Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/574/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513228463
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513228463.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik,
akciová spoločnosť, IČO: 00 492 736, so sídlom: Olejkárska 1, Bratislava, zastúpeného advokátom
JUDr. Vladimírom Kánom, so sídlom: Námestie Benku č.9-C1, Bratislava, proti odporcovi: S. Y., J..:
XX.XX.XXXX, G.: S. S. XXXX/XX, G., zastúpenému opatrovníčkou: O. K., zamestnankyňou Okresného
súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,70 eura s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V, č.k: 10C/251/2014-31 zo dňa 14.07.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na zaplatenie 50,70- eura s
príslušenstvom zamietol. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa § 16 ods. 1 až ods. 5, § 17
ods. 1, ods. 3, ods. 3 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a § 108 Obč. zákonníka a vecne tým, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania
doručeným súdu prvého stupňa dňa 22.08.2013 od odporcu domáhal zaplatenia sumy 50,70 eura s
príslušenstvom dôvodiac, že odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez cestovného
lístka.

Nakoľko sa odporca v mieste trvalého pobytu nezdržiaval, miesto jeho pobytu nebolo súdu známe,

postupom podľa § 29 ods. 2 a ods. 6 O. s. p. bol odporcovi ustanovený opatrovník na zastupovanie
v konaní.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že premlčacia doba začala plynúť odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Odporca bol prepravným kontrolórom kontrolovaný
dňa 04.03.2012, kedy mal oprávnenie prevziať úhradu dlžného cestovného a úhrady v sume 50,- eur.
Nasledujúcim dňom 05.03.2012 sa tak odporca dostal s plnením záväzku do omeškania a zároveň
začala plynúť jednoročná premlčacia lehota. Navrhovateľ podal návrh až 22.08.2013, teda po uplynutí

jednoročnej premlčacej lehoty a preto súd prvého stupňa s poukazom na uplatnenú námietku premlčania
ako i posúdenie nároku súdom ex offo návrh navrhovateľa zamietol ako premlčaný.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p. tak, že v
konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to,
že súd prvého stupňa vec podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. nesprávne právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Navrhovateľ
podané odvolanie odôvodnil tým, že sa v prejednávanej veci nejedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko
tarifa MHD v Bratislave a cestovné poriadky sú verejným návrhom na uzatvorenie zmluvy o preprave

osôb, pričom cestujúci má povinnosť pred nástupom do MHD oboznámiť s podmienkami cestovania
a na základe toho sa môže rozhodnúť či služby navrhovateľa využije alebo zvolí iný spôsob prepravy.
Odporca nástupom do vozidla mestskej hromadnej dopravy konkludentne s navrhovateľom uzatvoril
zmluvu o preprave osôb a odporca tak bol okamihom nástupu do dopravného prostriedku navrhovateľa
povinný dodržiavať prepravné a tarifné podmienky navrhovateľa. Poukázal na § 760 Obč. zákonníka,
podľa ktorého zmluvou o preprave vzniká právny vzťah medzi dopravcom a cestujúcim, pričom preprava

osôb je služba poskytovaná cestujúcim, ktorá spočíva v preprave predmetu (veci) a osoby dopravným
prostriedkom do miesta určenia riadne a včas, za určené cestovné. Občiansky zákonník obsahuje iba
základnú úpravu vzťahov vznikajúcich pri rôznych druhoch a spôsoboch prepravy; podrobnejšia úprava
je ponechaná osobitným predpisom, v tomto prípade zák. č. 56/2012Z. z. o cestnej doprave. Ďalej
poukázal na § 12 ods. 2 písm. b/, §14 ods. 1 písm. d/, § 17 ods. 2 zákona o cestnej doprave a čl. 6 ods. 2,

ods. 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Mal za to, že povinnosť odporcu
zaplatiť navrhovateľovi úhradu vznikla podľa zákona o cestnej doprave a táto úhrada za nepreukázanie
sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy podľa § 760 Obč. zákonníka. Obč. zákonník
stojí na princípe premlčania so všeobecnou premlčacou dobou, ktorá sa použije všade tam, kde pre
jednotlivé práva týmto zákonom či iným predpisom nie je ustanovená premlčacia doba. Zákon o cestnej

doprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka a
preto je potrebné použiť § 101 Obč. zákonníka, čo znamená, že pohľadávka vo výške 50 eur nebola v
čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná. Na podporu svojho záveru navrhovateľ
poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veciach vedených pod sp. zn. 15Co/67/2011
a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd rozhodoval v skutkovo totožných veciach, pričom v

oboch prípadoch odvolaniu navrhovateľa vyhovel.

Odporca sa ani prostredníctvom ustanovenej opatrovníčky k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Odvolacísúdpreskúmalvecviazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§212ods.1O.s.p.),tútoprejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie
je dôvodné.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa absenciu úpravy premlčania práva dopravcu na cestovné
a sankčnú úhradu správne riešil podľa ust. § 853 Obč. zákonníka prostredníctvom analógie legis,
t. j. podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie. S prihliadnutím na právny základ uplatneného nároku, ktorým je porušenie podmienok
vyplývajúcich zo zmluvy o preprave, je aj podľa odvolacieho súdu takýmto ustanovením práve ust.

§ 108 Obč. zákonníka upravujúce premlčanie práv z prepravy. Odporcom (opatrovníčkou odporcu)
namietnuté premlčanie navrhovateľom uplatneného nároku bolo preto správne posúdené podľa § 108
Obč. zákonníka upravujúceho premlčanie práv vzniknutých z osobnej a nákladnej dopravy s výnimkou
práva na náhradu škody (§ 760 až 776 Obč. zákonníka).

Pri ustálení začiatku plynutia premlčacej doby súd prvého stupňa správne vychádzal z ust. § 563

Obč. zákonníka, podľa ktorého ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Z dokazovania mal za preukázané, že odporca bol vyzvaný na zaplatenie cestovného a úhrady priamo
na mieste revízorom pri kontrole cestovných lístkov, t. j. dňa 04.03.2012. Súd prvého stupňa preto
v napadnutom rozsudku správne uviedol, že premlčacia doba začala plynúť dňa 05.03.2012 a táto

uplynula dňa 05.03.2013. Návrh na začatie konania doručený súdu prvého stupňa dňa 22.08.2013 tak
bol nepochybne podaný po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby.V súvislosti s odvolacou námietkou navrhovateľa, podľa ktorého sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu,
vzhľadom na mechanizmus uzatvárania zmluvy o preprave, kedy sú Tarifa MHD a cestovné poriadky
verejným návrhom na uzatvorenie zmluvy odvolací súd poukazuje na to, že s touto otázkou sa

vyčerpávajúco zaoberal súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí. Z hľadiska posúdenia zmluvy ako
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Obč. zákonníka je totiž podstatná kvalifikácia zmluvných strán
ako dodávateľa a spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Obč. zákonníka. Odvolací súd nespochybňuje
uzatvorenie zmluvy o preprave medzi navrhovateľom a odporcom, z ktorej odporcovi vznikla povinnosť
dodržiavať prepravné a tarifné podmienky navrhovateľa. Titulom porušenia týchto podmienok odporcom

však navrhovateľovi vznikol nárok na úhradu sumy podľa §14 ods. 2 zákona o cestnej doprave, ktorý si
však odporca uplatnil po uplynutí premlčacej doby podľa § 108 Obč. zákonníka, z ktorého dôvodu súd
prvého stupňa správne postupoval, keď návrh navrhovateľa zamietol.

Vo vzťahu k rozhodnutiam Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011,
na ktoré v odvolaní poukazoval navrhovateľ, odvolací súd uvádza, že s právnymi názormi v nich
prezentovanými sa nestotožňuje, a tieto nie sú pre iný odvolací senát právne záväzné. Súčasne

poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave napr. sp. zn. 9Co/168/2014, 4Co/10/2014,
6Co/156/20014, 8Co/507/2014, ktoré k otázke premlčania práva dopravcu na cestovné a sankčnú
úhradu zaujali rovnaké stanovisko ako bolo prijaté odvolacím senátom 5Co.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý prvostupňový rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.
s. p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151
ods. 1 O. s. p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko si ju neuplatnil.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.