Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 25, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/36/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113233888
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113233888.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,

s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava, p r o t i žalovanému: Ľ. L., nar. XX.X.XXXX,
bytom E. XXX, o zaplatenie 2005,34 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 21.11.2013 domáhal zaplatenia 2005,34 Eur s úrokmi z omeškania vo výške
8,75% ročne od 25.4.2013 do zaplatenia. Nárok uplatnil na základe úverovej zmluvy zo dňa 10.12.2009.
Výšku pohľadávky nezdôvodnil.

Žalovaný sa k svojmu dlhu nevedel vyjadriť. Úroky uvedené v zmluve považoval za vysoké a dohodu

o poskytnutí služby, ktorá bola uvedená v bode 8 formulárovej zmluvy nikdy neuzavrel. O tejto dohode
nevedel, že je súčasťou úverovej zmluvy a čase podpisovania jeho žiadosti o poskytnutie úveru žiadna
suma poplatkov v danej časti tlačiva uvedená nebola. Poukázal na to, že ak by bol informovaný o
možnosti uzatvoriť dohodu v znení aká je v danom formulári a za taký vysoký poplatok, nikdy by takúto
dohodu neuzavrel.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, úverovou zmluvou č. 8300026578, oznámením o
zosplatneníúveru,zmluvnýmidojednaniamizmluvyorevolvingovomúverežalobcu,oznámenímveriteľa
o schválení výšky úveru, kartou klienta a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300026578 dňa 10.12.2009, ktorá bola spracovaná

ako formulárová dohoda. Najprv žalovaný dňa 8.12.2009 podpísal žiadosť o poskytnutie úveru vo výške
1.493,73 Eur s revolvingom 847,87 Eur. Dohodnutá bola splatnosť 17. deň v mesiaci, počet splátok 36,
mesačná splátka vrátane úrokov 84,11 Eur. Pri úvere bola uvedená ročná úroková sadzba 68,82% a
pri revolvingu 67,94%. Celkové náklady spotrebiteľa (žalovaného) boli pri úvere vyčíslené na 1.534,36
Eur a pri revolvingu 1.170,85 Eur. V žiadosti bolo uvedené aj RPMN pri úvere 67,41 % a pri revolvingu
54,97%, tiež priemerné RPMN 48,96% (časť 5 žiadosti).Časť 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru obsahuje údaje o schválenom úvere a je totožná s
údajmi v žiadosti o úver v časti 5. Žalobca zmluvu podpísal 10.12.2009 a už kompletnú zmluvu zaslal
žalovanému.

Žalovaný prestal úver splácať v januári 2013. Listom zo dňa 1.4.2013 žalobca mu oznámil zosplatnenie
úveru, tento list žalovaný prevzal 9.4.2013.

Podľa karty klienta žalobca vyplatil žalovanému vrátane revolvingu 2.074,10 Eur a žalovaný mu celkovo
uhradil 3.041,26 Eur.

Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (od 1.12.2009 do 31.12.2009).

Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský

úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona
a medzi nimi pod písm. g/ je konečná splatnosť spotrebiteľského úveru a pod písm. i/ výška, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov .

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/ a l/
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ zákona
nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou podľa
písm. i/, kde sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou splátnosťou

úveru a preto pri písm. g/ citovaného ustanovenia iný výklad než ten, že konečná splatnosť úveru musí
byť určená dátumovo, neprichádza do úvahy.V zmluve však chýba aj ďalšia obligatórna náležitosť, ktorá je zakotvená pod písm. i/ citovaného
zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných
poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov.Uvedenénedostatkyspôsobujúnásledokvyplývajúciz§4ods.3zákonaspočívajúcivtom,že
spotrebiteľsky úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Znamená to, že žalovaný má žalobcovi
vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 2.074,10 Eur a keďže žalovaný uhradil viac (3.041,26 Eur) súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V danom prípade súd nepovažoval za účelné zaoberať sa platnosťou dohody uvedenej v bode 8 zmluvy,
ktorá sa javí byť neplatná pre nedostatok vážnosti vôle na strane žalovaného na jej uzavretie (§ 37 ods.

1 Občianskeho zákonníka) alebo pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka), keďže
pre rozhodnutie súdu v tomto konkrétnom prípade posudzovanie jej platnosti nemá význam vzhľadom
na zamietnutie žaloby.

Užlenpreúplnosťsúddodáva,žesúdpovažovalzaneplatnúúverovúzmluvuajvčastidohodyoúrokoch
a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohodnutý

úrok totiž predstavoval pri úvere 68,82% a pri revolvingu 67,94% ročne, pričom z internetovej stránky
NBS súd zistil, že pri spotrebiteľských úveroch v decembri 2009 s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov
bola priemerná úroková sadzba 15,47% p.a., teda viac ako štvornásobne nižšia ako v spornej zmluve.
Nepochybne ide o úžernícky úrok, ktorý je potrebné považovať za neplatný. Súdy už vo viacerých
rozhodnutiach sa zaoberali platnosťou dohody o úrokoch v úverovej zmluve práve s ohľadom na korektív

zakotvený v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

NajvyššísúdSRvrozsudku5Cdo26/2011zodňa26.4.2012uviedol:„neprimeranouapretoodporujúcou
dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania

obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Najvyšší súd ďalej poukázal na to, že dlžník uzatvára zmluvu
o peňažnej pôžičke práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané, až úžernícke úroky. V spomínanom prípade išlo o dve zmluvy o pôžičkách, pri ktorých

úroky presahovali takmer 4 až 5,5 násobne obvyklú úrokovú mieru v bankách. V tejto súvislosti možno
poukázať aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove 3Co 151/2013 zo dňa 25.9.2013, ktorý konštatoval,
že vzhľadom na vyššiu mieru rizika pri poskytovaní úveru nebankovými subjektmi sa dajú akceptovať
vyššie úroky, rozhodne nie viac ako 100% proti priemeru bánk. K podobnému záveru dospel Krajský
súd v Prešove aj v rozsudku 16Co 71/2011 zo dňa 8.12.2011, ktorý zdôraznil, že je neakceptovateľné

porovnávať ceny úverov so subjektmi, ktoré ich dojednávajú v spoločensky nežiaducom rozsahu.
Preto aj v danom prípade súd dospel k záveru o neplatnosti dohody o úrokoch s poukazom na § 39
Občianskeho zákonníka v náväznosti na § 3 ods. 1.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. V zmysle zásady úspechu v konaní
podľa citovaného zákonného ustanovenia nárok na náhradu trov konania by prislúchal len úspešnému

žalovanému, ten si však tento nárok v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.