkovej hodnoty z majetkovej
sféry navrhovateľa do sféry odporcov 1., 2., spočívalo v užívaní nehnuteľností nachádzajúcich sa v
katastrálnom území X., zapísaných v Liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo XX/XX - zastavané
plochy a nádvoria, vo výmere 2706 m2, parcela číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere
365 m2, zapísanej v Liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria,

vo výmere 90 m2, a nedostatok právneho dôvodu na plnenie spočíval v tom, že navrhovateľ plnil
neexistujúci záväzok voči odporcom 1., 2., nakoľko navrhovateľ nebol k odporcom 1., 2. v žiadnom
právnom vzťahu, rovnako nekonal za iného. Predmetné nehnuteľnosti užívali odporcovia 1., 2. v
rozhodnom období nepretržite bez akéhokoľvek právneho dôvodu vo vzťahu k navrhovateľovi. Získaním
neoprávneného majetkového prospechu odporcami 1., 2. na úkor navrhovateľa vznikol občianskoprávny
zodpovednostný vzťah medzi odporcami 1., 2. a navrhovateľom z bezdôvodného obohatenia, obsahom

ktorého zodpovednostného vzťahu je povinnosť odporcov 1., 2. vydať získané bezdôvodné obohatenie
a oprávnenie navrhovateľa ako subjektu, na úkor ktorého bolo bezdôvodné obohatenie získané,
požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia, takže súd považoval nárok navrhovateľa na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči odporcom 1., 2. za dôvodný.

Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nehnuteľností vlastnícky patriacich

navrhovateľovi odporcami 1., 2. bez právneho dôvodu, určil súd peňažnou čiastkou zodpovedajúcou
čiastkam vynakladaným obvykle v danej lokalite a v čase za užívanie obdobných nehnuteľností,
spravidla vo forme nájmu, vyčísleného podľa rozsahu v čase jeho získania s prihliadnutím na hodnotu
nehnuteľností a spôsob ich užívania, keď za účelom posúdenia týchto skutočností ustanovil súd vo veci
znalca, ktorý znalec vypracoval posudok o týchto skutočnostiach písomne. Výška nájomného obvyklého

v danom mieste a v čase tak predstavovala za užívanie parcely číslo XX/XX - zastavané plochy a
nádvoria, vo výmere 2706 m2, parcely číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 365
m2, parcely číslo XX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 90 m2, v období od 18.8.2009 do
17.8.2012 sumu 0,077 m2/mesačne. Celková výmera užívaných nehnuteľností je 3161 m2 (2706 m2
+ 365 m2 + 90 m2), výška bezdôvodného obohatenia za jeden mesiac predstavuje sumu 243,40 eura

(3161 m2 x 0,077 eura) a celková výška bezdôvodného obohatenia tak predstavuje sumu 8.670,25
eura (od 18.8.2009 do 31.8.2009 suma 17,77 eura, t. j. 243,40 eura : 31 dní x 15 dní, od 1.9.2009 do
31.7.2012 suma 8.519 eura, t. j. 243,40 eura x 35 mesiacov, od 1.8.2012 do 17.8.202 suma 133,48 eura,
t. j. 243,40 eura : 31 dní x 17 dní). Navrhovateľ vo vzťahu k uplatnenému nároku rozdelil celkovú výmeru
jeho pozemkov na šesť rovnakých častí a túto vydelil podielom podlahovej plochy bytu odporcov 1., 2.

k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov v obytnom dome, v ktorom sa byt odporcov 1., 2. nachádza.
S týmto výpočtom sa súd nestotožnil, nakoľko výmera podlahových plôch bytov v obytnom dome, resp.
podlahovejplochybytuodporcov1.,2.,nemáničspoločnésrozsahomužívaniapozemkovvovlastníctve
navrhovateľa a nejedná sa o delený záväzok, keď skutočnosť, že pozemky vo vlastníctve navrhovateľa
sú užívané okrem odporcov 1., 2. aj inými osobami nevedie k mechanickej deliteľnosti požadovaného

plnenia, nakoľko odporcovia 1., 2. užívajú pozemky parcela č. XX/XX, XX/XX, XX/XX vo vlastníctve
navrhovateľa v celom rozsahu, nie len ich určitú presne vymedzenú časť. Navrhovateľ žiadal v konaní
zaplatenie sumy 154,56 eura, a keďže súd je viazaný návrhom a nemôže prekročiť návrhy účastníkov a
prisúdiť im viac, než čoho sa domáhajú (§ 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), vyhovel návrhu
v celom rozsahu a uložil odporcom 1., 2., ktorí sú manželia, povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť

navrhovateľovi požadovanú sumu.

Navrhovateľ žiadal vo veci vykonať dôkaz novým znaleckým dokazovaním za účelom určenia
všeobecnej hodnoty pozemkov s komunikáciami a výškou ročného nájomného dôvodiac, že znalec
v znaleckom posudku ocenil len „holé“ bez toho, aby zohľadnil, že na pozemkoch sú vybudované
komunikácie, pozemky sú odvodnené a osvetlené. Tento návrh na doplnenie dokazovania súd zamietol,

keďže z obsahu znaleckého posudku bezpochyby vyplýva, že znalec vypracovaní znaleckého posudku
vychádzal z reálneho stavu pozemkov a zohľadnil skutočnosť, že pozemky sú plochy komunikácií,
parkovísk, zelených plôch, chodníkov s novou infraštruktúrou (obrubníky, chodníky, odvodnenie,osvetlenie, rozvod elektriny, vody, plynu a kanalizácie), a preto by vykonávanie ďalšieho dokazovania
bolo nadbytočné.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo

sumy 51,52 eura od 11.9.2012 do zaplatenia. Úrok z omeškania možno priznať navrhovateľovi iba od
toho času, kedy sa dlžník, t. j. odporcovia v 1. a 2. rade, dostal do omeškania. Keďže v Občianskom
zákonníku pri bezdôvodnom obohatení nie je stanovený čas plnenia, treba podľa § 563 Občianskeho
zákonníka vychádzať z toho, že dlžník je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo ho
veriteľpožiadalosplnenie.Zakvalifikovanépožiadanieodporcovv1.a 2.radeovráteniebezdôvodného

obohatenia možno považovať doručenie návrhu, ktorý návrh bol odporcovi 1. doručený dňa 9.9.2011
a odporkyni 2. dňa 7.9.2011. Navrhovateľ žiadal o zaplatenie príslušenstva spoločne a nerozdielne od
odporcov 1., 2., čo znamená nedeliteľnosť plnenia, preto sa odporcovia 1., 2. dostali do omeškania so
zaplatením sumy 51,52 eura až po doručení návrhu odporcovi 1., ktorému bol návrh doručený neskôr
ako odporkyni 2.. Úrok z omeškania je možné priznať vo výške o 8,00 % viac ako je základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku, teda ku

dňu omeškania odporcov 1., 2. dňa 10.9.2011, t. j. od dňa nasledujúceho po doručení návrhu odporcovi
1., vo výške 9,50 % (8,00 % + 1,50 %). Navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,52 eura od 11.9.2012 do zaplatenia, teda v nižšej výške a
od neskoršieho dátumu ako má nárok, a preto súd návrhu v časti príslušenstva vyhovel v požadovanom
rozsahu, keďže súd je viazaný návrhom a nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť im viac, než

čoho sa domáhajú (§ 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a vo veci úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 232,74 eura,
a to za 8 úkonov právnej služby á 16,60 eura (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 8.8.2011, písomné
podania na súd - návrh zo dňa 12.8.2011, vyjadrenie zo dňa 30.11.201, účasť na pojednávaniach v

dňoch 7.6.2012, 16.10.2012, 18.4.2012, 4.6.2013, 20.2.2014) podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.,
2-krát režijný paušál á 7,41 eura, 2-krát režijný paušál á 7,63 eura, 1-krát režijný paušál á 7,81 eura,
1-krát režijný paušál á 8,04 eura podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a 20 % DPH v sume 38,79
eura (20 % z odmeny za úkony právnej služby a z režijného paušálu, t. j. 193,95 eur x 0,20) podľa § 18
ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a náhradu iných trov konania v sume 199,64 eura, čo predstavuje náhradu

sumy 16,50 eura vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu spolu s podaním návrhu dňa
17.8.2011 a náhradu sumy 183,14 eura vynaloženej na zaplatenie znalečného v zmysle uznesenia číslo
konania 10C/127/2011-225 zo dňa 26.8.2013 z preddavku zloženého navrhovateľom, ktorú prisúdenú
náhradu trov konania sú odporcovia 1., 2. povinní podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
zaplatiť spločne a nerozdielne právnemu zástupcovi navrhovateľa.

Ďalej súd rozhodol o vrátení zaplateného preddavku na trovy dôkazu podľa ustanovenia § 141 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľom celkom v sume 200 eur v zmysle uznesenia číslo
konania 10C/127/2011-183 zo dňa 4.6.2013, z ktorej sumy 200 eur bola použitá suma 183,14 eura na
zaplatenie znalečného v zmysle uznesenia súdu číslo konania 10C/127/2011-225 zo dňa 26.8.2013, čo
znamená vrátenie nespotrebovaného preddavku na trovy dôkazu v sume 16,86 eura (200 eur - 183,14

eura) navrhovateľovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.