Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 22, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 23P/100/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712206527
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5712206527.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa

G. K., G.. XX.XX.XXXX,

zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov : matky
B. K., G.. XX.X.XXXX, E. K. T.. Č. K. XXXX/XX, Z., právne zast. JUDr. Miriam Podhradskou, advokátkou,
AK A. Pietra 17, Martin a otca B. K., G.. X.XX.XXXX, E. K. G. XXXX/XX, Z., mal. dieťa bytom u matky,
o návrhu matky na obmedzenie styku otca s maloletou, takto

r o z h o d o l :

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou G. K., G.. XX.XX.XXXX, každý párny kalendárny
víkend v roku v sobotu v čase od 10.00 hod. do 14.00 hod..

Otec si maloletú dcéru prevezme v stanovenom čase v mieste bydliska matky a po ukončení styku ju

aj v stanovenom čase v mieste bydliska matky odovzdá s tým, že matka má právo byť prítomná pri
realizácii styku otca s mal. dieťaťom.

Matka je povinná maloletú dcéru na stretnutia s otcom riadne pripraviť a styk otca s maloletou umožniť.

Rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť
si navzájom túto skutočnosť ( písomne, osobne, telefonicky, sms správou, elektronickou poštou alebo
iným spôsobom ) najneskôr 48 hodín pred stanoveným začiatkom styku, inak bezprostredne po vzniku
takejto skutočnosti.

Týmto dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21C/283/2010-45 zo dňa 8.3.2011
právoplatného dňa 14.4.2011, a to v časti úpravy styku otca s mal. G. K..

Matka je povinná zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 324,61,-Eur na účet Okresného súdu v

Martine, a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 524,61,-Eur na účet Okresného súdu v
Martine, a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rodičia nemajú právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

Matka mal. dieťaťa G. K., G.. XX.XX.XXXX sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa
9.5.2012 domáhala, aby súd rozhodol o zmene úpravy - obmedzení styku otca s mal. dcérou, ktorý

styk bol naposledy upravený v rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21C/283/2010-45 zo dňa 8.3.2011
právoplatného dňa 14.4.2011, a to v rozsahu každú prvú nedeľu v mesiaci v čase od 16.00 hod. do
18.00 hod. v prítomnosti matky. Vo svojom návrhu v podstate uviedla, že hoci je stretávanie upravené
súdnym rozhodnutím, otec si vo väčšine prípadov pre maloletú vôbec nepríde a styk sa z tohto dôvodu
nezrealizuje. Otec s ňou nekomunikuje, nikdy jej nedá vedieť, že sa styk neuskutoční, pričom ona ho
vždy čaká pred svojím bydliskom aj s dcérkou, keďže jej táto povinnosť vyplýva zo súdneho rozhodnutia.

Takýmto konaním otca je veľmi obmedzovaná, nakoľko namiesto čakania na otca by mohli s dcérou
voľný čas cez víkend tráviť oveľa zmysluplnejšie. Aj pokiaľ sa otec dostaví, tieto stretnutia neplnia
svoj účel, sú veľmi krátke, pričom otec nikdy nevyužil celý určený čas. Otec zneužíva čas kedy má
byť s dcérou na konfrontáciou s ňou, osočovanie jej osoby, urážky, nadávky a dcéru si v podstate ani
nevšíma. Dieťa je z toho zmätené, ustrašené a stále viac sa uzatvára do seba. Niekoľkokrát otec i pred

dcérou vystúpil voči nej agresívne, vulgárne jej nadával, napr. pri stretnutí dňa 4.12.2011 jej dal pred
dcérou facku. Uvedenú vec nahlásila ako podozrenie pre priestupok. Otec bol tiež uznaný za vinného z
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/, písm. d/ zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil voči nej a jej otcovi B. C.. Na základe uvedených skutočností
navrhuje rozhodnúť o obmedzení styku, nakoľko správanie otca ohrozuje dieťa a jeho záujem na riadnej,

stabilnej a harmonickej výchove.

Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov; prečítaním znaleckého posudku č. 20/2014
vypracovaného súdnou znalkyňou z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých
Mgr. Emíliou Kollárovou; oboznámením pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 21C/283/2011 a

20Em/2/2012, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci :

Rodičiamal.dieťaťasúbývalímanželiaanežijúvspoločnejdomácnosti.Rozsudkomtunajšiehosúdusp.
zn. 21 C 283/2010 zo dňa 8.3.2011, právoplatným dňom 14.4.2011 bolo ich manželstvo rozvedené. Mal.
G.L. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá je tiež oprávnená maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok. Stretávanie otca s mal. dcérou bolo upravené v rozsahu : každý

párny víkend v sobotu v čase od 9.00 do 12.00 hod. a od 16.00 do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 do
12.00 hod. a od 16.00 do 18.00 hod., za prítomnosti matky. Otcovi bola určená povinnosť platiť na čas
po rozvode manželstva výživné na mal. dieťa vo výške 100,-Eur mesačne, splatné vždy do 20-teho dňa
v mesiaci vopred k rukám matky.

Na pojednávaní sa matka pridržiavala písomne podaného návrhu. Vypovedala, že od jeho podania

nedošlo k podstatnejším zmenám pomerov u nej ani u mal. dieťaťa. Bývajú na rovnakej adrese ako
predtým, teda v 3-izbovom byte u rodičov. Maloletá má ísť v mesiaci január budúceho roku na zápis
a od septembra nastúpi do základnej školy. Pokiaľ ide o stretávanie otca s maloletou, tieto stretnutia
sú zriedkavé a trvajú veľmi krátko, maximálne do pol hodiny. Stretnutia sa uskutočnili pri znaleckom
vyšetrení niekedy na prelome septembra - októbra tohto roku, následne ešte párkrát. Naposledy otec

prišiel 30. novembra na narodeniny maloletej, kedy tejto odovzdal darček a to bolo všetko. Na druhý
deň jej otec poslal e-mail, ktorého prepis predložila súdu ( č.l. 220 spisu ). V predchádzajúcom období
bolo stretnutie niekedy v období mesiaca máj, a to len z toho dôvodu, že bolo pojednávanie kde
sa rozhodovalo o návrhu otca na zníženie výživného. Potom zasa celé leto sa styk neuskutočňoval.
Stretnutia prebiehali v blízkom okolí jej bydliska, v lete napríklad na ihrisku, prípadne sa jednalo o

krátku prechádzku. Pokiaľ ide o otázku stretávania v jej prítomnosti, tak síce v súčasnosti je už maloletá
staršia, avšak stále si želá pri stretnutiach s otcom aj jej prítomnosť. Nie je ešte dostatočne pripravená
stretávať sa s otcom sama, nakoľko vzťah medzi ňou a otcom nie je vytvorený. Maloletá sa aj pred
súdnou znalkyňou vyjadrila, že otca nepozná. Má tiež obavu zo správania otca, ktoré je značne nestále,nepredvídateľné, tento mení nálady, občas sa správa až agresívne. Z tohto dôvodu má obavu zo
stretávania s maloletou bez jej prítomnosti. Otec svoje agresívne, vulgárne vyjadrovanie smeruje nielen
na jej adresu, ale aj na adresu maloletej. Otec sa pritom vyjadril, že súhlasí s týmto návrhom, pričom

chce zdôrazniť, že ten čas, ktorý bol súdom stanovený otec vôbec nevyužíval, takže nemá význam
stanovovať taký istý rozsah času, ktorý bude zase nevyužitý.

Otec na pojednávaní pred súdom vypovedal, že pokiaľ sa jedná o rozsah styku tak ako vypovedala
matka, tak pravdou je, že sa s maloletou stretával ešte menej ako uviedla ona. Čo sa týka obsahu
znaleckého posudku má za to, že znalkyňa v rozhodujúcich veciach klamala s tým, že metódy, ktoré

boli použité neboli zamerané na objektívne hodnotenie situácie, ale jedná sa o subjektívne vyjadrenia
znalca. Tieto veci chce napadnúť, nesúhlasí s tvrdeniami, že je agresívny. Jedná sa o skutočnosti, ktoré
sa nezakladajú na pravde. Je pravda, že pokiaľ ide o maloletú, tak túto považuje za dieťa navrhovateľky
a nie za jemu blízku osobu. Je to z toho dôvodu, že matka už krátko po narodení dieťaťa od neho
dieťa odcudzila. Prostredie, v ktorom sa doposiaľ realizoval styk je nevhodné na stretnutia, nie je možné
pri takýchto stretnutiach nadviazanie akéhokoľvek bližšieho citového vzťahu k dieťaťu. Stretnutia sa

uskutočňovali napríklad na stanici alebo na pešej zóne. Ešte čo sa týka zriedkavosti týchto stretnutí
chce uviesť, že maloletá sa do novembra liečila, posilňovala si imunitu a paradoxne potom ochorela na
zápal pľúc. Teda si myslí, že pokiaľ by stretnutia naďalej takto prebiehali niekde vonku v nepriaznivom
sychravom počasí, dieťa by opätovne ochorelo, teda doslova by sa vyjadril, že by ho takto zabil. Takéto
rušné prostredie určite nie je vhodné. V rozhodnutí takéto miesta na stretnutia nie sú upravené, avšak

takéto miesta chce sama navrhovateľka, aby to bolo na verejných priestranstvách, aby to bolo pod
dohľadom napríklad kamier, mestskej polície alebo aj za prítomnosti iných osôb. On bude súhlasiť s
úpravou styku tak ako bolo navrhnuté matkou. V súčasnosti pokiaľ ide o konkrétnu úpravu styku má za
to, že styk by mal byť podľa úvah dieťaťa s tým, že ak maloletá sama prejaví záujem, on sa s touto chce
stretávať, avšak bez prítomnosti navrhovateľky, pričom stretnutia by prebiehali v rodinnom prostredí.

Súhlasí so stretávaním tak ako to navrhla navrhovateľka s tým, že vec je vlastne vynútená a nedokáže
sa brániť voči tvrdeniam navrhovateľky. Je presvedčený, že v skutočnosti nie sú problémy medzi ním a
dieťaťom, ale medzi výkonom súdneho rozhodnutia, ktoré si svojvoľne matka dieťaťa prisvojuje voči jeho
rodičovským právam. Nakoľko sa nebudú rešpektovať jeho rodičovské práva nie je schopný sa stretávať
s dieťaťom ani v dohodnutom termíne. Ponecháva stretávanie na vôli dieťaťa bez prítomnosti matky.

Kolízna opatrovníčka uviedla, že sa pridržiava záverov, ktoré vyplynuli zo znaleckého posudku. Pokiaľ
ide o otázku rozsahu styku, tento navrhuje upraviť tak ako bolo uvedené v znaleckom posudku na strane
29 v odpovedi na otázku č. 19. Navrhuje zatiaľ upraviť styk otca s maloletou za prítomnosti matky. Má
za to, že takáto prítomnosť je potrebná dokým by nedošlo k vytvoreniu určitého citového vzťahu otca
a maloletej. Podľa jej názoru by bolo vhodné, aby bol styk upravený tak ako navrhuje znalec, nakoľko

dieťa má právo budovať si vzťah aj s otcom.

Podľa§24ods.1Zákonaorodine(ďalejlen„ZR“),vrozhodnutí,ktorýmsarozvádzamanželstvorodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa§25ods.1,2ZR,rodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťompredvyhlásením
rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane
súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa § 26 ZR, a sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských
práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia ( § 28 ods. 2 Zákona o rodine ), ktorí sú si pri
ich výkone rovní. Súčasťou výkonu rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôslednástarostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého
dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Pokiaľ rodičia maloletého spolu nežijú, súd upraví
rozsudkom výkon ich rodičovských práv a povinností resp. schváli rodičovskú dohodu. Súčasťou

takéhoto rozhodnutia bude obvykle aj úprava styku dieťaťa s rodičom, ktorému dieťa nie je zverené
do osobnej starostlivosti. Ani takýmto rozhodnutím súdu však rodičovské práva a povinnosti rodičovi,
ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti nezanikajú. Druhý z rodičov má naďalej právo
i povinnosť podieľať sa na výchove mal. dieťaťa, právo stýkať sa s ním, povinnosť vyživovať ho,
právo na podávanie informácií o jeho pomeroch a pod. Právo na stretávanie oboch rodičov s mal.

dieťaťom upravuje aj Dohovor o právach dieťaťa, kde podľa článku 9 ods. 3, zmluvné štáty musia
rešpektovať právo dieťaťa, ktoré je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne
osobný kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Právna
úprava styku rodičov s maloletým dieťaťom nevedie k obmedzeniu rodičovských práv, ale naopak práve
prostredníctvom tejto úpravy prispieva k ich garancii ( viď napr. nález Ústavného súdu SR PL ÚS 26/05 ).
Podľa § 25 ods. 3 ZR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého

dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru,
že návrh matky na zmenu úpravy ( obmedzenie ) styku otca s mal. dieťaťom je čiastočne dôvodný.
Úprava styku bola stanovená rozsudkom Okresného súdu v Martine sp. zn. 21 C 283/2010 v rozsahu
každý párny víkend v sobotu a nedeľu v čase od 9.00 do 12.00 hod. a od 16.00 do 18.00 hod. Hoci

styk otca s maloletým dieťaťom bol upravený v pomerne úzkom rozsahu, z výpovedí oboch rodičov
bolo bez pochybností preukázané, že jeho skutočná realizácia je veľmi obmedzená, nepravidelná a len
príležitostná. Matka od začiatku konania poukazovala najmä na nezodpovedný prístup otca, ktorý sa na
súdom stanovené termíny styku väčšinou vôbec nedostavuje, pričom jej vopred ani neoznámi či príde
alebo nepríde. Takto ju i mal. dieťa neprimerane obmedzuje, nakoľko musí byť s maloletou pripravená v

mieste svojho bydliska, namiesto čoho by mohli tento čas tráviť oveľa účelnejšie a efektívnejšie. Pokiaľ
aj ku stretnutiu dôjde, toto trvá maximálne pol hodinu a otec tento čas skôr využíva na konfrontáciu
s ňou, osočovanie jej osoby, slovné ataky, urážky, nadávky a maloletú si v podstate ani nevšíma. Má
obavy zo správania otca, ktoré je značne nestále, nepredvídateľné, tento mení nálady, občas sa správa
až agresívne. Takýto stav má potom negatívny vplyv aj na psychický stav a výchovu mal. dieťaťa. Otec

potvrdil, že jeho styk s maloletou je minimálny, dokonca ešte v menšom rozsahu ako uvádzala matka.
Navyše prostredie, v ktorom sa doposiaľ realizoval styk ( železničná stanica, pešia zóna ) je nevhodné
na stretnutia, nie je možné pri takýchto stretnutiach nadviazanie akéhokoľvek bližšieho citového vzťahu
k dieťaťu. Súhlasí so stretávaním tak ako navrhla navrhovateľka s tým, že vec je vlastne vynútená.
Ponecháva stretávanie na vôli dieťaťa, ak maloletá sama prejaví záujem, avšak bez prítomnosti matky

v rodinnom prostredí v mieste svojho bydliska.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie súdnou znalkyňou z odboru psychológie, odvetvia klinickej
psychológie detí a dospelých Mgr. Emíliou Kollárovou. Zo záverov písomne vypracovaného znaleckého
posudku č. 20/2014 vyplynulo, že medzi matkou a mal. G. je silná emočná väzba. Maloletá je na
matku citovo viazaná, matka je pre ňu bezpečím, emočným zázemím. Taktiež matka je silne citovo

viazaná na maloletú, snaží sa ju chrániť pred zranením zo strany okolia, chce aby bola šťastná. Voči
otcovi dieťa aktuálne nemá vytvorené citové väzby. Otec má vybudované určité citové väzby voči
dieťaťu, je tam aj veľa vlastníckych potrieb a potreba potlačiť matku. Citová väzba zo strany otca
nie je tak intenzívna ako u matky. Sú dlhé časové obdobia, kedy o dieťa nejaví záujem prípadne
je rozhodnutý nezaujímať sa o kontakt s dcérou v jej detskom období, očakáva, že sa to vysvetlí

v dospelosti. Osobnosť matky je osobnosť mierne introvertná, tichá, uzavretejšia. Dispozične je
osobnosť submisívna, váhavá, ale pod tlakom životných udalostí vyplývajúcich zo sporov s otcom
dieťaťa sa naučila byť dominantnejšia, schopná presadiť svoje záujmy a potreby dieťaťa. Je schopná
dochádzať ku kompromisom, rešpektujúca druhú osobu, nemá sklony k impulzivite, afektívnej labilite.
Aktuálne cíti silnú frustráciu a psychotraumatizáciu zo sporov s otcom dieťaťa. Otec je osobnosť silne

dominantná, nevyrovnaná, emočne a afektívne nestabilná. Nepredvídateľne rýchlo mení rozhodnutia,
názory a náladu od pokoja do dysfórie, hostility. Oblasť afektivity je značne labilná so sklonom k
eruptivite. Stáva sa, že afekt prejde do verbálnej agresie a v prípade väčšej záťaže, konfliktu sa môže
objaviť aj určitá brachiálna agresia. Ku kompromisom dochádza veľmi ťažko, v prípade nedohody,
neúspechu je hneď v opozícii, podáva protichodné rozhodnutie, ide do konfrontácie, reaguje afektívne

eruptívne. V rozhodnutiach nie je ustálený, je ambivalentný. Za pokojných situácií je prejav kultivovaný,má nadobudnuté základné sociálne morálne normy. U mal. dieťaťa sa jedná o nezrelú osobnosť v
predškolskom veku, kedy má ešte málo sociálnych skúseností. Dieťa v tomto veku reaguje na realitu a
sociálne vzťahy cez emócie, pozorovanie. Oporou sú mu citové väzby, u mal. G. hlavne citové väzby

k matke, ktoré jej poskytujú pocit bezpečia a istoty. Odolnosť dieťaťa na záťaž, stres je v tomto veku
ešte slabo vybudovaná. V záťaži sa cíti ohrozená, neistá, spolieha na podporu a pomoc blízkej osoby.
Vzťahy medzi rodičmi sú výrazne narušené, disharmonické. Matka sa otca bojí, má aj snahu zapojiť otca
do života dcéry, ale snaha o spoluprácu kontakt s dcérou zo strany otca je nepredvídateľná, nárazová.
Otec má voči matke absolútne odmietavý a nenávistný vzťah, nie je ochotný ju rešpektovať. V niektorých

osobnostných črtách, správaní, záujmoch môže byť otec pre dieťa pozitívnym vzorom ( napr. záujem
o šport, hra na klavír, záujem o zdravie ). Na druhej strane impulzivita v správaní, afektívna labilita sú
negatívnym vzorom pre maloletú, sú pre ňu frustrujúcim faktorom. Na základe zistených skutočností
potom znalkyňa styk doporučila upraviť každý druhý víkend v sobotu a nedeľu v čase od 10.00 hod.
do 14.00 hod..

Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd rozhodol o zmene úpravy - obmedzení styku otca s mal.

dieťaťom v rozsahu každý párny víkend v kalendárnom roku v sobotu čase od 10.00 hod. do 14.00 hod.
Podľa záveru súdu, takáto úprava styku za súčasného stavu zodpovedá záujmom mal. dieťaťa. Ako
vyplýva z vykonaného dokazovania, doterajšia úprava styku zo strany otca bola využívaná prakticky
minimálne, pričom tieto stretnutia neviedli k nadviazaniu citového vzťahu dieťaťa k otcovi. Mal. dieťa
sa pri prvom psychologickom vyšetrení u súdnej znalkyni v apríli 2013 dokonca vyjadrilo, že sa otca

bojí. Hoci maloletá si konkrétne fakty z predchádzajúcich stretnutí s otcom nepamätala, intuitívne a
emočne vnímala narušené vzťahy rodičov pri týchto stretnutiach, tlak otca na matku, úzkosť, neistotu
matky v prítomnosti otca. Aj zo znaleckého posudku je zrejmé, že správanie otca je pre dieťa frustrujúcim
faktorom, na čo vo svojej výpovedi poukazovala i matka. Jedná sa najmä o jeho impulzivitu, afektívnu
labilitu, nepredvídateľné zmeny nálad, snahu o konfrontáciu, hostilitu voči matke, verbálne útočné

vyjadrovanie voči nej i v prítomnosti dieťaťa, možný prechod až do určitej brachiálnej agresie. Otec
na jednej strane proklamuje záujem o výchovu mal. dieťaťa či striedavú starostlivosť, naproti tomu ani
čas upravený na stretávanie s maloletou nevyužíval a kontakt prerušoval aj na obdobie niekoľkých
týždňov. Pokiaľ takéto správanie bude pretrvávať, dieťa si bude postupne stále viac uvedomovať, chápať
a fixovať tieto zážitky, čo môže mať negatívny vplyv na psychiku dieťaťa a vývoj jeho vzťahu k otcovi

do budúcnosti. Nie je na mieste spoliehať sa na to, že vzťah dieťaťa k otcovi sa upraví, keď bude
dieťa vyššieho veku resp. samo prejaví záujem sa s ním stretávať. Úloha otca ako mužského vzoru
je pri výchove dieťaťa potrebná a nezastupiteľná a preto aspoň minimálny styk s otcom je v záujme
dieťaťa. Otec bude povinný si maloletú G. preberať v mieste bydliska matky a po ukončení styku ju v
mieste bydliska matky odovzdať. Matka je pritom povinná maloleté dieťa na stretnutia s otcom riadne

pripraviť a styk otca umožniť. Súd v tomto ohľade ešte zdôrazňuje, že prípravou na styk nie je iba
príprava"fyzická"tzn.zabezpečenieprítomnostidieťaťavstanovenomčase,jehovystrojenieapod.,alei
psychická. Maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá má preto zásadnú zodpovednosť
i za prípravu dieťaťa na stretnutia s otcom ( bez ohľadu na narušené vzťahy medzi rodičmi ). Mal. dieťa je
ešte pomerne nízkeho veku, je silne citovo naviazané na matku a v prípade záťaže či neistoty vyhľadáva

jej blízkosť, pomoc a podporu. Zo strany matky pretrváva opodstatnená obava ohľadne správania otca,
navyšeakobolokonštatovanévyššie,doposiaľnebolavytvorenácitováväzbadieťaťakotcovi.Súdpreto
umožnil matke i naďalej byť prítomná pri realizácii styku otca s mal. dieťaťom, čomu bude zodpovedať
povinnosť otca prítomnosť matky rešpektovať. Bude potom na matke či toto svoje právo využije alebo
nie, pochopiteľne ak ho nevyužije, nebude to prekážkou otcovho styku s dieťaťom. Na druhej strane

povinnosťou otca je riadne dodržiavať stanovené termíny styku a tieto využívať účelne na postupné
nadviazanie vzťahu s maloletou a nie na konfrontáciu s matkou. V opačnom prípade reálne hrozí, že
citový vzťah dieťaťa k nemu, ktorý sa doposiaľ nevytvoril sa nevytvorí ani v budúcnosti. Vybudovanie
citového vzťahu otca s mal. G. je základným predpokladom pre prípadnú možnosť rozšírenia styku v
budúcnosti i na báze dobrovoľnosti.

Podľa zákonného ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledku konania proti účastníkom
právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie
od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Podľa § 151 ods. 1, ods. 6 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania vznikli trovy znaleckého dokazovania za vypracovanie
znaleckého posudku č. 20/2014, pričom z rozpočtových prostriedkov štátu bola vyplatená čiastka
849,22,-Eur a zvyšok znalečného v sume 200,-Eur z preddavku zloženého matkou, vzniká štátu voči

účastníkom konania v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. právo na ich náhradu. O priznaní znalečného za
vypracovanie znaleckého posudku znalkyňou Mgr. Emíliou Kollárovou súd rozhodol uznesením č. k.
23P/100/2012-192 zo dňa 4.11.2014, právoplatným dňa 19.12.2014. Keďže obidvaja rodičia boli v
konaní čiastočne úspešní, pričom znalecké dokazovanie bolo potrebné v záujme všetkých účastníkov
konania ( tzn. rodičov i mal. dieťaťa ), súd uložil povinnosť nahradiť štátu vzniknuté trovy obom rodičom

v pomere 50 %. U matky ani u otca pritom nie sú splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych
poplatkov, nakoľko sú obaja zamestnaní a teda majú zabezpečený pravidelný mesačný príjem. Otec v
súčasnosti(od7.novembra2014)pracujevspol.B.,A..P..U..,O.,kdepodľapotvrdeniazamestnávateľa
dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok 410,95,-Eur ( č.l. 219 ).

O náhrade trov konania rodičov súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo

začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v 4 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a
čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak

je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na
jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v platnom
znení ), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251

O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. tzn.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ) tzn.

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci