Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sp/24/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200792
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200792.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému úradu
Poprad, J.Currie 3, za účasti Jána Ivana, bytom Martin, Priečna 1, zastúpeného opatrovníčkou P. D.,
súdnou tajomníčkou Okresného súdu W. a Mgr. Tomáša Kušníra, advokátska kancelária, Údernícka č.
5, Bratislava o preskúmanie rozhodnutia bývalej Správy katastra Poprad zo dňa 8. apríla 2013, Č. k.:
V-5620/2007 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie bývalej Správy katastra Poprad zo dňa 8. apríla 2013, Č. k.: V-5620/2007 .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 8.4.2013 rozhodla bývalá Správa katastra Poprad, ktorej právnym
nástupcom je odporca (ďalej len odporca), ako správny príslušný orgán podľa § 16 ods. 2, § 18 ods.
2 písm. a), § 22 ods. 1 a 2 , § 28 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) vo veci podaného návrhu
na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti na základe zmluvy o zriadení záložného práva
č. 39/2007-RAČ uzavretej dňa 23.10.2007 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a Q. J. ako
záložcom tak, že návrh podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 7.11.2007 bol doručený návrh na vklad záložného práva na
základe záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam presne špecifikovaným v odôvodnení preskúmavaného
rozhodnutia v kat. úz. B. A.. Pri skúmaní náležitostí návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, zmluvy
a príloh podľa § 30 ods. 3, 4 a § 42 katastrálneho zákona ako aj podľa § 36b a § 39 vyhlášky č.
79/1996 Z.z. ktorou sa vykonáva katastrálny zákon správny orgán zistil, že návrh na vklad, resp. jeho
prílohy majú nedostatky. Preto dňa 22.7.2008 vydal rozhodnutie o prerušení konania č. V 5620/2007 a

následne dňa 12.8.2008 pokračoval v konaní. Citoval § 31 katastrálneho zákona a uviedol, že v jeho
kompetencii je rozhodovať či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do
katastra nehnuteľností na základe návrhu na vklad, pričom vkladové konanie predstavuje rozhodovací
procesný postup pri ktorom správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje
komplexne skutkové a právne skutočnosti. Predložená dohoda o splnomocnení medzi záložcom ako
splnomocniteľom a advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom ako splnomocnencom nebola riadne uzavretá.
Splnomocniteľ okrem iného splnomocnil splnomocnenca, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky

záložného veriteľa, ktorá je jeho záväzkom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere uzavretej so záložným
veriteľom, uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu podľa § 552 Občianskeho zákonníka. Splnomocnenie
na právny úkon k nehnuteľnostiam, v danom prípade na záložnú zmluvu, by malo obsahovať predmet
zmluvy, obsahom splnomocnenia by mali byť náležitosti označenia nehnuteľnosti v súlade s § 42katastrálneho zákona (t.j. katastrálne územie, parcelné čísla pozemkov, druhy pozemkov, súpisné čísla
stavieb...). Zo splnomocnenia nevyplýva, že splnomocnenec je oprávnený záložnú zmluvu predložiť
ako prílohu návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Znenie plnomocenstva, že

splnomocnenec uzavrie v mene splnomocniteľa záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve,
ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy,
je neurčité. Ani splnomocnenec ani splnomocniteľ v čase uzavretia dohody o plnomocenstve nemohli
vedieť, s akými nehnuteľnosťami sa bude vtedy nakladať. Takéto neurčité dojednanie spôsobuje
neplatnosť právneho úkonu.

Plnomocenstvo bolo spísané priamo v zmluve o úvere, bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného
vzťahu uzavretého medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Zmluva o úvere bola podpísaná
dlžníkom dňa 14.2.2007, ktorý vyhlásil že súhlasí so zmluvou o úvere, s obsahom plnomocenstiev
a so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, nemá k nim
žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy vrátane všeobecných
podmienok. Z celého kontextu zmluvy a jej podpisovania je nejasné akú vôľu mienil dlžník prejaviť

podpisovaním zmluvy.
Ďalej odporca citoval § 22 ods. 2 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že dohoda
o splnomocnení je neplatná, lebo splnomocnenec mal hájiť záujmy splnomocniteľa v súvislosti s
návratnosťou úveru do budúcnosti a nie uzatvárať za splnomocniteľa záložnú zmluvu a poveriť
záložnéhoveriteľanapodanienávrhnavkladzáložnéhoprávavprospechzáložnéhoveriteľadokatastra

nehnuteľností. Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Splnomocniteľ svojím konaním nezohľadnil ani výšku úveru a jeho príslušenstvo, pri uzavretí záložnej
zmluvy, hodnota podielu Q. J. na predmetnej nehnuteľnosti je vyššia ako je výška plnenia povinného z
úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasiahlo do práv oprávneného z úverovej zmluvy bez pomenovaného

právneho úkonu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy. Na základe uvedeného došlo
aj k porušeniu zásady, ktorá vyjadruje všeobecne platné pravidlo morálky, pri ktorej je daný všeobecný
záujem ho rešpektovať.

Z uvedených dôvodov odporca návrh na vklad záložnej zmluvy zamietol.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania tohto rozhodnutia.
V opravnom prostriedku citoval § 22 ods. 2, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že z
napadnutého rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že správny orgán prejudikuje neplatnosť (resp.
„neprávoplatnosť“) splnomocnenia a teda aj záložnej zmluvy na základe správneho uváženia, ktoré však

neposudzuje prejav vôle zmluvných strán, ktorý je dostatočne určitý a zrozumiteľný a pre účastníkov
úverovej zmluvy záväzný a nezohľadňuje skutočný obsah úverovej zmluvy a všetkých právnych úkonov
v nej uvedených. Navyše podľa názoru správneho orgánu v prípade splnomocnenca Mgr. Kušníra ide o
rozpor záujmov so záujmami dlžníka (splnomocniteľa) podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto
je dohoda o splnomocnení absolútne neplatná.

V zmysle platnej právnej úpravy je neplatným právnym úkonom ten právny úkon, ktorý nebol urobený
vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Občiansky zákonník rozumie pod pojmom
formanáležitosťprejavu,tedaakýmspôsobomkonajúcisubjektprávnyúkonprejaví,písomnečiústne.V
prípade udelenia plnej moci splnomocnencovi za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa, predmetom
ktorej je nehnuteľnosť alebo práva a povinnosti spojené s nehnuteľnosťami sa vyžaduje, aby táto

plná moc bola udelená písomne. Pre platnosť plnej moci sa vyžaduje podpis konajúcich osôb, t.j.
splnomocniteľa a splnomocnenca.
Vychádzajúc zo samotného textu úverovej zmluvy je zrejmé, že: „Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a
súhasí s obsahom tejto zmluvy o úvere ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí
so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim

žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Tento text je ďalej riadne krytý podpisom záložcu, pričom podpis bol riadne úradne overený, resp. uznaný
za vlastný orgánom na to kompetentným.
Je preto zrejmé, že plná moc zjavne nebola správou katastra riadne preskúmaná a splnomocniteľom
udelená plná moc splnomocnencovi v úverovej zmluve spĺňa všetky náležitosti vyžadované Občianskym

zákonníkom. Písomná forma plnej moci predpísanej zákonom bola splnená, preto nie je možné udelenú
plnú moc považovať za absolútne neplatnú.Vychádzajúc z ustáleného právneho názoru záver, že takýto konflikt medzi splnomocniteľom a
splnomocnencom existuje, musí vychádzať zo spoľahlivého zisteného (skutkového) stavu a to v rámci
správneho konania minimálne v kontexte s ust. § 3 ods. 4 správneho poriadku.

Pokiaľ mala správa katastra pochybnosti o platnosti splnomocnenia práve z tohto dôvodu, mala konanie
prerušiť a zaobstarať si spôsobilý podklad pre rozhodnutie, čo však preukázateľne neurobila a za
účelom overenia si takéhoto svojho konštatovania, ktoré uviedla v odôvodnení napadnutého rozsudku
si nezabezpečila ani len vyjadrenie - či písomné alebo ústne vo forme vypočutia splnomocneného
advokáta. Z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospela správa katastra k

takémuto zisteniu. Je nepochybné, že splnomocnený advokát Mgr. Tomáš Kušnír je spôsobilý na
právne úkony. Posúdenie spôsobilosti dlžníka nebolo predmetom zisťovania zo strany správy katastra.
Zdôraznil, že absentuje odôvodnenie domnelého rozporu záujmov záložcu a zástupcu podľa ust. § 22
ods. 2 Občianskeho zákonníka.

K názoru správneho orgánu o tom, že záložnou zmluvou sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom

úverovej zmluvy a predmetom záložnej zmluvy uviedol, že predmetná záložná zmluva napĺňa funkciu
zabezpečovacieho prostriedku. Záložné právo patrí k najvýznamnejším zabezpečovacím inštitútom.

Podľa Prof. Lazara (Občianske právo hmotné, 2. zväzok) „realizácia subjektívnych práv a povinností
vyplývajúca zo záväzkovoprávnych vzťahov je zabezpečená celým systémom občianskoprávnych

záruk. V najširšom zmysle je táto záruka daná samou existenciou občianskeho práva. Občianskoprávne
zárukyvužšomzmyslespočívajúvpresnomvymedzenísubjektívnychprávapovinností,ktorénastupujú
v prípade, ak povinnosti zo záväzkovoprávnych vzťahov neboli riadne a včas splnené. Rozhodujúcou
zárukou však v tomto chápaní zostáva možnosť oprávnenej osoby - veriteľa domáhať sa svojich práv
prostredníctvom súdu. Okrem viacerých sankčných ustanovení však občianske právo pozná určitú

skupinu špeciálnych občianskoprávnych inštitútov, ktoré môžu veritelia využiť, aby sa zvýšila všeobecná
miera istoty na dosiahnutie plnenia, ktoré poskytli dlžníkom zo svojho majetku.“

Podľa JUDr. Svobodu (Komentár k Občianskemu zákonníku) „Kým právne sankcie, ktoré postihujú
dlžníka pre nesplnenie dlhu, nastávajú zo zákona a sú všeobecnej povahy, ku vzniku špeciálnych

zabezpečovacích právnych prostriedkov je potrebný právny úkon.“

Občiansky zákonník obsahuje pomerne podrobnú právnu úpravu zabezpečovacích prostriedkov,
ktoré majú zvýšiť istotu veriteľa a ktoré majú slúžiť na uspokojenie ukráteného veriteľa. Avšak
Občiansky zákonník neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by ukladalo povinnosť na výber konkrétneho

zabezpečovacieho prostriedku. Občiansky zákonník teda síce zakotvuje viacero zabezpečovacích
prostriedkov, ale neurčuje, kedy a za akých podmienok vzniká, je veriteľ oprávnený využiť ten-ktorý
prostriedok zabezpečenia v závislosti od výšky pohľadávky. Uvedená voľba je i v závislosti na zásade
„čo nie je zákonom zakázané, je dovolené“, ktorou sa spravujú zmluvné súkromnoprávne vzťahy medzi
fyzickými a právnickými osobami výlučne na vôli účastníkov takéhoto úkonu.

Podľa ust. § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa názoru Prof. K. Planka „pri reforme záložného práva sa vychádzalo z toho, že je potrebné, aby
záložné právo vzniklo rýchlo, jednoducho, aby boli čo najnižšie náklady na jeho zriadenie a vznik, že
treba zaviesť aj neposesórne záložné právo, ďalej aby existoval systém evidencie záložného práva
dostupný každému, aby bolo možné založiť akýkoľvek majetok fyzickej alebo právnickej osoby a aby
záložné právo umožňovalo veriteľovi čo najskôr sa uspokojiť zo zálohu.“

Účel a funkcia záložného práva sa nemení ani po prijatých zmenách. Záložné právo slúži veriteľovi na
zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Záložné právo plní svoju funkciu tým, že umožňuje, aby
veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečená,
nebude riadne a včas splnená. Z hľadiska celkovej úpravy záložného práva možno vyvodiť, že sa

rozlišujú dve základné funkcie záložného práva, a to funkcia zabezpečovacia a funkcia uhradzovacia.
Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti pohľadávky má právne svoju pohľadávku
zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude môcť uspokojiť zo zálohu. Uhradzovacia
funkcia znamená len možnosť (nie povinnosť) záložné právo vykonať a uspokojiť sa zo zálohu.Z toho vyplýva, že záložná zmluva vo fáze, kedy mal správny orgán rozhodnúť o vklade, napĺňala
výhradne zabezpečovaciu funkciu. Ak aj by po kladnom rozhodnutí správneho orgánu došlo k naplneniu

uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho prostriedku podľa ust. § 151m ods. 9 Občianskeho
zákonníka, záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez
zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku
z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z
predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný

preukázať.

Podľa ust. § 151m ods. 10 Občianskeho zákonníka ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú
pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z
predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených
nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

Na základe týchto ustanovení je teda zrejmé, že záložný veriteľ má pre prípad, ak by aj pristúpil
k využitiu uhradzovacej funkcie záložného práva zákonom danú povinnosť vrátiť hodnotu výťažku
prevyšujúcu zabezpečenú pohľadávku. Je potom absolútne vylúčené hovoriť o rozpore s dobrými
mravmi spôsobenom hrubým nepomerom medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou

nehnuteľnosti.

Ide teda o absolútne nedôvodný zásah do zásady zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi zmluvy o úvere,
ktorí si sami zvolili zabezpečovací prostriedok k poskytnutému úveru.
Ako je už uvedené vyššie záložca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom úverovej zmluvy a

plnomocenstva a svoj súhlas s nimi prejavil svojím úradne overeným podpisom.

Z ustanovenia § 46 správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplývajú
zákonné povinnosti správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy,
či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a

zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.

Správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a
znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v úverovej zmluve nesprávne právne posúdila z dôvodov

vyššie uvedených v tomto podaní.

Správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného
práva k nehnuteľnosti, pretože:
1/ Osoba advokáta bola vybratá záložcom.

2/Došlokriadnemuudeleniuaprijatiuplnejmocinazastupovaniezáložcuadvokátom,pričomneexistuje
žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného advokáta. V tejto časti
je rozhodnutie správy katastra zmätočné a nepreskúmateľné.
3/ Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania
návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané.

4/ Neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného advokáta.

Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak,
ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu

zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v
omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch, kedy je evidentné, že záložca vylákal od
odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne
jenutnékonštatovať,žepočasvýkonupodnikateľskejčinnostiodvolateľaanivjednomprípade,kedymal
tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného

práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Z uvedených dôvodov žiadal, aby krajský súd zrušil preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátil mu vec
na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.Odporca vo svojom písomnom stanovisku k opravnému prostriedku navrhol preskúmavané rozhodnutie
ako vecne správne potvrdiť.

Navrhovateľ aj odporca sa z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 27.2.2014 písomne ospravedlnili,
súhlasili, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa §
250g ods. 2 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov
konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok
nie je dôvodný.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie ktorým odporca podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona

zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 23.10.2007 podal navrhovateľ návrh na vklad Zmluvy
o zriadení záložného práva č. 39/2007-Rač do katastra nehnuteľností. Prílohou bola aj Zmluva o
zriadení záložného práva uzavretá dňa 23.10.2007 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a

Q. J. zastúpeným Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom ako záložcom. Zmluvné strany sa dohodli na
zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I.
tejto zmluvy, v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa
voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 5022118 zo dňa 14.2.2007 uzavretej
medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, ktorej fotokópia tvorí prílohu

č. 1 zmluvy, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny
úveruvsume10000,-Sk,ďalejpoplatkuvsume 5366,- Sk,úrokovzomeškaniavsadzbe0,25%denne
z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných
podmienok, od omeškania až do zaplatenia čo ku dňu podpisu tejto zmluvy činí 27 478,- Sk.

Zo Zmluvy o úvere č. 5022118 zo dňa 14.2.2007 vyplýva, že táto úverová zmluva bola vyhotovená
ako predtlač a okrem iného obsahuje plnomocenstvo, podľa ktorého (citácia): „dlžník ako splnomocniteľ
splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, advokátska kancelária... Ďalej advokáta splnomocňujem,
aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, IČO...,
ktorá je mojím záväzkom vyplývajúcim z tejto zmluvy o úvere, uzatvoril v mojom mene:

a) záložnú zmluvu podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení, alebo

b) zmluvu o zabezpečovanom prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka v platnom znení k
nehnuteľnostiam v mojom vlastníctve, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom

ku dňu uzavretia záložnej zmluvy, alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva ako formu
zabezpečeniasplateniatejtopohľadávkystým,žepokiaľnesplnímriadneavčaspodmienkytejtozmluvy
o úvere ani v dodatočne poskytnutej lehote jeden mesiac od uzatvorenia vyššie uvedených zmlúv beriem
na vedomie, že

a)vprípadeuzatvoreniazáložnejzmluvyvznikákpredmetnýmnehnuteľnostiamveriteľovizáložnéprávo
vkladom do katastra nehnuteľností,

b) v prípade uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva vzniká k predmetným
nehnuteľnostiam veriteľovi vlastnícke právo vkladom do katastra nehnuteľností. Toto plnomocenstvo

udeľujem na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom spísania notárskej zápisnice
alebo uzatvorenia príslušnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí pohľadávka spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Bratislava z vyššie uvedenej zmluvy o úvere pozostávajúca z nesplatenej výšky pohľadávky a jej
príslušenstva, vrátane nákladov preukázateľne vynaložených na spísanie notárskej zápisnice, záložnej
zmluvy alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a nákladov na vykonanie zápisu v katastri

nehnuteľností...“Podľa § 15ld ods. 1 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt
a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí,
práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku alebo iná hromadná vec.

Podľa § 15le ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom do katastra nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka
len určitého právneho úkonu.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právne úkony o ktoré ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho

orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 30 ods. 4 písm. g) Katastrálneho zákona prílohy k návrhu na vklad sú najmä dohoda o
splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť
overený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 29 katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného

rozhodnutia správy katastra.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenieprevodcomnakladaťsnehnuteľnosťou,čojeúkonurobenývpredpísanejforme,čisúprejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť prípadne právo nakladať

s nehnuteľnosťou nie je obmedzené.

Podľa § 31 ods. 2 katastrálneho zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 36b ods. 1 vyhlášky č. 79/1996 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška),
v konaní o povolenie vkladu sa skúma najmä, či
a/ návrh na povolenie vkladu podal účastník uvedený v zmluve alebo jeho právny zástupca,
b/ bol návrh na vklad podaný v trojročnej lehote od uzavretia zmluvy,

c/ po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré
bránia vkladu do katastra.

Podľa § 36b ods. 2 vyhlášky pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon svojím obsahom
alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza, alebo sa neprieči dobrým mravom ...

Podľa § 42 ods. 1, 2 katastrálneho zákona na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá
v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva,
verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností. Zmluva,
verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie

a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,c) nehnuteľností podľa katastrálnych území, parcelných čísel pozemkov evidovaných v súbore
popisných informácií, druhov pozemkov, súpisných čísel stavieb a spoluvlastníckych podielov
vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade zápisu spoluvlastníckych podielov menších než celok

i výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel.

Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj vzhľadom na obsah administratívneho spisu dospel krajský súd k
záveru, že správne postupoval správny orgán, ak zamietol návrh na vklad predmetnej záložnej zmluvy z
dôvodu neplatného plnomocenstva. Aj podľa názoru krajského súdu splnomocnenie nachádzajúce sa v

zmluve o úvere je neplatné, pretože toto splnomocnenie neobsahovalo bližšie označenie nehnuteľností,
ktoré sa mali stať predmetom zálohu, t.j. označenie listu vlastníctva, katastrálneho územia, parciel,
výmer, druhu pozemkov, spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, čo robí takéto dojednanie
neurčité a nezrozumiteľné.

S poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide teda o absolútne neplatný právny

úkon.

Stotožňuje sa aj s názorom odporkyne, že vo vzťahu k udeleniu plnomocenstva na predtlači vznikajú
vážne pochybnosti o tom, či právny úkon pri udeľovaní plnomocenstva Mgr. Tomášovi Kušnírovi bol
uskutočnený slobodne, vzhľadom na to, že ide o predtlač úverovej zmluvy. Je tu dôvodný predpoklad,

že ide o rozpor záujmov medzi dlžníkom a zástupcom v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
keďže zmluva o úvere bola vypracovaná ako predtlač, ktorú používal navrhovateľ pri uzatváraní zmlúv
a už obsahovala meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Ak navrhovateľ takto postupoval a určil
dopredu osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka, spochybňuje to základný predpoklad pri udelení
plnej moci k tomu, aby splnomocnenec hájil záujem dlžníka.

Stotožnil sa aj s názorom, že hodnota zálohu je podstatne vyššia ako hodnota plnenia dlžníka, čo je v
rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu

potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 2501 ods. 2 O.s.p..
Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na
náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v
Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.