Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 29, 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914200021
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7914200021.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľa: KRUK Česká a

Slovenská republika s.r.o., Lomnického 7/1705, 140 79 Praha 4, Česká republika, IČO: 24785199, zast.
KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, proti
odporcovi: F. G., U.. XX.X.XXXX, Q. T. XX, zast. JUDr. Jozefom Širotníkom, advokátom, M.R.Štefánika
3197/32, Trebišov, o zaplatenie 5492,13 Eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa súd z a m i e t a.

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 772,31 Eur, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu odporcu.

III. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 100,-- Eur na účet právneho
zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodným návrhom sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia žalovanej sumy 6.246,43 Eur
s prísl. z titulu úveru poskytnutého odporcovi právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou
Santander Consumer Finance, a.s. so sídlom Šafránkova 1, Praha 5, Česká republika na základe
úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 30.7.2008, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli Všeobecné
zmluvné podmienky Veriteľa.

V priebehu konania došlo k čiastočnému späť vzatiu návrhu čo do sumy 754,30 Eur, preto v tejto časti
došlo k zastaveniu konania uznesením č.k. 13C210/2013-57 zo dňa 27.11.2013. V prevyšujúcej časti
bol nárok navrhovateľa vylúčený na samostatné konanie a súčasne rozhodnuté, že o trovách celého

konania bude rozhodnuté v konaní o vylúčenom nároku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
8.12.2013.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že na základe citovanej úverovej zmluvy boli odporcovi poskytnuté
finančné prostriedky vo forme úveru v celkovej výške 4.647,15 Eur na kúpu motorového vozidla.
Odporca sa v súlade s úverovými podmienkami zaviazal platiť poskytnutý úver formou pravidelných
mesačných splátok v celkovom počte 48 po 151,80 Eur mesačne splatnej vždy k 30. dňu toho ktorého
mesiaca. Mesačná splátka pozostávala zo splátky istiny, úroku v zmysle dohodnutej ročnej úrokovej
sadzby vo výške 17,20 %, splátky poplatku za spracovanie úveru vo výške 17,19 Eur. Konečná výška

úveru tak predstavovala sumu 7.286,40 Eur. Z konečnej výšky úveru odporca uhradil iba 4 splátky.Vzhľadom na skutočnosť, že odporca riadne a včas neplnil svoje zmluvné povinnosti, veriteľ v súlade s
článkom 6.3.1 VZP využil svoje právo a odstúpil od zmluvy.

Poukázal na zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 29.11.2011, na základe ktorej navrhovateľ získal

pohľadávku voči odporcovi od pôvodného veriteľa. Zdôraznil, že po postúpení pohľadávky neboli na
účet navrhovateľa zo strany odporcu uhradené žiadne splátky. Zvyšok žalovanej sumy 5.492,13 Eur
pozostáva z nesplatených splátok splatných do dňa odstúpenia veriteľa od zmluvy vo výške 607,20 Eur,
zvyšnej časti istiny úveru splatnej od okamihu účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške 3.999,19 Eur,
neuhradenej časti poplatku za spracovanie úveru vo výške 687,60 Eur splatnej od okamihu účinnosti

odstúpeniaveriteľaodzmluvypodľabodu6.3.4písm.b/VZP,poplatkuvovýške4%zpredčasnesplatnej
čiastky úveru vo výške 159,97 Eur splatného od okamihu účinnosti odstúpenia od zmluvy podľa bodu
6.3.4 písm. e/ VZP a zmluvnej pokuty vo výške 38,17 Eur v súlade s bodom 7.1 písm. e/ VZP splatnej
od okamihu účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy.

Odporca žiadal nárok zamietnuť, vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a zdôraznil, že
úverový vzťah, ktorý vznikol medzi ním a právnym predchodcom navrhovateľa je spotrebiteľským

právnym vzťahom preto ho treba posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
treba skúmať aj otázku premlčania a vzhľadom k tomu, že odstúpením od zmluvy, ktoré bolo odporcovi
doručené 8.4.2009, došlo k zániku úverového právneho vzťahu, týmto dňom začala plynúť 3-ročná
premlčacia lehota a keďže navrhovateľ uplatnil nárok na súde až 8.4.2013, urobil tak po zákonnej 3-
ročnej premlčacej lehote, teda neskoro, z toho dôvodu žiadal, aby súd návrh zamietol.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav
veci:

Z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX súd konštatuje, že ju uzavreli dňa 30.7.2008 veriteľ spoločnosť
Santander Consumer Finance, a.s., organizačná zložka Mlynské Nivy 71, Bratislava a odporca, na
základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 140.000 Sk (4.647,15 Eur) pri ročnej úrokovej sadzbe

17,20 % s tým, že úver bude splácať v rovnakých 48-mesačných splátkach po 4.573,-- Sk (151,80 Eur).

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Santander Consumer Finance,
a.s., Praha 5 a navrhovateľom zo dňa 29.11.2011 súd konštatuje, že navrhovateľovi boli postúpené
pohľadávky postupcu, medzi ktorými je aj tá, ktorá je predmetom sporu a je uvedená v Prílohe č. 1,
ktorá tvorí súčasť Zmluvy o postúpení pohľadávok.

Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 30.3.2009 súd konštatuje, že na základe ustanovenia 6.3 VZP
veriteľ Santander Consumer Finance, a.s. odstúpil od úverovej zmluvy. Táto písomnosť bola odporcovi
doručená do vlastných rúk dňa 8.4.2009 o čom svedčí kópia doručenky ním podpísaná.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojich písomných podaniach poukazoval na to, že nároky
navrhovateľa uplatnené v žalobe sú koncipované v súlade so zákonnými požiadavkami týkajúcimi sa

ochrany spotrebiteľa a v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Zdôraznil, že aj keď ide o
spotrebiteľskú zmluvu, ide o úverovú zmluvu uzavretú podľa § 497 a násl. OBZ platného v čase uzavretia
zmluvy. V súlade s § 261 ods. 3 písm. d/ OBZ v danom prípade ide o absolútny obchod to znamená,
že ustanoveniami Obchodného zákonníka sa budú spravovať aj všetky právne vzťahy bez ohľadu na
povahu účastníkov, to znamená, že bez ohľadom na to či sa jedná o fyzickú osobu spotrebiteľa alebo nie.

Zdôraznil, že každý typ zmluvy môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, a preto takúto povahu môže
mať aj zmluva uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Vzhľadom k tomu, že ide o absolútny obchod,
v súlade s § 261 ods. 1 OBZ, ktorý má kogentný charakter, nie je prípustná modifikácia ani vylúčenie
normatívneho účinku tohto zákonného ustanovenia ani dohodou zmluvných strán. To znamená, že
zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom. Strany sa preto budú spravovať v právnom vzťahu

vyplývajúcom zo zmluvy o úvere výlučne Obchodným zákonníkom. V tejto súvislosti poukázal aj na
niektoré rozhodnutia súdov hlavne Krajského súdu v Trnave sp.zn. 9Co 224/2011 zo dňa 27.11.2012,Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 3Cob 176/11 zo dňa 24.5.2012 ako aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 5Obo 56/2007 a žiadal, aby súd pri rozhodovaní aj otázku premlčania skúmal v súlade
s ustanoveniami Obchodného zákonníka a skonštatoval, že nárok premlčaný nie je.

Právny zástupca odporcu nespochybňoval uzavretie úverovej zmluvy medzi právnym predchodcom
navrhovateľa ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom. Nespochybnil ani tú skutočnosť, že z titulu úveru
odporca zaplatil iba 4 splátky. Poukázal však na odstúpenie od úverovej zmluvy, ktoré bolo vykonané
veriteľom listom zo dňa 30.3.2009, ktorý bol doručený odporcovi dňa 8.4.2009. Odstúpením od zmluvy
sa stal splatný celý zvyšok úveru a keďže úverovú zmluvu považuje za spotrebiteľskú zmluvu, lebo

bola uzavretá dodávateľom, teda veriteľom, ktorý má v predmete podnikania poskytovanie úverov, o
čom svedčí aj výpis z obchodného registra, ktorý predložili súdu, teda veriteľ ako dodávateľ poskytol
odporcovi ako spotrebiteľovi nepodnikateľský úver, ide o občianskoprávny vzťah a treba ho posudzovať
v súlade s § 52 a násl. OZ upravujúceho spotrebiteľské zmluvy a v tejto súvislosti aj otázku premlčania
treba skúmať podľa Občianskeho zákonníka. Keďže vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku,
vychádzajúc zo dňa zosplatnenia úveru, od 8.4.2009 začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota, ktorá

uplynula 8.4.2012 a keďže návrh na súd bol podaný o rok neskôr, 8.4.2013, nárok je premlčaný, a preto
žiadal návrh zamietnuť.

Na podporu svojej právnej argumentácie poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach v
podobnej veci č.k. 5Co 17/2013 zo dňa 6.6.2013, v ktorom súd jednoznačne dospel k záveru, že
podobný typ úverovej zmluvy je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a pri skúmaní námietky

premlčania je treba vychádzať z ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Po prevedení dokazovania súd právnej uzatvára:

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ OBZ touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3,4 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa / ďalej len
„ neprijateľná podmienka“/. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Súd konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom
je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle z.č. 258/2001 Z.z. ale aj podľa OZ o čom svedčí aj predmet
činnosti právneho predchodcu navrhovateľa ako dodávateľa uvedený vo výpise z obchodného registra

( poskytovanie úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom) preto ide o občianskoprávny vzťah ,
na ktorý treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka , a preto aj premlčanie treba posudzovať vsúlade s §§ 100 a násl. OZ a nie podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ktorý je v tomto ohľade pre
odporcu ako spotrebiteľa nevýchodnejší. V konkurencií noriem Občianskeho zákonníka a Obchodného
zákonníka v rovine spotrebiteľského práva je namieste prednostne použiť civilný kódex pred kódexom

obchodným, čo bolo už judikované aj rozhodnutiami slovenských súdov hlavne NS SR č. 5 Cdo/20/2009
zo dňa 15.1.2011 kde bolo zdôraznené, že v spotrebiteľskej veci je neprípustné dojednať zmluvnú
podmienku nevýhodnejšie oproti Občianskemu zákonníku pričom Najvyšší súd SR poukazuje práve
na nemožnosť aplikácie 4-ročnej premlčacej lehoty podľa OBZ, pretože táto je pre spotrebiteľa menej
priaznivá v porovnaní so všeobecnou 3 ročnou premlčacou lehotou podľa OZ.

Z obsahu úverovej zmluvy zo dňa 30.7.2008 vyplynulo, že sa odporca zaviazal poskytnutý úver splácať
v 48 mesačných splátkach a túto povinnosť splnil iba 4 krát. Pre neplnenie zmluvných povinností došlo
k odstúpeniu od zmluvy zo strany veriteľa a k zosplatneniu celého dlhu, a to dňa 8.4.2009 kedy bolo
odstúpenie od zmluvy doručené odporcovi do

vlastných rúk, čo v konaní nebolo sporné. Tým došlo k zániku úverovej zmluvy od začiatku / § 48 ods.1,
2 OZ/ a v súlade s § 457 OZ ak bola zmluva zrušená, musia si účastníci zmluvy vydať všetko čo podľa

nej dostali a odstúpením od zmluvy nastupuje medzi nimi právny režim bezdôvodného obohatenia, ktoré
sa premlčuje podľa § 107 ods. 1 OZ vo všeobecnej 2-ročnej lehote, ktorá v tomto prípade uplynula dňa
8.4.2011 ale nakoľko navrhovateľ podal návrh na súd dňa 8.4.2013, bol podaný neskoro, a preto je nárok
premlčaný.

Dĺžku premlčacej lehoty stanovuje Občiansky zákonník pri bezdôvodnom obohatení špeciálne, je kratšia

nežvšeobecnápremlčacialehotapodľa§100OZ.Keďžeodporcavkonanízniesolnámietkupremlčania,
súd na ňu musel prihliadnuť z úradnej povinnosti a po zistení, že je nárok premlčaný, musel návrh
zamietnuť.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP. Úspešnému účastníkovi priznal právo na
náhradutrovkonania,ktorépozostávajúzozaplatenéhosúdnehopoplatkuzaodporvovýške374,50Eur

a z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhl.MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení za 1 úkon právnej
služby (§ 10 ods. 1 AT) vo výške 190,98 Eur - príprava a prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa
29.1.2014, 1 x 7,81 Eur RP, 1 x 8,04 Eur RP, spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 397,84 Eur.

Podľa § 149 ods. 1 OSP uložil súd navrhovateľovi trovy konania zaplatiť na účet právneho zástupcu
odporcu.

Navrhovateľ si uplatnil nárok na paušálnu sumu podľa § 147a OSP, a to za účasť na pojednávaní dňa
27.11.2013 právnym zástupcom navrhovateľa za situácie, keď pojednávanie bolo odročené z dôvodu
neospravedlnenej neprítomnosti odporcu na pojednávaní. Odporca predložil súdu kópiu dokladu o svojej
práceneschopnosti, ktorá bola zaslaná súdu vo fotokópii dňa 26.11.2013, teda 1 deň pred vytýčeným
termínom pojednávania a toto ospravedlnenie nebolo doplnené v súlade s § 119 ods. 3 OSP vyjadrením

ošetrujúceho lekára, že jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na pojednávaní. Z potvrdenia o dočasnej
práceneschopnosti odporcu súd zistil, že bol uznaný za práceneschopného od 26.11.2013 a na tomto
potvrdení sa nenachádza pečiatka ošetrujúceho lekára, z ktorej by bolo možné zistiť kto ju vystavil a na
výzvu súdu odporca ani následne nevedel doložiť originál tohto potvrdenia ani správu od lekára, že jeho
práceneschopnosť bola skutočná a dôvodná. V súvislosti s uplatneným nárokom právneho zástupcu

navrhovateľa však súd vykonal šetrenie a zistil, že doklad o dočasnej PNS bol vystavený ošetrujúcim
lekáromodporcuG..W.T.,uktoréhosúdpreveriltvrdeniasamotnéhoodporcuazistil,žeorigináldokladu
o jeho práceneschopnosti bol stornovaný na žiadosť samotného odporcu a oznámenie o tom, že bol
uznaný za práceneschopného, nebolo odoslané na sociálnu poisťovňu. Za daného stavu súd konštatuje,
že odporcu nebolo možné dňa 27.11.2013, teda v deň pojednávania, na ktoré sa nedostavil, považovať

za práceneschopného a neospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní bolo dôvodné. Pokiaľ sa teda
právny zástupca navrhovateľa dostavil na pojednávanie, ktoré bolo z neospravedlniteľného dôvodu na
strane odporcu odročené, patrí mu náhrada v súlade s § 147a ods.2, 3 OSP, preto súd uložil odporcovi
z tohto titulu zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 100,-- Eur. Súd konštatuje, že toto právo
si právny zástupca navrhovateľa uplatnil v súlade s § 147a ods. 5 OSP včas, teda boli splnené všetky

zákonné predpoklady k tomu, aby odporcu, ktorý sa špekulatívnym a podvodným spôsobom chcelvyhnúť účasti na pojednávaní, zaviazal na náhradu trov, ktoré na strane navrhovateľa takto zbytočne
vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.