Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 16, 2015

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7C/167/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2607205387
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Trylč

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2607205387.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudcom JUDr. Milanom Trylčom v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka

cirkev, Farnosť Čáry, so sídlom Čáry, Agnelliho 217, zastúpená spoločnosťou: MAPLE & FISH s.r.o.,
so sídlom Dunajská 15/A, Bratislava, IČO: 36 718 432, proti žalovaným: 1/ Slovenský pozemkový fond,
Bratislava, Búdkova 36, 2/ Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Banská Bystrica, Námestie SNP 8,
zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Mihóhová, Ulica 1. mája 22, Zlaté Moravce o vydanie nehnuteľných
vecí takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti týkajúcej sa žalovaného v 1. rade z a s t a v u j e .

Žalovaný v 2. rade je povinný vydať a navrátiť navrhovateľovi vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v okrese G., obci Č., katastrálne územie Č. vedeným na liste vlastníctva č. XXXX v
podiele 1/1 k celku, a to

Parcela registra E s parcelným č. XXXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 2611 m2, vedená na liste
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Č.Á., pôvodne vedená v PKV XXXX ako parcela č. XXXX/
X druh pozemku orná pôda o výmere 2611 m2,

Parcela registra E s parcelným č. XXXX, druh pozemku lesný pozemok o výmere 33 578 m2, vedená
na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Č., pôvodne vedená v PKV XXXX ako parcela č.
XXXX druh pozemku lesný pozemok o výmere 33 578 m2,

Parcela registra E s parcelným č. XXXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 306 m2, vedená na liste
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Č.Á., pôvodne vedená v PKV XXXX ako parcela č. XXXX/
X druh pozemku orná pôda o výmere 306 m2,

Parcela registra E s parcelným č. XXXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 212 m2, vedená na liste
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Č.Á., pôvodne vedená v PKV XXXX ako parcela č. XXXX/
X druh pozemku orná pôda o výmere 212 m2,

Parcela registra E s parcelným č. XXXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 137 m2, vedená na liste
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Č.Á., pôvodne vedená v PKV XXXX ako parcela č. XXXX/

X druh pozemku orná pôda o výmere 137 m2,

a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 13.470,08 €
na účet právneho zástupcu žalobcu MAPLE & FISH s.r.o., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený v banke
U. H., Z..G.. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

Súd žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade. o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou doručenou na Okresný súd Senica dňa 27.4.2007 domáhal, aby súd
uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne vydať žalobcovi nehnuteľnosti a navrátiť žalobcovi

vlastníctvo k nehnuteľnostiam parcela číslo XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXX/XX,
XXXX/X pôvodne vedených v Pozemkovoknižnej vložke číslo XXXX v katastrálnom území Č., spolu
s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Tiež
sa domáhal, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť vydať žalobcovi nehnuteľnosti a navrátiť
žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnosti parcela číslo XXXX/XX pôvodne vedenej v Pozemkovoknižnej

vložkečísloXXXXvkatastrálnomúzemíČ.,spolusdokumentáciou,ktoráknejprislúcha,všetkodotroch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že je útvarom Rímskokatolíckej
cirkvi s vlastnou právnou subjektivitou v zmysle zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery
a postavení cirkvi a náboženských spoločností. Žalovaný v 1. rade je právnická osoba zriadená v
zmysle ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,

obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Žalovaný
v 2. rade je právnická osoba, ktorá ako štátny podnik vznikla na základe rozhodnutia Ministerstva
pôdohospodárstva SR, č. XXXX/XXXX-XXX zo dňa 20.4.1999 a zakladateľskej listiny č. XXXX/XXXX-
XXX zo dňa 23.6.1999 v súlade s ust. § 12 ods. 1, 14 zák.č. 11/1990 Zb. o štátnom podniku v
znení neskorších predpisov, na základe zlúčenia štátnych podnikov: Lesy Bratislava, štátny podnik

so sídlom Pekná cesta 19, 834 11 Bratislava, Lesy Trenčín, štátny podnik, so sídlom Hodžova 38,
911 01 Trenčín, Stredoslovenské lesy, štátny podnik, so sídlom Nám. M.R. Štefánika 1, 011 45 Žilina,
Lesy Košice, štátny podnik, so sídlom Moyzesova 18, 042 39 Košice, Lesy Prešov, štátny podnik,
so sídlom Obrancov mieru 6, 082 05 Prešov a Semenoles, štátny podnik so sídlom 033 19 Liptovský
Hrádok, ktoré zanikli a ich majetok a záväzky prešli na odporcu v 2. rade. Navrhovateľ, resp. jeho

právny predchodca bol pôvodným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v PKV č. XXlXX, k.ú. Č. a
PKV č. XXXX, k.ú. Č.. Žalobca dňa 27.4.2006 vyzval žalovaných podľa zákona č. 161/2005 Z.z.
o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode
vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam na navrátenie
vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným v PKV č. XXlXX, k.ú. Č.M. a PKV č. XXXX, Y..Ú.. Č.. Žalobca

si uplatňuje svoj nárok v zmysle § 5 ods. 3 zákona č. 161/2005 Z.z. Žalobca spĺňa všetky štyri
podmienky kumulatívne ustanovené v § 2 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z. - je útvarom Rímskokatolíckej
cirkvi s vlastnou právnou subjektivitou, v čase odňatia boli predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve
Rímskokatolíckej cirkvi, ktorá je na území SR riadne registrovaná a má svoje sídlo (majetok je zapísaný
do vlastníctva jej útvarov, Rímskokatolícka cirkev je z právneho hľadiska subjektom sui generis, vždy ide

o majetok univerzálnej a jednotnej Rímskokatolíckej cirkvi), vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným
veciam, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej
hospodárskej usadlosti, lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním,
podiely spoločnej nehnuteľnosti a predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu z jedného z
dôvodov uvedených v 3. ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. Žalobca podal oprávnene výzvu na navrátenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam u žalovaných ako povinných osôb. Proces identifikácie sporných
nehnuteľností a ich prípadné geometrické zameranie je mimoriadne časovo náročné. Žalobca preto
spresní žalobný návrh po zosúladení aktuálneho stavu s katastrom nehnuteľností na základe aktuálnej
identifikácie parciel, prípadne geometrických plánov.

Žalobca dňa 1.6.2007 doplnil žalobu a tvrdil, že Rímskokatolícka cirkev bola pôvodným výlučným
vlastníkom nehnuteľností zapísaných v PKV č. XXX, Y..Ú.. Č.. Na základe Výmeru ONV v Senici zo
dňa 24.9.1949 Zn. XXX-XX/X-XXXX boli parcely č. XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXX/
XX, XXXX/X odpísané z PKV č. XXX S. C. Č.. XXXX v k.ú. Č. a parcela č. XXXX/XX bola odpísaná z

PKV č. XXX S. C. Č.. XXlXX D. Y..Ú.. Č.. Žalované nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu z dôvodu
uvedenom v § 3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 161/2005 Z.z. Uvedené osvedčuje zápisom H. Z. X D. C. Č..
XXX a zápismi H. D. C. Č.. XXXX Z. H. D. C. Č.. XXXX. Žalobca uviedol, že Výmer ONV v Senici zo
dňa 24.9.1949 Zn. XXX-XX/X-XXXX nemá k dispozícii.Žalobca v podaní zo dňa 29.5.2007 zobral návrh sčasti späť a to vo vzťahu k parcele č. XXX Z. Č.. XXXX/
X, pôvodne vedených v Pozemkovoknižnej vložke č. XXXX v katastrálnom území Č.. Uznesením zo
dňa 26.5.2008 súd konanie zastavil v časti, v ktorej sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným

spoločne a nerozdielne vydať žalobcovi nehnuteľnosti a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam
parcela číslo XXX a parcela číslo XXXX/X pôvodne vedených v Pozemkovoknižnej vložke číslo XXXX
v katastrálnom území Č., spolu s dokumentáciou, ktoré k nim prislúcha.

Žalobca v podaní zo dňa 9.11.2007 zobral návrh sčasti späť a to vo vzťahu k parcele č. XXX/XX, pôvodne

vedenej v Pozemkovoknižnej vložke číslo XXXX v katastrálnom území Č. a parcele číslo XXXX/XX,
pôvodne vedenej v Pozemkovoknižnej vložke číslo XXXX v katastrálnom území Č.. Uznesením zo dňa
26.5.2008 súd konanie zastavil v časti, v ktorej sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným
spoločne a nerozdielne vydať žalobcovi nehnuteľnosti a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam
parcela číslo XXX/XX, pôvodne vedených v Pozemkovoknižnej vložke číslo XXXX v katastrálnom území
Č. a parcela číslo XXXX/XX, pôvodne vedených v Pozemkovoknižnej vložke číslo XXXX v katastrálnom

území Č., spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha.

V podaní zo dňa 29.5.2007 žalobca zmenil žalobu. Uznesením zo dňa 26.5.2008 súd túto navrhovanú
zmenu nepripustil, nakoľko následne bola vykonaná ďalšia zmena žaloby zo strany žalobcu.

V podaní zo dňa 9.11.2007 žalobca zmenil žalobu. Uznesením zo dňa 26.5.2008 súd túto navrhovanú
zmenu pripustil tak, aby petit žaloby znel v súlade so zmenami v označení parcelných čísel a výmer
keďže v označení nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania došlo k zmenám.

Uznesením OS Senica sp. zn. XC XXX/XXXX zo dňa 30.4.2014 súd pripustil ďalšiu zmenu petitu

žaloby, ktorá spočívala v tom, že opätovne došlo k zmene označenia parciel, ktoré sú predmetom tohto
konania, keďže podaním doručeným Okresnému súdu Senica dňa 4.3.2014 žalobca požiadal o zmenu
petitu návrhu v znení uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia. Zmenu petitu návrhu zdôvodnil tým, že
v katastrálnom území Č. bolo ukončené konanie o obnove evidencii pozemkov a zapísaný ROEP. Na
základe dopytu navrhovateľa ním poverený geodet Mgr. Richard Ziman potvrdil, že časť geometrických

plánov je potrebné zmeniť, inak nie sú spôsobilé na zápis v katastri nehnuteľností. Zmena geometrických
plánov by však bola nákladná a časovo náročná. Geodet oznámil, že v prospech žalovaného v 1. rade
bol založený list vlastníctva č. XXXX a v prospech žalovaného v 2. rade č. XXXX pre EKN parcely. Tieto
EKN parcely (časť z nich) sú totožné s pozemkovoknižnými parcelami, ktorých pôvodným vlastníkom
bol navrhovateľ (jeho právny predchodca) a prekrývajú sa s parcelami CKN, ktorých vydania sa žalobca

domáha v tomto konaní.

Prvým prvostupňovým rozsudkom sp. zn. XXC XX/XXXX zo dňa 25.7.2008, ktorý v spojitosti s
rozsudkom KS Trnava sp. zn. XXCo XXX/XX zo dňa 27.4.2009 nadobudol právoplatnosť 16.6.2007 súd
návrh zamietol a žalobcu zaviazal právnym zástupcom žalovaného v 1. a 2. rade zaplatiť náhradu trov

konania.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil podľa ust. § 2 ods. 1,2, § 3 ods. 1, § 4, § 5 ods. 1
zák. č. 161/2005 Z.z., § 34 ods. 1 a 3 zák. č. 330/1991 Zb. a § 50 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z. a mal
preukázané, že žalobca nenaplnil podmienku riadneho uplatnenia nároku písomnou výzvou spolu s

preukázanímdôvodunavrátenianehnuteľnostivlehotedo30.04.2006. Podľasúdunemožnopovažovať
za perfektnú takú výzvu, ktorá neobsahuje označenie nehnuteľností, ktoré sa majú vydať a v tomto
smere nemožno prisvedčiť tomu, že zákonodarca vychádzal z princípu bezformálnosti výzvy. Výslovne
sa stanovuje písomná forma výzvy a z textu zákona je zrejmé, že výzva musí obsahovať minimálne
označenie oprávnenej a povinnej osoby, označenie nehnuteľností vlastníctvo ktorých sa žiada navrátiť

a označenie dôvodu navrátenia vlastníctva, pričom i všeobecný odkaz na pozemkovoknižnú vložku a
na § 3 zák. č. 161/2005 Z.z. nie je postačujúci. Vo výzve žalobca všeobecne uviedol § 3 zákona pričom
nekonkretizoval,ktorézustanovenísahotýka.Ažvpriebehukonaniaupresnil,žeideodôvodnavrátenia
vlastníctva z dôvodu odňatia bez náhrady, podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona. Súd uzavrel, že pokiaľ
žalobca v prekluzívnej lehote do 30.04.2006 nedoložil perfektnú výzvu, nepreukázal z akého dôvodu má

byť vlastnícke právo navrátené, jeho nárok zanikol. Súd sa zaoberal aj aktívnou legitimáciou žalobcu
a zistil, že žalobca nepreukázal, že je osobou oprávnenou na vydanie nehnuteľností, nakoľko vyvstala
otázka, či v zápise v pozemkovoknižnej vložke z roku 1927 je správne označená Rímskokatolícka cirkev
ako vlastník sporných nehnuteľností, resp. či ako vlastník nemala byť uvedená jedna z jej organizačnýchzložiek. Bolo preukázané, že vo výmere ONV v Senici zo dňa 24.09.1949 Zn. XXX-XX/X-XXXX je ako
subjekt vlastníckych práv označený Rímskokatolícka cirkev v Čároch, resp. Rímskokatolícka cirkev,
Farnosť Čáry, pričom v zmysle vtedy platného práva nemali farnosti právnu subjektivitu a žalobca ju

získal až dňa 12.12.1994. Žalobca mal dôkazné bremeno ohľadne toho, že je právnym nástupcom
pôvodného vlastníka, teda osobou oprávnenou na vydanie nehnuteľností, avšak dôkazné bremeno
neuniesol a nepreukázal, že majetok v čase jeho odňatia vlastnil subjekt, ktorého je právnym nástupcom.
V ďalšej časti sa súd zaoberal argumentom žalovaných ohľadom námietky nedostatku ich pasívnej
legitimácie v danom spore, pričom súd vychádzal z toho, že žalovaní vykonávajú správu týchto

nehnuteľností a sú teda povinnými osobami podľa § 4 zákona, pričom nič nemení na tom ani fakt, že
žalovaní 1/ a 2/ nie sú vlastníkmi týchto nehnuteľností. Taktiež žalobca nepreukázal, že by nehnuteľnosti,
ktoré boli odňaté, boli odňaté bez náhrady, nakoľko nehnuteľnosti boli vykúpené o čom svedčí aj výmer
ONV v Senici, avšak v lehote do 30.04.2006 sporné nehnuteľnosti neboli vykúpené, mal preukázať
žalobca, ktorý tak neurobil ani počas súdneho konania. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania. Právnemu zástupcovi

žalovanému 1 priznal 4 x pojednávanie, 1 x vyjadrenie a 1 úkon za vyhlásenie rozsudku, pričom súd
vychádzal z hodnoty veci, zo sumy 908.758,- Sk, z toho cena ornej pôdy bola zistená podľa zák. č.
582/2004 Z.z. a cena trávnatých porastov 93.836,- Sk, cena zastavanej plochy a nádvorí 11.000,- Sk.
Jeden úkon mal tak hodnotu 14.150,- Sk, k tomu 6 x režijný paušál po 190,- Sk, cestovné 2.123,- Sk.
Trovy konania žalovaného 2/ spočívali v trovách právneho zastúpenia za 6 úkonov, 3 x pojednávanie, 2 x

stanovisko, hodnota úkonu vychádzala zo sumy 423.848,- Sk z toho cena lesných pozemkov 128.057,-
Sk a cena lesných porastov 395.791,- Sk. Jeden úkon mal tak hodnotu 9.150,- Sk, k tomu režijný paušál,
strata času, cestovné, DPH.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu a domáhal sa, aby

odvolacísúdnapadnutýrozsudokzmenilažalovanému1/a2/uložilpovinnosťvydaťanavrátiťžalobcovi
vlastníctvo k tam označeným a špecifikovaným nehnuteľnostiam. S rozhodnutím prvostupňového súdu
žalobca nesúhlasí, považuje ho za nesprávny ako odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. f)
O.s.p. Poukázal na to, že z priloženej výzvy jednoznačne vyplýva, že žalobca uplatnil reštitučný nárok
u povinných osôb - riadne, písomnou výzvou a včas - v zákonom v ustanovenej lehote do 30.04.2006.

Náležitosti výzvy na vydanie nehnuteľných vecí vymedzuje zák. č. 161/2005 Z.z. len po formálnej
stránke, nie po stránke obsahovej. Poukázal na ust. § 34 Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti
požiadavka písomnej výzvy podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona je len podmienkou vzniku nároku
na vydanie veci, ktorou sa tento nárok zakladá, no neurčuje obsah práva, resp. právneho nároku na
vydanie nehnuteľných vecí. Preto povinnosťou žalobcu bolo len osvedčiť oprávnenosť tohto nároku a

nemožno súhlasiť s názorom súdu, že žalobca nedostatočne preukázal svoje oprávnenie domáhať sa
vydania a navrátenia vlastníctva, keď vo výzve sa jednoznačne vyjadril ako oprávnená osoba, označil
nehnuteľnosti a výzvu adresoval povinnému subjektu. Odvolateľ nesúhlasí s názorom, že nedostatok
riadnej výzvy spôsobil zánik práva žalobcu. Poukázal na výklad ust. § 5 ods. 1 a nárok oprávnenej osoby
zaniká nielen neuplatnením práva, ale aj nepreukázaním práva v lehote, čo urobil súd. Avšak takýto

extenzívny výklad je v neprospech oprávnených osôb a je v absolútnom rozpore s účelom a cieľom
reštitučného zákona. zák. č. 161/2005 Z.z. nestanovuje žiadne obsahové náležitosti reštitučnej výzvy.
Ak by zákonodarca požadoval na perfektnosť reštitučnej výzvy konkrétne obsahové náležitosti, tieto
by museli byť zákone výslovne uvedené. Na podporu svojich argumentov odvolateľ citoval z rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCz X/XXXX zo dňa 29.01.1992. Poukázal ďalej na to, že žalovaný 1/

uznal formálnu a materiálnu správnosť uplatneného reštitučného nároku, keď mu zaslal dohodu o vydaní
nehnuteľností na základe tejto výzvy. Súdu mal žalobca preukázať, že sporné nehnuteľnosti neboli
vykúpené, s takýmto názorom nemožno súhlasiť, nakoľko nie je možné preukazovať niečo, čo nebolo
vykonané. Dôvodil, že vo výmere ONV v G. zo dňa 24.09.1949 Zn. XXX-XX/X-XXXX je uvedené, že
o náhrade za vykúpenú pôdu bude rozhodnuté samostatne a pokiaľ sa zachoval tento výmer a bolo

by o náhrade za vykúpenú pôdu naozaj rozhodnuté, zachovalo by sa aj toto rozhodnutie. Žalobca
lustráciou archívov obdržal jedine uvedený výmer a negatívne odpovede z archívov, že iné dokumenty
sa nenachádzajú, sú súčasťou spisu. V súvislosti s právnym nástupníctvom žalobcu poukázal na
podmienky § 2 zák. č. 161/2005 Z.z., tieto podmienky boli splnené a pritom námietka preukazovania
právneho nástupníctva nie je dôvodná, nakoľko bolo preukázané a aj žalovaným uznané, že predmetný

majetok bol majetkom Rímskokatolíckej cirkvi. Žalobca je útvarom Rímskokatolíckej cirkvi s právnou
subjektivitou, ktorý je registrovaný na Ministerstve kultúry a je oprávnenou osobou v zmysle reštitučného
zákona. Čo sa týka vedenia pôvodných cirkevných subjektov pozemku bez označenia farnosti žalobca
poukázal na prax v tom čase a na to, že platilo obyčajové právo, neexistoval právny predpis, ktorýby určoval akým spôsobom sa má viesť evidencia jednotlivých cirkevných právnických osôb. Taktiež
poukázalnazákonnýčlánokzroku1894oslobodnomvyznanínáboženstva.Odvolateľžiadalprihliadnuť
na cieľ reštitučného zákona, na jeho účel, na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného

súduČR,sp.zn.V.Ú.XX/XXXX,ktorýsazaoberalotázkamiinterpretácieavýkladureštitučnéhozákona.
Ďalejpoukázalnadôvodovúsprávuzákona,žeúčelomzákonajeposkytnúťrovnakúochranuvlastníctva
fyzickým osobám a vlastníctva cirkvám a náboženským spoločnostiam, tzn. že fyzické osoby a cirkvi
majú rovnaké postavenie a má byť garantovaný rovnaký zákonný obsah a ochrana ich vlastníckych
práv. Odvolateľ nesúhlasí s určenou výškou hodnoty sporu, keď žiadal postupovať podľa § 1 ods. 1

vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 38/2005 Z.z. Keďže žalovaní nepreukázali hodnotu veci
a v súčasnosti ani nie je možné stanoviť hodnotu veci, má žalobca za to, že ak by bolo dôvodné
priznanie náhrady trov konania, má postupovať podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a právny
zástupcoviažalovanýchvyčíslilitrovyvnesprávnejvýške,keďnavyšeprávnemuzástupcovižalovanému
1/ súd priznal 6 x režijný paušál po 190,- Sk, pričom v roku 2007 mal na režijný paušál za jeden úkon
nárok 178,- Sk. Žiadal aplikovať ust. § 150 O.s.p., pričom súd sa s touto možnosťou nevysporiadal, ani

ju neskúmal. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia iných súdov. Zároveň navrhol odvolaciemu
súdu, že v prípade ak by sa stotožnil s právnymi názormi prvostupňového súdu, aby vo výroku pripustil
dovolanie, v ktorom by sa opätovne riešilo, či si žalobca svoje právo uplatnil u žalovaného riadne a
včas. Návrh odôvodnil aj tým, že na súdoch je podaných niekoľko stoviek žalôb s rovnakým skutkovým
alebo obdobným základom, pričom výsledok rozhodnutia na Najvyššom súde SR by mohlo usmerniť

rozhodovaciu činnosť ostatných súdov.

Žalovaní 1/ a 2/ odvolací návrh nepodali, k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/ prostredníctvom
právneho zástupcu, žiada rozsudok potvrdiť, ako vecne správny. Uviedol, že správne súd vychádzal
z ust. § 5 ods. 1 zákona, ktorý jednoznačne stanovuje, čo má oprávnená osoba preukázať a v akej

prekluzívnej lehote. Žalovaný 1/ sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že postačuje odkaz na príslušnú
pozemkovoknižnú vložku, ktorá je verejnou listinou, a že žalovaný si tam uvedené údaje môže prečítať.
Dôvodil, že § 5 ods. 1 používa pojem preukázať a nie pojem poukázať. Taktiež žalovaný sa nestotožňuje
snázoromžalobcu,žepostačuježesiuplatnilprávoaniejepotrebnévprekluzívnejlehotedo30.04.2006
preukázať aj reštitučný titul, na základe ktorého prešli nehnuteľnosti do vlastníctva štátu. Keby súdy

takýto výklad zákona pripustili, bolo by absolútne v zákone nadbytočný text „a súčasne preukáže
skutočnosti podľa § 3“. Žalobca vôbec neuniesol dôkazné bremeno v spore, že je nositeľom tohto práva,
žejeoprávnenouosobou.Knáhradetrovkonaniaspoukazomnaaplikáciuvyhláškuč.38/2005považuje
žalovaný 1/ za nedôvodné, nakoľko cena pozemkov v tejto vyhláške je účelovo určená len na konanie
v pozemkových úpravách. Nemôže byť žalovanému 1/ na ujmu skutočnosť, že žalobca neurčil hodnotu

sporu pre prípad trov konania.

Kodvolaniužalobcusavyjadrilajžalovaný2/prostredníctvomprávnejzástupkynetak,žežiadarozsudok
potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti. Zdôraznil, že žalobca si neuplatnil právo na navrátenie vlastníctva
k nehnuteľným veciam v súlade s ust. zák. č. 161/2005, nepreukázal status oprávnenej osoby podľa

§ 2 ods. 2 zákona najmä, že jemu bolo odňaté vlastníctvo k nehnuteľnostiam a v hmotnoprávnej
prekluzívnej lehote do 30.04.2006 neuplatnil právo v súlade s ust. § 5 ods. 1 zákona tak, že
nespochybniteľným spôsobom označil nehnuteľnosti, ktorých sa domáha vydať formou písomnej výzvy
a zároveň v uvádzanej lehote preukázateľným spôsobom preukázal existenciu jedného z dôvodov na
navrátenie vlastníctva podľa § 3 zákona. V priebehu súdneho konania, teda po uplynutí hmotnoprávnej

lehoty začal žalobca preukazovať skutočnosti, ktoré boli potrebné na uplatnenie práva a to najmä
konkretizoval nehnuteľnosti, reštitučný titul, ktorý však nepreukázal, ktorý bol doložený až v súdnom
konaní. K písomnej výzve nedoložil dôkaz o svojej právnej subjektivity, nedoložil pozemkovoknižnú
vložku č. XXXX Y..Ú.. Č. na ktorú sa odvolával, ničím nepreukázal, že žalovaný 2/ je ohľadom
nehnuteľnosti z pozemkovoknižnej vložky č. XXXX užívateľom, resp. držiteľom, nepredložil dôkaz o

existencii reštitučného titulu, ktorý v čase podávania písomnej výzvy ani nemal vlastniť, iba odkaz
na § 3. Ďalej dôvodil, že v zmysle pozemkovoknižnej vložky č. XXXX nemožno konkretizovať dôvod
prechodu vlastníctva na Československý štát. Žalovaný 2/ na záver spochybňuje postavenie žalobcu
ako oprávnenej osoby a jej následnej legitimácie v tomto spore. V tejto súvislosti poukázal na to,
že nehnuteľnosti zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX boli do tejto vložky prenesené do

pozemkovoknižnej vložky č. XXX, v ktorej je vedený pôvodný vlastník Rímskokatolícka cirkev, ktorá
je právnickou osobou a v súčasnosti je registrovaná Ministerstve kultúry SR ako samostatný právny
subjektpodnázvomRímskokatolíckacirkev vSlovenskejrepublike,Kapitulská1,Bratislava.Žalovaný2/
nespochybňuje právnu subjektivitu žalobcu, ktorú získal avšak žalobcovi nemohlo byť odňaté vlastníckeprávo k nehnuteľnostiam, keď v tom čase neexistoval a farnosti ako právnické osoby uznala cirkev
až v kánonickom kódexe z roku 1983. Žalovaný 2/ naďalej trvá na námietke o nedostatku vecnej
pasívnej legitimácie. Žalovaný 2/ má k nehnuteľnostiam postavenie správcu majetku vo vlastníctve

štátu, pričom ust. § 5 ods. 2 zákona nezakladá automaticky pasívnu vecnú legitimáciu u osoby, u
ktorej bola uplatnená písomná výzva. Žalovaný 2/ ani nemá podľa zákona povinnosť vydať a navrátiť
vlastníctvo k nehnuteľným veciam. Nemôže previesť na iného viac práv než sám má. Pri určení ceny
lesných pozemkov žalovaný 2/ použil údaje zo svojej účtovnej evidencie, ktorú v tomto prípade pre neho
ošetrujeNárodnélesníckecentrumZvolen,pričomtátoorganizáciamácharakterznaleckejorganizáciea

stanovenie ceny hodnoty sporu je v tomto prípade v súlade s právnymi predpismi. Predložené potvrdenie
spoločnosti Hypo - Real, s.r.o., o cene lesných pozemkov 11,- Sk/m2 nemá oporu v žiadnom predpise
a táto spoločnosť nie je ani znaleckou organizáciou.

Predmetom konania je vydanie nehnuteľností v zmysle zák. č. 161/2005 Z.z. o navrátenie vlastníctva
k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým

nehnuteľnostiam.

Predmetný zákon sa radí k reštitučným zákonom prijatých na nápravu krívd spôsobených na majetku
oprávnených osôb v predchádzajúcom režime vykonaných v rozpore so zásadami demokratickej
spoločnosti.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca - Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Čáry dňa
27.04.2006 doručila žalovanému 1/ - Slovenskému pozemkovému fondu, Bratislava, Búdková 36 výzvu
na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam v zmysle zák. č. 161/2005 Z.z. V tejto výzve vyzval
žalovaného 1/ v zmysle § 5 ods. 1 zákona na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam pôvodne

zapísaných a vedených v PKV č. XXXX v k.ú. Č.M. Z. C. Č.. XXXX D. Y..Ú.. Č.. Ďalej uviedol v
tejto výzve, že nehnuteľnosti zapísané v uvedených pozemkovoknižných vložkách prešli do vlastníctva
štátu alebo obce a boli zapísané v predmetných pozemkovoknižných vložkách na základe dôvodu
uvedeného v § 3 zák. č. 161/2005 Z.z., čo osvedčuje zápis v časti B pripojených v pozemkovoknižných
vložkách, ktoré sú verejnými listinami, resp. v dokumentoch, ktoré na ne odkazujú. Ďalej sa vo výzve

uviedlo, že Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Čáry je právnym nástupcom po pôvodných vlastníkoch
nehnuteľností,ktorísúzapísanívuvedenýchpozemkovýchknihách,resp.pozemkovoknižnýchvložkách
a Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Čáry bola zriadená v zmysle zák. č. 308/1991 Z.z. a v zmysle kódexu
kánonického práva Kánonov 515, § 1,2,3. Dňa 27.04.2006 bola rovnaká výzva doručená aj žalovanému
2/ s tým, že išlo o nehnuteľnosti pôvodne zapísané a vedené v PKV č. XXXX D. Y..Ú.. Č.. K týmto výzvam

nebola doložená pozemkovoknižná vložka, ani žiadne iné doklady.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku ohľadom výzvy na navrátenie nehnuteľnosti uviedol,
že výzvy nemožno považovať za perfektné, nakoľko neobsahujú označenie nehnuteľnosti, obsahujú len
všeobecný odkaz na pozemkovoknižnú vložku a na § 3, čo nie je postačujúce. Na základe tohto preto

právo žalobcu zaniklo.

Rozhodujúcou skutočnosťou v predmetnom spore a spornou medzi účastníkmi konania bola otázka
splnenia všetkých kumulatívnych náležitostí písomnej výzvy zo strany navrhovateľa vo vzťahu k
žalovaným 1/ i v 2/ a to v prekluzívnej lehote do 30.04.2006.

Podľa ust. § 5 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam ( ďalej
len „zákon“) môže uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do 30.04.2006, a k
tejto lehote preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak má písomná výzva vyvolať zákonom sledované účinky,
musí zodpovedať aj všeobecným podmienkam platnosti právneho úkonu a tiež musí zodpovedať aj
špeciálnympodmienkamuvedenýmvcitovanomustanovení.Tátovýzvatedamusíbyťplatnýmprávnym
úkonom v zmysle Občianskeho zákonníka a musí byť vybavená všetkými náležitosťami uvedeným v §
5 ods. 1 zákona.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí byť urobený slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.Z uvedeného je zrejmé, že písomný právny úkon musí byť určitý a zrozumiteľný, pričom zrozumiteľnosť
má značný význam preto, aby z prejavu vôle konajúceho subjektu bol adresát objektívne schopný
pochopiť, čoho sa týmto právnym úkonom konajúci subjekt domáha. Právny úkon preto musí byť

zrozumiteľný vo všeobecnosti, teda aby bol význam použitých výrazových prostriedkov všeobecne
objasniteľný. A právny úkon musí byť aj určitý, teda ak nie je vnútorne rozporný.

Písomnú výzvu možno považovať za jednostranný písomný právny úkon, ktorý musí spĺňať náležitosti
jeho platnosti a to najmä náležitosti uvedené v ust. § 34 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ktorým

oprávnená osoba vyzýva povinnú osobu, aby jej vydala veci, ktoré mala v držbe ku dňu účinnosti
tohto zákona a ktorý boli odňaté spôsobom uvedeným v zákone. Bližšie obsahové náležitosti zákon
nepredpisuje.

Odvolací súd dospel k záveru, že výzvy žalobcu vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ sú nezrozumiteľné,
pretože žalobca v nich neoznačil nehnuteľnosti, ktorých vydania sa domáha a v zmysle § 5 ods. 1 zákona

tiež neuviedol akým spôsobom prešli predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva štátu. Podľa § 5 ods. 1 sa
nemožno domáhať vydania veci určenej druhovo ale iba určenej individuálne a musí ísť o vec pôvodnú,
t.j. štátom prevzatú a nie inú, napr. druhovo zodpovedajúcu. Možnosť preukázať ako došlo k odňatiu
je na osobe oprávnenej.

Krajský súd v Trnave preto rozsudkom č.k. XXCo XXX/XXXX zo dňa 27. apríla 2009 napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil.

Uvedený rozsudok Krajského súdu v Trnave bol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.
XCdo XXX/XXXX-XXX zo dňa 02.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.03.2011 zrušený a

vec bola vrátená Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie. Najvyšší súd konal na základe dovolania
žalobcu. Z rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že odvolací súd sa k argumentom žalobcu ohľadom,
že pozemkovoknižné vložky i dokumenty v nich uvedené sú všeobecne dostupné verejné listiny a ako
také bolo aj dostupné aj žalovaným, nevysporiadal a preto jeho rozsudok je čiastočne nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov. Dovolací súd však zaujal aj stanovisko k správnej interpretácii ustanovenia § 5

ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. a uviedol, že z hľadiska podstaty vzniku subjektívneho práva na vrátenie
vlastníctva k nehnuteľným veciam je zákon č. 161/2005 Z.z. právnou skutočnosťou zakladajúcou toto
právo pri splnení podmienok uvedených v tomto zákone. Vznik tohto práva je zároveň sprevádzaný
vznikom povinnosti vydať nehnuteľné veci, ku ktorým sa žiada navrátiť vlastníctvo. Podmienkami vzniku
práva na vrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam sú existencia oprávnenej osoby, prechod vlastníckeho

práva tejto soby k nehnuteľným veciam vymedzeným v zákone na štát alebo na obec v rozhodnom
období z dôvodu určeného zákonom (reštitučného dôvodu) existencia povinnej osoby. Ustanovenie § 5
ods. 1 zákona sa netýka podmienok vzniku práva na navrátenie vlastníctva, ale upravuje len spôsob
jeho uplatnenia a to tak, že ho treba uplatniť výzvou, že táto výzva musí mať písomnú formu, že musí byť
urobená do 30. apríla 2006 a že v tejto lehote musí byť preukázaný prechod vlastníctva k nehnuteľným

veciam na štát alebo na obec z niektorého reštitučného dôvodu vymedzeného v § 3 tohto zákona,
pričom následkom neuplatnenia práva v stanovenej lehote je jeho zánik. Samotnú výzvu však nebolo
možné považovať za právny úkon, pretože s ňou nebol spojený vznik práva na navrátenie vlastníctva
pretože vznik tohto práva bol podmienený splnením iných podmienok. Ak by vznik práva bol spojený
až s doručením písomnej výzvy v zákonom určenej lehote, potom by sa nemohlo uplatniť ustanovenie

zániku tohto práva jeho neuplatnením, lebo by nemalo čo zaniknúť (zaniknúť môže len existujúce
právo). Na takúto výzvu preto nebolo možné klásť prísne formálne a obsahové požiadavky vyžadované
zákonom pre platnosť právnych úkonov. Z hľadiska interpretácie § 5 ods. 1 zákona to potom znamená,
že pre riadne uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva bolo postačujúce, k písomnej výzve doručenej
povinnej osobe do 30. apríla 2006, boli nehnuteľnosti, ku ktorým sa uplatnilo právo na navrátenie

vlastníctva označeného hoci aj len odkazom na konkrétne pozemkovoknižné vložky v konkrétnom
katastrálnom území, rovnako bolo postačujúce, ak reštitučný dôvod v zmysle § 3 zákona bol preukázaný
hoci je len odkazom na dokument zapísaný v pozemkovoknižných vložkách, z ktorého bol tento dôvod
zistiteľný. Dovolací súd vychádza z toho, že zákon č. 161/2005 Z.z. je podľa predmetu v ňom obsiahnutej
právnej úpravy reštitučným predpisom, ktorého účelom je zmeniť následky minulých majetkových a

iných krívd. Orgány štátu sú pri aplikácie a interpretácii tohto predpisu povinné postupovať v súlade
so zákonnými záujmami subjektov, ktorých ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. K splneniu
jeho účelu a cieľa je preto nutné, aby súdy interpretovali tento predpis vo vzťahu k oprávneným osobám
čo najústretovejšie v duchu snahy o zmiernenie niektorých majetkových krívd v dôsledku ktorých kprechodu majetku došlo. Podľa § 68 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení platnom v čase doručenia
výzvy žalovaným bol totiž katastrálny operát (súbor v dokumentačných materiáloch obsahujúcich údaje

katastra z jedného katastrálneho územia) verejný, každý mal právo doň nahliadať a robiť si z neho
výpisy, odpisy, alebo náčrty. V zmysle § 69 správa katastra bola povinná na požiadanie vyhotoviť
potvrdenie, výpis alebo potvrdenú kópiu z pozemkových kníh, pričom tieto listiny boli označené za
verejné listiny. Verejne dostupnou listinou s možnosťou jej vyžiadania z príslušného archívu bol aj
dokument zistiteľných pozemkovoknižných vložiek, na základe ktorého bolo zapísané vlastnícke právo

štátu. Týmto dokumentom bol v predmetnej veci výmer ONV Senica z 24.09.1949, Zn. XXX-XX/X-XXXX
z ktorého bol zrejmý dôvod prechodu vlastníctva na štát. Žalovaným preto boli dostupné všetky potrebné
údaje týkajúce sa uplatneného práva na navrátenie vlastníctva vydaním nehnuteľných vecí.

Súd v intenciách zrušujúcich rozhodnutí (Uznesenie NS SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX, Uznesenie KS TT
sp. zn. XCo XXX/XXXX) doplnil dokazovanie o LV č. XXXX C. Y..Ú.. Č., LV č. XXXX C. Y..Ú. Č., o dohodu

č. XXXXX/XXXX-C.-M..XX o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským
spoločnostiam medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom zo dňa 12.8.2014, doplňujúcimi vyjadreniami
účastníkov.

S takto doplneného dokazovania vyplynulo, že návrh bol podaný dôvodne, keďže otázka náležitosti

výzvy na vydanie nehnuteľnosti podľa § 5 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z.z. bola vyriešená horepopísaným
spôsobom. Spornými zostali otázky aktívnej legitimácie žalobcu a otázka prechodu vlastníctva
nehnuteľností zo žalobcu do vlastníctva štátu. Žalovaný v 2. rade k otázke aktívnej legitimácie žalobcu
namietal, že napriek tomu, že podľa výpisu z registra organizácií podľa § 21 ods. 2 Zák. 540/2001 Z.z.
o štátnej štatistike zo dňa 9.5.2007 o registrácii samostatného cirkevného subjektu Rímskokatolícka

cirkev, farnosť Čáry, so sídlom Agnelliho 217/908 43 Čáry s prideleným IČO: 34 016 546 s dátumom
vzniku 12.12.1994 a napriek potvrdeniu Bratislavsko-trnavskej diecézy zo dňa 24.4.2007 číslo XXXXXX
o tom, že Rímskokatolícka cirkev, farnosť Čáry bola v zmysle zákona č. 308/1991 Z.z. právoplatne
zriadenáadoposiaľnebolazrušenánamietal,žežalobcatakakojeoznačený,niejeoprávnenouosobou,
keďže touto podľa § 2 ods. 2 zák. č. 161/2005 právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam

môže oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území SR
vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu,
obce v období od 8.5.1945 do 1.1.1990 spôsobom uvedeným v § 3. Takto potom z uvedeného vyplýva,
že žalobca právne vznikol až 12.12.1994 teda po rozhodnom období, ktoré je uvedené v citovanom § 2
ods. 2. zák. č. 161/2005. Následne potom z toho vyplýva, že takto mu nemohlo byť odňaté vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam v čase keď právne neexistoval. Z uvedeného je zrejmé, že teda ako žalobca
mal byť označený subjekt Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike, so sídlom na Kapitulskej 1,
Bratislava. Takto označený účastník však v tomto konaní nie je. K otázke aktívnej legitimácie žalobcu
žalobca uviedol, že Rímskokatolícka cirkev je sui generis a jej výlučným právom je spravovať svoje
vnútorné záležitosti. Podľa názoru žalobcu citovaného § 2 ods. 2 vyplýva, že oprávnenou osobou je

nielen samotná cirkev ako celok ale aj jej jednotlivé útvary majúce vlastnú právnu subjektivitu. Svoje
tvrdenie podporil aj odkazom na Uznesenie NS SR sp. zn. XCdo XX/XXXX zo dňa 28.10.2010 a s ním
súvisiace Uznesenie US SR sp. zn. V.. Ú. XX/XXXX-XX zo dňa 19.1.2012. Vzhľadom na obsah týchto
rozhodnutí aj otázku aktívnej legitimácie žalobcu súd považoval za právne vyriešenú so záverom, že
žalobca označený v žalobe je od podania návrhu označený správne.

Čo sa týka prechodu vlastníckeho práva žalobcu do vlastníctva štátu pri sporných nehnuteľnostiach,
žalobca tvrdil, že žalované nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu z dôvodu, ktorý je uvedený v § 3
ods. 1, písm. c/ zák. č. 161/2005 s tým, že boli odňaté bez náhrady. A to aj napriek tomu že podľa
zák. č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy malo dôjsť vo viacerých prípadoch k vyplateniu

náhrad za zabraté nehnuteľnosti, takáto náhrada žalobcovi vyplatená nebola. A to z dôvodu nástupu
totalitného systému, ktorý chcel obmedziť alebo až úplne vylúčiť ktorúkoľvek cirkev zo spoločenského
života. Žalobca doplnil, že podľa § 3 ods. 1 reštitučného zákona, zákon predpokladá, že fin. náhrady
v zmysle pozemkovej reformy vyplatené neboli. Z tohto dôvodu nie je rozhodujúce či žalobca na
vyplatenie náhrad mal právo ale rozhodujúca je skutočnosť, že štát takúto náhradu nevyplatil. K tejto

otázke súd poznamenáva , že jediným dokladom týkajúcim sa odňatia vlastníckeho práva žalobcu
k nehnuteľnostiam je výmer ONV Senica č.d. XXX/XX zo dňa 24.9.1949 v ktorom okrem označenia
nehnuteľností je uvedené „štát vykupuje podľa § 1 ods. 3 číslo. čís. 46/1948 Zb. Z Vášho pozemkového
vlastníctva tieto nehnuteľnosti:“ Ani jedna z procesných strán nepredložila iný dôkaz na preukázanieči už vyplatenia resp. nevyplatenia náhrady z titulu horeuvedeného výmeru, pričom žalobca oslovil
všetky archívy SR, ktoré by mohli mať vedomosť o dokladoch súvisiacich s horeuvedeným výmerom
ONV Senica, avšak bezvýsledne. Je zrejmé, že na preukázanie nevyplatenia tejto náhrady nepostačuje

len presvedčivé tvrdenie samotného žalobcu, avšak súdu je z iných reštitučných konaní týkajúcich
sa aj fyzických osôb všeobecne známe, že totalitný systém, aj keď v rôznych rozhodnutiach, ktorými
odnímal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam deklaroval, že sa jedná o odkúpenie, odňatie za náhradu,
vyvlastnenie za náhradu, tieto platby nezvykol realizovať. Z tohto dôvodu súd sa priklonil k názoru, že
aj reštitučný titul uvedený žalobcom, bol uvedený správne.

Vo vzťahu žalovanému v 1. rade súd podľa § 96 O.s.p. konanie zastavil, keďže žalovaný v 1. rade so
žalobcom uzavreli dohodu č. XXXXX/XXXX-C.-M..XX o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam
cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktoré obsahom bolo vydanie všetkých nehnuteľností, ktoré
boli vo vzťahu k žalovanému v 1. rade obsiahnuté v žalobe. Na základe tejto dohody bol vykonaný i
vklad vlastníckeho práva na príslušnom katastrálnom úrade. Žalovaný v 1. rade so zastavením konania

súhlasil.

Vzhľadom na horeuvedené a vzhľadom na skutočnosť, že súd je viazaný právnymi názormi súdu ktorý
rozhodol o dovolaní (§ 243d O.s.p.) súd rozhodol tak ako je vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd ako prvé uvádza, že na strane žalovaných nevzniklo nerozlučné
pasívne spoločenstvo a preto náhradu trov konania bolo potrebné u každého z nich posudzovať
samostatne. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal návrh späť vo vzťahu k žalovanému v 1.
rade, ktorý zachoval sa v intenciách žalobného návrhu, súd žalobcovi priznal náhradu trov právneho

zastúpenia voči žalovanému v 1. rade podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s. p. O náhrade trov konania
medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi
náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade nepriznal, keďže tento si trovy právneho zastúpenia
nevyčíslil v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. a zo spisu mu iné trovy nevyplývajú.

Súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume
13470,08 €, ktoré trovy v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“),
pozostávajú z :

Základná sadzba tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty veci 37
757,55 € podľa § 10 ods. 1 vyhlášky je v sume 499,57 €.
- odmena advokáta za 23 úkonov právnej pomoci :prevzatie a príprava zastupovania, písomné podanie
na súd zo dňa 27.4.2007, písomné podanie na súd_späťvzatie zo dňa 29.5.2007, 9.11.2007, vyjadrenie
zo dňa 9.5.2008, 13.5.2008, 10.7.2008, odvolanie zo dňa zo dňa 27.8.2008, vyjadrenie zo dňa

21.11.2008, dovolanie zo dňa 3.7.2009, odvolanie voči uzneseniu zo dňa 18.4.2012, vyjadrenie +
návrh na zmenu petitu zo dňa 3.3.2014, čiastočné späťvzatie návrhu + vyčíslenie trov konania zo dňa
20.10.2014 , pojednávanie zo dňa 21.2.2008, 13.5.2008, 19.6.2008, 22.7.2008, 25.7.2008, 27.4.2009,
20.3.2012, 24.9.2013, 20.3.2014, 30.9.2014, z toho 20 úkonov á 499,57 €, 1 úkon á 1/4 zo sumy 499,57
€, 2 úkony á 1/2 zo sumy 499,57 €, t. j. spolu s 20 % DPH 12739,03 €

- 4 x režijný paušál v sume 5,91 € rok 2007 = 23,64 €
- 10 x režijný paušál v sume 6,31 € rok 2008 = 63,10 €
- 2 x režijný paušál v sume 6,95 € rok 2009 = 13,90 €
- 2 x režijný paušál v sume 7,63 € rok 2012 = 15,26 €
- 1 x režijný paušál á 7,81 € rok 2013 = 7,81 €

- 4 x režijný paušál á 8,04 € rok 2014 = 32,16 €

- cestovné 473,19 € z toho 1/2 je 236,60 €
- náhrada za stratu času v sume 677,16 € ( rok 2008 ( 30 x 10,52 €), rok 2009 ( 4 x 11,58 €), rok 2012
(6 x 12,72 €), rok 2013 (6 x 13,02 €), rok 2014 (12 x 13,40 €), z toho 1/2 je 338,58 €

Trovy právneho zastúpenia s 20 % DPH v sume 13470,08 €Tarifnú hodnotu veci v sume 37 757,55 € súd zistil podľa zákona č. 582/2004 Z.z., pričom táto pozostáva
z ceny ornej pôdy v sume 36 003,424 € ( 1m2/ 0,4265 € v k.ú. Č.) a z ceny trvalých trávnatých
porastovvsume1754,126€(1m2/0,0710vk.ú.Č.).Obranažalovanéhov1.radeprotipovinnostizaplatiť

náhradu trov právneho zastúpenia v sume vyčíslenej žalobcom, spočívajúca v tvrdení, že žalobca mal
pri stanovení hodnoty úkonov právnej služby poskytnutých pred 1.7.2013 správne vychádzať z § 11
ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z. z. a nie z § 10 ods. 2 vyhlášky, neobstojí, nakoľko z rozhodovacej činnosti
súdov v obdobných veciach je zrejmé, že ak je predmetom konania žaloba o vydanie nehnuteľnosti,
ide o takú vec, ktorej hodnotu je možné určiť a teda nie je možné použiť ustanovenie § 11 vyhlášky.

Zároveň súd tiež dáva do pozornosti, že tento právny názor zastával aj žalovaný v 1. rade, keď v svojom
podaní zo dňa 25.7.2008 pre účely výpočtu základnej sadzby tarifnej odmeny postupoval podľa § 10
ods. 2 vyhlášky, pričom pre podporu svojej argumentácie súdu predložil aj rozhodnutia iných súdov v
obdobných veciach.

Súd právnemu zástupcovi žalobcu nepriznal odmenu za úkony: písomné podanie na súd vo veci samej

zo dňa 5.3.2008, písomné podanie na súd vo veci samej (ústavná sťažnosť zo dňa 14.8.2009), písomné
podanie na súd vo veci samej 2 krát zo dňa 19.3.2012 a zo dňa 17.10.2012, nakoľko nešlo o podania,
ktoré by boli urobené na základe výzvy súdu a súd v ďalšom nevyhodnotil ich ako úkony, ktoré by boli
potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva žalobcom.

Záverom súd ustálil, že i keď žalovaní v tomto konaní netvoria nerozlučné pasívne spoločenstvo a
teda nemožno ich zaviazať na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia žalobcovi spoločne a
nerozdielne, pokiaľ ide o náhradu za cestovné a náhradu za stratu času je v súlade so zásadou
spravodlivého usporiadania veci tieto pomerne rozdeliť medzi žalovaného v 1. a 2. rade, nakoľko boli

vynaložené súčasne v rovnakom čase a mieste s poskytovaním právnej služby žalobcovi voči obom
žalovaným.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

že súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4
a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona ;ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.