Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 2, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/127/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114208922
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114208922.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: Z. C., rod. L., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, O., t.č. Y. XXX/A, G. Š., v konaní zastúpená Mgr. Janou Sadloňovou
advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 14 proti žalovanému: A. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B. X, O., prechodne M. A. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na
X. poschodí, vchod X, v bytovom dome na ulici B. X, O., so súpisným č. XXXX, na parcele č. XXXXX,
zapísanom na liste vlastníctva C. R. Č.. XXXXX, okres O., obec O., k.ú. O. a k spoločným častiam a
spoločným zariadeniam prislúchajúcim k tomuto bytu v podiele 73/7246 a pozemku, na ktorom je bytový

dom postavený, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcely registra R. C. XXXXX, o výmere
1170 m2 v podiele 73/7246, zapísanom na liste vlastníctva C. R. Č.. XXXXX, okres O., obec O., k.ú. O.,

byt č. XX, nachádzajúci sa na v X. poschodí, vchodu X, v bytovom dome na ulici B. Č.. X Z. O., so
súpisným č. XXXX, na parcele C. R. XXXXX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXXX, okres O.,
obec O., k.ú. O., spoločné časti a spoločné zariadenia prislúchajúce k tomuto bytu v podiele 73/7246 a
pozemok, na, ktorom je bytový dom postavený - druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcely
registra C. R. Č.. XXXXX o výmere 1171 m2 , v podiele 73/7246, zapísaný na liste vlastníctva č.
XXXXX, okres O., obec O., k.ú. O. p r i k a z u j do výlučného vlastníctva žalobkyne,

žalobkyňa j e p o v i n n á na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť

žalovanému sumu 25.000 eur v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania 4.205,20 eur na účet jej právnej zástupkyne,
v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.3.2014 sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a to bytu č. XX nachádzajúcom sa na X. poschodí vo
vchode č. X v bytovom dome na ulici B. Č.. X Z. O., so súpisným č. XXXX, na parcele č. XXXXX,
zapísanom na liste vlastníctva č. XXXXX registra C. R., okres O., obec O., k.ú. O. a k spoločným častiam
a spoločným zariadeniam prislúchajúcim k tomuto bytu v podiele 73/7246 a pozemku, na ktorom je

bytový dom postavený v druh pozemku zastavané plochy a nádvoria parcely registra C. R. Č.. XXXXX,
o výmere 1171 m2 podielu 73/7246, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXXX , okres O., obec O., v
katastrálnom území O..Svoju žalobu odôvodnila tým, že nadobudla spolu so žalovaným za trvania manželstva vlastnícke
právo k trojizbovému bytu č. XX ako je vyššie uvedený (ďalej len „byt s príslušenstvom“). Rozsudkom
Okresného súdu Prešov zo dňa 23.10.2009, č.k. 11C 48/2008 - 58 bolo manželstvo účastníkov konania

rozvedené. Rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.2009. Zánikom
manželstva zaniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo (ďalej len BSM) a do troch rokov od zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou a ani nebol zo
strany účastníkov konania podaný návrh na jeho vyporiadanie. V súlade s ustanovením § 149 ods.
4 Občianskeho zákonníka sa nehnuteľné veci dostali do podielového spoluvlastníctva tak, že podiely

oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Žalobkyňa nemá záujem zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so
žalovaným k bytu s príslušenstvom. Pred podaním návrhu na súd žalobkyňa prostredníctvom právnej
zástupkyne zaslala žalovanému návrh na uzatvorenie dohody o zrušení spoluvlastníctva a na vzájomné
vyporiadanie na čo reagoval žalovaný nesúhlasom. Žalobkyňa z dôvodov, ktoré uviedli k podaniu návrhu
na rozvod manželstva (alkoholizmus a agresivita žalovaného) nemá záujem užívať byt s príslušenstvom
spoločne so žalovaným. Žalobkyňa má záujem na zrušení podielového spoluvlastníctva k bytu s

príslušenstvom a na vyporiadaní. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode,
zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Žalobkyňa
mala za to, že cena bytu s príslušenstvom je 50.000 eur pričom za takúto cenu je možné byt s
príslušenstvom predať. Vzhľadom k tomu navrhla, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a vyporiadal
tak, že žalobkyňa sa stane výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti s tým, že odstupujúcemu

žalovanému ako podielovému spoluvlastníkovi prikáže finančnú náhradu zo strany žalobkyne 25. 000
eur.

Žalovanému súd doručil uznesenie podľa § 114 O.s.p. spolu s návrhom a uložil žalovanému, aby sa v
lehote pätnástich dní odo dňa doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k žalobe a oznámil či nárok
uznáva; pripojil, k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení a v prípade, ak nárok uplatnený v návrhu v celom rozsahu neuznáva, uviedol vo vyjadrení
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu. Predmetné uznesenie si žalovaný prevzal dňa 22.8.2014, k
žalobe sa však písomne vo veci samej nevyjadril.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie, ktorého v termíne si žalovaný prevzal predvolanie Žalovaný žiadal o
odročenie pojednávania na neurčito z dôvodu jeho práceneschopnosti, súdu však, predložil potvrdenie

o práceneschopnosti v zmysle, ktorého žalovaný mal povolené vychádzky dokonca 2 x denne od 9 hod.
do 11 hod. a od 15 hod. do 17. hod. Napriek vytýčeniu pojednávania dňa 10.3.2015 o 13,40 hod. sa ho
nezúčastnil, ani dodatočne nepredložil potvrdenie o tom, že bez ohrozenia svojho zdravia sa nemohol
zúčastniť pojednávania.

Ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne

splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu a to je riadne
predvolanie a absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, pričom o takúto
absenciu ide vtedy, keď buď účastník konania o odročenie pojednávania nepožiada alebo o odročenie
pojednávania síce požiada, avšak nepreukáže existenciu dôvodu na odročenie pojednávania.

V zmysle ust. § 119 Občianskeho súdneho poriadku súd môže pojednávanie odročiť iba z vážnych

dôvodov, ktoré je povinný dotknutý účastník, resp. jeho právny zástupca oznámiť súdu bez zbytočného
odkladu a samotná žiadosť musí obsahovať jednak dôvod, pre ktorý navrhuje pojednávanie odročiť, deň,
kedy sa o tomto dôvode dozvedel a oznámi adresu, na ktorú bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

Súd vo veci vykonal pojednávanie aj dňa 2.6.2015 (kde žiadosť o odročenie pojednávania bola súdu
telefonicky doručená 2.6.20115 o 15,15 hod. napriek tomu, že vedel o termíne pojednávania od

15.4.2015,) pritom na žiadosť súdu nebolo lekárom konštatované (čl. 42), že pre práceneschopnosť nie
je možné, aby sa žalovaný pojednávaní na súde zúčastnil..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi, a to návrhom na uzatvorenie
dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva, kópiou doručenky, rozsudkom Okresného súdu Prešovč.k. 11C 48/2008, výpisom listu vlastníctva č. XXXXX, čiastočným výpisom listu vlastníctva č. XXXXX,
výpisom z internetového portálu realitných kancelárií, úradným záznamom a vyjadreniami realitných
kancelárií k stanoveniu trhovej hodnoty nehnuteľnosti, pričom zistil tento skutkový stav veci :

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 11C 48/2008-58 zo dňa 23.10.2009 právoplatným dňa 16.12.2009
mal súd nepochybne zistené, že účastníci konania žalobkyňa a žalovaný boli manželmi, pričom ich
manželstvo bolo uzavreté dňa 9.2.1985. Predmetným rozsudkom ich manželstvo bolo rozvedené.

Podľa listu vlastníctva č. XXXXX, k.ú. O.U., obec O., okres O. v časti A sú zapísané nehnuteľnosti
bytový dom súpisné č. XXXX stojaci na parcele č. XXXXX s tým, že právny vzťah k parcele, na ktorej
leží stavba súpisné č. XXXX je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXXX, v časti B je evidovaný byt X

na 7. poschodí, byt č. XX a ako vlastníci zapísaní v žalobkyňa a žalovaný podiele 1/1 a k priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 73/7246, titulom nadobudnutia na
základe zmluvy o prevode vlastníctva k družstevnému bytu č. vkladového konania Z. XXXX/XXXX.

Vo veci bola vypočutá žalobkyňa, ktorá poukázala na to, že rozsudkom o rozvode manželstva,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.2009, došlo k zániku jej bezpodielového spoluvlastníctva so

žalovaným, v nasledujúcich troch rokoch nepodala ani ona ani žalovaný súd návrh na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva.

Žalobkyňa poukázala na to, že v tomto byte nebýva pre správanie žalovaného, žalovaný, ktorý býva
v byte avšak nepodieľa sa na úhradách za služby spojené s bývaním, tieto uhrádza sama. Uviedla,
že navrhovala žalovanému predaj predmetného bytu s tým, aby sa následne, s výťažkom rozdelili.

Poukázala na to, že žalovaný má možnosť bývať v rodičovskom dome, kde sa aj často zdržiava.
Žalobkyňa uviedla, že predmetný byt realitnou kanceláriou bol ocenený na všeobecnú hodnotu v sume
50.000 eur, nakoľko sa jedná o trojizbový byt s balkónom. Uviedla, že sumu 25.000 eur, ako finančnú
náhradu, dokáže zabezpečiť. Na druhej strane poukázala na to, že žalovaný nepracuje už 5 rokov, je
toho času nezamestnaný a vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje. Poukázala na to, že situáciu

má sťaženú aj z toho dôvodu, že sa stará o 24-ročnú dcéru, ktorá trpí vážnou psychickou poruchou, jej
zdravotný stav je veľmi ťažký a zmeny bývania neprospievajú jej zdravotnému stavu.

Žalovaný sa vo veci samej nevyjadril ani písomne.

Z vykonaného dokazovania mal súd zistený tento skutkový stav veci:

Podľa § 141 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych (ďalej

len OZ), spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je
predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým

spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatým spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd
nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že spoluvlastníkov zásadne nemožno nútiť, aby proti svojej vôli
zotrvali v spoluvlastníckom vzťahu, a že žalobca nemusí tvrdiť, ani preukazovať dôvody, pre ktoré

nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené. Ak žalovaný netvrdí a nepreukazuje
existenciu dôvodov vhodných pre zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, a
pokiaľ nemožno spoločnú vec reálne rozdeliť (§ 142 ods. 2 OZ), je namieste spoluvlastníctvo zrušiť
a vyporiadať. Návrh na zrušenie a vypriadanie podielového spoluvlastníctva je návrhom na vydaniekonštitučného rozhodnutia; ide o tzv. iudicium duplex, kedy súd nie je viazaný návrhmi účastníkov
konania, rovnako môže použiť i iný spôsob vypriadania spoluvlastníctva než sa navrhuje.

Súdmalvykonanýmdokazovanímpreukázané,žemedzispoluvlastníkmidošloknezhodáma nedohodli

sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva Žalobkyňa využila právo spoluvlastníka a
obrátila sa na súd so žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Zákonom stanovená možnosť rozdelenia podielového spoluvlastníctva vo svojich dôsledkoch znamená
prespoluvlastníkaktoréhospoluvlastníckypodieljeprikázanýostatnýmspoluvlastníkom,nútenéodňatie
vlastníckeho práva, ktoré musí spĺňať ústavné

podmienky stanovené článkom 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Medzi tieto podmienky patrí

i povinnosť poskytnúť náhradu. Aby náhrada bola primeraná, musí vyjadrovať cenu, závislú nielen na
konštrukcii a vybavení, veľkosti a veku veci (stavby), ale i na záujmu o ňu, t.j. i na dopyte a ponuke v
danom mieste a čase. Musí ísť teda o náhradu, ktorá by predstavovala cenu, za ktorú by bolo možné
vec predať. Pre stanovenie náhrady, ktorú je možné považovať za primeranú, svedčia aj ustanovenia
§ 140 a § 606 OZ, v ktorých je zakotvené predkupne právo spoluvlastníkov a povinnosť tých, ktorý

sú z predkupného práva oprávnení vec zakúpiť, zaplatiť za ňu cenu, ponúknutú niekým iným, ak nie
je dohodnuté inak.

Žalobkyňa a žalovaný majú rovnaký spoluvlastnícky podiel daný zákonom po zániku bezpodielového
spoluvlastníctva, keďže nedošlo k jeho vyporiadaniu v lehote troch rokov od jeho zániku. Žalobkyňa
navrhovala, aby ďalším vlastníkom nehnuteľností v celosti bola ona sama. Poukázala na to, že žalovaný

za predmetnú nehnuteľnosť a jej užívanie neplatí platby ani jej, ani tretím osobám, má možnosť iného
bývania, žalobkyňa má záujem v budúcnosti využívať predmetnú nehnuteľnosť, pre potreby svoje aj
dcéry, o ktorú sa stará v dôsledku jej choroby (ktorej súčasný stav bývania v podnájmoch neprospieva
k ustáleniu zdravotného stavu). Na návrhy o vyporiadanie spoluvlastníctva žalovaný nereaguje.

Súd sa zvlášť nezaoberal otázkou reálneho rozdelenia predmetných nehnuteľností medzi

spoluvlastníkov, podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, nakoľko predmetom konania je byt v
bytovom dome. Nehnuteľnosť nie je možné reálne rozdeliť tak, aby vznikli dva samostatné byty.

Keďže rozdelenie veci nebolo dobre možné, súd použil ďalší spôsob zrušenia a vypriadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu, pričom
prihliadal na to, aby vec mohla byť účelne využitá.

Súd zohľadnil tú skutočnosť, že žalobkyňa je poskytuje starostlivosť aj keď plnoletej, ale od nej pre
zdravotný stav závislej dcére. Žalovaný svojím správaním bráni žalobkyni v užívaní nehnuteľnosti.
Žiadny z účastníkov nepredložil jasný dôkaz o tom, že by nehnuteľnosti využíval lepšie než druhý
účastník. Prikázal nehnuteľnosť žalobkyni.

Pri výpočte primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného vychádzal z vyjadrení realitných

kancelárií, ktoré za viac menej zhodli na jeho hodnote 50.000 eur, napr. Realitná kancelária KING REAL,
s.r.o. s prihliadnutím na trh v lokalite, polohovú diferenciáciu a aktuálny stav nehnuteľnosti ustálil cenu
bytu sumou 48.000 eur - 49.500 eur (čl. 36). Realitná kancelária SN real, s.r.o. sumou 50.000 eur a
GRANT REAL, s.r.o. v cene 50.000 eur až 55.000 eur. Obdobné ceny boli za byty prezentované aj
ponukou zverejnenou na internete kde bola ponuka na predaj obdobného bytu v cene 46.900 eur (čl.11).

Žalobkyňu súd zaviazal zaplatiť žalovanému titulom vysporiadania podielového spoluvlastníctva sumu
25.000 eur.Súd na základe uvedeného zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam a určil vlastníctvo, tak,
ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo

veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd priznal žalobkyni náhradu trov konania z dôvodu,
že v konaní bol úspešný, pričom bol nútený riešiť zrušenie a vyporiadanie podielového súdnou cestou
z dôvodu, že žalovaný neprejavil záujem na žiadnej mimosúdnej dohode. Žalobkyňa bola v konaní
úspešná a uplatnila si náhradu trov konania vo výške pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, a to z

odmeny v súlade s vyhláškou 655/2004 Z.z. za 6 úkonov právnej pomoci, pričom vychádzala z hodnoty
sporu predstavujúcej sumu 25.000 eur, pričom odmena za jeden úkon právnej pomoci bola účtovaná
v sume 419,94 eur. Účtované boli úkony

1. 1.prevzatie a príprava zastúpenia dňa 12.2.2014 v hodnote 419,94 eur + režijný paušál 8,04 eur,

2. vypracovanie a podanie žaloby - 419,94 eur + režijný paušál 8,04 eur,

3. 3. účasť na pojednávaní dňa 3.2.2015 v 1/4, nakoľko nedošlo k meritórnemu prejednaniu veci 104,99

eur + režijný paušál po 8,39 eur,

4. účasť na pojednávaní dňa 10.3.2015 - 419,94 eur + režijný paušál 8,39 eur,

5. účasť na pojednávaní dňa 2.4.2015 - 419,94 eur + režijný paušál 8,39 eur,

6. účasť na pojednávaní dňa 2.4.2015 - 419,94 eur + režijný paušál 8,39 eur,

7. účasť na pojednávaní dňa 2.6.2015 - 419,94 eur + režijný paušál 8,39 eur,

Spolu 2.254,33 eur tomu 20 % DPH zo sumy 2.254,33 eur, spolu 2.705,20 eur náhrada za zaplatený
súdny poplatok v sume 1.500 eur, spolu tak trovy právneho zastúpenia so súdnym poplatkom
predstavujú sumu 4.205,20 eur.

Čo sa týka použitia ustanovenia § 150 O.s.p., tu súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Ústavného
súdu Českej republiky IV. ÚS 3678 /12, nakoľko súdu je známe, aj keď v tejto právnej veci sa to priamo

netýka súdu 1. stupňa, v tejto chvíli ani nie je známe v akých intenciách bude prípadné odvolanie proti
výroku o trovách konania, že sa riadil vyjadreným právnym záverom bodu 19. „námitky týkající se
aplikace ustanovení § 150 o.s.ř., nutno konstatovat, že se jedná o procesní ustanovení, jehož užití je
výslovně na uvážení obecného soudu. Pokud se tedy, ať již obvodní či městský soud rozhodl dané
ustanovení neaplikovat, není jeho povinností toto jakkoli zdůvodňovat. Důvodem je zde především ta

skutečnost, že ustanovení § 150 o. s. ř. je výjimkou z obecného pravidla a pokud nedojde k aplikaci této
výjimky, platí pravidlo obecné. Jinými slovy řečeno, povinnost odůvodnění nákladového výroku z úhlu
pohledu ustanovení § 150 o. s. ř. by nastala teprve v případě, že by došlo k jeho aplikaci.

Pretože žalobkyňa, ktorej súd priznal náhradu trov konania, bola v konaní právne zastúpená, platobným
miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov, a to v celom rozsahu je v zmysle ust. § 149

ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.