Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613236330
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7613236330.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú
T. Q. nar. X.XX.XXXX bývajúcu u matky zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Spišská Nová Ves pracovisko Gelnica dieťaťa rodičov: T. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v O.
č. XXX zastúpenej JUDr. Melániou Knopovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach
na ul. Štúrovej č. 20 a Ing. U. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v P. na ul. M. č. X zastúpeného JUDr.
Monikou Meňhertovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Floriánskej č.
16 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného

súdu Spišská Nová Ves zo dňa 21.10.2014 č.k. 16P 452/2013-171 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o úprave styku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. T. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je
oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, zaviazal otca
prispievať na výživu mal. T. 100 € mesačne od 19.12.2013, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať matke
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 19.12.2013 do 31.10.2014 v sume
491,94 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným pod stratou
výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich. Upravil styk otca s mal. T. každý párny

víkend v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod., nepárny víkend v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. bez
prítomnosti matky. Zaviazal matku v čase určenom ako začiatok styku maloletú dcéru na stretnutie s
otcom riadne pripraviť a v uvedenom čase otcovi odovzdať pred bytom matky, kde otec je povinný v čase
určenom na koniec styku maloletú matke vrátiť v mieste jej bydliska. Rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol, že o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku proti výroku o úprave styku podala odvolanie matka, pretože napadnutý
výrok rozsudku súdu prvého stupňa považuje za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Vytkla

konajúcemu súdu, že nesprávne zistil skutkový stav, pretože nesprávne hodnotil vykonané dôkazné
prostriedky podľa ust. § 132 O.s.p., pretože konajúci súd sa podrobne zaoberal iba znaleckým
posudkom, ktorý bol vypracovaný v súdnom konaní a v odôvodnení sa nevysporiadal so správou zo
psychologického vyšetrenia, ktoré absolvovalo dieťa v Centre špeciálneho pedagogického poradenstva
v Gelnici 7.11.2013 a správou zo psychologického vyšetrenia zo dňa 16.1.2008 v AKP - ambulancii
klinickej psychológie pre deti a dospelých NZZ - Mgr. D. a následne lekárskou správou pedopsychiatričky
MUDr. H., ktorej výsluch vzhľadom na závery znaleckého posudku PhDr. X. a jej následne doplňujúcu

znaleckú výpoveď v konaní nepovažoval za relevantný. Domnieva sa, že znalkyňa nie je lekárkou a
nemôže sa dostatočne odborne vyjadriť ku všetkým lekárskym správam a nálezom. Rozhodnutie súduprvého stupňa vo veci úpravy styku otca s maloletou spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci,
keďže súd sa neriadil najvyšším záujmom maloletého dieťaťa. Doktorka X. vo výpovedi 21.10.2014
uviedla, že súhlasí s tým, že dieťa je na matku fixované, ale treba dieťa na styk s otcom postupne

pripravovať, to však neznamená, že treba otca zo styku s dieťaťom úplne vylúčiť.

Otec vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Poukázal na to, že v plnom rozsahu
sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, pretože rozsudok je založený na správnom a
dostatočnom zistení skutkového stavu veci a jeho správnom právnom posúdení. Zdôraznil, že v
priebehu prvostupňového konania súd podrobne vykonal všetky dôkazy, riadne a v súlade so zákonom

vyhodnocoval vrátane osobnej výpovede erudovanej znalkyne PhDr. B. X., ktorá v znaleckom posudku
č. 40/2014 a aj vo svojej svedeckej výpovedi jednoznačne a podrobne vyjadrila k najvhodnejšiemu
rozsahuúpravystykuotcasmaloletýmdieťaťom,ktoráúpravajevnajlepšomzáujmemaloletéhodieťaťa
a rovnako aj v záujme zachovania maximálne potrebnej rodičovskej väzby medzi otcom a dcérou.
Poukázal na skutočnosť, že takouto úpravou styku, ktorú prvostupňový súd nariadil, sa v plnej miere
stotožnila kolízna opatrovníčka, ktorá bola osobne prítomná na pojednávaní. Zdôraznil, že matka mu

dlhodobo od opustenia spoločnej domácnosti v septembri 2013 bráni stretávať sa s maloletou a dieťa na
styk absolútne nepripravuje, preto sa stotožňuje s názorom znalkyne, že matka sa snaží presadzovať
svoje záujmy a nie záujmy maloletého dieťaťa pri zachovaní rodičovských väzieb otca s dieťaťom. Má
podozrenie, že matka sa ho snaží úplne vylúčiť zo života ich spoločnej dcéry a pretrhnúť všetky citové
prepojenia medzi otcom a dcérou, ktoré sú ešte zachované. Podané odvolanie je výlučne účelovým

konaním smerujúcim k oddialeniu definitívneho právoplatného súdneho rozhodnutia, ktoré bude musieť
matka rešpektovať a dodržiavať, pretože ani po vynesení rozsudku nevyvinula žiadne aktivity, ktorými by
uľahčila a umožnila stretnutie dcéry s otcom, práve naopak, snaží sa brániť ich vzájomnému stretávaniu,
čo je úplne v rozpore so záujmami dieťaťa. Vyslovil názor, že prvostupňový súd vyhodnotil všetky
vykonané dôkazy v priebehu prvostupňového konania, ako aj všetky svedecké výpovede a listinné

dôkazy vrátane znaleckého posudku jednotlivo a vo všetkých vzájomných súvislostiach a dospel k
správnemu a jednoznačnému rozhodnutiu vo veci.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Výroky rozsudku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, o určení výživného a dlžnom
výživnom neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania

v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd na základe podaného odvolania matky preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutých výrokoch o úprave styku aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel
k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných

ustanovení Zákona o rodine, vysporiadal sa so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa
premetu konania, dostatočne zohľadnil existujúce pomery rodičov, ako aj vek dieťaťa, v ktorom je pre
dieťa nevyhnutný častejší a kratší kontakt s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti
tak, aby sa vzťah dieťaťa k tomuto rodičovi udržiaval a prehlboval, teda správne rozhodol o rozsahu
a frekvencii styku otca s maloletou. Z odvolania matky je zjavné, že argumentuje najlepším záujmom

dieťaťa a na podporu svojich tvrdení o vhodnosti, prípadne nevhodnosti určitej úpravy rozsahu a
frekvenciestykuotcasmaloletou,ktorýzáujemsubjektívnevnímaakosvojupredstavuorealizáciisvojho
vhodného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa. Posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa
je otázkou právnou, v rámci ktorého súd komplexne vyhodnocuje aktuálne pomery dieťaťa, rodičov,
zohľadňuje vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, prípadnú školskú dochádzku, mimoškolskú činnosť,

vzdialenosť bydlísk rodičov, pracovné zaťaženie rodičov, výchovné pôsobenie rodičov na dieťa, prístup
rodičov k realizácii práv druhého rodiča vo vzťahu k výkonu rodičovských práv a povinností a v prípade
vekovo starších detí zisťuje aj názor samotného dieťaťa. V tomto prejednávanom prípade maloletá je
vo veku 7 rokov, preto je vylúčené skúmanie názoru dieťaťa na styk s rodičom, ktorému nie je zverené
do osobnej starostlivosti, preto je najoptimálnejšie postupne meniť frekvenciu a rozsah styku dieťaťa

s otcom primerane potrebám dieťaťa, ktoré je vo veku intenzívneho fyzického, ako aj osobnostného
vývoja. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že styk otca s maloletou sa do vyhlásenia rozsudkusúdu prvého stupňa pravidelne od konca septembra 2013 nerealizoval, pretože matka maloletej otcovi
výslovne bráni v stretávaní sa s maloletou. Za tejto situácie aj odvolací súd dospel k totožnému záveru
ako súd prvého stupňa, že rozsah upraveného styku je v záujme maloletého dieťaťa a rešpektuje jeho

aktuálne potreby na styk s otcom. Takto upravený styk je potrebné považovať za dočasný a je možné
ho zmeniť tak, ako sa zmenia pomery či už dohodou rodičov, ktorá má prednosť pred rozhodnutím
súdu alebo ktorýkoľvek z rodičov môže požiadať o zmenu úpravy styku príslušný súd. Odvolací súd
poznamenáva, že právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, stretávať sa s týmto rodičom
je jedným z jeho základných práv. Na rozdiel od iných rodičovských práv a povinností môže súd upraviť

styk rodiča s dieťaťom len vtedy, ak sa rodičia v tejto otázke nedohodli. Vzťah dieťaťa a rodiča je
prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen
so svojou matkou, ale aj so svojím otcom. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej
starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu pri výchove dieťaťa danú mu ust. § 26 Zákona o
rodine. Právo styku rodiča s dieťaťom korešponduje právu dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na
ich starostlivosť, ako aj právu dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom

a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Konajúci súd sa
dôsledne riadil uvedenými zásadami a ustanoveniami Zákona o rodine a posúdil tento prípad podľa
zistenej situácie v rodine. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, ktorý upravil styk
otca s maloletou, nakoľko je v jej záujme stretávať sa aj so svojou širšou rodinou zo strany otca a
spoznávať aj jeho rodinu. Znaleckým dokazovaním bolo zistené, že maloletá má vyrovnaný vzťah k

obom rodičom, posudzuje správanie matky ako prejav rozporu vo vnútri jej psychiky a na základe toho,
že nemá istotu, ako bude matka hodnotiť jej spontaneitu k otcovi, v snahe neuškodiť si u matky sa snaží
zrejme navonok pred ňou vyhýbať sa prejavom citovej náklonnosti k otcovi, a preto v jej prítomnosti
vo vzťahu k otcovi neprejavuje príslušné emócie, preto znalkyňa tento konfliktný status medzi rodičmi
hodnotila v prospech toho, aby sa styk otca s dcérou realizoval bez prítomnosti matky tak, aby maloletá

nebolavystavenáprávetakémutostresujúcemustavu,kedymusísvojecitykotcoviskrývaťpredmatkou.
Odvolací súd poznamenáva, že správne súd prvého stupňa sa stotožnil s týmto záverom, pretože otec
ako vysokoškolsky vzdelaný človek dokáže zvládnuť jednodňovú starostlivosť o dcéru v trvaní 9 hodín
bez negatívnych následkov na psychiku dieťaťa. S odvolacími námietkami matky sa súd prvého stupňa
vysporiadal, nakoľko tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a matka ani v

priebehuodvolaciehokonanianeuviedlažiadnerelevantnéskutočnosti,ktorébymalizanásledokzmenu
rozhodnutia v priebehu odvolacieho konania. Preto povinnosťou matky bude maloletú na stretnutie s
otcom predovšetkým psychicky pripraviť, pretože maloleté dieťa na nevedomej úrovni vníma konfliktný
vzťah medzi rodičmi, ktorý vo vyššom veku môže považovať za osobnú príčinu nevraživosti medzi
rodičmi, čo môže mať do budúcna nepriaznivé následky na psychike maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť

len ťažko napraviteľné. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu
stotožnil s jeho odôvodnením.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.