Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 2, 2015

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9Cb/80/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107231059
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2015:2107231059.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou v právnej veci

navrhovateľa:CETELEMSLOVENSKO,a.s.,sídlo:Bratislava,Panenská7,IČO:35787783,zastúpený:
JUDr. Helena Strachotová, usadený euroadvokát, sídlo: Martin, Hviezdoslavova č. 7, proti odporcovi:
O. T., H. A.: A., v konaní zastúpený opatrovníčkou: V. M., zamestnanec Okresného súdu Piešťany, o
návrhu na zaplatenie 419,04 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom z 15.10.2007, doručeným súdu 25.10.2007, navrhol, aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie sumy vo výške 419,04 eur s úrokom z omeškania 0,08 % denne zo sumy 382,66 eur od

16.01.2004 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil skutočnosťou, že navrhovateľ
poskytol na základe písomnej žiadosti - návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
z 11.10.2002 odporcovi úver vo výške 769,20 eur na nákup spotrebného úveru. Zmluva o úvere bola
uzatvorená prijatím návrhu odporcu navrhovateľom tak, že navrhovateľ za odporcu uhradil časť kúpnej
ceny tovaru zodpovedajúcu výške poskytnutého úveru a odporca tovar prevzal. Na úhradu ceny úveru
sa odporca zaviazal úver splatiť v 12 mesačných splátkach, každá vo výške 76,48 eur, splatných vždy k
15. dňu v mesiaci od 15.11.2002. Odporca si svoj záväzok splácať úver riadne a včas nesplnil. Podľa čl.
V.-3.VšeobecnýchpodmienokCETELEMSLOVENSKOa.s.,ktorésúneoddeliteľnousúčasťouzmluvyo

úvere, je navrhovateľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej čiastky, so zaplatením
ktorej sa odporca dostal do omeškania viac ako 30 dní a bolo navrhovateľom na zaplatenie vyzvaný.
Odporca bol na zaplatenie zmluvnej pokuty vyzvaný naposledy listom z 22.03.2004 ich zaplatenie. Dňa
15.01.2004 sa stal splatným dlh odporcu vo výške 419,04 eur, ktorý vznikol z titulu čerpania peňažných
prostriedkov spôsobom špecifikovaným vyššie, zaplatenie ktorej si navrhovateľ uplatňuje v predmetnom
konaní.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom, č.k. 9 Cb 80/2009 - 33 z 23.04.2010, ktorým zrušil platobný rozkaz,

č.k. 5Rob 255/2008-13 z 03.10.2008, návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov
konania

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie.Odvolací súd uznesením, č.k. 21Cob 420/2010-52 z 29.10.2010, rozsudok súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Zároveň vyslovil právny názor, že v ďalšom konaní súd doplní dokazovanie výsluchom
účastníkov k jednotlivým nárokom tvoriacim predmet konania, vykonaním iných relevantných dôkazov

navrhnutými účastníkmi na ich tvrdenia. Svoje nové rozhodnutie, v ktorom súd prvého stupňa rozhodne
aj o trovách odvolacieho konania, odôvodní súd dôsledne v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP.

Navrhovateľ na vo Vyjadrení z 08.03.2013 uviedol, že odporcovi bol na základe zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru z 11. 10. 2002 poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 23 173,- Sk na
nákup tovaru, ktorý mal odporca splácať v dvanástich splátkach po 2 304,- Sk od 15. 11. 2002.

Úver tak mal byť pri pravidelnom splácaní splatený k 15. 10. 2003. Úver bol odfinancovaný na účet
predajcu 22.10.2005. Každá splátka vo výške 76,48 eur zahŕňa úverovú istinu, t.j. príslušnú časť
poskytnutého spotrebiteľského úveru a zmluvne dohodnutý úrok. Poistenie úveru odporca odmietol.
Odporca navrhovateľovi na poskytnutý spotrebiteľský úver uhradil iba sumu v celkovej výške 535,36
eur do splatnosti úveru, ktorá suma bola použitá na úhradu splátok splatných za 11/2002 - 07/2003 v
celkovej výške 523,16 eur (9x 76,48 eur - odložená suma 165,17 eur) z toho úverová istina 386,98 eur

a zmluvné úroky 136,17 eur, zmluvné pokuty za omeškanie so splácaním úveru 12,22 eur. Odporcovi
bola v súlade s Článkom V - 3 Všeobecných podmienok účtovaná zmluvná pokuta vo výške 8% z každej
splátky,súhradouktorejsaodporcadostaldoomeškaniaviacako30dní.Vtomtoprípadebolaodporcovi
účtovaná zmluvná pokuta vo výške 6,11 eur, t.j. 8% z 76,48 eur. Odporca požiadal o odklad dlžných
splátok, čím sa celková splatnosť posunula (Anulácia omeškania vo výpise z úverového účtu z 2. 5. 2003

vo výške 165,17 eur). Úhrada odloženej dlžnej sumy sa automaticky posúva až nakoniec splácania a
predstavuje dlžnú úverovú istinu. Úver sa ku dňu 15.01.2004 stal splatným v celom rozsahu a v súlade s
ČlánkomV-5Všeobecnýchpodmienokjeod16.01.2004navrhovateľoprávnenýúčtovaťodporcoviúrok
zomeškaniaovýške0,08%zdlžnejsumyzakaždýajzačatýdeňomeškania.Navrhovateľsineuplatňuje
nárok na úrok z omeškania zo sumy predstavujúci zmluvnú pokutu, t.j. 419,04 eur (dlžná suma) - 24,43

eur (zmluvná pokuta) = 394,61 eur (suma, z ktorej navrhovateľ požaduje úrok z omeškania). Dlžná suma
vo výške 419,04 eur pozostáva zo sumy:

- 394,61 eur - dlžné mesačné splátky úveru vrátane zmluvných úrokov po lehote splatnosti v 08/2003
- 01/2004 (5 x 76,48 eur + 12,22 eur), ktoré odporca neuhradil, z toho úverová istina 382,23 eur a
zmluvné úroky 12,39 eur, neuhradené zmluvné pokuty za omeškanie so splácaním úveru 24,43 eur

za obdobie od 08/2003 - 11/2003 (4 x 6,11 eur). Po splatnosti úveru až do dňa podania vyjadrenia
odporca na predmetný spotrebiteľský úver nič neuhradil. V závere navrhovateľ zobral návrh v časti
úroku z omeškania presahujúcej 12% ročne, pričom navrhol, aby súd odporcu zaviazal zaplatiť úrok z
omeškania zo sumy 394,61 eura, namiesto pôvodných 382,66 eur.

Súd uznesením, č.k. 9Cb 80/2009-107 z 17.04.2015, zastavil konanie v časti sadzby úroku z omeškania

prevyšujúcu 12% ročne a pripustil zmenu návrhu v časti zaplatenia úroku z omeškania 12% zo sumy
394,61 eur od 16.01.2004 do zaplatenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.05.2015.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie na 05.02.2014, na ktoré sa navrhovateľ nedostavil, svoju neúčasť
ospravedlnil, zotrval na písomne podanom návrhu v spojení s podaním z 08.03.2013. Opatrovník pre
konanie sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil.

Podľa § 115a ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) na prejednanie veci samej nie je
potrebnénariaďovaťpojednávanie,aktoniejevrozporespožiadavkouverejnéhozáujmuaakmožnovo
veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo
veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
2) Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 3 OSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľ svoj návrh špecifikoval podaním z 08.03.2013 a odporca je

v konaní zastúpený opatrovníkom, teda nebolo možné ho vypočuť k jednotlivým nárokom tvoriacim
predmet konania, a tiež vzhľadom ku skutočnosti, že predmetom konania je návrh na zaplatenie sumy
vo výške 419,04 eur, t.j. ide o drobný spor, súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia vo veci
rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania,
keďže to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku

bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu 08.06.2014. Návrh na začatie konania bol spolu s prílohami a
uznesením na vyjadrenie sa k návrhu na začatie konania opatrovníčke odporcu doručený do vlastných
rúk 23.04.2010.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa obsahom spisového materiálu - Žiadosťou/Zmluvou o
poskytnutí spotrebiteľského úveru z 11.10.2002, Všeobecnými podmienkami CETELEM SLOVENSKO
a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, predžalobnou upomienkou z 22.03.2004, Vyjadrením

navrhovateľa z 08.03.2010, Potvrdeniami z 04.03.2013, výpisom z úverového účtu navrhovateľa z
04.03.2013, Sadzobníkom poplatkov CETELEM SLOVENSKO a.s. a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania uzatvorili 11.10.2002 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru ktorej neoddeliteľnú
súčasť tvoria Všeobecné podmienky CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského
úveru, na základe ktorého sa navrhovateľ zaviazal odporcovi poskytnúť úver vo výške 769,20 eur na

nákupspotrebnéhotovaru.Odporcasazaviazalsplatiťtentoúversplatiť12mesačnýmsplátkami-každá
vo výške 76,48 eur, ktoré sa odporca zaviazal uhradiť vždy k 15. dňu prísl. mesiaca, pričom prvá splátka
mal byť uhradená 15.11.2002. Na základe žiadosti odporcu došlo k odkladu dlžných mesačných splátok
úveru, čím sa celková splatnosť úveru posunula na 15.01.2004.

Podľa § 2 pís. a, b zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (znenie účinné ku dňu podpisu

zmluvy) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v
inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (znenie účinné ku dňu podpisu
zmluvy) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania;3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci.4) 2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1, 2 z. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (znenie účinné ku dňu podpisu zmluvy)
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
inýchpoplatkov;akjetomožné,trebauviesťajsúčettýchtoplatiebsupozornenímnamožnosťúčtovania
kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré

sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu
vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená
ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľzaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší
odhad..

Zo svojej činnosti súd mal za preukázané, že navrhovateľ má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie

úverov. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že navrhovateľ je dodávateľom a zároveň veriteľom
v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, pretože túto činnosť vykonával v rámci svojho
podnikania. Odporca v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba - občan, teda ide o spotrebiteľa
ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 4/ zák. o spotrebiteľských úveroch, a tiež § 52 Občianskeho zákonníka,
pretože nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Túto skutočnosť

mal súd za preukázanú z predmetnej úverovej zmluvy, z ktorej vyplynulo, že odporca bol v čase jej
uzatvorenia zamestnaný u zamestnávateľa ATUM s.r.o. ako vyšší riadiaci pracovník v súkromnom
sektore.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách
alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Súd predtým ako pristúpil ku skúmaniu opodstatnenosti samotného nároku navrhovateľa zaoberal sa
v prvom rade otázkou premlčania v zmysle novely č. 102/2014 Z.z., ktorým bol zákon č. 250/2007
Z.z. doplnený okrem iného o § 5b, podľa ktorého súd z úradnej povinnosti aj bez návrhu prihliada na
nemožnosť úspešného uplatnenia práva z dôvodu premlčania v prípade rozhodovania o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy. Keďže povinnosť zakotvená v citovanom ustanovení je procesného charakteru,
súd je povinný aplikovať predmetné ustanovenie aj pri rozhodovaní o nárokoch z právnych vzťahov
vzniknutých pred účinnosťou tejto novely.

ZvykonanéhodokazovaniaVyjadrenímnavrhovateľaz08.03.2010,Potvrdeniamiz04.03.2013,výpisom
z úverového účtu navrhovateľa z 04.03.2013 mal súd za preukázané, že úver sa stal splatným k

15.01.2004, pričom dňom nasledujúcim po splatnosti, t.j. dňom 16.01.2004, začala plynúť trojročná
premlčacia doba, ktorá uplynula 16.01.2007. Keďže navrhovateľ podal návrh na súd 25.10.2007, podal
ho po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

Pokiaľideoustálenie,čivdanejvecisapoužijúustanoveniaObčianskehozákonníkaaleboObchodného
zákonníka (pretože je nepochybné, že úver je absolútnym obchodom a súd toto nespochybňuje)

o premlčaní, súd uvádza nasledovné. Možno na prvý pohľad sa javí, že ustanovenia o premlčaní
nie sú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, ako správny (nemožno ho považovať za nelogický), k
tomuto záveru však možno dospieť až po vyhodnotení, či právnu úpravu premlčania v Občianskom
zákonníku možno považovať pre spotrebiteľa za priaznivejšiu, alebo nie. Za stavu dualistickej
právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva) je plošné vylúčenie

občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizovanie obchodného práva
typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité. Presadzovanie obchodného práva na
inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s poukazom na argumentáciu o úverochako absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené. Dualistický systém záväzkového práva
na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných pokút, dvojaká úprava odstúpenia

od zmluvy a pod.). Uprednostnenie obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o občianskych
právach má pre spotrebiteľov diametrálne odlišné negatívne následky. Za nedostatočný na presadenie
obchodného práva považuje súd aj argument, že rovnaká právna úprava dopadá na obidve strany
zmluvného vzťahu. Súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na
obidve strany v súlade s princípom rovnosti, a nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým

dodávatelia, ktorí uplatňujú práva na súde. Spory iniciované spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto
argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný (rozsudok
Krajského súdu v Prešove z 19. novembra 2013 sp. zn. 6 Co 2/2013, pozn. súdu: súd vo výroku
rozhodnutia pripustil dovolanie, a bolo zistené, že toto v zákonnej lehote podané nebolo). Je zrejmé,
že všeobecná premlčania doba v Obchodnom zákonníku je o jeden rok dlhšia (4 roky), ako premlčacia
doba v Občianskom zákonníku (3 roky). Zároveň je nepochybné, že v danej veci je pre odporcu

ako spotrebiteľa priaznivejšie, keď súd aplikuje ustanovenie zákona, ktoré upravuje kratšiu premlčaciu
dobu, t.j. ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nepredlžuje sa tým stav právnej neistoty. Súd pritom
považoval ustanovenia o premlčaní v zmysle Občianskeho zákonníka za priaznivejšie pre spotrebiteľa
aj z nasledovných dôvodov. V zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka (spočívanie a pretrhnutie
premlčacej doby), ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak

možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z tohto ustanovenia Obchodného
zákonníka je zrejmé, že v prípade čiastočného plnenia záväzku platí, že dôjde k uznaniu zvyšku
dlhu a teda k pretrhnutiu premlčacej doby, čo spôsobí, začatie plynutia novej premlčacej doby. Ďalej
Obchodnýzákonníkupravujev§407ods.2,žeplatenieúrokovsapovažujezauznaniezáväzkuohľadne
sumy, z ktorej sa úroky platia. Takéto ustanovenia Občiansky zákonník neobsahuje. Aj tu teda možno

vidieť podstatný rozdiel v dopade právnej úpravy o premlčaní obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, a
nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa oproti právnej úprave premlčania v Občianskom
zákonníku, ktorá takéto ustanovenie (vyššie uvedené) o pretrhnutí premlčacej doby neobsahuje. Je
logické, keď súd pripustí aplikáciu premlčania toho ktorého kódexu ako celku, pričom pri zohľadnení
vyššieuvedenýchnásledkov,jepotrebnékonštatovať,žeúpravapremlčaniaakocelokjeprespotrebiteľa

priaznivejšia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Táto je totiž „citlivejšia“.

Na základe uvedeného preto súd rešpektujúc z hľadiska princípu právnej istoty ustálenú súdnu prax
presadzujúcu princíp absolútnej ochrany spotrebiteľa (pozn. súdu: „privilegovaného spotrebiteľa“) s
poukazom na vyššie uvedené návrh v celom rozsahu zamietol s prihliadnutím na zachovanie zásady
hospodárnosti konania bez toho, aby sa zaoberal opodstatnenosťou samotného nároku navrhovateľa.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že
úspešnému odporcovi náhradu trov konania (ani odvolacieho konania) nepriznal, keďže v súvislosti s
konaním mu žiadne trovy nevznikli, zo spisu žiadne nevyplynuli, ani si ich náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Trnave

prostredníctvom Okresného súdu Piešťany v písomnom vyhotovení 2x.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.