Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/304/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712216147
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712216147.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov Mgr.

Angeliky Sopoligovej a JUDr. Ladislava Duditša v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k.
19C/232//2012-36 zo dňa 26.02.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá
mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Michalovce. Uviedol, že ako
oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo

zmluvyoúvereč.XXXXXXXXXC.L.L.,F..XX.X.XXXXstým,žepoprijatínávrhunavykonanieexekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou danej veci exekučné číslo Ex/18407/2010. Súdny exekútor požiadal
exekučnýsúdoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,pričomnávrhbolspísanývoformezápisnice.
Exekučný súd ale rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 10.05.2011
(konanie začalo 13.12.2010), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, teda po
viac ako 148 dňoch omeškania. Tvrdil, že nedisponuje príslušným exekučným titulom ani návrhom na
vykonanie exekúcie, pretože tieto podklady sú u súdneho exekútora, u ktorého sa spisoval aj návrh

na vykonanie exekúcie a dokazovanie odkázal na príslušný exekučný spis súdu. Uviedol, že žalobcovi
ako poškodenému vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočnenou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej. Vynaložená suma by ho nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu. Majetkovú škodu vyčíslil
na 1.187,84 eur ako náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným

rozhodnutím všeobecného súdu vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového vzťahu založeného zmluvou
o úvere a nemajetkovú ujmu vyčíslil na 237,57 eur.Žalovaný so žalobou nesúhlasil a poukazoval na zmätočnosť podania žalobcu, keďže v žalobe sa
vyskytujú nedostatky v uvedení odlišného dátumu narodenia povinných, nie sú uvedené spisové značky
v príslušných exekučných konaniach, chýbajú relevantné údaje atď. Žalobca celú dôkaznú povinnosť

prenáša na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať sám, s poukazom na rozhodnutie
Ústavného súdu SR.

Súd prvého stupňa na základe údajov uvedených v žalobe zisťoval skutkový stav veci a z rozhodnutia
sp.zn. 18Er/24/2011 zo dňa 26.05.2011 zistil, že dňa 21.01.2011 bola súdu prvého stupňa doručená

žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod Ex/18407/2010 o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnému L. L. o vymoženie
242,83 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn.
SR/08999/10. Súd unesením zo dňa 08.03.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.05.2011. Na to súd uznesením zo dňa 26.05.2011
exekučnékonaniezastavilpodľa§44ods.3Exekučnéhoporiadku,pretožežiadosťoudeleniepoverenia

bola zamietnutá. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 08.06.2011.

Vec právne posúdil v zmysle § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (ďalej len zákon), § 5 ods. 1, 2
zákona, § 6 ods. 1 zákona, § 9 ods. 1, 2 zákona, § 15 ods. 1,2 zákona, § 19 ods. 1, 2, 3 zákona a
dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný, keďže žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnej

podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. pred súdom, a to
predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom, nakoľko do spisu nepredložil žiadny dôkaz
o tom, že takýto nárok si u žalovaného uplatnil a kedy a dokazovanie odkázal na spis Ministerstva
spravodlivosti SR. Ďalej uviedol, že ani skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že o žiadosti o udelenie
poverenia nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote sa nezakladajú na pravde. Podotkol, že

žalobca sa domáhal náhrady škody na tom základe, že súd nerozhodol v 15 dňovej lehote určenej v
ust. § 44 ods. 1 Exekučného poriadku a konštatoval prieťahy súdu 148 dní. Z exekučného rozhodnutia o
zastavení konania ale bolo zistené, že žiadosť o udelenia poverenia bola súdu prvého stupňa doručená
21.01.2011 a rozhodnuté bolo 08.03.2011. Súd rozhodol teda približne do jedného mesiaca a pol po
doručení žiadosti súdu a nie po 148 dňoch, ako to tvrdil žalobca. Uviedol, že lehota 15 dní platí iba v

prípade, ak žiadosť o udelenie poverenia je v súlade so zákonom, čo sa v danom prípade nestalo a
preto ju súd aj uznesením zamietol. Zároveň poukázal na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
podľa ktorého lehota 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Z rozhodnutia
súdu vyplýva, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok (§ 41 ods. 2 písm. d), preto vydanie

rozhodnutia nie je viazané na 15-dňovú lehotu. Ďalej citoval zákonné podmienky uplatnenia nároku na
náhradu škody z tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ktorým je uznesenie súdu o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia a ktoré sa pri tomto nároku vyžadujú podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Keďže nárok
žalobcu na náhradu škody nebol uplatnený v súlade s podmienkami na uplatnenie tohto nároku v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. súd prvého stupňa konštatoval, že nie je daný samotný základ nároku žalobcu a

preto sa ďalej nezaoberal ani správnosťou vyčíslenia náhrady škody či nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca
požadoval.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s odkazom na ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení
s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/ O.s.p. Vytýkal súdu, že
prejednal vec v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2
O.s.p. Uviedol, že požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spájané
s označenými dôvodmi. Pokiaľ súd prejednal za týchto okolností vec v jeho neprítomnosti, odňal mu tým

právo konať pred súdom. Namietal ďalej, že vo veci rozhodla vylúčená sudkyňa. Meritórne rozhodnutie
vo veci neprichádzalo do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí
návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil
odvolanie. V čase rozhodnutia o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania. Tvrdil, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri

svojom rozhodnutí vychádzal, nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil
na nich svoje rozhodnutie a tým došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a jeho práva na
súdnu ochranu. Nemal možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Sám nemal možnosť
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Namietal ďalej, že vo veci nebolo možné rozhodnúťbez nariadenia pojednávania, lebo bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie listinami založenými v
exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaný vôbec nevyjadril k podanej žalobe, mal súd umožniť
žalobcovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným samotným

súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Vytýkal súdu, že
vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je
zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Aj k týmto dôkazom získaným z vlastnej iniciatívy
súdom mal mať žalobca možnosť vyjadriť sa. Argumentoval ďalej, že ak žalovaný nereagoval na výzvu
súdu, aby sa vyjadril k žalobe, mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.

Namiesto toho súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a
rozsah si určil sám a následne meritórne rozhodol. Nakoniec vytýkal nepreskúmateľnosť rozhodnutia v
časti rozhodovania o skutočnej škode, kedy súd sa zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou
pohľadávkypočasnečinnostisúduaignorovaltvrdeniažalobcuoškode,ktorávzniklaztituluudržiavania
a správy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií,
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na poštové a telekomunikačné výdavky. Z rozsudku

súdu nie je zrejmá úvaha, na základe ktorej dospel k presvedčeniu, že majetková škoda nevznikla.
Rovnako chýbajú dôvody aj pri nemajetkovej ujme. Podľa jeho názoru súd odôvodnil svoje rozhodnutie
úplne rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami ako v iných rozhodnutiach, v ktorých vystupuje
žalobca a žalovaný, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej a teda aj skutkový základ. Vytýkal tiež
súdu, že nebol poučený podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., pričom hodlal predložiť na pojednávaní dôkazy

o výške škody. Nakoniec namietal, že súd nevysvetlil svoj záver, že nedošlo k porušeniu práva žalobcu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sám pritom zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v
zákonnej lehote a pre tento nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívny dôvod. Takto je jeho
rozhodnutie vnútorne rozporné. Zo všetkých týchto dôvodov navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej
lehote, preskúmal rozsudok v napadnutom celom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania v

zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok v súlade s § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil potom, čo miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 23.04.2015 o 09.10 hodine v pojednávacej miestnosti č. 221/
II. poschodie oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 16.04.2015.

Žalobca v odvolaní uvádza všetky odvolacie dôvody, okrem odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods.

2 písm. b/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. Žalobca konkrétne namieta, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom, pretože súd pojednával v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v

zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávne právne vec posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.

Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne
v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods.
2 O.s.p.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania
a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa

nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).

V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa
26.02.2014 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobcovi (ani žalovanej) právo konať pred súdom.

Z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie na deň 26.02.2014 bolo žalobcovi doručené
dňa 10.02.2014, jeho právnemu zástupcovi taktiež dňa 10.02.2014 a žalovanej rovnako dňa 10.02.2014.

Bola tak zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle citovaného ustanovenia § 115 ods. 2
O.s.p.

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie
pojednávania, hoci v odvolaní tvrdí opak. Existencia žiadosti o zrušenie (odročenie) pojednávania

zo spisu preukázaná nie je. Na tomto pojednávaní súd oboznámil výsledky prípravy pojednávania a
vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov žaloby na č.l. 1 - 4, uznesenia Okresného súdu
Michalovce č.k. 18Er/24/2011-14 na č.l. 9, vyjadrenia žalovanej k žalobe na č.l. 15 - 29. Následne poučil
účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok.
Zároveň poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 bolo doručené písomne účastníkom konania spolu s

predvolaním na pojednávanie, t.j. žalobcovi dňa 10.3.2014 a jeho právnemu zástupcovi dňa 10.3.2014
(č.l. 30 spisu). Neúčasť na pojednávaní ospravedlnila iba žalovaná a súhlasila, aby sa pojednávalo a
rozhodlo v jej neprítomnosti.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/

v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti
žalobcu, nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom. Zároveň bolo vyvrátené tvrdenie žalobcu
v odvolaní, že ho súd nepoučil podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a tým mu znemožnil realizáciu jeho
procesného práva navrhovať dôkazy.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je daný
vtedy, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa nebola vylúčená
z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, o čom bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v

Košiciach zo dňa 22.10.2012, a to v konaní Okresného súdu Michalovce sp. zn. 19C/131/2012, s
ktorým konaním bolo spojené aj konanie v tejto prejednávanej veci (sp. zn. 19C/232/2012). Uznesenie o
nevylúčení sudkyne je však aj súčasťou tohto spisu sp. zn. 19C/232/2012 a nachádza sa na č.l. 11 spisu.

Za situácie, že bolo právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 16 O.s.p.

rozhodnuté o tom, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, nie
je náležitá námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Aj pokiaľ ide o ostatné žalobcom namietané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/
a f/ O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho

hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle

zákona 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp.zn. 18Er/24/2011 a nezákonným
rozhodnutím vydaným v tomto konaní, z ktorého dôvodu základ nároku nie je daný.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav a
nenáležitá je preto námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého stupňa,

na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Michalovce sa v konaní
vedenom pod sp. zn. 18Er/24/2011 nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že nerozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu v zmysle ust. § 44 Exekučného

poriadku a ani tým, že pred rozhodnutím o udelení poverenia preskúmaval súlad exekučného titulu, t.j.
rozhodcovského rozsudku so zákonom.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na

podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (notárske zápisnice a vykonateľné

rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených - poznámka
odvolacieho súdu). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že lehota 15 dní je určená na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie v prípade, že súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V ostatných prípadoch, t.j. ak takýto rozpor
súd zistí, nie je viazaný lehotou 15 dní a nie je ani povinný v tom prípade vydať poverenie pre exekútora.
Naopak v tom prípade musí takúto žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Určená lehota 15 dní však

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, a teda ak ide o notárske zápisnice, ktoré
obsahujú právny záväzok a ak ide o vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov.

V prejednávanej veci exekučným titulom je práve rozhodcovský rozsudok, z ktorého dôvodu súd nebol
viazaný lehotou 15 dní. Za účelom preskúmania súladu exekučného titulu so zákonom súd vykonal aj

ďalšie úkony - vyzval oprávneného na predloženie listinných dôkazov a následne zamietol žiadosť o
udelenie poverenia z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom. Vzhľadom na tieto skutočnosti
bolo vylúčené, aby súd rozhodol v lehote 15 dní a vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Vo vyššie
uvedenom konaní preto nemožno vidieť nesprávny právny postup, ako to namietal žalobca.

Je treba konštatovať, že aj za situácie, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok ,ako aj
za situácie, že súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, je povinný rozhodnúť v primeranej
lehote. Vzhľadom na znenie ust. § 9 ods. 2 zákona 514/2013 Z.z. od 1.1.2013, teda aj v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa, však otázku prieťahov môže súd posudzovať len vychádzajúc zvýsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenia vybavenia sťažnosti na prieťahy, z
právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa
dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného

rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Žalobca nepreukázal existenciu žiadneho relevantného rozhodnutia, ktorým by
bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ani nepreukázal,

že by jeho sťažnosť na prieťahy v konaní bola vybavená spôsobom, z ktorého by existencia prieťahov
bola preukázaná.

Pokiaľ žalobca nesprávny úradný postup súdu vzhliadol v tom, že súd v exekučnom konaní preskúmaval
zákonnosťrozhodcovskéhorozsudku,stýmtonázoromniejemožnésastotožniť.Povinnosťsúduexoffo
v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať zákonnosť exekučného titulu, t.j. či rozhodcovský

rozsudok nie je v rozpore so zákonom (nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom), vyplýva z ust. § 45 ods. 2 zákona 244/2002 Z.z.,
v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa
odseku 1 písm. c/ (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Táto otázka bola už riešená v rozhodnutiach

najvyššieho súdu napr. sp.zn. 5Cdo/439/2012 ,ako aj ústavného súdu vo veciach I. ÚS 278/2013, IV.
ÚS 55/2011 atď.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp.zn.

18Er/24/2011 je vecne správny.

Správny je aj záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre priznanie
nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, ktorým je uznesenie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia.

V zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

V prejednávanej veci zrušenie alebo zmena rozhodnutia okresného súdu, ktorým bola žiadosť o
udelenie poverenia na exekúciu zamietnutá (č.k. 18Er/24/2011 zo dňa 08.03.2011), preukázané nebolo
a vzhľadom na nesplnenie tejto podmienky pre vznik nároku je skúmanie existencie ďalších podmienok

bez právneho významu, keďže jednotlivé zákonné predpoklady vzniku práva na náhradu škody v zmysle
zákona 514/2013 Z.z. musia byť splnené kumulatívne.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo povinnosťou
súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Nenáležitá

je preto odvolacia námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky, týkajúce sa tejto otázky. Súd v odôvodnení
rozsudku uviedol, z akého dôvodu sa nezaoberal samotnou výškou škody či nemajetkovej ujmy a v
tomto smere nie je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

K ostatným odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom nerozhodoval o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie
konania, preto odvolacie námietky vzťahujúce sa k tomuto neexistujúcemu rozhodnutiu sú bez právneho
významu.

Pokiaľ žalobca namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd vychádzal
prirozhodovaní,ževyjadreniežalovanejmunebolodoručenéanebolodoručenéanisúduatedasúdmal
rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vyjadrenie žalovanejk žalobe zo dňa 21.10.2013 bolo doručené Okresnému súdu Michalovce dňa 28.10.2013 v konaní sp.
zn. 19C/131/2012, keďže v tom čase toto prebiehajúce konanie vedené pod sp.zn. 19C/232/2012 bolo
spojené na spoločné konanie s konaním vedeným pod sp.zn. 19C/131/2012 na základe uznesenia

Okresného súdu Michalovce sp.zn. 19C/131/2012-9 zo dňa 10.10.2012. Zo spisu Okresného súdu
Michalovce sp. zn. 19C/131/2012 odvolací súd zistil, že vyššie uvedené vyjadrenie žalovanej bolo
doručené žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi dňa 19.11.2013, čo vyplýva z doručeniek na č.l. 213
vyššie uvedeného spisu, kedy spolu s predvolaním na pojednávanie vo veci sp. zn. 19C/131/2012,
určenéhonadeň9.12.2013,boložalobcovidoručenéajvyjadreniežalovanejkžalobezodňa28.10.2013

a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach o nevylúčení sudkyne z prejednávania veci (viď rozsudok
Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/503/2014-78 zo dňa 25.11.2014).

Za tejto situácie žalobca mal dostatok času (4 mesiace) na to, aby sa vyjadril k argumentom žalovanej a
prípadne navrhol vykonať dôkazy na ich vyvrátenie a pokiaľ tak neurobil, sám sa vzdal tohto procesného
práva, ktorého realizácia mu však nebola znemožnená postupom súdu.

Keďže vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo súdu doručené, neboli splnené ani podmienky pre rozhodnutie
v zmysle ust. § 153b ods. 2 O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie.

Pokiaľ žalobca namieta, že nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na

nich svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdal sám tým, že sa
nedostavil na pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o
jeho odročenie. Na tomto pojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie oboznámením listinných
dôkazov,ktorésúobsiahnutévspise,akoajoboznámenieuzneseniaOkresnéhosúduMichalovcesp.zn.
18Er/24/2011-14, ktorým bolo exekučné konanie po zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia zastavené.

Pokiaľ by sa žalobca bol tohto pojednávania zúčastnil, mal možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadriť a
realizovať aj svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť
sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je teda zrejmé,
že zásada kontradiktórnosti konania a ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené neboli.

Nenáležitá je námietka žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania,
keďže súd rozhodol vo veci na pojednávaní, za splnenia podmienok v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.,
ako aj ostatných zákonných podmienok tak, ako už bolo uvedené vyššie.

Rovnako nenáležitá je aj námietka o vykonaní dokazovania listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia

rozhodnutia poznateľný. Z odôvodnenia rozsudku nepochybne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie
oboznámením konkrétnych listín, čo je nepochybne zrejmé aj zo zápisnice o pojednávaní (č.l. 35 spisu).

K námietke žalobcu, že súd odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi, opísanými
tými istými vetami ako v iných svojich rozhodnutiach odvolací súd uvádza, že takýto postup súdu nie

je vylúčený, pokiaľ ide o konanie medzi rovnakými účastníkmi a s rovnakým skutkovým základom a
nakoniec sám žalobca podáva rovnaké odvolania vo všetkých veciach tých istých účastníkov konania
a o tom istom predmete konania bez zohľadnenia rozdielnosti jednotlivých konaní. Konkrétne možno
poukázať na tvrdenú žiadosť o zrušenie pojednávania, ktorá však v prejednávanej veci nebola podaná,
na tvrdené rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, pričom takéto rozhodnutie v

prejednávanej veci nebolo vydané, ďalej na tvrdené nedoručenie vyjadrenia k žalobe, ako aj na
rozhodnutie bez nariadenia pojednávania, ktoré sa na prejednávanú vec nevzťahujú. Rovnako sa to týka
aj námietok ohľadne rozhodovania o škode a nemajetkovej ujme, keďže v prejednávanej veci sa o nej
vzhľadom na nedostatok základu predmetu konania nerozhodovalo.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a preto odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách
konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, ale náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila,
pričom neúspešný žalobca nemá právo na ich náhradu a preto odvolací súd účastníkom náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.