Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 15, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/727/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210201195
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4210201195.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu
JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci žalobcu: O. R., bytom N., T. rad XXXX/
XX, proti žalovanej: X. N., bytom E. W., ul. X. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 4. apríla 2014 č.k.
6C/35/2010-375, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k
nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území N., vedené na liste vlastníctva č. XXXX ako
parcely registra „C“ č. XXXXX/XXX o výmere 191 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXXXX/
XXX o výmere 283 m2 záhrada a parcela č. XXXXX/XXX o výmere 116 m2 zastavaná plocha a nádvorie a
rodinný dom súpisné č. XXXX na parcele č. XXXXX/XXX. Podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania
vyporiadal tak, že vyššie uvedené nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, t.j. O. R.,
rod. R., nar. XX. XX. XXXX, občan SR, bytom N., T. XXXX/XX. Žalobcu zaviazal vyplatiť žalovanej na
úplné finančné vyporiadanie sumu 6.650 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách
konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Za preukázaný
mal skutkový stav, podľa ktorého účastníci konania od 20. 08. 2003 do 01. 08. 2008 žili v spoločnej
domácnosti, počas ich spolužitia nadobudli na dražbe do ich podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území N., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „C“
č. XXXXX/XXX o výmere 191 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXXXX/XXX o výmere 283 m2
záhrada a parcela č. XXXXX/XXX o výmere 116 mX zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom súpisné
č. XXXX na parcele č. XXXXX/XXX, pričom spoluvlastnícky podiel oboch účastníkov je 1 k celku. Po
odchode žalovanej zo spoločnej domácnosti až doteraz sporné nehnuteľnosti užíva žalobca a ten má
záujem tieto nadobudnúť po zrušení podielového spoluvlastníctva do svojho výlučného vlastníctva. Po
právnej stránke odôvodnil napadnutý rozsudok ustanoveniami § 137 ods. 1, ods. 2, § 141 ods. 1, ods. 2,
§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Konštatoval,
že reálna deľba predmetných nehnuteľností nie je možná, preto prichádza do úvahy prikázanie celej
veci za náhradu do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov. Medzi účastníkmi nebolo sporné,
komu nehnuteľnosti majú byť prikázané do výlučného vlastníctva, žalobca vyjadril jednoznačný záujem
o celú nehnuteľnosť, žalovaná vyjadrila súhlas s prikázaním veci do výlučného vlastníctva žalobcu za
primeranú náhradu. Podiely oboch účastníkov sú rovnaké, preto žalovanej prináleží suma rovnajúca
sa polovice všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti zistená znalcom. Tvrdenie žalobcu, že celú cenu
nehnuteľnosti zaplatil on z vlastných finančných prostriedkov, súdu nepreukázal. Po odchode žalovanej
zo spoločnej domácnosti žalobca vykonal rôzne investície do sporných nehnuteľností, preto pri určení
výšky primeranej náhrady súd vychádzal zo všeobecnej ceny, ktorá bola určená znaleckým posudkom

k technickému stavu nehnuteľnosti k dátumu odchodu žalovanej zo spoločnej domácnosti. Účastníci
konania proti záverom znaleckého posudku žiadne námietky nevzniesli. Podľa znaleckého posudku
všeobecná cena nehnuteľnosti k dátumu odchodu žalovanej bola 13.300 eur, primeraná finančná
náhrada pri rovnosti spoluvlastníckeho podielu oboch účastníkov je pre žalovanú suma 6.650 eur, ktorú
sumu súd prvého stupňa uložil žalobcovi zaplatiť žalovanej. O trovách konania si súd vymienil rozhodnúť
podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov,
ďalej len „OSP“) po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca opätovne namietajúc,
že celá cena nehnuteľnosti bola zaplatená z finančných prostriedkov žalobcu. Sumu 100.000,-Sk na
dražobnú zábezpeku, ktorá bola v celkovej čiastke 102.000,- Sk, mu požičal pán L. K., potvrdil, že súd
prvého stupňa túto zmluvu od neho žiadal, avšak túto mu odcudzila žalovaná a asi aj zničila. Predmetnú
pôžičku K. vrátil. Pojednávania dňa 4. apríla 2014 sa nemohol zúčastniť zo zdravotných dôvodov, o čom
predložil spolu s odvolaním lekárske potvrdenie.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, nesúhlasiac s tvrdeniami žalobcu v podanom odvolaní.
Žalobca mohol počas celého konania od 02. 02. 2010 predložiť relevantné dôkazy preukazujúce jeho
tvrdenia a navrhnúť predvolať a vypočuť svedkov, taktiež doklady mal možnosť súdu predložiť, za
zavádzajúce označuje tvrdenie žalobcu o odcudzení zmluvy o pôžičke, ktoré tvrdenie sa nezakladá na
pravde, ak takáto zmluva bola vyhotovená, bola zrejme vyhotovená v dvoch exemplároch a ak by ju pán
K. vlastnil, na požiadanie žalobcu by mu ju určite poskytol. Doklad o prevode finančných prostriedkov
nepovažuje za relevantný dôkaz. Tvrdenie žalobcu o tom, že spoluvlastnícky podiel nadobudla iba preto,
že jej matka E. je spoludlžníkom na úvere B. stavebnej sporiteľni, sa nezakladá na pravde, nakoľko
žalobca počas konania najskôr tvrdil, že nehnuteľnosť nemohol nadobudnúť sám, pretože v tom čase
nemal štátne občianstvo SR a nemohol vlastniť nehnuteľnosť, pričom na ďalšom pojednávaní tvrdil, že
spoluvlastníčkou je preto, lebo ho s matkou presvedčili o tom, že je potrebné, aby bol dom vedený aj
na žalovanú, ak by sa žalobcovi niečo stalo, aby dom nezanikol, pričom v odvolaní zase tvrdí, že to
bolo z titulu spoludlžníctva jej matky na úvere. Navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania,
ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu podľa § 205 ods. 1, ods. 2 OSP, súc viazaný dôvodmi
a rozsahom tohto odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa
podľa § 213 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, za splnenia
podmienok uvedených v ustanovení § 156 ods. 3 OSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
opodstatnené, a preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP
potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

V danej veci súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich
závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Odvolací súd preberá
súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie
predmetnej veci, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne
vyhodnotil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa rozsudok aj v dostatočnej miere a
správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu
stotožnil, a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 219 ods. 2 OSP, iba poukazuje.

Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v
katastrálnom území N., vedených na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „C“ č. XXXXX/XXX
o výmere 191 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXXXX/XXX o výmere 283 m2 záhrada a

parcela č. XXXXX/XXX o výmere 116 m2 zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom súpisné č. XXXX na
parcele č. XXXXX/XXX. Medzi spoluvlastníkmi k dohode o zrušení a vyporiadaní tohto spoluvlastníctva
k predmetným nehnuteľnostiam nedošlo.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
V danej veci odvolací súd, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania podaného odvolateľom, v tomto
prípade žalobcom, konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Žalobca v podanom odvolaní
namieta iba skutočnosť, že celá nehnuteľnosť bola zaplatená z finančných prostriedkov žalobcu.
Podľa § 120 ods. 1 OSP sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len
zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia
zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového
konania vyplývajú z ustanovenia § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP. Povinnosť tvrdenia znamená, že
účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých
okolností účastníkovi vyplýva jeho právo alebo povinnosť. Dôkazná povinnosť znamená, že účastník
musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Ak navrhnuté dôkazy súd vykoná a preukážu sa
tým skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, hovoríme, že účastník uniesol dôkazné bremeno ohľadom
svojich tvrdení. Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho
tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Ak teda v danej veci žalobca tvrdí, že predmetná nehnuteľnosť
bola zaplatená z jeho výlučných finančných prostriedkov, bolo jeho povinnosťou preukázať toto tvrdenie
v zmysle vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu. Napriek viacerým výzvam zo strany súdu,
žalobca nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci skutočnosť, že financoval on sám výlučne predmetnú
nehnuteľnosti zo svojich prostriedkov. Svoje tvrdenie, že financovanie nehnuteľnosti zabezpečil okrem
úveru aj pôžičkou od L. K. v sume 100.000,- Sk, ktorú pôžičku mu aj vrátil, žiadnym spôsobom
nepreukázal, keď nepredložil ani na výzvu súdu predmetnú zmluvu o pôžičke, existenciu ktorej potvrdil
iba s tým, že mu ju žalovaná ukradla. Až v podanom odvolaní navrhol vypočutie L. K., na potvrdenie
jeho tvrdení, pričom sám navrhovateľ o existencii tejto pôžičky a financovania celej nehnuteľnosti začal
tvrdiť až pred ukončením dokazovania a následne v podanom odvolaní. Z týchto dôvodov je preto
potrebné dôvody, uvádzané žalobcom v podanom odvolaní, vyhodnotiť ako účelové a neopodstatnené.
Odvolací súd nemohol akceptovať ani jeho ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 04. 04. 2014
na súde prvého stupňa, ktorého termín prevzal dňa 28. 02. 2014, svoju neúčasť do dňa pojednávania
neospravedlnil a tohto sa nezúčastnil. Potvrdenie o návšteve lekára v tento deň, predložené až v rámci
podaného odvolania, je preto bezpredmetné, nakoľko riadny dôvod ospravedlnenia je účastník povinný
predložiť súdu pred začatím pojednávania. Na dodatočne predloženú lekársku správu s odstupom viac
ako mesiaca nie je možné prihliadnuť ani zo strany odvolacieho súdu. Z uvedených dôvodov odvolací
súd dôvody odvolateľa uvedené v podanom odvolaní proti napadnutému rozsudku považoval za účelové
a neopodstatnené.

V danej veci bolo jednoznačne znaleckým dokazovaním preukázané, že nehnuteľnosť nie je reálne
deliteľná, preto súd prvého stupňa správne postupoval podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
keď po vylúčení prvej možnosti - reálne nehnuteľnosť rozdeliť, využil druhú možnosť, a to nehnuteľnosť
prikázať do výlučného vlastníctva žalobcu a zároveň ho zaviazal vyplatiť žalovanej sumu 6.650 eur,
ktorá predstavuje hodnotu 1 jej spoluvlastníckeho podielu, určenú znaleckým dokazovaním (z celkovej
hodnoty nehnuteľnosti 13.300 eur). Ani jeden z účastníkov hodnotu nehnuteľnosti určenú znaleckým
posudkom v konaní nenamietal, súd prvého stupňa preto správne vychádzal z tejto sumy a odvolací súd
sa s týmto postupom súdu prvého stupňa stotožnil.

Odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách
konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 OSP, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého
stupňa (§ 224 ods. 4 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.