Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/231/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114215275
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114215275.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená Fridrichom Paľkom,
s.r.o., so sídlom Grősslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej Slovenská republika- Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 27.09.2012 žiadal, aby súd zaviazal

žalovanú zaplatiť žalobcovi majetkovú škodu, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy.

Žalobu vo veci samej žalobca odôvodnil tým, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde
Humenné podľa procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti,
ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Aj napriek skutočnosti, že
exekučný súd a ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala

si spoluprácu s účastníkmi konania, súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po zákonom stanovenej lehote. Žalobca vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v
exekučnom konaní a dosiahol vydanie rozhodnutia. Postup exekučného súdu je nesprávny, v rozpore
so zákonom. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali

smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania
nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v Článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Žalobca si touto žalobou zároveň uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj náhradu nemajetkovej
ujmy. Márnym uplynutím času, boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky, taktiež došlo k vyvolaniu rizík, že neskorým
ukončením procedúry exekučným súdom dôjde k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry
exekučného súdu dôjde k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, ako aj neskorým

ukončením procedúry exekučným súdom dôjde k insolvencii povinného, najmä žalobca mohol vďaka
skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas a efektívne, účinne uskutočniť rad iných
krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva. Zároveň žiadal,aby súd o veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom postupom podľa § 152 ods. 2 veta druhá Občianskeho
súdneho poriadku.

Žalovaná sa k žalobe žalobcu vyjadrila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 18.08.2014, kde
žiadala žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. V uvedenom vyjadrení poukázala
na nedostatky návrhu na začatie konania, rovnako poukázala na skutočnosť, že žalobca neposkytol
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akékoľvek možnosti
predbežne prerokovať nárok na náhradu škody o ktorého prerokovanie sám požiadal. Podľa Zákona č.

514/2003 Z.z. na priznanie náhrady škody musia byť splnené nasledujúce predpoklady a to existencia
nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Žalovaná
uviedla, že pre rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nie je stanovená žiadna
zákonná lehota. Poukázala na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02, podľa ktorého samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťah v konaní. Vnútroštátny súd

má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu
rozhodcovskej doložky, vydaného bez účasti spotrebiteľa a preskúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Žalovaná považovala za nevyhnutné uviesť,
že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v
podobe rozhodnutia súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide

o majetkovú škodu, žalobca v žalobe nešpecifikoval, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa
§ 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. Žalobca by v tomto konaní na
preukázanie vzniku škody podľa názoru žalovanej musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri
každej individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy za spomínané všeobecne uvedené činnosti
je nesprávne a účelové. Žalobca neuniesol v tomto konaní základné predpoklady vzniku zodpovednosti

štátu za škodu. Žalobca v žalobe zjavne opomenul, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením.
Žalovaná nemá za preukázané vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mohla jej poskytovať náhrada v
peniazoch. Nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému
postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo

žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv
spotrebiteľa, v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu, podnietila zvýšenú potrebu
ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť
využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúca slabé finančné a právne povedomie nízkopríjmových

osôb. Žalovaná mala za preukázaná, že nie sú splnené základné predpoklady zodpovednosti štátu za
škodu, preto žalobu žiadala v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie pripojeným spisom Okresného súdu Humenné sp. zn. 11C 172/2012,
pripojeným exekučným spisom Okresného súdu Humenné 10 Er 794/2009, vyjadrením žalovanej zo

dňa 18.08.2014, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Žalobou, ktorá bola doručená Okresnému súdu Humenné dňa 27.09.2012 a bola jej pridelená pôvodná
spisová značka 11C 172/2012 sa žalobca domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 125,00 Eur a
nemajetkovej ujmy vo výške 315,32 Eur titulom, že v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom

Humenné voči povinnému C. Š., nar. XX.XX.XXXX, exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 06.07.2011, t.j. o viac ako 700 dní.

Majetkovú škodu v sume 125,00 Eur požadoval žalobca priznať ako sumu predstavujúcu správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému v

sume 70,00 Eur, poplatok na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,00 Eur, ako aj
administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné, telekomunikačné výdavky,
spojené s urgovaním a kontrolou stavu, v celkovej sume 15,00 Eur. Majetková škoda tak predstavovala
sumu 125,00 Eur.

Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, žalobca uskutočnil výpočet náhrady nemajetkovej ujmy
výpočtom nároku alikvótnym pomerom a to sumou 55,00 Eur za každý mesiac omeškania v činnostiexekučného súdu a to práve na základe aplikácie doktríny Ústavného súdu SR, teda sumou 660,00 Eur
na rok : 12 mesiacov v roku = 55,00 Eur na mesiac.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 7C 165/2012-45 zo dňa 31.03.2014 súd vylúčil vec pôvodne
vedenú na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 11C 172/2012 na samostatné konanie a to z dôvodu,
že v čase rozhodovania nemal k dispozícii exekučný spis.

Súd si za účelom posúdenia žaloby žalobcu vyžiadal z Okresného súdu Humenné exekučný spis sp.
zn. 10Er 794/2009 z ktorého zistil nasledujúce skutočnosti:

Dňa 17.09.2009 bola exekučnému súdu Okresnému súdu Humenné doručená žiadosť žalobcu ako
oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súčasťou žiadosti o udelenie poverenia bola
Zápisnica spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým zo dňa 05.08.2009 a Rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00583/09 zo dňa 11.05.2009.

Okresný súd Humenné uznesením č.k. 10 Er 794/2009-24 zo dňa 03.01.2011 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a to v časti istiny nad sumu 22,58 eur
a v časti úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 447,46 eur od 05.12.2008 do zaplatenia.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že exekučný titul má z materiálnej stránky
vadu, pretože zaväzuje na plnenie, ktoré je právom nedovolené, lebo je v rozpore so zákonom. Súd

bol toho názoru, že oprávnený má nárok len na vrátenie skutočne reálne poskytnutého úveru bez
poplatkov. V ďalšom súd považoval úroky z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy za rozpor s
dobrými mravmi. Uznesením Okresného súdu Humenné č.k. 10Er 794/2009-28 zo dňa 25.03.2011 súd
exekúciu zastavil v časti istiny nad sumu 22,58 eur a v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne
zo sumy 447,46 eur od 05.12.2008 do zaplatenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.05.2011.

Uznesením Okresného súdu Humenné č.k. 10Er 794/2009-31 zo dňa 06.06.2011 súd žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v ostatnej časti exekúcie, ktorá nebola zastavená
uznesením č.k. 10Er 794/2009-28 zo dňa 25.03.20011 zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 30.07.2011. Súd mal v tomto prípade za preukázané, že dojednanie rozhodcovskej doložky a
následne konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi

bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje § 52 Občianskeho zákonníka a Smernica 93/13/EHS. Súd
považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 18.09.2014 v neprítomnosti účastníkov konania.

Žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila písomným podaním zo dňa 16.09.2014,
kde z dôvodu hospodárnosti konania žiadala vec prejednať v ich neprítomnosti na základe listinných
dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu.

Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť ospravedlnil v písomnom podaní, súdu doručenom dňa

17.09.2014, v ktorom žiadal ospravedlniť svoju neprítomnosť, ako aj neprítomnosť svojho klienta,
pojednávanie žiadal odročiť. Žiadosť o odročenie pojednávania odôvodnil kolíziou pojednávania
pred Okresným súdom Zvolen. Žalobca trval na osobnej účasti splnomocneného advokáta a vylúčil
substitúciu.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 18.09.2014 v neprítomnosti účastníkov konania postupom podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p.

V prvom rade súd poukazuje na tú skutočnosť, že žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania neobsahuje
základné náležitosti, ktoré má na mysli Občiansky súdny poriadok. Predvolanie na toto pojednávanie

bolo žalobcovi a právnemu zástupcovi žalobcu doručené v dostatočnom časovom predstihu. Navyše
v žiadosti o odročenie pojednávania žalobca uvádza ako dôvod kolíziu pojednávania na Okresnom
súde Zvolen. Ešte na doplnenie záverov svojho rozhodnutia, prečo súd konal v neprítomnosti žalobcu
a jeho právneho zástupcu súd uvádza, že kolízia pojednávania nie je relevantná z dôvodu kolíziedvoch pojednávaní toho istého účastníka na rôznych súdoch, o ktorej právny zástupca žalobcu vedel
v dostatočnom časovom predstihu. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca podal veľké množstvo žalôb,
v ktorých splnomocnil toho istého právneho zástupcu, bolo na ňom, aby zabezpečil personálne

zastupovanie svojho klienta na jednotlivých pojednávaniach tak, aby súd vo veci mohol konať.

Súd poukazuje na rozsiahlu judikatúru súdov v tejto oblasti podľa ktorej samotná kolízia pojednávaní
právneho zástupcu účastníka nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania v
zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. (porovnaj tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

5 Cdo 77/2002).

Otázkakolíziepojednávaníúčastníkakonania,resp.jehoprávnehozástupcuako„dôležitéhodôvodu“na
odročeniepojednávaniavzmysle§101ods.2O.s.p.bolaužopakovaneriešenávjudikatúredovolacieho
súdu, ako aj v rozhodovacej praxi Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 68/98 z 13. januára 1999 [uverejneného
pod poradovým (publikačným) číslom: 11/1999 v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu
Slovenskej republiky] obsahom základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie

pojednávania. Kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych
súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého dôvodu“ na odročenie
riadne a včas vytýčeného pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ (§ 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho
súdu.

Z dôvodu, že žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania, ako aj kolízia, ktorá sa mala konať pred
Okresným súdom Zvolen nie je dôvodom na odročenie pojednávania, súd neakceptoval žiadosť žalobcu
o odročenie pojednávania a vo veci pojednával v neprítomnosti účastníkov konania postupom podľa §
101 ods. 2 O.s.p.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona č. 514/2003 Z.z o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné

prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej mocialebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré

má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné

prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého
sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha.
V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú

výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel

o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo
zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania

žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 2 písm. i) Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov,
ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby

vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999
Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Žalobca si v tomto konaní uplatňuje náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy majúc za
to, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Humenné došlo k prieťahom v konaní. Žalobca
mal za to, že exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej lehote 15 dní.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.Je potrebné zdôrazniť, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov

verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o
prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodnutím.

Nesprávnym úradným postupom je tak činnosť, spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci,

ak pri nej, alebo v dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel, predpísaných právnou normou, pre konanie
orgánu verejnej moci, alebo k porušeniu poriadku, určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené
ustanovenie zakladá objektívnu zodpovednosť štátu ( bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá
splnenie súčasne troch podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci,
vznik škody poškodenému a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie
rozhodnutia v predpísanom konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide
o taký postup v konaní, smerujúci síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu
rozhodnutia neodrazí.

Úradný postup nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie
kroky, ktoré je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť
hodnotená i hľadiskom účelu, ku ktorému dosiahnutiu postup orgánu verejnej moci smeruje.

Vychádzajúc z uvedeného, súd považoval žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Humenné súd zistil, že exekučný súd
rozhodoval v uvedenej veci o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

V sporovom konaní, ktoré je ovládané zásadou dispozičnou platí, že súd je viazaný žalobou a uplatnený
nárok nie je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje,
keď skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti so žalobným petitom, je potom vymedzený
základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je predmetom konania.

Žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z nesprávneho
úradnéhopostupu,ktoréhosamaldopustiťOkresnýsúdHumennévexekučnomkonaní,keďnerozhodol
o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
lehote. Podľa skutkových okolností, uvedených v žalobe tak malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu exekučného súdu v čase od začatia exekučného konania až do vydania rozhodnutia o žiadosti

súdneho exekútora.

Súd mal za to, že v uvedenom exekučnom konaní nedošlo k prieťahom v konaní, keď súd rozhodol po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty 15 dní a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Ohľadne prípadného prieťahu v konaní sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť
na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. Je potrebné
zdôrazniť, že aj samotný žalobca uviedol v žalobe, že do exekučných spisov dával žiadosti na prieťahy
v konaní. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantované v Článku 48 ods. 2 Ústavy SR, je podľa názoru súdu kompetentný
preskúmať len Ústavný súd Slovenskej republiky.

Súd je toho názoru, že prieťahy v konaní o uplatnenom nároku na náhradu škody titulom nesprávneho
úradného postupu nie je oprávnený posudzovať tento súd.

Súd uvádza, že v rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov,
akoajexoffopreskúmaťmateriálnusprávnosťrozhodcovskéhorozsudku,nekalúpovahurozhodcovskej
doložky, či priebeh samotného rozhodcovského konania.Exekučný poriadok určuje lehotu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie na vydanie iného
rozhodnutia o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, ak má súd za to, že

nie je zákonný dôvod na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietne, pričom súd zdôrazňuje, že takéto rozhodnutie nemožno považovať za
jednoduché, pre ktoré by bola určená 15 dňová lehota. Pre rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, zákonná lehota neexistuje, teda nemožno konštatovať, že v
prejednávanej veci nebola dodržaná lehota na vydanie rozhodnutia, keďže zákon v čase podania návrhu

na súd lehotu neurčoval, zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úpravu, najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

Žalobca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, aby počas trvania exekučného konania bol v neistote

a hrozila mu akákoľvek škoda. Rovnako súdu nepreukázal, že doba od doručenia žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jeho zamietnutí viedla k strate jeho legitímnych
očakávaní, že nastane zákonom predpokladaný stav a vyvolala riziko ohrozujúce konečné vymoženie
pohľadávky.

Nepochybne o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora bolo v
exekučnom konaní rozhodnuté.

Súd opätovne zdôrazňuje, že podľa jeho názoru citované ustanovenia exekučného poriadku stanovujú
lehotu pre exekučný súd, iba na rozhodnutie súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Na rozhodnutie súdu o zamietnutí takejto žiadosti podľa názoru súdu neexistuje
zákonom stanovená lehota 15 dní.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, žalobca napriek
poučeniu súdu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. žiadnym spôsobom nepreukázal ich vznik.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností.

Podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo vôbec preukázať, aby mu v súvislosti s postupom Okresného

súdu Humenné v exekučnej veci vznikla akákoľvek škoda, či ujma. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu
nákladovspojenýchsosprávouavymáhanímpohľadávkybeztoho,abytietopoložkybližšiešpecifikoval.
Žalobca svoje tvrdenia o vzniku majetkovej škody v žalobe všeobecne popísal, nijako ich nezdokladoval,
určenie výšky majetkovej škody v žalobe nie je dôkazom o jej vzniku. V časti uplatnenej náhrady
nemajetkovej ujmy dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci stačilo iba prípadné konštatovanie

porušenia práva, nie sú dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s prihliadnutím
na dôvody vyššie uvedené. Samotné vedenie exekučného konania, bez ohľadu na jeho dĺžku, nie
je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného resp. exekútora s povinným a nie je
ani dôvodom insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho
insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Tieto všeobecné známe riziká sú i

rizikom každého podnikateľského subjektu. Súd ešte môže podotknúť, že samotnú situáciu vyvolal aj
samotný žalobca tým, že uprednostnil rozhodcovský súd ( súkromnoprávny orgán) pred všeobecným
súdom, ktorý by nepochybne pri rozhodovaní vychádzal zo zákona o ochrane spotrebiteľa a súdnej
praxe. Súd ešte uvádza, že podľa jeho názoru žalobcovi s ohľadom na predmet jeho podnikateľskej
činnosti je rozhodovacia prax všeobecných súdov v problematike rozhodcovských rozsudkov známa.

Súd môže konštatovať, že žalobca súdu nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a
postupom Okresného súdu Humenné v exekučnom konaní.

Žalobca doručil súdu Znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej
univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. V bode

2. Úvodnej časti znaleckého posudku je uvedené, že tento bol vypracovaný za účelom súdneho
konania, avšak nie je v ňom bližšie špecifikované ku ktorému súdnemu konaniu. Nakoľko ide o
všeobecný znalecký posudok a nejedná sa o posudok, ktorý bol vypracovaný na konkrétnu právnu
vec, súd na neho neprihliadal. Znalecký posudok bol vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickejuniverzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá
bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a prípadne nezákonnými rozhodnutiami okresných
súdov SR v exekučných konaniach. Znalecký posudok sa nevzťahuje na konkrétne právne veci, ide o

všeobecný posudok, ktorý sa vzťahuje na hromadné podanie žalobcu v obdobných veciach. Znalci sa
navyše vyjadrujú k právnym otázkam, čo im vôbec neprináleží.

Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že návrh na začatie konania, resp. žaloba žalobcu nespĺňa zákonné
náležitosti a súd by mal vyzvať žalobcu na postup podľa § 43 ods. 1 O.s.p. s týmto názorom nie je

možné v žiadnom prípade súhlasiť. Súd konštatuje, že žaloba žalobcu má podľa jeho názoru náležitosti
v zmysle § 42 a § 79 Občianskeho súdneho poriadku a z petitu žaloby je zrejmý uplatnený nárok žalobcu.

Súd vo veci nevydal medzitýmny rozsudok tak, ako to požadoval žalobca, nakoľko mal za to, že sú
splnené podmienky na rozhodnutie vo veci samej.

Súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú, z dôvodu nepreukázania nesprávneho úradného
postupu,reálnenepreukázaniavznikuškody,chýbajúcejpríčinnejsúvislostimedzinesprávnymúradným
postupom a vznikom škody.

O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý

mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V tomto konaní bol v celom rozsahu žalobca neúspešný, je povinný nahradiť žalovanému trovy konania.
Vzhľadom na to, že z obsahu spisu nevyplývajú žiadne trovy žalovaného, súd náhradu trov konania

účastníkom nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.