Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Tuesday, July 7, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 14Sp/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200400
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3015200400.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľa

Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi Okresný úrad
Púchov, katastrálny odbor, so sídlom Púchov, Štefánikova 820, za účasti N. T., bytom T., W. XXXX/XX,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V XXXX/XX zo dňa 6. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu č. V XXXX/XXXX zo dňa 6. marca 2015 s a p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok za odvolanie
proti rozhodnutiu odporcu vo výške 35 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č.
162/1995 Z.z. návrh navrhovateľa na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR
zo dňa 18.11.2014 uzatvorenej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a N. T. ako záložcom (v
zastúpení na základe Dohôd o splnomocnení splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoc so sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v
k.ú. Q. V. vo vlastníctve záložcu zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako stavba súp.č. XXXX stojaca

na pozemku parc.č. XXXX/X a pozemok reg.C KN parc.č. XXXX/X o výmere 247 m2 zastavané plochy
a nádvoria, pozemok parc.č. XXXX/X o výmere 111 orná pôda zastavané plochy a nádvoria, pozemok
parc.č. XXXX/X o výmere 26 m2 zastavané plochy a nádvoria a pozemok parc.č. XXXX o výmere 421
m2 zastavané plochy a nádvoria v podiele 1/1.

Odporca vyhodnotil dohodu o splnomocnení, ktorou N. T. splnomocnil ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci toho času DSS Nestor o.z., aby v jeho mene uzatvorilo predmetnú zmluvu o

zriadení záložného práva ako absolútne neplatný právny úkon. Odporca poukázal na ustanovenie § 22,
31, 37 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že za účelom poskytnutia úveru vo výške 600 Eur uzatvoril
záložca s navrhovateľom zmluvu o úvere, pričom súčasťou zmlúv boli aj ďalšie tlačivá. Išlo o predtlačené
formuláre, ktoré dlžník postupne podpisoval. Záložca sa k podanému návrhu na vklad vyjadril tak, že
nemal žiadnu vedomosť o tom, že splnomocnil nejaké združenie na svoje zastupovanie. O uzavretí
dohody o splnomocnení sa dozvedel až z rozhodnutia odporcu o prerušení konania. Odporca uzavrel,
že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Po preskúmaní spisového

materiálu dospel k záveru, že plnomocenstvo účastníka N. T., ktorým splnomocnil občianske združenie
ProHelp, teraz DSS Nestor o.z. nemožno považovať za právny úkon urobený slobodne, vážne, určite a
zrozumiteľne v zmysle ust. § 37 Obč. zákonníka, keď z jeho vyjadrenia vyplynulo, že o uzavretí takejto
dohody nevie.Včas podaním odvolaním navrhovateľ žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie vec vrátiť na ďalšie
konanie. Uviedol, že dňa 18.11.2014 uzavrel Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/
XXXX-PTR s N. T., ktoého zastupoval ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe

plnomocenstva podľa Dohody o splnomocnení. Predmetom Záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného
práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v zmluvách v prospech navrhovateľa ako záložného veriteľa na
zabezpečenie pohľadávok navrhovateľa voči N. T. ako dlžníkovi a záložcovi v jednej osobe, ktoré vznikli
z úverovej zmluvy, najmä pohľadávok na vrátenie úveru a zaplatenie príslušenstva úveru. S poukazom
na ustanovenia § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 katastrálneho zákona navrhovateľ tvrdil, že dohoda
o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu (slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť). N.
T. ako záložca sa v zmysle riadne uzavretých dohôd o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj
záväzok zo zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy k označeným nehnuteľnostiam, ako aj na všetky právne úkony súvisiace

s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Mal za to, že je zrejmé, že predložené plnomocenstvo je
samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým
od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán len konštatoval, že záložca - dlžník nemohol
ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia.
Okrem toho uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne

použité v rozhodnutí neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody
a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva.
Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojim
spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah
správneho spisu.

Navrhovateľ ďalej zdôraznil, že rozpor v záujmoch zástupcu a zastúpeného musí reálne existovať a
nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Taktiež poukázal na to, že pre správny orgán platí
zásada spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci (§ 3 ods.5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46
Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu. Napadnuté rozhodnutie vychádza podľa jeho názoru iba s predpokladov. Poukázal na to, že

pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy
je záložca dlhodobo v omeškaní s plnením.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 250l ods.
1, 2 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z.z., v

rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi návrhu je
súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že návrhu
(odvolaniu) navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo V XXXX/XX zo dňa

6.3.2015, ktorým zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na
vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 18.11.2014 uzatvorenej medzi
navrhovateľom ako záložným veriteľom a N. T. ako záložcom (v zastúpení na základe Dohody o
splnomocnení splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava,
Provaznícka 18, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej boli označené nehnuteľnosti resp.

spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach vo vlastníctve záložcu zapísané na liste vlastníctva č.XXXX
v k.ú. Q. V., pričom je zrejmé, že sporným problémom je či vo vzťahu k Dohode o splnomocnení
nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú vo formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, t.j. či túto dohodu o splnomocnení
možno považovať za platný právny úkon, či bola zo strany N. T. uzatvorená slobodne (či mal reálnu

možnosť výberu splnomocnenca, a aj slobodnú vôľu niekoho splnomocniť) a či záujmy splnomocnenca
(ProHelp) nie sú v rozpore so záujmami N. T. ako splnomocniteľa.

Z administratívneho spisu predloženého odporcom vyplýva tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ a N. T. M. uzavreli dňa 12.11.2013 Zmluvu o úvere. Účastník N. T. pri uzavretí tejto
zmluvy podpísal i Dohodu o splnomocnení pre splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci toho času Nestor DSS o.z.. V uvedenej dohode mal N. T. splnomocniť ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa zozmluvy o úvere uzatvorilo v jeho mene záložnú zmluvu podľa § 552 OZ, predmetom ktorej mali byť
nehnuteľnosti, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jej vlastníctve, alebo spoluvlastníctve.
Združenie malo poučiť N. T. ako dlžníka (splnomocniteľa) o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo

zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Zmluvu
o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX- T. zo dňa 18.11.2014 uzavreli navrhovateľ
ako záložný veriteľ a N. T. ako záložca v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci.
Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti resp. spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach vo
vlastníctve záložcu. Uvedenou zmluvou má byť podľa čl. II zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o úvere

č. XXXXXXXXX zo dňa 12.11.2013 a to najmä istiny v sume 600 Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov
z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere.

Navrhovateľ podal u odporcu návrh na vklad záložného práva, ktorý odporca napadnutým rozhodnutím
zamietol s tým, že vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatný právny úkon.

Krajský súd v Trenčíne sa podrobne oboznámil so skutkovým a právnym stavom súdenej veci a
konštatuje, že odporca v rámci svojho rozhodovacieho procesného postupu postupoval v súlade so
zákonom, jeho záver o absolútnej neplatnosti dohody o splnomocnení je dôvodný, so spornými otázkami
sa odporca vo svojom rozhodnutí dostatočne vysporiadal, pričom nemožno konštatovať, žeby prekročil
rámec svojich kompetencií podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z..

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu
Slovenskej republiky napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu
verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo

zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v
celom rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam

do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj

o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších
územnýchcelkov,onájomnýchprávachkpozemkom,aknájomnéprávatrvajúalebomajútrvaťnajmenej
päť rokov.

Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely

a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu
poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu
životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a
ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších
informačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2 zákona č. 162/1995 Z.z..).

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa

zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,
menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 29 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu.

Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho

úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.

Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., konanie o povolení vkladu sa začína na návrh
účastníka konania.

Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z., návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje

a)meno,priezviskoamiestotrvaléhopobytu,akideoúčastníkakonaniafyzickúosobu;obchodnémeno,
názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,
b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia

sa všetky právne úkony.

Podľa§30ods.5zákonač.162/1995Z.z.,prílohouknávrhunavkladjezmluva, naktorejzáklade
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:
a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k

nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,
d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa

musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,
e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať

s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná
voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či
zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad
povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom
vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na

obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.

Podľa § 31 ods. 6 zákona č. 162/1995 Z.z., rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle
účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia.

Podľa § 31 ods.7 okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania.
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý
rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému
odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam
dokatastra(vklad,záznamapoznámku),pričomkaždýztýchtoprávnychinštitútovmáinéprávneúčinky.
V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných
vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medziúčastníkmi konania, ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším
úkonom je rozhodnutie Okresného úradu ako správneho orgánu podľa zákona č. 162/1995 Z.z., ktorým
sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii

rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam
do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je
miestne príslušný Okresný úrad, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa

vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení

§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z..

To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri
ktorom Okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31
ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Odporca sa vyššie citovanými ustanoveniami zákona dôsledne riadil, rámec svojich kompetencií v
zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona odporca žiadnym spôsobom neprekročil, preto Krajský súd v

Trenčíne nemôže inak ako konštatovať, že odporca v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona ako
orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom (conditicio sine qua non).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa§53ods.5Občianskehozákonníka,neprijateľnépodmienkyupravené vspotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

V súdenej veci je zrejmé, že dohoda o splnomocnení je závislá od existencie (uzatvorenia) zmluvy
o úvere. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je uzatvorená na samostatnej
listine na túto závislosť nemá žiaden vplyv. Rozhodujúcou skutočnosťou je fakt, že ak

by nedošlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy (ktorá má jednoznačne charakter zmluvy spotrebiteľskej),
nedošlo by ani k uzatvoreniu dohody o splnomocnení. Samotná dohoda o splnomocnení tak predstavuje
zmluvnú podmienku, ktorú dlžník ( N. T.) musel splniť, ak chcel od navrhovateľky získať úver. Uvedená
podmienka (podpísanie dohody o splnomocnení) je súčasťou zmluvy o úvere, i keď je obsiahnutá na
samostatnej listine. Na základe uvedeného je súd jednoznačne toho právneho názoru, že i na dohodu

o splnomocnení je potrebné aplikovať vyššie cit. ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Samotná
dohoda o splnomocnení má formu predtlačeného formulára (ide o typickú formulárovú zmluvu), ktorého
obsah N. T. nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, túto mohol buď v celosti bez zmeny prijať
a podpísať alebo odmietnuť s tým, žeby jej nebol poskytnutý úver. N. T. nemal teda žiadnu možnosť
ovplyvniť osobu splnomocnenca. V rovine ochrany spotrebiteľa sa tak jednoznačne jedná o neprijateľnú

zmluvnú podmienku obsiahnutú v typickej formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 v nadväznosti na
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou.Súd v tejto súvislosti musel poukázať a zdôrazniť zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na
vzťahy medzi zástupcom a zastúpeným.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,

určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona,
na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme
1. zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či iného

štátneho orgánu a 2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pre oba druhy zastúpenia (zákonné aj
zmluvné) platí, že zástupcom nemôže byť ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, a
ani ten, záujmy, ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade zmluvného zastúpenia ďalej
platí, že dohoda o plnomocenstve ako každý iný právny úkon, musí byť vykonaná slobodne, vážne,
zrozumiteľne, určite a v predpísanej forme, inak je neplatná.

V súdenom prípade ide o posúdenie zmluvného zastúpenia, t. j. zastúpenia založeného na
základe dohody o splnomocnení, a to konkrétne, či uvedená dohoda o splnomocnení bola zo
strany splnomocniteľa uzatvorená slobodne, a či záujmy ProHelp toho času Nestor DSS o.z. ako
splnomocnenca neboli v rozpore so záujmami N. T..

Zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá sa nachádza v administratívnom spise je zrejmé (ako už bolo
vyššie uvedené), že ide o predtlačený formulár (typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah nemohol
N. T. žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, tento mohol buď v celosti bez zmeny prijať a podpísať,
alebo odmietnuť s tým, žeby jej nebol poskytnutý úver. N. T. nemal ani žiadnu možnosť ovplyvniť osobu

splnomocnenca. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že dlžníkov v obdobných sporoch zastupuje
v katastrálnom konaní vždy ten istý subjekt - ProHelp toho času Nestor DSS o.z., čo nasvedčuje tomu,
že dlžníci pri uzavieraní zmluvy o úvere nemajú žiadnu možnosť ovplyvniť to, či budú v katastrálnom
konaní (v konaní o vklad zmluvy o zriadení záložného práva) zastúpení a akým subjektom. Vychádzajúc
z uvedeného je zrejmé, že dlžníci pri uzavieraní dohody o splnomocnení nekonajú slobodne, ale sú k

uzavretiu dohody o splnomocnení pod hrozbou neposkytnutia úveru donútení. Nakoľko i N. T. uzatvoril
dohodu o splnomocnení nie slobodne, táto nie je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka platným
právnym úkonom.

Dohoda o splnomocnení je neplatná i z toho dôvodu, že záujmy ProHelp ako splnomocnenca sú v

rozpore so záujmami N. T. ako splnomocniteľa. Pokiaľ ProHelp ako splnomocnenec, namiesto toho aby
hájil záujem N. T., uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu, a dokonca poveril navrhovateľa ako záložného
veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v jej prospech do katastra nehnuteľností, nemožno
takéto konanie splnomocnenca (ProHelp) posúdiť inak ako konanie v príkrom rozpore so záujmami
splnomocniteľa.

Odporca správne v konaní posúdil dohodu o splnomocnení ako neplatný právny úkon a vyvodil z toho
i správne závery.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané

rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Odporcavykonaldostatočnédokazovanie,nazákladedokazovaniasprávnezistilskutkovýstavavyvodil
z neho správny právny názor, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 3 katastrálnehozákona na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností zo záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-PTR zo dňa
30.9.2014. Odporca návrh na vklad záložného práva zamietol v súlade so zákonom, a preto súd
napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnej navrhovateľke
náhradu trov konania nepriznal.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozhodnutiu odporcu súd rozhodol

za použitia ust. § 2 ods. 4 veta posledná zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého poplatníkom je tiež
ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.
Navrhovateľka ako osoba podávajúca opravný prostriedok voči Okresnému úradu Trenčín, ktorá nebola
v konaní úspešná sa stala poplatníkom okamihom potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu, voči
ktorému navrhovateľka neúspešne podala opravný prostriedok. Preto jej súd týmto rozhodnutím uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 35 eur podľa položky 10 písm. e) prílohy k zákonu č. 71/1992

Zb..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n éodvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,
protiktorémurozhodnutiusúdusmeruje,vakomrozsahurozhodnutienapáda,včomsatotorozhodnutie,
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.