Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Martin Baran

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/282/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114221099

Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114221099.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia,
a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36234176, proti žalovanému: B. G., G.. XX.XX.XXXX,
K. O., C. A. E. X/XX, zastúpenému v konaní opatrovníkom T.. B. V., súdnou tajomníčkou Okresného

súdu O.U., o zaplatenie 397,71 Eur a príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 312,54 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne od
18.03.2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške 13,44 Eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku,

žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 28.7.2014 si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 397,71 Eur a
úroku z omeškania. Nárok uplatnil zo zmluvy o revolvingovom úvere, pričom žalovaná suma pozostáva
z istiny vo výške 319,22 eur, zmluvného úroku vo výške 68 Eur, poplatkov za výber vo výške 3 eur, úroku
za hotovostné transakcie vo výške 7,22 Eur a opravného úroku 7,22 eur.

Žalovaný sa doposiaľ k žalobe nevyjadril, zdržiava sa na neznámom mieste, preto mu bol ustanovený
opatrovník v konaní.

Vzhľadom na to, že jedná sa o drobný spor, súd s poukazom na § 115 a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho

okamihu ide o drobný spor.

Súd vykonal dokazovanie úverovou zmluvou, úverovými zmluvnými podmienkami žalobcu, výzvou k
splateniu úveru s poštovým podacím hárkom, výpisom čerpania splátok a úhrad a zistil tento skutkový
stav:Dňa 25.03.2011 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená úverová
zmluva, ktorou žalovanému bol poskytnutý bezúčelový revolvingový úver s úverovým rámcom 320 Eur.
V zmluve je uvedená výška mesačnej splátky 4% z dlžnej čiastky a pri kolónke ročná úroková sadzba sú

uvedené dve hodnoty 26,28% a 11,88% a to v závislosti na výške vyčerpanej čiastky, pričom je odkaz
na sadzobník. Dohodnuté bolo aj poistenie zneužitia karty mesačne na sumu 0,5 eur. Žiadne iné údaje
v tejto úverovej zmluve uvedené nie sú.

Ukončenie úverovej zmluvy je upravené v hlave 7 § 2 úverových zmluvných podmienok žalobcu, ktoré sú
platné od 11.6.2010. Podľa citovaného ustanovenia a konkrétne písm. a/ klient je povinný celý čerpaný

úveravšetkyzáväzkyklientavočispoločnostisplatiťnapožiadaniespoločnostivprípade,žesaoneskoril
s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3
mesiace.

Ako vyplýva z výpisu čerpania splátok a úhrad predmetného úverového vzťahu žalovaný vykonal
poslednú úhradu dňa 20.05.2011. Žalobca ho preto listom zo dňa 27.02.2012 v dôsledku jeho omeškania
vyzval k splateniu celého úveru, a to konkrétne sumy 413 eur najneskôr do 15 dní od odoslania tejto

výzvy. Podľa poštového podacieho hárku táto výzva bola odoslaná dňa 01.03.2012.

Zo spomínaného výpisu čerpania splátok a úhrad vyplýva aj to, že žalovaný celkovo vyčerpal sumu
324,54 Eur, či už výbermi v hotovosti alebo z bankomatu alebo platbami kartou a žalobcovi uhradil
celkovo sumu 12 Eur.

Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch v znení činnom v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo

bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného
zákona. Medzi nimi pod písm. i/ je uvedená úroková sadzba spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčná úroková sadzba, na ktorý je výška úrokovej

sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru uvádzajú sa tieto informácie o
všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úverupod písm. j/ ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov ak

a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.

Vkonaníbolopreukázané,žežalobcaposkytolžalovanémuspotrebiteľskýúvervoformerevolvingového
teda opakujúceho sa úveru. Aj keď žalobca v žalobe poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove

6Co 95/2010, v zmysle ktorého pri revolvingovom úvere nie je možné stanoviť RPMN súd uvádza, že
tento názor je už prekonaný nakoľko zo vstupných údajov uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere
je možné RPMN stanoviť. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici 17Co 215/2012 zo dňa 10.10.2012, ktorý dospel k nasledovnému záveru: „pokiaľ zákon o
spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 2 písm. g/ určil ako zákonnú náležitosť stanovenie RPMN (bez

rozlíšenia či ide o revolving, resp. iný druh úveru) akcentujúc jej dôležitosť zákonným znením, že ak
nie je RPMN uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, navrhovateľ ako
dodávateľ finančnej služby a profesionálnom finančnom trhu nemôže túto skutočnosť opomínať resp.
zanedbávať“.Súdzdôrazňuje,žeRPMNjenajdôležitejšímúdajomprespotrebiteľa,prejehorozhodnutie
o výhodnosti či nevýhodnosti ponúkaného úveru, pretože zahŕňa všetky náklady spojené s poskytnutím

úveru, ktoré spotrebiteľ musí uhradiť.

Obligatórnou náležitosťou zmluvy je aj uvedenie ročnej úrokovej sadzby. V tomto konkrétnom prípade v
zmluve sú uvedené dve rôzne úrokové sadzby a žalobca žiadnym spôsobom dôvod takéhoto postupu
nevysvetlil. Zmluva v tejto časti sa preto javí byť ako neurčitá a teda v tejto časti neplatná.

V dôsledku chýbajúcich povinných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je teda potrebné

vychádzať zo záveru, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný by mal žalobcovi
vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov z úverovej zmluvy t.j. sumu 324,54 eur, doposiaľ však
zaplatil len sumu 12 eur, preto jeho dlh predstavuje sumu 312,54 Eur. Žaloba v prevyšujúcej časti je
teda nedôvodná.

Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2010

do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalovaný sa dostal do omeškania od 18.03.2012 nakoľko v súlade s úverovými zmluvnými podmienkami
žalobca úver zosplatnil, čo mu umožňuje aj ustanovenie § 565 OZ. K zosplatneniu úveru však došlo
uplynutím 15 kalendárnych dní od odoslania listu zo dňa 27.02.2012 a keďže tento bol odoslaný až

dňa 01.03.2012, čo vyplýva z poštového podacieho hárku 15 dňová lehota končila 17.03.2012, takže
žalovaný sa dostal do omeškania od nasledujúceho dňa. Ku dňu omeškania výška úrokov z omeškaniačinila 8,75% a vzhľadom na to, že žalobca uplatňoval úroky z omeškania od skoršieho dáta, konkrétne
od 13.03.2012 v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá.

Náhradu trov konania si uplatnil len žalobca. Ten zaplatil súdny poplatok zo žaloby vo výške 24 eur. Vo

veci však nemal plný úspech, preto súd o náhrade trov konania rozhodoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
a priznal mu náhradu trov konania len v rozsahu 56%. Úspech mal totiž v podiele 78% a neúspech v
podiele 22%. Priznaná náhrada trov konania tak predstavuje sumu 13,44 Eur (56% zo sumy 24 Eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.