Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 27, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/669/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413209877
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1413209877.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu

Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcu: Z.. U. Z., K. S. N. V.. Č.. XX,
C., proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, spol. s r.o., Pajštúnska ul. č. 5, Bratislava, zast. advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska ul. č. 5, Bratislava, o zaplatenie 300,- eur s prísl., na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 21. mája 2014, č. k. 5C/86/2013-92,
pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia

sumy 300,- eur s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania vo výške 78,78 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný sa v konaní vedenom pod sp. zn.
4C/321/2011 (tam žalobca) návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalobcu (tam žalovaného) na zaplatenie
sumy 1.173,50 eur s prísl. titulom zmluvy o poskytnutí flexipôžičky z 21.04.2004, ktorú pohľadávku
nadobudol ako postupník zo zmluvy o postúpení pohľadávok z 08.12.2006 od postupcu Všeobecnej

úverovej banky, a.s. Počas konania vedľajší účastník na strane žalovaného (tu žalobcu) a žalovaný (tu
žalobca) uplatnili námietku premlčania dlhu. K premlčaniu dlhu došlo dňa 02.08.2008. Následne súd
rozsudkom z 30.07.2012, č. k. 4C/321/2011- 72 žalobu žalobcu (tu žalovaného) zamietol. Z výpisov
z účtu žalobcu v Slovenskej sporiteľni, a.s. súd prvého stupňa zistil, že žalobca uhradil žalovanému
dňa 16.03.2012 splátku vo výške 150,- eur, dňa 15.04.2002 splátku vo výške 100,- eur a 14.05.2002
splátku vo výške 50,- eur. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok z 08.12.2006 mal súd prvého stupňa za
preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. (ako postupca)

postúpila žalovanú pohľadávku voči žalobcovi, ktorá je predmetom tohto konania na žalovaného (ako
postupníka). Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná.
Súd prvého stupňa mal za preukázané, že žalobca mal u žalovaného záväzok zo zmluvy o flexipôžičke
vo výške 1.173,50 eur. K premlčaniu tohto dlhu došlo dňa 02.08.2008. Žalobca však napriek tomu plnil
žalovanému dlh dňa 16.03.2012, dňa 15.04.2012 a dňa 14.05.2012 spolu v sume 300,- eur. Je teda
nesporné, že žalobca dobrovoľne plnil žalovanému premlčaný dlh. Skutočnosť, že žalobca v čase, keď
dlhplnilnevedel,žejepremlčaný,jepodľasúduprvéhostupňairelevantná,pretoženanárokžalovaného

sa v tom čase hľadelo ako na dôvodný a bolo možného ho odvrátiť len námietkou premlčania, keďže
samotným premlčaním práva nedochádza k jeho zániku. V konaní sp. zn. 4C/321/2011, ktoré sa týkalo
tohto záväzku, došlo následne po plnení žalobcu k vzneseniu námietky premlčania a žaloba žalovaného
bola z tohto dôvodu zamietnutá rozsudkom z 30.07.2012. Táto skutočnosť však už nemala žiadenvplyv na zaplatené plnenie a treba konštatovať, že prijatím premlčaného dlhu nedošlo k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa žalobu zamietol. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému priznal ich náhradu v

sume 78,78 eur.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že nesúhlasí s tým, že jeho
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný. Nesúhlasí s konštatovaním súdu, že
bezdôvodným obohatením nie je plnenie premlčaného dlhu. Dlh bol premlčaný vyhlásením rozsudku č.

k. 4C/321/2011-72. Nie je teda pravdou, že voči žalovanému premlčaný dlh plnil dobrovoľne, pretože
v čase, kedy žiadal žalovaného o vrátenie bezdôvodného obohatenia, rozsudok okresného súdu o
premlčaní dlhu ešte nenadobudol právoplatnosť. Dlh bol premlčaný vyhlásením uvedeného rozsudku z
30.07.2012, č. k. 4C/321/2011- 72 a žalobca žiadal o vrátenie bezdôvodného obohatenia od žalovaného
dňa 2. augusta 2012, t. j. v čase, keď uvedený rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vec po právnej
stránke správne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd je v zhode so súdom prvého stupňa, že za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak
bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu (§ 455 ods. 1 OZ). Za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje
plnenie v rámci tzv. naturálnych záväzkov (obligatio naturalis). Ide o záväzky, ktoré platne vznikli, ale

zo strany postihnutého subjektu nie sú nárokovateľné. Ak sú však splnené dobrovoľne, nemožno sa
domáhať vrátenia takto poskytnutého plnenia na súde. Naturálne záväzky sú charakterizované tým,
že pri nich veriteľovi nevznikne nárok, t. j. oprávnenie použiť všetky prostriedky, ktoré mu poskytuje
procesné právo na nútené uplatnenie pohľadávky na súde, i keď veriteľ má právo alebo pohľadávku
voči dlžníkovi. Medzi naturálne obligácie patrí aj plnenie premlčaného dlhu (§ 100 OZ). Za bezdôvodné

obohatenie sa teda nepovažuje prípad, ak bol splnený premlčaný dlh. Prijatím plnenia podľa § 455 ods.
1 OZ sa rozumie prijatie dobrovoľného plnenia záväzku (nie plnenie, ktoré bolo vynútené exekúciou).
Dôvodom vylúčenia bezdôvodného obohatenia v dôsledku plnenia z premlčaného dlhu je skutočnosť,
že premlčaný dlh (dlh trvajúci po uplynutí zákonom určenej premlčacej doby) aj naďalej podľa práva
existuje, hoci v dôsledku premlčania je zoslabený do tej miery, že ho nemožno súdom priznať; po

vznesení námietky premlčania dlžníkom na súde sa veriteľ nemôže s úspechom domáhať, aby dlžník
splnil dlh. Pokiaľ však dlžník premlčaný dlh dobrovoľne splnil, plnil by podľa práva to, čo dlhoval. Z tohto
dôvodu sa nemôže s úspechom domáhať vrátenia poskytnutého premlčaného dlhu s odvolaním sa na
bezdôvodné obohatenie. Ak by dlžník nevzniesol pred súdom námietku premlčania dlhu, bolo by možné
dosiahnuť uloženie povinnosti aj rozhodnutím súdu.

Vposudzovanejvecisažalobcadomáhalvydaniabezdôvodnéhoobohateniavovýške300,-eursprísl.z
dôvodu,žetútosumudobrovoľneuhradilžalovanémunapriektomu,žesúdvkonaní sp.zn.4C/321/2011
zamietol žalobu žalovaného na zaplatenie dlhu, ktorý mal žalobca z dôvodu poskytnutej flexipôžičky,
s poukazom na jeho premlčanie, keď premlčanie namietol v uvedenom konaní žalobca (ktorý mal v
konaní sp. zn. 4C/321/2011 procesné postavenie žalovaného) ako i vedľajší účastník. Žalobca teda

uhradil dobrovoľne časť premlčaného dlhu vo výške 300,- eur žalovanému. Ako je to však uvedené
už vyššie, plnenie, resp. prijatie premlčaného dlhu žalovaným však nie je bezdôvodným obohatením,
pretože premlčaný dlh aj naďalej podľa práva existuje. Žalobca teda plnil premlčaný dlh, t. j. plnil podľa
práva to, čo skutočne žalovanému (predtým Všeobecnej úverovej banke, a.s.) dlhoval. Prijatie takto
premlčaného dlhu nie je bezdôvodným obohatením (§ 455 ods. 1 Obč. zák.).

K odvolacej námietke žalobcu odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa žalobu nezamietol z
dôvodu, že žalobcom uplatňované „vrátenie bezdôvodného obohatenia“ je premlčané, ale z dôvodu,
že plnenie premlčaného dlhu (žalovaná pohľadávka totiž predstavuje vrátenie premlčaného plnenia)
nie je bezdôvodným obohatením (§ 455 Obč. zák.). Dlh z poskytnutej flexipôžičky sa premlčal dňom
02.08.2008. Súd v rozsudku č. k. 4C/321/2011-72 premlčanie dlhu len konštatuje, samotné premlčanie

dlhu však nastalo ku dňu 02.08.2008. Nie je teda pravdou, že premlčanie dlhu s poskytnutej flexipôžičky
nastalo až rozhodnutím súdu zo dňa 30. júla 2012, č. k. 4C/321/2011-72, resp. až jeho právoplatnosťou.
Žalobca sa teda domáhal vrátenia sumy (300,- eur), ktorú zaplatil žalovanému (v roku 2012), hoci jeho
dlh bol v čase úhrady premlčaný (premlčanie dlhu žalobcu nastalo zo zákona v roku 2008). Otázka(ne)vedomosti žalobcu o tom, že plní premlčaný dlh, je irelevantná. Nemožno sa domáhať vrátenia
plnenia, ktoré smerovalo na úhradu premlčaného dlhu, keďže takto prijaté plnenie nie je bezdôvodným
obohatením (§ 455 Obč. zák.).

Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219
ods. 1 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a ich náhradu úspešnému žalovanému nepriznal, pretože si v odvolacom konaní žiadne trovy
neuplatňoval a ani mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.