Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 12, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/665/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411211931
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:1411211931.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom
Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporkyni: P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. F.
XXXX/XX, Y., zastúpená Centrom právnej pomoci, so sídlom Nám. slobody 12, Bratislava, IČO: 30 798
841, o zaplatenie 2.647,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Skalica zo dňa 16. júla 2014, č.k. 3C/103/2013-46, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia neprijateľnosti zmluvných
podmienok, v časti zamietnutia návrhu vo zvyšku a v časti trov konania p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa určil, že zmluvná podmienka v Úverových
zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. patriacich k úveru podľa návrhu zmluvy
z 12.02.2007 účastníkov navrhovateľa a odporkyne v znení:

§ 6 v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písm. a., b., c., § 3 tejto Hlavy, ak je
dôsledkom z nich povinností klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť

spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške zmluvného úroku, čiže čiastku, na ktorú
by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
Spoločnosť je oprávnená v týchto prípadoch úver po zosplatnení neúročiť.

A v Návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy Veľká pôžička SR platnosť tlače od 01.05.2006 uvedenom
v Hlave 13. Záverečné ustanovenia § 3 v prípade omeškania úhrady splátky alebo splátky RU alebo ich
časti alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa Hlavy 7. § 6 týchto UP je klient povinný zaplatiť úrok z

omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania, najmenej však 100 Sk. V
prípade omeškania s úhradou splátky úveru, prípadne splátky RU, či ich častí dlhšie ako 7 dní je klient
ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky, z ktorej úhradou je v omeškaní.
Ustanoveniami o zmluvnej pokute týchto UP nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti
voči klientovi na náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej pokute. Spoločnosť je oprávnená zmluvnú
pokutu alebo úrok z omeškania klientovi celkom alebo čiastočne odpustiť,

§ 4 V prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru, prípadne splátky RÚ, či je časti dlhšieho
ako 6 mesiacov, je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5% z úveru, z
ktorého vrátením spoločnosti je v omeškaní, sú podmienkami neprijateľnými a neplatnými. Ďalej súd
napadnutým rozsudkom odporkyni uložil zaplatiť navrhovateľovi sumu 900,63 eur s 0,024 % úrokom zomeškania denne od 14.06.2014 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania
nepriznal.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 52 ods. 1, 2 a 3, § 53 ods. 1, 3 a 4, §
54 ods. 1 a 2, ako aj ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď dospel k
záveru, že predmetná úverová zmluva je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej stane
vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na stane druhej právnická
osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že
právny predchodca navrhovateľa je bankou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky
založenou ako akciová spoločnosť, ktorá po a) prijíma vklady a po b) poskytuje úvery a ktorá má na

výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie, ktorého predmetom podnikateľskej
činnosti je aj poskytovanie úverov, je dodávateľom bankovej služby a zo žiadneho z údajov zistených
v konaní nevyplynulo, žeby odporkyňa požadovala poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ podľa § 52
ods. 3 OZ, ale žeby naopak konala ako osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z týchto dôvodov súd daný vzťah

medzi navrhovateľom a odporkyňou posúdil ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a na vzťah
účastníkov použil špeciálnu právnu úpravu spotrebiteľského úveru obsiahnutého v zákone č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a úpravu v Občianskom zákonníku.
Vychádzajúc z tvrdenia navrhovateľa, že s odporkyňou dňa 19.02.2007 uzavrel úverovú zmluvu, súd
skúmal, či vôbec existovala takáto zmluva a ak áno, či bola zmluva uzavretá platne. Ustanovenie

§ 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch určuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ak už bol poskytnutý
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol dodaný tovar, alebo poskytnutá služba,
z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia úverovej

zmluvy namiesto sankcie neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 zákona o
spotrebiteľských úveroch). Tieto údaje musí obsahovať priamo zmluva o spotrebiteľskom úvere už v
okamihu jej uzatvárania, pričom majú byť uvedené zrozumiteľne a dostatočne veľkým písmom. Z
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh bol podaný dôvodne len sčasti. Zo zmluvy o

úvere súd zistil, že nebola uzatvorená dňa 19.02.2007 tak, ako uviedol navrhovateľ v návrhu, ale bola
uzatvorená dňa 12.02.2007. Súd má v konaní preukázané, že navrhovateľ uzavrel s odporkyňou platne
zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva bola uzavretá v písomnej forme, vyžadujúcej sa pre jej
platnosťabolznejzrejmýzáväzoknavrhovateľa(veriteľa)poskytnúťfinančnéprostriedkyatiežzáväzok

dlžníka (odporkyne) vrátiť ich. Spotrebiteľským úverom je každé dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s
výnimkou zmlúv vymedzených v § 1 ods. 2 cit. zákona a v konaní nebolo zistené, že by sa vylučovalo
použitie zákona č. 258/2001 Z.z. a ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Pri
spotrebiteľskom úvere musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ

po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Zmluva obsahuje výšku úveru, celkovú výšku úveru, počet splátok,
údaj RPMN. Zmluva neobsahuje priemernú hodnotu RPMN, ročnú úrokovú sadzbu, ani poplatky, ani
konečnú splatnosť úveru, ani termíny splatnosti splátok. Vzhľadom na uvedené súd považuje zmluvu o
spotrebiteľskom úvere za platnú, pretože odporkyňa boli poskytnuté finančné prostriedky, avšak keďže
neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe ani o poplatkoch, navrhovateľ v zmysle § 4 ods. 5 zákona o

spotrebiteľských úveroch nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou
Rady č. 93/13/ EHS sa súd zaoberá otázkou, či spotrebiteľská zmluva a k nej patriace úverové
podmienky, neobsahujú ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda či neobsahuje neprijateľnú podmienku. Súd poukazuje

na ustanovenie § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to
na prospech strany - spotrebiteľa a odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Neprijateľné podmienky zákon sankcionujeabsolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k
tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ nemá pri podpise zmluvy možnosť ovplyvniť
podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom

na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť pochopiť ich obsah. Zmluvu uzatvára
spotrebiteľ na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred
pripravený, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. Súd určil za neprijateľnú podmienku
v Hlave 7 § 6 v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. patriacich
k úveru podľa návrhu zmluvy z 12.02.2007, podľa ktorej v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností

uvedených pod písm. a., b., c. § 3 tejto Hlavy, ak je dôsledkom z nich povinností klienta uhradiť
spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú
pokutu vo výške zmluvného úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak
by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Spoločnosť je oprávnená v týchto prípadoch úver
po zosplatnení neúročiť. Skutočnosti uvedené v § 3 tejto hlavy sú nasledovné: a) klient sa oneskoril s
platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace

alebo po b) klient oznámil spoločnosti nepravdivé údaje alebo po c) klient porušil niektorú z ďalších
povinností z ÚZ alebo zo zmlúv, ktorých predmetom je zabezpečenie pohľadávok vyplývajúcich z ÚZ.
Následkom porušenia niektorej z uvedených skutočností je vznik povinnosti klienta uhradiť celý úver a
povinnosť zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku čiže čiastku, na ktorú by navrhovateľovi
vznikol nárok, ak by bol úver splácaný v dohodnutých splátkach a spoločnosť je oprávnená v týchto

prípadoch úver neúročiť. Súd hodnotí právny úkon navrhovateľa premietnutý do hl. 7 § 6 ako právny
úkon podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť. S ohľadom na ustanovenie
§ 544 ods. 1 a 2 OZ nie je z neho zrejmá výška ušlého úroku dohodnutá medzi účastníkmi a ani
výška zmluvnej pokuty, prípadne spôsob jej určenia. Po zosplatnení úveru navrhovateľ nemá právo
na úrok z úveru, lebo ide o požičanie peňazí, ku ktorému po zosplatnení celého úveru nedochádza.

Podmienkou určitosti zmluvnej pokuty je v zmysle § 544 ods. 2 OZ písomné dojednanie jej výšky
alebo spôsobu jej určenia. Je nepochybné, že z ustanovenia Hlavy 7 § 6 „...ak je dôsledkom vznik
povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne
s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z
titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach...“ výška zmluvnej pokuty

- určená pevnou a konkrétnou sumou nevyplýva. Zo zmluvného dojednania nie je dostatočne zrejmý
ani spôsob výpočtu. Vymedzenie termínu „ušlý úrok“ nie je konkrétne pre výpočet zmluvnej pokuty v
každom jednotlivom prípade. Formulácia podmienky pri určení spôsobu výpočtu ušlého úroku, ak je
podľa podmienky ustanovené za zmluvnú pokutu, neobsahuje konkrétne vymedzené pravidlo výpočtu
so zadefinovanými veličinami, ktoré sa majú použiť. Ustanovenie pripúšťa aj situáciu, že pre menej

intenzívne porušenie povinnosti nastane splatnosť úveru, takže navrhovateľ (veriteľ) nemusí zotrvať
vo vzťahu celé úverové obdobie a rovnaký zisk v podobe úrokov z poskytnutia úveru dosiahne aj
skôr, pretože v znení zmluvnej podmienky úroky v podobe zmluvnej pokuty má týmto spôsobom
garantované. Ide o sankciu, ktorá je podľa § 53 ods.4 písm. k) OZ neprijateľná. Súd ďalej určil za
neprijateľnútiežpodmienkuvNávrhunauzatvorenieúverovejzmluvyVeľkápôžičkaSRplatnosťtlačeod

01.05.2006 uvedenú v Hlave 13. Záverečné ustanovenia v § 3 kde v prípade omeškania úhrady splátky
alebo splátky RU alebo ich časti alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa Hlavy 7 § 6 UP je klient
povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania,
najmenej však 100 Sk. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru, prípadne splátky RU, či ich častí
dlhšieako7dníjeklientďalejpovinnýzaplatiťspoločnostizmluvnúpokutuvovýške8%zčiastky,zktorej

úhradou je v omeškaní. Ustanoveniami o zmluvnej pokute týchto UP nie sú žiadnym spôsobom dotknuté
nároky spoločnosti voči klientovi na náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej pokute. Spoločnosť je
oprávnená zmluvnú pokutu alebo úrok z omeškania klientovi celkom alebo čiastočne odpustiť. Taktiež
ako neprijateľnú podmienku súd určil tiež podmienku uvedenú v Hlave 13 v § 4, kde v prípade omeškania
klienta s úhradou splátky úveru, prípadne splátky RÚ, či je časti dlhšieho ako 6 mesiacov, je klient ďalej

povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5 % z úveru, z ktorého vrátením spoločnosti je v
omeškaní. Tieto ustanovenia úverových podmienok súd vyhodnotil ako neprijateľné podmienky a preto
sú absolútne neplatné s poukazom na § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ide totiž o neprimerané
sankcie, ktoré znáša spotrebiteľ. Súd dospel k tomu záveru, že zmluvné pokuty dojednané v úverových
podmienkach spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Zmluvné pokuty boli dojednané v rámci úverových podmienok na vopred pripravenom
tlačive a spotrebiteľ si zmluvnú pokutu individuálne nedojednal, nakoľko zmluvná pokuta je dojednaná
za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Spotrebiteľ si zmluvné pokuty uvedené v úverových
podmienkach, ktoré nie sú súčasťou zmluvy individuálne nedojednal a ustanovenie § 544 ods. 1OZ predpokladá dohodu strán vtom, za porušenie ktorej konkrétnej povinnosti vzniká záväzok strany
porušujúcej zmluvu druhej strane zaplatiť paušalizovanú náhradu škody, ktorou je zmluvná pokuta a
súčasne podľa ods. 2 je k platnosti záväzku zo zmluvnej pokuty potrebná dohoda strán, z ktorej musí byť

zrejmá výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom
prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné
podmienky nemôžu ovplyvniť. Súd nepovažoval podmienky, z ktorých uplatňoval navrhovateľ zmluvné
pokuty za individuálne s odporcom vyjednané a ani v konaní nebol v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka navrhovateľom preukázaný opak. Podmienky, za ktorých navrhovateľ dohoduje zmluvnú

pokutuvštandardnýchzmluváchpodľanázorusúdupoškodzujúspotrebiteľa.Vúverovýchpodmienkach
bol za to isté porušenie povinnosti (omeškanie so splátkami) dohodnutý niekoľkonásobný postih a to
jednak úrok z omeškania, zmluvná pokuta, náhrada škody a taktiež aj právo navrhovateľa od zmluvy
odstúpiť a požadovať zaplatenie celého úveru, takže nepochybne ide o hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach navrhovateľa a odporcu a preto súd v tejto časti (v časti uplatnených zmluvných pokút)
návrh zamietol ako nedôvodný. Zmluvná pokuta má podľa významu prevažne funkciu trestať stranu,

ktoráporušilazáväzokatonapriekvyjadreniunavrhovateľa,žeňourepresiunesledoval,aleustanovenia
malizacieľprevenciu,t.j.snahuprimäťklientakopätovnémuriadnemusplácaniuúveru.Zmluvnépokuty
vo výške 4,88 eur a v sume 4,53 eur sú naviazané na porušenie povinnosti pri omeškaní dlžníka.
Súd posúdil návrh ako nedôvodný v tejto časti vzhľadom na to, že zmluva má povahu spotrebiteľskej
zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, kedy na právny vzťah

medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení ÚP aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku
bez ohľadu na dohodu strán. Zmluva medzi účastníkmi vznikla v dobe, kedy už Slovenská republika
transformovala do svojho právneho poriadku smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Súd dospel
k tomu záveru, že ustanovenia o zmluvných pokutách dané do ÚP navrhovateľom spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že požadujú
od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sankciu. Pokiaľ by súd
návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty vyhovel, nielen že by porušil zákon, princípy súkromného práva,
ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej
únii. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má

vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre
zmluvnú pokutu, ktorú navrhovateľ žiada od spotrebiteľa zaplatiť. Súd považuje za neprijateľné, aby bol
spotrebiteľ sankcionovaný spôsobom ustanoveným v ÚP, pretože zmluvná pokuta má byť primeraná aj
k výške a významu záväzku, ktorý sa ňou zabezpečuje. Za ročné omeškanie spotrebiteľa by spotrebiteľ
podľa ustanovenia Hlavy 13 § 3 ÚP v prípade omeškania úhrady splátky úveru alebo ich časti alebo

zmluvných pokút má spotrebiteľ povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky
za každý deň omeškania čo predstavuje úrok z omeškania 28,8 % ročne, pri stanovení že má povinnosť
zaplatiť najmenej 3,32 eur (100 Sk) je iba na vôli navrhovateľa, ktorú z možností využije a v prípade
omeškania s úhradou splátky úveru viac ako 7 dní sa ukladá spotrebiteľovi ešte aj povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. Kumuláciu týchto sankcií za

omeškanie súd považuje za neprimerane vysokú sankciu. Navrhovateľom dané do podmienky, že úrok
z omeškania je vo výške 0,08 % denne odporuje ustanoveniu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
pretože pre vzťah účastníkov platí, že sa riadi pre spotrebiteľa pre neho výhodnejším zákonom, vopred
sa nemôže vzdať svojich práv (§ 54 ods. 1 a 2 OZ) a podľa vykonávacieho predpisu nariadenia vlády
SR k Občianskemu zákonníku nikdy výška úroku z omeškania nedosahovala výšku 28,8 % ročne a

nie je v súlade s právom na ochranu spotrebiteľa, ktoré mu priznáva Občiansky zákonník. Z pohľadu
náhrady škody je takáto zmluvná pokuta neobhájiteľná aj z dôvodu, že podľa zmluvy nárok navrhovateľa
na náhradu škody prevyšujúcej zmluvnú pokutu nie je dotknutý. Súdna kontrola štandardných zmlúv je
postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných podmienok a bolo by v rozpore s cieľom Smernice,
ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že

problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa
a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Navrhovateľ nerozlišuje medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ
poruší povinnosť na začiatku zmluvného vzťahu alebo na jeho konci. Vo všetkých prípadoch je
spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty a je to potrebné považovať za neprijateľné. K
zmluvnej pokute, ktorú navrhovateľ vyrubil odporkyni vo výške 4,88 eur a vo výške 4,53 eur stanovenej

zmluvnou podmienkou v Hl. 6 § 6 súd uvádza, že o nej nebolo preukázané, že bola individuálne
medzi navrhovateľom a odporkyňou vyjednaná, pričom dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa a súd
má za to, že ju nemožno považovať za platne dojednanú v zmysle § 544 ods. 1 a 2 OZ. Výška tejto
zmluvnej pokuty je úplne závislá od jednostrannej vôle navrhovateľa, umožňuje výšku určiť výlučnejednejstranebezakýchkoľvekobmedzeníatýmhrubopoškodujedruhústranu.Počiastočnomspäťvzatí
zostalo predmetom konania zaplatenie sumy 2.647,13 eur a úroku z omeškania vo výške 0,024 %
denne zo sumy 2 647,13 eur od 23.04.2009 do zaplatenia a trovy konania. Pohľadávka v sume 2.647,13

eur podľa navrhovateľa pozostáva z neuhradených mesačných splátok a z neuhradenej pokuty vo
výške 4,53 eur, túto časť zmluvnej pokuty navrhovateľ nezobral späť. Keďže navrhovateľ nemôže od
veriteľa žiadať úrok ani poplatky neuvedené zmluve, súd priznal navrhovateľovi iba nesplatenú časť
istiny v sume 900,63 eur. Súd má v konaní preukázané, že odporkyňa získala od navrhovateľa úver vo
výške 1.991,63 eur, ktorý splatila sumou 1.091 eur (21 splátok po 51,72 eur a tiež sumou 4,88 eur),

zvyšok úveru nesplatila riadne a včas, a preto súd zaviazal odporkyňu na úhradu nesplatenej výšky
istiny v sume 900,63 eur a vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol. Súd priznal navrhovateľovi
úrok z omeškania vo výške podľa návrhu, pretože tento nepresahuje úrok z omeškania vo výške o
8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu v zmysle Nar. vl. 87/1995 Z.z., keď navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania vo
výške 0,024 % denne, t.j. 8,76 % ročne, avšak súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania odo dňa

14.06.2014 do zaplatenia vzhľadom na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že výzva k úhrade
celého úveru zo dňa 22.04.2009 bola odporkyni doručená, a preto súd priznal navrhovateľovi úrok z
omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bol odporkyni doručený návrh s prílohami, t.j. odo
dňa nasledujúceho po dni, kedy sa odporkyňa dozvedela, že jej záväzok voči navrhovateľovi je splatný.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci

úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo. Odporkyňa nebola v konaní celkom úspešným účastníkom oproti navrhovateľovi
apretosúdvypočítaljejpomerúspechuresp.neúspechukpomeruúspechuresp.neúspechuprotistrany
v konaní. Pomer rozdelenia trov konania zodpovedá pomeru úspechu odporkyne zníženého o pomernú
časť jej neúspechu. Navrhovateľ sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 2.659,54 eur, po čiastočnom

späťvzatí sa domáhal sumy 2.647,13 eur, pričom to, že sa konanie o sumu 12,41 eur zastavilo procesne
zavinil navrhovateľ, z toho mu súd priznal sumu 900,63 eur a do zvyšku tejto sumy návrh zamietol. Miera
úspechu navrhovateľa predstavuje 33,86 % a u odporkyne 66,14 %, čistá miera úspechu odporkyne
predstavuje 32,28 %, čo znamená, že odporkyňa by mala nárok na náhradu trov konania vo výške
32,28 %. Predpokladom rozhodnutia o trovách konania je podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., aby ich

účastník uplatnil za podmienok stanovených v tomto ustanovení. Úspešnejšia odporkyňa si náhradu
trov konania neuplatnila, neúspešnejší navrhovateľ podal návrh na rozhodnutie o trovách. Na základe
týchto skutočností súd rozhodol, že sa navrhovateľovi pre jeho procesný neúspech v konaní náhrada
trov konania nepriznáva.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, v časti
zamietnutia návrhu vo zvyšku a v časti trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ,
ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
alternatívne rozsudok v napadnutých častiach zmeniť a rozhodnúť v súlade s jeho návrhom na vydanie
platobného rozkazu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Nesúhlasil a odmietol tvrdenia súdu, že úverová zmluva, keďže neobsahuje údaj
o úrokovej sadzbe ani o poplatkoch, navrhovateľ v zmysle § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských
úveroch nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku síce správne uviedol

znenie zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 31.12.2007, avšak ho zle
aplikoval v danom prípade, nakoľko zákon jasne hovorí, ktoré náležitosti musí obsahovať zmluva o
spotrebiteľskom úvere a úroková sadzba, priemerná RPMN, konečná splatnosť a poplatky nimi nie
sú. Poukázal na to, že chýbajúci údaj o ročnej úrokovej sadzbe v spotrebiteľskej zmluve v tom čase
uvedený následok nespôsoboval. Z uvedeného vyplýva, že ak súd prvého stupňa dospel k záveru, že

pre chýbajúci údaj o ročnej úrokovej sadzbe je potrebné spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a
bez poplatkov, tak jeho záver je nesprávny, pretože na vec aplikoval právny predpis v znení, ktorý v čase
uzavretia spotrebiteľskej zmluvy ešte nebol platný a účinný. Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku súd
definuje ustanovenie o zmluvnej pokute vo výške ušlého úroku, ktorý má navrhovateľ právo uplatniť si v
prípade, že odporcovi vznikne povinnosť uhradiť celý poskytnutý úver. Navrhovateľ voči tomu namietol,

pretože takúto pokutu predčasného splatenia úveru nie je možné úplne považovať za pokutu v pravom
slova zmysle, pretože ide o vyčíslenie ušlého úroku po zosplatnení, ktorý by bol pri riadnom splácaní
započítaný v mesačných splátkach. Bol toho názoru, že výšku úrokov, ktorá je cenou plnenia, nieje možné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnenáosoba-účastníkkonania(§201a§204ods.1O.s.p.)protirozhodnutiu,protiktorémujetento

opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetomkonaniavedenéhonasúdeprvéhostupňapodsp.zn.3C/103/2013bolozaplatenie2.647,13

eur s príslušenstvom.

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa určil, že že zmluvná podmienka v Úverových
zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. patriacich k úveru podľa návrhu zmluvy
z 12.02.2007 účastníkov navrhovateľa a odporkyne v znení:

§ 6 v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písm. a., b., c., § 3 tejto Hlavy, ak je
dôsledkom z nich povinností klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť
spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške zmluvného úroku, čiže čiastku, na ktorú
by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.

Spoločnosť je oprávnená v týchto prípadoch úver po zosplatnení neúročiť.

A v Návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy Veľká pôžička SR platnosť tlače od 01.05.2006 uvedenom
v Hlave 13. Záverečné ustanovenia § 3 v prípade omeškania úhrady splátky alebo splátky RU alebo ich
časti alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa Hlavy 7. § 6 týchto UP je klient povinný zaplatiť úrok z

omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania, najmenej však 100 Sk. V
prípade omeškania s úhradou splátky úveru, prípadne splátky RU, či ich častí dlhšie ako 7 dní je klient
ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky, z ktorej úhradou je v omeškaní.
Ustanoveniami o zmluvnej pokute týchto UP nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti
voči klientovi na náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej pokute. Spoločnosť je oprávnená zmluvnú

pokutu alebo úrok z omeškania klientovi celkom alebo čiastočne odpustiť,

§ 4 V prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru, prípadne splátky RÚ, či je časti dlhšieho
ako 6 mesiacov, je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5% z úveru, z
ktorého vrátením spoločnosti je v omeškaní, sú podmienkami neprijateľnými a neplatnými. Ďalej súd

napadnutým rozsudkom odporkyni uložil zaplatiť navrhovateľovi sumu 900,63 eur s 0,024 % úrokom z
omeškania denne od 14.06.2014 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania
nepriznal.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v
časti určenia neprijateľnosti a neplatnosti zmluvných podmienok, v časti zamietnutia návrhu vo zvyšku
a v časti trov konania.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia
dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p.,
pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú
ustanoveniam§122až§135O.s.p..Odvolacídôvodvzmysle§205ods.2písm.f)O.s.p.jedaný,aksúdprvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu
normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru,
že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku na základe
vykonaných dôkazov, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého

stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Podľa názoru odvolacieho súdu sa jednalo o úverovú zmluvu uzavretú v rozpore s dobrými mravmi a na
základe nekalých obchodných praktík, tak ako to aj konštatoval súd prvého stupňa. Postup navrhovateľa
v prejednávanej veci pri uzatváraní zmluvy dňa 12.02.2007 bol jednoznačne nekalou praktikou a ako

taký je hrubo v rozpore s dobrými mravmi. Tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa svojím podpisom
potvrdila, že bola oboznámená s úverovými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., že sú
jej všetky ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaná
týmito podmienkami, je taktiež nekalou obchodnou praktikou, pretože treba brať do úvahy postavenie
spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Tu odvolací súd poukazuje na

výstižné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.01.2013 sp. zn. 6M-Cdo/9/2012, podľa ktorého:
„...Kým rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excu sat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v
spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať
v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len
výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž

platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým
je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite
praktického života odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo
strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto
oblasti mu nemôže byť na ujmu...“.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že odporkyňu informoval pred uzavretím zmluvy v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a odkaz navrhovateľa prezentovaný v
odvolaní na úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. nemá právnu relevanciu a
nemožno z neho vyvodiť záver o skutočnosti, že navrhovateľ informačnú povinnosť podľa vyššie

citovaného ustanovenia zákona splnil. Vzhľadom na uvedené, je záver súdu prvého stupňa, že úver je
bezúročný a bez poplatkov správny.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

pretože táto na ich priznanie návrh nepodala (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.