Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 22, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/3/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010200050
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7010200050.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov

senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu INCITY, s. r. o., Košice,
Hlavná č. 6, zastúpeného advokátkou JUDr. Gabrielou Čechovou, AK Košice, Moldavská č. 8, proti
žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Banská Bystrica, Lazovná č. 63, v konaní o preskúmanie
rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR zo dňa 07. 10. 2009 č. I/223/14495-113008/2009/992517-r, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo 07. 10. 2009 č. I/223/14495-113008/2009/992517-r Daňové riaditeľstvo SR podľa §

48 ods. 5 č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov (ďalej iba zákon o správe daní a poplatkov) v znení neskorších predpisov potvrdilo dodatočný
platobný výmer Daňového úradu Košice I zo dňa 01. 07. 2009 č. 695/230/56014/09/Ben, ktorým bol
podľa § 44 ods.6 písm. b) bod 1 cit. zákona vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie január 2007 v sume 494.356,10 eur s odôvodnením, že odvolacie námietky spočívajúce v
tvrdení, že rozhodnutie správcu dane bolo vydané predčasne a vykonané dokazovanie je nedostatočné,
pretože správca dane sa nedostatočne vysporiadal s faktúrami vystavenými spoločnosťou JUKOL, s. r.

o., ktorými deklarovala dodanie tovaru v tuzemsku, považuje za neopodstatnené..

Žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že splnenie zákonných podmienok pre vznik
nároku na odpočítanie dane nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Ako dôkaz
sú použiteľné doklady len vtedy, ak údaje v nich obsiahnuté pravdivo odrážajú skutočnosť. Overenie
oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať záver,
či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej z vyžadovaných podmienok nie je

vylúčený. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia konkrétnej
faktúry, hoci by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nej uvedené
naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. S poukazom na ustanovenie § 2 ods.6 zákona o správe
daní a poplatkov sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti
rozhodujúcej pre určenie dane. Žalovaný ďalej konštatoval, že správca dane vykonal dokazovanie,
pri ktorom nevychádzal len z faktúr a dokladov predložených žalobcom, ale overoval aj súvisiace
skutočnosti (posúdenie dodania tovaru u odberateľov a dodávateľov, realizovanie prepravy a overenie

prepravných dokladov v prepravných spoločnostiach) za účelom zistenia, či tovar bol dodaný v tuzemsku
a či bol predmetom dane podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení účinnom do 31. 12. 2007
(ďalej iba „zákon o DPH“). Podľa žalovaného správca dane šetreniami (dožiadaniami na príslušných
správcov dane spoločností, ktoré vykonali prepravu tovaru, výpoveďami svedkov a medzinárodnouvýmenou informácií) a daňovou kontrolou objektívne spochybnil preukázanie zákonom stanovených
podmienok pre odpočítanie dane predloženými faktúrami od spoločnosti JUKOL, s. r. o. Z dôkazov, ktoré
nazhromaždil správca dane vyplýva, že dodanie tovaru sa neuskutočnilo v tuzemsku, ale v zahraničí,

spoločnosti JUKOL, s. r. o., nevznikla daňová povinnosť pri dodaní tovaru žalobcovi, a preto žalobca
nemá právo na odpočítanie dane. Podľa názoru žalovaného tento záver sa zakladá na objektívnom,
pravdivom a úplnom zistení skutkového stavu veci. Žalovaný ďalej uviedol, že z prepravných dokladov
CMR, ktoré boli vystavené prepravnou spoločnosťou a z ňou vystavených faktúr vyplýva, že miesto
nakládky tovaru bol Terst a Genoa v Taliansku a miesto vykládky Čelakovice v ČR. Tieto doklady mal

žalobca k dispozícii, vedel o ich obsahu, a preto vedel a mohol vedieť určiť miesto dodania tovaru v tomto
konkrétnom prípade, pričom neprijal všetky opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa uistil, že obsah
faktúr najmä v súvislosti s uvedením dane z pridanej hodnoty je v súlade so zákonom o DPH. Žalovaný
konštatoval,žesprávcadanevsúvislostisobchodnouspoločnosťou JUKOL,s.r.o.,zaobstaraldostatok
dôkazov, a to aj bez toho, aby prenášal dôkazné bremeno na žalobcu, pričom nepožadoval predloženie
dôkazov, ktorými žalobca nemohol disponovať. Poukázal na to, že správcom dane nebol spochybnený

zdaniteľný obchod ako taký, ale jeho právne posúdenie.

Žalobca v odvolaní uviedol, že nevykonanie dôkazov vo vzťahu k JUKOL, s. r. o., spôsobilo neúplnosť
dokazovania. Pre riešenie sporných otázok z nemožnosťou vykonania úkonov smerujúcich k inému
nespolupracujúcemu subjektu žalobca v odvolaní poukázal na stanovisko generálnej advokátky

prednesené na Európskom súdnom dvore vo veci C-409/04, obsahom ktorého je konštatovanie, že
subjekt ktorý dokladovo doložil vykonanie obchodných transakcií, nemôže niesť zodpovednosť za
konanie iného subjektu, najmä ak konanie tohto iného subjektu nebolo prešetrené v daňovom konaní
a ak kontrolovaný daňový subjekt konal v dobrej viere. Poukázal na celý obsah rozhodnutia vo veci
C-409/04 aj obdobnú metodickú úpravu Daňového riaditeľstva SR. K tejto odvolacej námietke žalovaný

v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nie je možné potvrdiť, že ide o identický skutkový
stav. Tvrdenia žalobcu sú vytrhnuté z kontextu, keďže spomínaný rozsudok Európskeho súdneho
dvora vychádza z iných skutkových okolností a je potrebné ho vnímať komplexne. Z uvedeného
rozhodnutia vyplýva nutnosť kvalifikácie dodávky tovaru alebo nadobudnutia tovaru vnútri spoločenstva
na základe objektívnych dôkazov, ako je existencia fyzického pohybu tovaru medzi členskými štátmi

(vnútri spoločenstva) v súvislosti s podmienkou oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do
iného členského štátu, ktorá môže byť splnená len vtedy, ak tovar fyzicky opustil územie Slovenskej
republiky a tovar bol platiteľom dane dodaný osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte.
V danom prípade nebolo sporné oslobodenie od dane, ale rozhodujúce bolo miesto dodania tovaru.
Žalovanýpoukázalnaustanovenie§13ods.1písm.a)zákonaoDPH,podľaktoréhoakjedodanietovaru

spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza
v čase, keď sa jeho preprava začína uskutočňovať. Prepravná trasa, napríklad prejazd kamiónov cez
územie Slovenskej republiky nemá vplyv na určenie miesta dodania tovaru. Tovar dodaný v rámci
zmluvného vzťahu spoločnosťou JUKOL, s. r. o. bol dodávkou tovaru bez odoslania alebo prepravy, t.
j. nepohyblivou dodávkou tovaru a miestom dodania tovaru bolo miesto, kde sa tovar nachádzal v čase

keď sa jeho dodanie uskutočňovalo, t.j. Belgicko a Taliansko. Preto žalovaný považoval záver správcu
dane, že miestom dodania tovaru spoločnosťou JUKOL nie je tuzemsko a spoločnosti JUKOL, s. r.
o., nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 zákona o DPH a žalobcovi nevznikol nárok na
odpočítanie dane z predmetných faktúr v zmysle § 49 ods.1 a 2 písm. a) zákona o DPH, pretože pri tomto
dodaní nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku a nemohla byť voči nemu uplatnená iným platiteľom v

tuzemsku, za súladný s právnymi predpismi. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 21. 10. 2009.

Žalobou zo dňa 18. 12. 2009 podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 21. 12. 2009 sa žalobca
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, vrátenia veci na ďalšie konanie a náhrady trov konania.
V žalobe konštatoval, že nespochybňoval a nespochybňuje miesto nakládky Belgicko a Taliansko a

miesto vykládky tovaru Čelakovice, ČR, pretože bol prepravcom tovaru, ktorý však prepravu tovaru
zabezpečoval subdodávateľským spôsobom, čo vyplýva z faktúr, ktoré mal a má zaúčtované a
zaevidované pre účely dane z pridanej hodnoty, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane. Tvrdil však, že
bol zároveň odberateľom tovaru, ktorý nakúpil od dodávateľa JUKOL, s. r. o.. s miestom dodania tovaru
Slovensko, a následne ho dodal do iného členského štátu, do ČR, čo je deklarované ako dodanie tovaru

z tuzemska do iného členského štátu oslobodené od dane podľa § 43 zákona o DPH. Bez vykonania
dôkazov vo vzťahu k spoločnosti JUKOL, s. r. o., bez vypočutia dodávateľa tovaru pre spoločnosť
JUKOL ako dôležitého článku k predmetu skúmania, považoval dokazovanie za neúplné, preto závery
žalovaného, ktorý v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že závery správcu dane sa zakladajú naobjektívnom a pravdivom a úplnom zistení skutkového stavu veci a že konanie správcu dane nebolo
v rozpore s platnými právnymi predpismi, sú stavané na hypotetických predpokladoch, domnienkach
a indíciách, nemôžu tvoriť základ pre relevantné, záväzné a presvedčivo zaväzujúce rozhodnutia

správneho orgánu. Ak sa žalovaný stotožňuje so závermi prvostupňového správneho orgánu, sám
tak vytvára fiktívne konštrukcie o nepohyblivej dodávke tovaru a intrakomunitárneho nadobudnutia
tovaru v predmetných spoločnostiach, preto je nutné, aby ich argumentoval. Vo vzťahu k namietanému
rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-409/04 žalobca uviedol, že nespochybňuje že skutkový
základ pre toto rozhodnutie je odlišný od skutkového základu v tejto veci, ale poukazuje naň z dôvodu,

že zakotvuje riešenie sporných otázok v súvislosti s nemožnosťou vykonania úkonov vo vzťahu k
nespolupracujúcemu subjektu, ktorým spoločnosť JUKOL, s. r. o., Košice ako dodávateľ tovaru pre
spoločnosť INCITY, s. r. o., Košice bola tak v čase riadnej daňovej kontroly, ako aj v čase opakovanej
daňovej kontroly, ktorá so správcom dane nespolupracovala, na jeho výzvy nereagovala, nemala ani
spracovanú evidenciu prvotných účtovných dokladov, ktorými by preukazovala relevantnosť tvrdení v
podanom daňovom priznaní, čo je riešené tak, že pokiaľ sa dodatočne preukáže, že doklad vystavený

zhotoviteľomnebolpravdivý,daňovýsubjektotomvšaknevedelatiežvedieťnemoholavykonalvšetkov
dobrejviere,nesmiemubyťodopretéuplatnenienárokunaodpočetDPH.Zuvedenýchdôvodovžalobca
navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie.

Podaním zo dňa 08. 02. 2010 doručeným súdu dňa 10. 02. 2010 žalobca rozšíril žalobné námietky
o procesnú vadu spočívajúcu v tom, že správne orgány konali ako so zástupcom žalobcu s JUDr.
Kostovčíkom, hoci udelenú plnú moc podpísal len jeden zo štatutárov, ktorí podľa zápisu v obchodnom
registri konajú samostatne, ale písomnosti zakladajúce práva a povinnosti obchodnej spoločnosti
podpisujú obaja konatelia spoločne.

V písomnom vyjadrení zo dňa 12. 03. 2010 žalovaný zo skutkových aj právnych dôvodov uvedených
v napadnutom rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR, ako aj správneho orgánu prvého stupňa navrhol
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Postup správneho orgánu prvého stupňa považoval za súladný so
zákonom.

Uviedol, že žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2007 uviedol nadmerný odpočet
DPH vo výške 15.107.269,-- Sk. V kontrolovanom zdaňovacom období odpočítal daň prevažne z
prijatých zdaniteľných plnení za nákup tovaru (zinok) od spoločnosti JUKOL, s. r. o., Pražská 2, Košice
na základe faktúr, špecifikovaných v napadnutom rozhodnutí i rozhodnutí správneho orgánu prvého

stupňa. Žalobca následne nakúpený tovar dodal do Českej republiky obchodnej spoločnosti DEMONTA
TRADE, a. s., Železná 16/492, Brno. Dodanie tovaru bolo deklarované vystavenými faktúrami , ktoré
boli rovnako špecifikovanými v napadnutom rozhodnutí i rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa.
Dátum nákupu tovaru je totožný s dátumom predaja tovaru, zhodné je aj množstvo dodaného tovaru
uvedeného na faktúrach s množstvom nakúpeného tovaru. Dodania tovaru do Českej republiky sú

žalobcom deklarované ako dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodené od dane
podľa § 43 zákona o DPH. V čase výkonu riadnej daňovej kontroly žalobcu Daňový úrad Košice II
ako miestne príslušný správca dane preveroval u dodávateľa spoločnosti JUKOL, s. r. o., obchodné
vzťahy so žalobcom. Splnomocnený zástupca spoločnosti JUKOL s. r. o., predložil správcovi dane
dodávateľské a odberateľské faktúry, zoznam vydaných faktúr a výpis z účtu za január 2007. Evidenciu

dane z pridanej hodnoty a účtovnú evidenciu splnomocnený zástupca správcovi dane nepredložil. Na
faktúrach spoločnosti, ktoré sú vyčíslené bez dane z pridanej hodnoty, nie je uvedený ani spôsob
prepravytovaru,akovereniunebolipredloženéžiadnedokladyomožnejprepravenaúzemieSlovenskej
republiky a o nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Spomínaná spoločnosť v riadnom
daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2007 údaje o nadobudnutí tovaru z iného členského

štátu (r.04 DP - § 11 zákona o DPH) neuviedla. Pretože správca dane nespochybňuje dodanie tovaru
ako také, neskúmal dodanie tovaru ostatnými spoločnosťami v obchodnom reťazci. Na faktúrach, ktoré
platiteľ JUKOL, s. r. o., vyhotovil pre žalobcu, sú uvedené evidenčné čísla motorových vozidiel, ktoré
zabezpečovali prepravu, a ktoré sú totožné s evidenčnými číslami nákladných motorových vozidiel na
faktúrach, ktoré žalobca vyhotovil pre spoločnosť DEMONTA TRADE, a. s., Brno, z čoho vyplýva, že

tovar bol prepravený tými istými motorovými vozidlami.Prepravu tovaru zabezpečoval žalobca prostredníctvom prepravných spoločností Trans V., L.. C.. I..,
V. E. L. - L. L. C.. I.., F.. Faktúry za prepravu boli vystavené pre žalobcu, ktorý ich má zaúčtované a
zaevidované v záznamoch pre účely dane z pridanej hodnoty za predmetné zdaňovacie obdobie.

Správca dane vykonal šetrenie dodávateľov prepravných služieb prostredníctvom dožiadaní a zistil, že
miesta nakládky tovaru a začatia prepravy boli Antwerpy v Belgicku a Terst a Genoa v Taliansku a
vykládky tovaru sa uskutočnili v Čelakoviciach a v Brne v ČR. Správca dane teda zistil, že údaje uvedené
v medzinárodných nákladných listoch - CMR, na ktorých je uvedené miesto nakládok Košice a miesto

vykládok ČR, ktoré žalobca predložil k opakovanej daňovej kontrole, nezodpovedajú skutočnostiam,
ktoré zistil správca dane šetrením z dokladov získaných pri svedeckých výpovediach a dožiadaniami,
z ktorých jednoznačne vyplýva, že tovar nebol prepravený z tuzemska, ale z Belgicka a Talianska a
spoločnosť DEMONTA TRADE SE, a. s., síce správne priznala nadobudnutie tovaru z iného členského
štátu, ale nie zo Slovenska.

Správca dane kontrolou zistil, že sa jednalo o dodanie tovaru v rámci reťazového obchodu, pri ktorom
išlo o predaj toho istého tovaru (predaj farebných kovov) medzi viacerými obchodnými spoločnosťami
JUKOL, s. r. o., - INCITY, s. r. o. - DEMONTA TRADE SE, a. s. Prepravu tovaru zabezpečil a zaplatil
žalobca, ktorý si u prepravcov objednal prepravu tovaru z Belgicka a Talianska do Českej republiky.

Žalovaný konštatoval, že pre účely správnej aplikácie zákona o DPH, jediný pohyb tovaru môže byť
pripočítaný iba jednej z dvoch po sebe nasledujúcich dodávok, a to platí bez ohľadu na to, ktorá zo
zdaniteľných osôb má právo disponovať s tovarom počas jeho zaslania alebo dopravy. Pretože len jedna
dodávka v obchodnom reťazci môže byť spojená s prepravou, čiže pohyblivá, správca dane skúmal,
ktorá dodávka tovaru je pohyblivá dodávka tovaru a ktorá je nepohyblivá dodávka. Pretože prepravu

tovaru si zabezpečil žalobca v súvislosti s dodaním tovaru pre spoločnosť DEMONTA TRADE SE, a.
s., a tovar bol prepravený na náklady žalobcu, ktorý si prepravu tovaru objednal a aj zaplatil, považuje
sa dodávka tovaru žalobcom pre spoločnosť DEMONTRA TRADE SE, a. s., za pohyblivú dodávku, t.j.
dodanie tovaru spojené s prepravou. V zmysle ustanovenia § 13 ods.1 písm. a) zákona o DPH ak je
dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, miestom dodania tovaru je miesto, kde sa

tovar nachádza v čase, keď sa jeho preprava začína uskutočňovať, tzn. v Belgicku a Taliansku.

Tovar dodaný v rámci zmluvného vzťahu spoločnosťou JUKOL, s. r. o., pre spoločnosť žalobcu bol na
základe týchto skutočností dodávkou tovaru bez odoslania, alebo prepravy, t.j. nepohyblivou dodávkou
tovaru a miestom dodania tovaru podľa ustanovenia § 13 ods.1 písm. c) zákona o DPH, je miesto, kde

sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, čo v danom prípade bolo tiež Belgicko
a Taliansko.

V zmysle záverov Európskeho súdneho dvora (C-245/04), hoci dve po sebe nasledujúce dodávky
zakladajú iba jediný pohyb tovaru, musia byť považované za časovo po sebe nasledujúce.

Sprostredkujúci nadobúdateľ môže previesť na druhého nadobúdateľa právo disponovať s tovarom ako
vlastník, iba ak ho predtým dostal od prvého predajcu, a preto v druhej dodávke môže dôjsť až po
vykonaní prvej dodávky. Preto je jednoznačné, že ak je miestom dodania pri dodávke tovaru žalobcom
pre spoločnosť DEMONTA TRADE SE, a. s., Belgicko a Taliansko, musí tak byť i v prípade dodávky
tovaru spoločnosť JUKOL s.r.o. pre žalobcu. Dodávka tovaru vo vnútri spoločenstva predstavuje jedno a

to isté hospodárske plnenie a dodávka tovaru má byť zdanená len jedenkrát, čo bolo splnené priznaním
nadobudnutia tovaru z iného členského štátu spoločnosťou DEMONTA TRADE SE, a. s.

Správca dane na základe uvedeného vyvodil záver, že v zmysle ustanovenia § 2 ods.1 písm. a) zákona
o DPH je predmetom dane dodanie tovaru v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou. V prípade

dodania tovaru spoločnosťou JUKOL, s. r. o., miestom dodania tovaru na základe zistení správcu dane
nie je tuzemsko, a preto tejto spoločnosti nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 zákona
o DPH a žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr v zmysle § 49 ods.1 a 2
písm. a) zákona o DPH, pretože pri tomto dodaní nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku a nemohla
byť voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku. Z týchto dôvodov správca dane neuznal nárok

žalobcu na odpočítanie dane v celkovej sume 14.892.972,-- Sk.

Žalovaný nepovažoval za právne relevantnú námietku žalobcu, že nevykonanie dôkazov vo vzťahu
k spoločnosti JUKOL, s. r. o., a to vypočutím dodávateľa tovaru pre túto spoločnosť, je dokazovanieneúplné a jeho závery uvedené v dôvodoch žalobou napadnutého rozhodnutia sú stavané na
hypotetických domnienkach a indíciách. Zdôraznil, že splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na
odpočítanie dane podľa ustanovenia § 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

preukazujedaňovýsubjekt.Vdaňovomkonaníťažiskodôkaznéhobremenajetiežnadaňovomsubjekte,
t.j. platiteľovi dane z pridanej hodnoty. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí
podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom prioritou je pri
hodnotení týchto dôkazov je ich pravdivosť a preukazná hodnota. Splnenie zákonných podmienok
pre vznik nároku na odpočítanie dane nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom.

Faktúry musia jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti - objekt, subjekt i
právnu skutočnosť. Ako dôkaz sú použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú
skutočnosť. Keďže ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia konkrétnej
faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej
uvedené naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. Preto k rozhodnutiu správcu dane či uznať alebo
neuznať uplatňovaný nárok na odpočítanie dane nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej

dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy, ktorými sú podľa § 29 ods. 4
zákona č. 511/1992 Zb. všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecnými právnymi
predpismi. Správca dane daňovou kontrolou a šetreniami objektívne spochybnil preukázanie splnenia
zákonom stanovených podmienok predloženými faktúrami vystavenými spoločnosťou JUKOL, s. r. o.,

Košice, ktorých vierohodnosť a pravdivosť s ohľadom na zistenia týkajúce sa predložených dôkazov a
zákon o DPH nebola žalobcom preukázaná. Pravdivosť skutočností uvedených na faktúrach správca
dane preveroval prostredníctvom dožiadaní u jednotlivých subdodávateľov prepravných služieb, ktorí
prepravy fyzicky vykonali na základe evidenčných čísel motorových vozidiel uvedených na faktúrach
alebo CMR. Tuzemské prepravné spoločnosti boli šetrené prostredníctvom dožiadaní na príslušné

daňové úrady a prostredníctvom výpovedí svedkov a údaje od českých prepravcov boli získané
prostredníctvommedzinárodnejvýmenyinformáciíaodpovedenadožiadania.Zdokladov,ktorésprávca
dane získal, je zrejmé že miesto nakládky tovaru a začatia prepravy boli Antwerpy v Belgicku a Terst
a Genoa v Taliansku a vykládky tovaru sa uskutočnili v Čelakoviciach v ČR. Z toho vyplýva záver, že
dodanie tovaru obchodnou spoločnosťou JUKOL, s. r. o., pre žalobcu sa neuskutočnilo v tuzemsku,

ale v zahraničí, preto spoločnosti JUKOL nevznikla daňová povinnosť pri dodaní tovaru pre žalobcu a
žalobca nemá právo na odpočítanie dane pri dodaní tovaru od spoločnosti JUKOL, s. r. o. Žalovaný
tvrdil, že správca dane si v súvislosti s obchodnou spoločnosťou JUKOL, s. r. o., zaobstaral dostatok
dôkazov, a to aj bez toho aby dôkazné bremeno preniesol na žalobcu, pričom nepožadoval predloženie
dôkazov, ktorými daňový subjekt nemohol disponovať. Pretože správca dane nespochybňoval dodanie

tovaru ako také, neskúmal dodanie tovaru ostatnými spoločnosťami v obchodnom reťazci. Správca dane
neuvádza v rozhodnutí ako dôvod neuznania nároku na odpočítanie dane to, že nebolo preukázané
dodanie tovaru spoločnosťou JUKOL, s. r. o., pre žalobcu, ale to že v zmysle § 2 ods.1 písm. a) zákona
o DPH je predmetom dane dodanie tovaru v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou. V prípade
dodania tovaru spoločnosťou JUKOL s.r.o. miestom dodania tovaru nebolo tuzemsko, preto spoločnosti

JUKOL, s. r. o., nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 zákona o DPH a žalobcovi nevznikol
nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr podľa § 49 ods.1 a 2 písm. a) zákona o DPH, pretože
pri tomto dodaní nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku a nemohla byť voči žalobcovi uplatnená iným
platiteľom v tuzemsku.

Žalovaný nepovažoval za akceptovateľnú ani námietku žalobcu, týkajúcu sa povinnosti na daný prípad
aplikovať rozsudok Európskeho súdneho dvora C-409/04, pretože predmetom právneho posúdenia v
cit. rozsudku bolo oslobodenie „dodávky“ od dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského
štátu a dôvodom vydania žalobou napadnutého rozhodnutia bolo neuznanie nároku na odpočítanie
dane.

Žalovaný konštatoval, že nepopiera prednosť komunitárneho práva ani význam rozsudkov súdneho
dvora ako dôležitého zdroja poznania práva z hľadiska vnútroštátnej právnej a súdnej praxe a v tejto
súvislosti poukázal na rozsudok súdneho dvora vo veci C-342/07, v zmysle ktorého právo na odpočet
DPH možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam zodpovedajúcim plneniu

podliehajúcemu DPH, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Uplatnenie práva na odpočet dane z
pridanej hodnoty osobou podliehajúcou dani sa nevzťahuje k dani, ktorá je splatná výlučne z dôvodu
jej uvedenia na faktúre. Nárok nemožno uplatniť pokiaľ ide o daň, ktorá nezodpovedá určitému plneniu,
buď z titulu že je vyššia ako právoplatne splatná daň, alebo z titulu že predmetné plnenie nepodliehadani z pridanej hodnoty. Nemožno odpočítať daň, ktorú platiteľ uskutočňujúci zdaniteľné obchody, musí
odviesť on preto, že bola uvedená na faktúre.

Tiež z výroku rozsudku súdneho dvora vo veci C-439/04 a C-440/04 vyplýva, že ak sa vo svetle
objektívnych skutočností preukáže, že dodávka je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo
musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k
DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane.
Vzhľadom na to, že žalobca mal faktúry za prepravu vystavené prepravnými spoločnosťami k dispozícii,

vedeloichobsahu,apretovedelamoholvedieťurčiťvtomtokonkrétnomprípademiestododaniatovaru,
pričom neprijal všetky opatrenia, ktoré boli v jeho moci aby sa uistil, že obsah faktúr, hlavne v súvislosti
s uvedením dane z pridanej hodnoty je v súlade so zákonom o DPH. Podľa názoru žalovaného žalobca
nekonal v dobrej viere, pretože sám bol prepravcom tovaru, ktorú zabezpečoval subdodávateľským
spôsobom, a aj sám v žalobe potvrdil, že vedel o tom, že miesto nakládky, t.j. miesto dodania tovaru je
Taliansko a Belgicko, a nie tuzemsko, a teda vedel alebo musel vedieť, že tým, že spoločnosti JUKOL,

s. r. o., nevznikla daňová povinnosť, nevznikol ani žalobcovi nárok na odpočítanie dane.

K námietkam uvedeným žalobcom v dodatku žaloby zo dňa 08. 02. 2010 žalovaný poukázal na
ustanovenie § 250h ods. 1 O. s. p., podľa ktorého žalobca môže rozsah napadnutia správneho
rozhodnutia rozšíriť len v lehote podľa § 250b O. s. p., ktorá už uplynula a ďalej zdôraznil, že tieto

námietky neboli predmetom odvolania, preto žalovaný sa k nim vo svojom rozhodnutí nemohol vyjadriť
a žiadal, aby krajský súd na toto doplnenie žaloby neprihliadal.

Súd podľa § 247 a nasl. O. s. p. postupom podľa § 250f O. s. p., pre aplikáciu ktorého boli splnené
všetky zákonné podmienky, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení

sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

Žalobca v žalobe namietal nedostatočnosť vykonaných dôkazov správcom dane vo vzťahu k jeho
dodávateľovi spoločnosti JUKOL, s. r. o., a povinnosť správnych orgánov aplikovať komunitárne právo,
konkrétne rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-409/04.

Z obsahu spisu vyplýva, že Daňový úrad Košice I dodatočným platobným výmerom z 01. 07. 2009 č.
695/230/56014/09/Ben vyrubil žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie január 2007 v sume 494.356,10 eur.
Dodatočný platobný výmer bol vydaný na podklade výsledkov opakovanej daňovej kontroly ukončenej

prerokovaním protokolu zo dňa 29. 06. 2009 č. 695/320/553-54567/2009/Amri.

Z obsahu rozhodnutia, protokolu z vykonania opakovanej daňovej kontroly a administratívneho spisu
vyplýva, že žalobca vykázal ako dodanie tovaru oslobodené od dane do iného členského štátu EHS
dodanie tovaru (farebné kovy) pre spoločnosť DEMONTA TRADE SE, a. s., Brno, ČR. Splnenie

podmienok oslobodenia žalobca preukazoval vyhlásením odberateľa o tom, že tovar zakúpený od
žalobcu opustil územie SR a bol dovezený do ČR, prepravnými dokladmi CMR o uskutočnení prepravy
z tuzemska do ČR, na ktorých je uvedené miesto nakládky Košice a vykládky ČR. Kontrolou faktúr o
preprave správca dane zistil, že prepravu uskutočňoval žalobca dodávateľským spôsobom od tretích
osôb. Na základe výsledkov medzinárodnej výmeny informácií, dožiadaním príslušných správcov daní

subdodávateľov prepravy a výsluchom svedkov - štatutárov prepravných spoločností - správca dane
zistil, že žalobcom predložené CMR nezodpovedajú skutočnosti, pretože miesto nakládky tovaru a
začatia prepravy je mimo územia SR (Belgicko a Taliansko) a nejde teda o dodanie tovaru z tuzemska
do iného členského štátu. Pretože prepravu tovaru nevykonal odberateľ (DEMONTA TRADE, a. s.),
nemohlo byť jeho vyhlásenie o preprave tovaru akceptované ako dôkaz.

Žalobca si v zdaňovacom období január 2007 odpočítal daň prevažne z prijatých zdaniteľných plnení
za nákup tovaru (farebné kovy) od spoločnosti JUKOL, s. r. o., Košice, ktorý predložil správcovi
dane zoznam vydaných faktúr, odberateľské a dodávateľské faktúry a výpis z účtu. Evidenciu DPH a
účtovnú evidenciu nepredložil. Na faktúrach vystavených pre odberateľa - žalobcu nebolo vyčíslené

DPH, pričom neboli predložené žiadne doklady o spôsobe prepravy tovaru na územie Slovenskej
republiky z iného členského štátu. Bolo zistené, že JUKOL s. r. o. v riadnom daňovom priznaní za
obdobie január 2007 údaje o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu neuviedol. Na faktúrach
vystavených spomínanou obchodnou spoločnosťou pre žalobcu sú uvedené evidenčné čísla vozidiel,ktoré zabezpečovali prepravu tovaru a sú totožné s evidenčnými číslami uvedenými na faktúrach
žalobcu, ktoré vystavil pre odberateľa DEMONTA TRADE, a. s. Z toho logicky vyplýva, že tovar dodaný
JUKOL, s. r. o., žalobcovi a následne DEMONTA TRADE, a. s., bol prepravený tými istými vozidlami.

Prepravu zabezpečoval žalobca prostredníctvom subdodávateľov, a to Trans Karpatia, s. r. o., Košice
a SD - prepravná spoločnosť, s. r. o., Bratislava. Faktúry vystavené týmito prepravnými spoločnosťami
pre žalobcu zaplatil žalobca a má ich zaúčtované a zaevidované pre uplatnenie odpočtu DPH.

Výsluchom konateľa Trans Karpatia, s. r. o. Košice R. U. ako svedka bolo zistené, že miestom nakládky

tovaru bol Terst a Genoa v Taliansku a miestom vykládky Čelakovice v ČR.

Zo svedeckej výpovede konateľa SD - prepravná spoločnosť, s. r. o., Bratislava K.. Y. V. bolo zistené, že
miestom nakládky tovaru boli Antwerpy v Belgicku a vykládky Brno v ČR. Svedkovia zároveň predložili
na podporu svojich tvrdení prepravné doklady CMR a faktúry.

Správca dane medzinárodnou výmenou informácií a dožiadaniami preukázal, že tovar na územie ČR
nebol prepravený z tuzemska, ale z Belgicka a Talianska. Odberateľ žalobcu DEMONTA TRADE, a. s.,
správne priznal nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, aj keď nie zo SR. Ide teda o reťazový
predaj toho istého tovaru medzi JUKOL, s. r. o., žalobcom a DEMONTA TRADE, a. s., pričom prepravu
zabezpečoval žalobca, ktorý si objednal prepravu z Belgicka a Talianska do ČR.

Správca dane konštatoval, že v zmysle judikatúry Európskeho súdneho dvora (C-245/04) jediný pohyb
tovaru môže byť pripočítaný iba jednej z dvoch po sebe nasledujúcich dodávok, a to bez ohľadu na
to, ktorá zo zdaniteľných osôb má právo disponovať s tovarom počas jeho dopravy. Pretože žalobca
si prepravu tovaru pre DEMONTA TRADE a.s. objednal a bola vykonaná na jeho náklady, správca

dane mal za to, že ide o dodanie tovaru spojené s prepravou. S poukazom na ustanovenie § 13 ods.1
písm. a) zákona o DPH potom miestom dodania tovaru je Belgicko a Taliansko. Tovar dodaný v rámci
zmluvného vzťahu JUKOL s.r.o. so žalobcom je potom dodávkou bez odoslania a prepravy a miestom
dodania je podľa § 13 ods.1 písm. c) zákona o DPH miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa
dodanie uskutočňuje, čiže tiež Belgicko a Taliansko. Pretože podľa § 2 ods.1 písm. a) zákona o DPH

je predmetom dane dodanie tovaru v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, v prípade dodania
tovaru spoločnosťou JUKOL, s. r. o., miestom dodania na základe zistení správcu dane nie je tuzemsko,
JUKOL, s. r. o., nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku (§ 19 zákona o DPH) a žalobcovi nevznikol
nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods.1 a 2 písm. a) zákona o DPH, pretože pri tomto dodaní
tovaru nemohla byť spoločnosťou JUKOL, s. r. o., uplatnená voči žalobcovi daňová povinnosť, ktorá ju

nevznikla.

Proti dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, v ktorom rovnako ako v žalobe
namietal nedostatočné dokazovanie, najmä vo vzťahu k s. r. o. JUKOL Košice a poukázal na stanovisko
generálnej advokátky vo veci C-409/04 pre riešenie sporných otázok s nemožnosťou vykonania úkonov

smerujúcich k inému nespolupracujúcemu subjektu.

O tomto odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

Podľa § 2 ods.1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku

uskutočnené zdaniteľnou osobou.

Podľa § 13 ods.1 písm. a), c) zákona o DPH miestom dodania tovaru:
a) ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v
čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať,

b) ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa
jeho dodanie uskutočňuje.

Podľa § 19 ods.1 prvá veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

Podľa § 43 ods.1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru, alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.Platiteľjepovinnýpreukázať,žesúsplnenépodmienkyoslobodeniaoddanepodľaodsekov1-4.Platiteľ
je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a:
a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo

iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,
b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo
osobou ním poverenou,
c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,
že tovar prepravil do iného členského štátu,

d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za
tovar (§ 43 ods.5 zákona o DPH).

Podľa § 49 ods.1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely
svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň:
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľom
dodané (§ 49 ods.2 zákona o DPH).

Podľa § 2 ods.6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa pri uplatňovaní daňových
predpisov v daňovom konaní berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu, alebo inej
skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Podľa § 29 ods.1 citovaného zákona dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo
najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods.2 citovaného zákona).

Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre

správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy
správcudaneapodobne),osvedeckévýpovede,znalecképosudky,verejnélistiny,protokolyodaňových
kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim (§ 29 ods.4 citovaného zákona).

Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií
alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 8 citovaného zákona).

Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj
konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že
tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu v danom prípade
správne orgány náležitým spôsobom zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver,

s ktorým sa súd stotožňuje. Tieto rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke.

Súd na základe dokazovania vykonaného v správnom konaní, vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo
i v ich vzájomnej súvislosti, dospel k záveru, že námietka žalobcu, že vo vzťahu k jeho dodávateľovi
JUKOL, s. r. o., správca dane nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, nie je dôvodná. Správca

dane vykonal šetrenie u spoločnosti zabezpečujúcej prepravu tovaru pre žalobcu, vypočul ako svedkov
ich štatutárov, ktorí mu predložili doklady, a to faktúry a CMR potvrdzujúce ich tvrdenia o preprave,
predovšetkým o mieste vykládky a nakládky. Tieto doklady mal žalobca aj riadne zaúčtované a
zavedené do evidencie DPH. Správca dane dožiadaniami u príslušných daňových úradov si zistené
skutočnosti overil u prepravných spoločností, a tiež využil medzinárodnú výmenu informácií na zistenie

skutočností týkajúcich sa odberateľa žalobcu v ČR. Podľa názoru súdu správca dane vykonal rozsiahle
dokazovanie, ktorým bolo zistené, že tovar, ktorý bol predmetom obchodného vzťahu medzi JUKOL,
s. r. o., a žalobcom, nemal miesto dodania v tuzemsku. Zistenia správcu dane spochybnili pravdivosť
a vierohodnosť faktúr a prepravných dokladov CMR predložených žalobcom, preto žalovaný správnekonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré sa z procesného hľadiska po tom, čo boli ním
predložené dôkazy vyvrátené, opäť presúva na žalobcu. Údaje získané správcom dane boli dostatočné
a jednoznačné pre posúdenie veci.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, týkajúcu sa aplikácie druhého výroku rozsudku Európskeho súdneho
dvora C-409/2004 na daný prípad, je potrebné uviesť, že tento rozsudok vychádzal z iných skutkových
zistení ako je tomu v prejednávanej veci. Uvedený spor sa líši od prejednávanej veci v tom, že tovar
fyzicky neopustil územie členského štátu dodania, pričom v prejednávanej veci správca dane dodanie

tovaru nespochybňoval. Žalobca sa dovolával aplikácie cit. rozsudku tvrdiac, že mu nesmie byť v
postavení odberateľa na území SR odopreté uplatnenie nároku na odpočet DPH, pokiaľ sa dodatočne
preukáže, že doklad vystavený zhotoviteľom bol nepravdivý, daňový subjekt o ňom nevedel a vedieť
nemohol a vykonal všetko v dobrej viere. V danom prípade, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu,
ktorý medzi účastníkmi sporný nebol, žalobca vedel o mieste dodania tovaru, t.j. že miestom dodania
tovaru nie je tuzemsko tak, ako to bolo uvedené v sporných faktúrach a napriek tomu si na základe

nepravdivých údajov a faktúr odpočítal DPH na vstupe za dodávku tovaru od spoločnosti JUKOL, s. r.
o., Košice. Žalobca mal vedomosť z akého a do akého miesta sa dodávka tovaru uskutočnila, pretože
túto sám zabezpečoval subdodávateľským spôsobom, a preto mal a mohol vedieť, že v danom prípade
si nemôže odpočítať daň podľa zákona o DPH pre absenciu daňovej povinnosti u dodávateľa JUKOL,
s. r. o.

Žalobca rozšíril žalobné námietky o tvrdenie, že obidve rozhodnutia správnych orgánov trpia procesnou
vadou konania, pretože žalobca nebol v daňovom konaní právne relevantne zastúpený, keďže
plnomocenstva udelené JUDr. Kostovčíkovi neboli podpísané dvoma konateľmi tak, ako to vyplýva zo
spoločenskej zmluvy, ktorou bol žalobca založený, a podľa ktorej sa vyžaduje pre právne relevantné

zastúpenie s účinkami procesnými a hmotno-právnymi jeho udelenie dvoma konateľmi. Pretože správne
orgány túto vadu neodstránili ich rozhodnutia treba považovať za nulitné. Súd z výpisu obchodného
registra Okresného súdu Košice I vložky č. 17870/V zistil, že za spoločnosť INCITY, s. r. o., konajú
konatelia spoločnosti samostatne, pričom písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti
podpisujú dvaja konatelia spoločne, a to tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu

spoločnosti pripoja svoje vlastnoručné podpisy. Súd považuje za správny názor žalovaného, že udelenia
plnomocenstva nie je písomnosťou zakladajúcou práva a povinnosti spoločnosti, a preto skutočnosť, že
plnomocenstvo bolo podpísané iba jedným z konateľov, nemá za následok takú procesnú vadu konania,
ktorá by spôsobila nulitu rozhodnutí správnych orgánov.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.
05. 2011) podľa § 250j ods. 1 O. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní

úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.