Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2015

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 6C/68/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413205031
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6413205031.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: JUDr.

Marián Görči, nar. 17.04.1957, advokát, Námestie SNP 50, Zvolen, proti žalovanému: Stavebné bytové
družstvo, so sídlom Pod Donátom 3, Žiar nad Hronom, IČO: 00 176 192, v konaní právne zastúpený
JUDr. Janou Šálkovou, advokátkou, Bystrická 1029/101, Žarnovica, v konaní o zaplatenie 1.460,53 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti zaplatenia sumy 1.460,53 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 1.460,53 Eur od 21.02.2011 do zaplatenia z a m i e t a.

II. Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e.

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 590,72 Eur
ich zaplatením právnej zástupkyni žalovaného JUDr. Jane Šálkovej, advokátke, Bystrická 1029/101,

Žarnovica, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.460,53 Eur s úrokom
z omeškania 9 % ročne od 21.02.2011 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako
advokát uzavrel so žalovaným dňa 02.07.2004 mandátnu zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytovanie
právnejpomocižalovanémuvrozsahu100hodínmesačnezaodmenu1.460,53Eur(vtedajších44.000,-
Sk) splatnú do 20. dňa príslušného mesiaca. Predstavenstvo žalovaného dňa 30.06.2010 vyslovilo vo
forme uznesenia súhlas s výpoveďou mandátnej zmluvy, no svoje uznesenie nerealizovalo, lebo nikoho

na realizáciu výpovede nepoverilo. Preto pokiaľ mu bola dňa 12.07.2010 doručená poštou výpoveď zo
dňa 30.06.2010 podpísaná riaditeľom žalovaného, táto je neplatnou. V dôsledku toho mu vznikla škoda v
podobe ušlého zisku predstavujúceho odmenu za mesiac február 2011, keďže žalovaný mu neumožňuje
napriek trvaniu mandátnej zmluvy poskytovať dojednané služby.

V priebehu konania žalobca so súhlasom súdu rozšíril žalobu aj o zaplatenie ušlého zisku za mesiace
máj až december 2011 (t.j. 8 x 1.460,53 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 21. dňa príslušného
mesiaca do zaplatenia), no podaním zo dňa 23.11.2014 žalobu v tejto časti zobral späť. Súd preto podľa
§ 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku konanie v tejto časti zastavil ako je to uvedené pod bodom

II. výrokovej časti rozsudku a predmetom konania zostal nárok žalobcu na náhradu škody za mesiac
február 2011.Žalovanýžiadalžalobuzamietnuťtvrdiac,žejehoriaditeľIng.W.bolpísomnepoverenýpredstavenstvom
dňa 30.06.2010 k výpovedi mandátnej zmluvy so žalobcom a oprávnenie na takýto úkon mu vyplývalo
aj z pracovnej náplne a vnútorných predpisov žalovaného. Poukázal tiež na ust. § 15 Obchodného

zákonníka a skutočnosť, že v rámci výkonu funkcie riaditeľa žalovaného boli takéto úkony obvyklými.

Súdnazákladevykonanéhodokazovania(bezpotrebynatomtomiestetaxatívnemenovaťkaždýdôkaz)
zistil, že niet sporu medzi účastníkmi v tom, že žalobca ako advokát na základe mandátnej zmluvy
zo dňa 02.07.2004 poskytoval žalovanému právne služby. Odmena ako aj rozsah práce boli v zmluve
dohodnuté presne tak ako to uviedol žalobca. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a bolo ju možné

podľa čl. VII vypovedať písomne bez uvedenia dôvodu s tým, že výpovedná lehota začne plynúť prvým
dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. I keď zmluva uvádza výpovednú lehotu 3 mesiace,
nebolo medzi účastníkmi sporu v tom, že dodatkom k zmluve bola výpovedná lehota stanovená na 6
mesiacov. Dodatok obsahujúci túto lehotu síce súdu predložený nebol, no pokiaľ nebolo sporné, že
žalobcaprevzalvýpoveďnajneskôrvmesiacijúl2010(konkrétnedňa12.07.2010)adomáhalsanáhrady
škody za mesiac február 2011 (t.j. už po uplynutí 6 mesiacov), nebol dodatok pre rozhodnutie súdu

podstatným.

Sporným nebolo ani to, že predstavenstvo žalovaného dňa 30.06.2010 skutočne odsúhlasilo, že
žalobcovi bude daná výpoveď z mandátnej zmluvy. To žalobca nijako nespochybňoval. Práve naopak,
uviedol to v žalobe, vyjadril sa tak aj v rámci svojej výpovede pred súdom a vyplýva to priamo aj z
výpovede svedkyne F. Š. a R. Š., zo zápisnice a prepisu zasadnutia predstavenstva a nepriamo aj z

výpovede svedkyne M. Y..

Súd preto musí konštatovať, že nebolo sporným, že vôľa žalovaného vypovedať mandátnu zmluvu so
žalobcom bola skutočne daná.

Podstata sporu potom spočívala „len“ v tom, že podľa žalobcu išlo vzhľadom na nedostatok poverenia
v prípade výpovede podpísanej riaditeľom žalovaného o „konanie nikoho“.

Z predloženej výpovede, ktorú žalobca cestou pošty nepochybne prevzal dňa 12.07.2010 (vzhľadom na
predmet konania bolo nepodstatným, či výpoveď bola žalobcovi doručená osobne už dňa 30.06.2010)
je zrejmé, že išlo o právny úkon urobený žalovaným. Ide o list so záhlavím žalovaného označený ako
„Výpoveď mandátnej zmluvy“ adresovaný žalobcovi, v ktorého texte je uvedené, že mu je s poukazom
na čl. VII mandátnej zmluvy dávaná výpoveď s výpovednou lehotou 6 mesiacov. List obsahuje odtlačok

pečiatky žalovaného a podpis Ing. L. W. (spolu s dodatkom „p.p“) ako vtedajšieho riaditeľa spolu s
uvedením jeho funkcie „riaditeľ SBD“.

Nebolo sporným, že Ing. W. Z.ol v tom čase skutočne poverený výkonom funkcie riaditeľa žalovaného s
účinnosťou od 01.06.2010, čo vyplýva aj z predloženej pracovnej zmluvy menovaného a jeho pracovnej
náplne. Takisto nebolo sporné, že ku dňu 30.06.2010 nebol ešte prokuristom, keďže jemu udelená

prokúra bola zapísaná do obchodného registra až neskôr.

Potom treba uviesť, že právne úkony aj pre oblasť obchodnoprávnych vzťahov, o ktorý išlo aj v prípade
mandátnej zmluvy účastníkov konania upravuje vzhľadom na ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka
(ďalej len „ObchZ“) Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Niet pochýb, že aj výpoveď upravená v ust. §
582 OZ je právnym úkonom, ktorý ust. § 34 OZ charakterizuje ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,

zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

V tomto smere je úplne správnou argumentácia žalobcu, že v prípade právnych úkonov právnickej osoby
(ktorou žalovaný nesporne ako družstvo je podľa § 222 ods. 1 ObchZ) treba odlišovať na jednej strane
proces kreácie vôle ako náležitosti právneho úkonu právnickej osoby a na druhej strane spôsob jej
vonkajšieho vyjadrenia.Podľa § 20 ods. 1 OZ robia právne úkony právnickej osoby (teda prejavujú vôľu navonok) tí, ktorí sú
na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne
orgány). Podľa § 20 ods. 2 OZ však za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci

alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na
ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti
právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide
o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

Vprípadedružstvaakoprávnickejosobyjejehoštatutárnymorgánompredstavenstvo,ktorériadičinnosť

družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, ktoré zákon alebo stanovy nevyhradili inému
orgánu (§ 243 ods. 1 a 2 ObchZ).

Predstavenstvo plní uznesenia členskej schôdze a zodpovedá jej za svoju činnosť. Ak zo stanov
nevyplýva niečo iné, za predstavenstvo koná navonok predseda alebo podpredseda. Ak je však pre
právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch
členov predstavenstva (§ 243 ods. 3 ObchZ).

Podľa § 243 ods. 7 ObchZ môžu stanovy určiť, že bežnú činnosť družstva organizuje a riadi riaditeľ
vymenúvaný a odvolávaný predstavenstvom.

Z uvedeného vyplýva, že ak to určia stanovy, na riadení a organizovaní bežnej činnosti družstva sa
podieľa aj riaditeľ. Jeho konanie v mene družstva je konaním v rámci poverenia určitou činnosťou podľa
§ 15 ObchZ.

Ust. § 15 ods. 1 ObchZ určuje, že kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je
splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Tu treba zvýrazniť, že
toto zákonné zastúpenie podnikateľa (ktoré tento nemôže nijako vylúčiť) nie je založené na určení
príslušných úkonov vo vnútorno-organizačných predpisoch, ale na tom, že osobe je zverená určitá
činnosť pri prevádzke podniku. Táto osoba je potom splnomocnená na všetky úkony (vrátane právnych)

obvykle spojené so zverenou činnosťou, pričom obvyklosť sa posudzuje z objektívneho hľadiska bez
ohľadu na to, či a ako sú tieto úkony vymedzené vo vnútropodnikových normách (pozri napr. rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 28 Cdo 2713/2008). To je rozdiel v porovnaní s ust. § 20 ods. 2 OZ. Povedané
úplne jednoducho, ak raz podnikateľ zverí určitej osobe výkon nejakej činnosti v rámci prevádzkovania
podniku, či chce alebo nie, automaticky jej tým dáva aj splnomocnenie na všetky obvykle s tým spojené

úkony.

Z objektívneho hľadiska je s činnosťou riaditeľa ako druhej najvyššej riadiacej funkcie po predstavenstve
družstva obvykle spojené aj podpisovanie právnych úkonov týkajúcich sa zabezpečenia služieb (vrátane
právnych služieb ako akýchkoľvek iných služieb), ktoré sa týkajú „bežného chodu družstva“. Už totiž
samotné označenie funkcie slovom „riaditeľ“ evokuje, že osoba je poverená riadiacou činnosťou a reálne

si ťažko možno predstaviť „riadenie“ bez zodpovedajúcich kompetencií nielen dovnútra družstva ale aj
navonok voči tretím osobám. Takáto funkcia a s ňou spojený rozsah kompetencií sa preto nepochybne
neobíde bez možnosti v mene družstva vstupovať do právnych vzťahov s tretími osobami, resp. ich
meniť alebo rušiť, lebo inak by išlo len o formu bez obsahu.

V súdenej veci bolo postavenie Ing. W. (ktorého podpis sa nachádza na výpovedi) ako vtedajšieho

riaditeľaupravenéčlánkom23stanovžalovaného.Konkrétnevbode1jeuvedenérovnakoakovzákone,
že riaditeľ riadi a organizuje bežnú činnosť družstva, pričom podľa bodu 4 plní úlohy podľa poverenia
a splnomocnenia predstavenstva. Je nepochybné, že na základe pracovnej zmluvy vykonával funkciu
„riaditeľ“, súčasne mal menovaný ako riaditeľ vymedzenú pracovnú náplň, v rámci ktorej je pod bodom 8
uvedené, že je štatutárnym zástupcom organizácie v zmluvných vzťahoch, majetkovo-právnych veciach

týkajúcich sa činnosti SBD atď. Tento bod žalobca nespochybňoval, napádal iba autenticitu bodov 13 a
14 pracovnej náplne pojednávajúcich o podpisovaní právnych úkonov. Okrem toho bol súdu predloženýorganizačný poriadok kde sa v čl. 7 bode 2 opätovne uvádza, že riaditeľ je štatutárnym zástupcom
organizácie v majetkovo-právnych veciach a pracovnoprávnych vzťahoch.

Takýto rozsah činnosti riaditeľa bol u žalovaného zaužívaným, lebo z predložených dôkazov (zmluvy

podpísané riaditeľom žalovaného na č.l. 94 až 124) vyplynulo, že bolo úplne obvyklým, bežným,
uzatváranie zmlúv s tretími osobami riaditeľom žalovaného, keď je bezpredmetným či túto funkciu
najskôr dlhodobo zastával predchádzajúci riaditeľ Anton W. alebo po ňom R.. W.. Posúdenie obvyklosti
úkonov totiž nie je viazané na konkrétnu osobu ale na jej funkciu (slovami § 15 ods. 1 ObchZ na „určitú
činnosť“).

Z uvedeného podľa názoru súdu nemožno preto vyvodiť nič iné len to, že Ing. Mihok ako osoba poverená

funkciou riaditeľa nepotreboval žiadne osobitné formálne splnomocnenie, poverenie, či akokoľvek inak
nazvanú listinu predstavenstva na to, aby podpísal za žalovaného výpoveď mandátnej zmluvy ako
právny úkon, ktorý navyše už predtým predstavenstvo odsúhlasilo. Je preto irelevantným a úplne bez
právneho významu zaoberať sa skutočnosťou, či v súvislosti s odsúhlasením výpovede predstavenstvo
žalovaného toho istého dňa 30.06.2010 skutočne udelilo riaditeľovi poverenie k podaniu výpovede

z mandátnej zmluvy. Preto by bolo úplne nadbytočným vykonávať žalobcom požadované znalecké
dokazovanie.

Vzhľadom na uvedené mal súd preukázané, že výpoveď mandátnej zmluvy, ktorú dostal žalobca bola
podpísaná osobou oprávnenou na tento právny úkon v mene žalovaného. Výpoveď podpísal riaditeľ
žalovaného ako osoba podľa § 15 ObchZ poverená činnosťou, s ktorou sa z objektívneho hľadiska

obvykle spájajú právne úkony voči tretím osobám. Ako už bolo uvedené, plynie to jednoznačne aj z
bodu 8 pracovnej náplne riaditeľa a čl. 7 bodu 2 organizačného poriadku. Výpoveď je platným právnym
úkonom podľa § 40 ods. 3 OZ, nakoľko bola podpísaná osobou oprávnenou konať v mene žalovaného.
Mandátna zmluva zanikla uplynutím výpovednej lehoty najneskôr dňom 31.01.2011 a žalobcovi tým
nevznikla podľa § 373 a nasl. ObchZ škoda v podobe ušlého zisku za február roku 2011 kvôli tomu,

že nemohol žalovanému poskytovať dojednanú právnu pomoc. Preto súd žalobu v časti, ktorá zostala
predmetom konania po čiastočnom späťvzatí ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 146
ods. 2 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný bol úspešný v časti, v ktorej bola žaloba
zamietnutá. Vzhľadom na procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania vo zvyšnej časti, v ktorej

zobral žalobu bezdôvodne späť, má aj v tejto časti právo na náhradu trov konania žalovaný. Súd preto
priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za nasledovné účelne vynaložené
úkony právnej pomoci:

- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 15.05.2013 v čiastke 71,37 Eur (pri základe určenom podľa § 9
ods. 1 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „vyhláška“)

v znení účinnom do 30.06.2013) + 7,81 Eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky), spolu 79,18 Eur,

- písomné vyjadrenie zo dňa 29.05.2013 k žalobe v čiastke 71,37 Eur + 7,81 Eur režijný paušál, spolu
79,18 Eur,

- písomné vyjadrenie zo dňa 03.03.2014 k vyjadreniu žalobcu v čiastke 71,37 Eur + 8,04 Eur režijný
paušál, spolu 79,41 Eur,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 06.03.2014 v čiastke 71,37 Eur + 8,04 Eur režijný paušál + náhrada
cestovných výdavkov (§ 15 písm. a) vyhlášky) za cestu na trase Žarnovica - Žiar nad Hronom a späť
(20 km x 2) pri spotrebe motorového vozidla 6,9 litra/100 km a cene paliva 1,422 Eur/liter predstavuje
za spotrebované pohonné hmoty 3,92 Eur a náhrada za opotrebenie motorového vozidla (0,183 Eur/km
x 40 km) 7,32 Eur + náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie a späť za 2 polhodiny pri hodnote

jednej polhodiny 13,40 Eur (§ 15 písm. a) a § 17 ods. 1 vyhlášky), čo je 26,80 Eur, spolu 117,45 Eur,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 20.11.2014 v čiastke 71,37 Eur + 8,04 Eur režijný paušál + náhrada
cestovných výdavkov za cestu na trase Žarnovica - Žiar nad Hronom a späť (20 km x 2) pri spotrebemotorového vozidla 6,9 litra/100 km a cene paliva 1,289 Eur/liter predstavuje za spotrebované pohonné
hmoty3,56Euranáhradazaopotrebeniemotorovéhovozidla(0,183Eur/kmx40km)7,32Eur+náhrada
za stratu času za cestu na pojednávanie a späť za 2 polhodiny pri hodnote jednej polhodiny 13,40 Eur,

čo je 26,80 Eur, spolu 117,09 Eur,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 21.05.2015 v čiastke 71,37 Eur + 8,39 Eur režijný paušál + náhrada
cestovných výdavkov (§ 15 písm. a) vyhlášky) za cestu na trase Žarnovica - Žiar nad Hronom a späť
(20 km x 2) pri spotrebe motorového vozidla 6,9 litra/100 km a cene paliva 1,221 Eur/liter predstavuje
za spotrebované pohonné hmoty 3,37 Eur a náhrada za opotrebenie motorového vozidla (0,183 Eur/km

x 40 km) 7,32 Eur + náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie a späť za 2 polhodiny pri hodnote
jednej polhodiny 13,98 Eur, čo je 27,96 Eur, spolu 118,41 Eur,

čo je celkovo 590,72 Eur. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je žalobca povinný
prisúdenú náhradu trov zaplatiť právnej zástupkyni žalovaného.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného

vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.