Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 15, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/205/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713209254
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5713209254.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu L. P. Č. S., J..
S.. Z.., J. J. R. H., F. XXX, IČ: 25 117 483, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v
Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanému E. P., F.. XX. XX. XXXX, F. T. E., I.. J. XXXX/
XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom Mestom Martin v konaní o zaplatenie 224
362,04 CZK s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 196 275,00 CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške

8,5 % ročne zo sumy 174 477,12 CZK od 02. 09. 2009 do 31. 12. 2009 vyčíslený pevnou sumou vo
výške 4 916,43 CZK,

8 % ročne zo sumy 174 477,12 CZK od 01. 01. 2010 do 30. 06. 2010 vyčíslený pevnou sumou vo výške
6 921,72 CZK,

7,75 % ročne zo sumy 174 477,12 CZK od 01. 07. 2010 do 31. 12. 2010 vyčíslený pevnou sumou vo

výške 6 816,56 CZK,

7,75 % ročne zo sumy 174 477,12 CZK od 01. 01. 2011 do 30. 06. 2011 vyčíslený pevnou sumou vo
výške 6 705,42 CZK,

7,75 % ročne zo sumy 174 477,12 CZK od 01. 07. 2011 do 31. 12. 2011 vyčíslený pevnou sumou vo
výške 6 816,56 CZK,

7,75 % ročne zo sumy 174 477,12 CZK od 01. 01. 2012 do 30. 06. 2012 vyčíslený pevnou sumou vo

výške 6 742,47 CZK,

7,50 % ročne zo sumy 174 477,12 CZK od 01. 07. 2012 do 31. 12. 2012 vyčíslený pevnou sumou vo
výške 6 596,67 CZK,

7,05 % ročne zo sumy 174 477,12 CZK od 01. 01. 2013 do zaplatenia a ďalej vo výške repo sadzby
stanovenej Českou národnou bankou a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie a zvýšenej o sedem percentuálnych bodov, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa konanie zastavuje.

Žalovaný je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania vo výške 1 342,24 € do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21. 06. 2013 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 224 362,04 CZK spolu s 8,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 174 477,12 CZK od 02. 09.

2009 do 31. 12. 2009, 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 174 477,12 CZK od 01. 01. 2010 do 30.
06. 2010 a 7,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 174 477,12 CZK od 01. 07. 2010 do zaplatenia
ako aj náhrady trov konania.

Podaním z 27. 06. 2014 však žalobca zobral žalobu čiastočne späť a žiadal priznať sumu 196 275 CZK
spolu s 8,5 % ročne zo sumy 174 477,12 CZK od 02. 09. 2009 do 31. 12. 2009 vyčíslený pevnou sumou
vo výške 4 916,43 CZK, 8 % ročne zo sumy 174 477,12 CZK od 01. 01. 2010 do 30. 06. 2010 vyčíslený

pevnou sumou vo výške 6 921,72 CZK, 7,75 % ročne zo sumy 174 477,12 CZK od 01. 07. 2010 do 31.
12. 2010 vyčíslený pevnou sumou vo výške 6 816,56 CZK,7,75 % ročne zo sumy 174 477,12 CZK od
01. 01. 2011 do 30. 06. 2011 vyčíslený pevnou sumou vo výške 6 705,42 CZK, 7,75 % ročne zo sumy
174 477,12 CZK od 01. 07. 2011 do 31. 12. 2011 vyčíslený pevnou sumou vo výške 6 816,56 CZK, 7,75
% ročne zo sumy 174 477,12 CZK od 01. 01. 2012 do 30. 06. 2012 vyčíslený pevnou sumou vo výške 6

742,47 CZK, 7,50 % ročne zo sumy 174 477,12 CZK od 01. 07. 2012 do 31. 12. 2012 vyčíslený pevnou
sumou vo výške 6 596,67 CZK a 7,05 % ročne zo sumy 174 477,12 CZK od 01. 01. 2013 do zaplatenia.

V tomto podaní žalobca reagoval na výzvu súdu a uviedol, že výšku úroku z omeškania uplatňuje v
zmysle Nariadenia vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb. v znení Nariadenia vlády č. 163/2005 Sb. a
vyčísľoval ho za obdobie od 16. 11. 2007 postupne až do 01. 09. 2009 na sumu 21 418,84 CZK, pričom

konštatujúc, že na vyčíslený úrok z omeškania z úhrad žalovaného bola započítaná suma 412,92 CZK
ostala z vyčísleného úroku z omeškania k 01. 09. 2009 neuhradená suma 21 005,88 CZK a keďže v
pôvodne podanej žalobe titulom úroku z omeškania uplatňoval 49 092,92 CZK zobral žalobu späť v časti
uplatneného úroku z omeškania vo výške 28 087,04 CZK.

Vzhľadom na túto skutočnosť súd podľa § 96 ods. 3 tretia veta O. s. p. konanie vo zvyšku uplatneného

nároku zastavil a rozhodoval o nároku žalobcu tak, ako vyplýval z jeho posledného podania, a to podania
zo dňa 20. 06. 2014.

Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že pohľadávku proti žalovanému nadobudol zmluvou o
postúpení pohľadávok uzavretou dňa 25. 08. 2009 medzi Českou sporiteľňou a.s. so sídlom v Prahe
ako postupcom, a žalobca bol v pozícii postupníka, čím sa stal veriteľom predmetnej pohľadávky proti

žalovanému. Postupca, teda Česká sporiteľňa a.s. so sídlom v Prahe uzatvorila dňa 20. 06. 2007 so
žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 180 000
CZK s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 12,70 % ročne. Žalovaný sa zaviazal splácať istinu úveru
v pravidelných mesačných splátkach po 3 599 CZK. Podľa bodu 9 zmluvy sa zmluvné strany dohodli,
že v prípade omeškania žalovaného so splatením jednej splátky po dobu dlhšiu než 3 mesiace alebo

zaplatením viac než dvoch splátok v dohodnutej dobe, má postupca právo požadovať splatenie celého
zostatku úveru s príslušenstvom. Celkový nedoplatok z predčasne ukončenej zmluvy ku dňu postúpenia
pohľadávky k 01. 09. 2009 predstavoval sumu 174 477,12 CZK na istine, ďalej sumu 21 005,88 CZK na
úrokoch z omeškania za obdobie od 16. 11. 2007 do 01. 09. 2009 a sumu 792 CZK na poplatkoch. Svoje
nároky žalobca opieral o ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. platného v Českej republiky zák. č. 513/1991 Sb.

a o ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. platného v Českej republiky zák. č. 40/1964 Sb. ako aj o vykonávací
predpis k Občianskemu zákonníku upravujúci úroky z omeškania.

Na takto koncipovanej žalobe potom žalobca zotrval v priebehu celého konania.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pretože sa mu ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a to napriek
rozsiahlym šetreniam, ktoré súd urobil na území Slovenskej republiky, kde má trvalé bydlisko a ani v

Českej republike na poslednú známu adresu a preto súd v zmysle ust. § 29 ods. 2 O. s. p. ustanovilžalovanému opatrovníka pre konanie v osobe Mesta Martin, kde mal žalovaný naposledy trvalé bydlisko,
ktorý potom žalované v konaní zastupoval. Opatrovník žalovaného sa však k žalobe ku termínu
pojednávania nevyjadril.

Na pojednávaní dňa 15. 07. 2015 súd vykonal dokazovanie čítaním listín žalobcom pripojených do
súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním mal zistený tento skutkový stav veci:

Je pravdou, že Česká sporiteľňa a. s. so sídlom v Prahe uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere dňa
20. 06. 2007 čísla uvedeného v žalobe, ktorou žalovanému poskytla hotovostný úver vo výške 180 000
CZK, za tam uvedených podmienok. Žalovaný sa zaviazal splácať úver pravidelnými splátkami vo výške
3 599 CZK vždy k 16-temu dňu kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka mala byť zaplatená 16.

07. 2007 a ďalšie splátky mal splácať až do 17. 06. 2013, ktorý bol dňom konečnej splatnosti úveru.
Celková suma, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola 279 807 CZK, čo v súlade so zákonom č. 321/2001 Sb.
o spotrebiteľskom úvere a pre účely tejto zmluvy predstavovala súčet všetkých splátok úverov, vrátane
ceny za správu a vedenie úverového účtu, cenu za prijatie, posúdenie a vyhodnotenie žiadosti o úver
a cenu ďalších poplatkov, ktoré boli dohodnuté. Banka bola oprávnená v nej určenej lehote požadovať

splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom, a to i v prípade, že nebol úver celkovo celý vyčerpaný,
alebo nenastala ešte jeho konečná splatnosť, ak bol žalovaný v omeškaní so splatením jednej splátky
po dobu dlhšiu ako 3 mesiace alebo so zaplatením viac ako 2 splátok v dohodnutej lehote. V úverovej
zmluve boli dohodnuté poplatky za prijatie, posúdenie vyhodnotenie žiadosti o úver vo výške 1 440 CZK
a poplatok za správu a vedenie úverového účtu vo výške 49 CZK mesačne. Ročná percentuálna sadzba

nákladov predstavovala 14,02 % ročne. Počet splátok bol dohodnutý na 72 splátok, úroková sadzba
úveru predstavovala 12,70 % ročne a bola dohodnutá ako nemenná po celú dobu trvania úverovej
zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky Českej sporiteľne a.
s..

Podľa bodu 29 týchto obchodných podmienok, právne vzťahy medzi žalovaným a bankou založené

úverovou zmluvou sa riadia právnym poriadkom Českej republiky.

Spôsob splácania úveru potom vyplýval z výpisu z úverového účtu, ktorý žalobca pripojil do súdneho
spisu. Z výpisu z účtu bolo potom zrejmé, že žalovanému bol úver poskytnutý na zmluve uvedený účet
vo výške 180 000 CZK dňa 20. 06. 2007, avšak žalovaný pomerne skoro ho prestal splácať, pretože
poslednú splátku istiny, avšak už v omeškaní zaplatil 13. 02. 2008 a potom ďalšiu v omeškaní a v nie

stanovenej výške dňa 14. 04. 2008.

Listom zo 14. 05. 2008 preto banka žalovanému oznámila, že jeho dlh ku dňu 10. 05. 2008 predstavoval
sumu 11 325 CZK a žiadal túto sumu zaplatiť najneskôr k 15. 06. 2008. žalovaný bol upozornený, že ak
v danej lehote pohľadávku nezaplatí celý zostatok úveru aj s príslušenstvom sa stane splatným dňom
nasledujúcim po márnom uplynutí predmetného termínu, teda k 16. 06. 2008.

V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by bol žalovaný dlh zaplatil a preto k 16. 06. 2008
bol úver zosplatnený. K tomuto dňu žalovaný na istine žalobcovi dlhoval 174 447,12 CZK.

Je potom nesporné, že žalobca sa stal veriteľom pohľadávky voči žalovanému miesto banky zmluvou
o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrela Česká sporiteľňa a.s. so sídlom v Prahe so žalobcom dňa
25. 08. 2009 v zmysle § 524 a nasl. Obč. zák. platného v Českej republike (zák. č. 40/1964 Sb.). Na

základe tejto zmluvy bola pohľadávka voči žalovanému, ktorá je obsiahnutá v prílohe zmluvy o postúpení
pohľadávok k 01. 09. 2009 postúpená na žalobcu. Pohľadávka bola vyčíslená na sumu 224 362,04 CZK
a pozostávala z istiny vo výške 174 477,12 CZK, bankových poplatkov vo výške 792 CZK a vyčísleným
úrokom z omeškania vo výške 49 092,92 CZK, z ktorých však ako žalobca neskôr uviedol vo svojom
podaní z 20. 06. 2014 uplatňoval len úroky z omeškania vo výške 21 005,88 CZK v zmysle Nariadenia

vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb. v znení Nariadenia vlády Českej republiky č. 163/2005 Sb. a to
vo výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou zvýšenej o 7 % bodov, pričom v každomkalendárnompolroku,poktorútrvaloomeškaniedlžníkabolavýškaúrokovzomeškaniazávislánavýške
repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho
polroka.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu
dôvodná.

Pokiaľ šlo o právomoc súdu Slovenskej republiky na prejednanie tohto sporu medzi právnickou osobou
so sídlom v Českej republike a občanom Slovenskej republiky s trvalým bydliskom na území Slovenskej
republiky, táto je daná na základe článku 16 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. 12. 2000 o
právomocí a o uznávaní a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

Vzhľadom na čas uzavretia úverovej zmluvy medzi predchodcom žalobcu a žalovaným v roku 2007 sa
právny vzťah medzi účastníkmi konania spravuje v zmysle článku 3 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky, otvoreným na podpis v Ríme 19. 06. 1980 (Rímska zmluva) právnym poriadkom
Českej republiky, teda právnym poriadkom, ktorý si zvolili účastníci úverovej zmluvy, pričom použitie
článku 3 ods. 1 Dohovoru nie je vylúčené, vzhľadom na ustanovenie článku 5 ods. 4 písm. b/ Dohovoru.

Preto pri posudzovaní nárokov žalobcu vo vzťahu k žalovanému súd vychádzal z ust. českého právneho
poriadku, ktorým bol predovšetkým Obchodný zákonník platný v čase uzavretia zmluvy na území Českej
republiky, teda zákon č. 513/1991 Sb. a to predovšetkým jeho ustanovenia § 497 a nasl., ktoré upravujú
úverovú zmluvu. V týchto ustanoveniach nachádza právnu oporu nárok žalobcu na zaplatenie istiny
úveru a poplatkov.

Podľa § 497 Obch. zák. platného na území Českej republiky (zák. č. 513/1991 Sb.) zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
čiastky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obch. zák. za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dohodnúť odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák. platného na území Českej republiky, od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
stanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak nie sú úroky takto stanovené je dlžník povinný platiť
obvykle úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v dobe uzatvorenia
zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona je dlžník

povinný platiť úroky vo výške najvyššie prípustnej.

Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac ako dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšej ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať aby dlžník vrátiť
dlžnú sumu aj s úrokmi.

Nárok žalobcu na úroky z omeškania, či už vyčíslené v sume 21 005,88 CZK do 01. 09. 2009 alebo

následne požadované z istiny od 02. 09. 2009, nachádza právnu oporu v ustanovení § 369 ods. 1 Obch.
zák. platného na území Českej republiky v čase omeškania žalovaného, teda v roku 2008.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v platnom znení ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania je dlžník povinný platiť z nezaplatenej
časti úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi práva občianskeho.

V úverovej zmluve bola dohodnutá sadzba úrokov z omeškania vyššia než požadoval žalobca podľa
predpisov občianskeho práva a v Českej republike týmto predpisom je Nariadenie vlády Českej republikyč. 142/1994 Sb. v znení nariadenia vlády Českej republiky č. 163/2005 Sb., v zmysle ktorého výška
úrokov z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou,
zvýšenej o 7 % bodov a v každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka, je výška

úrokov z omeškania závislá na výške repo sadzbe stanovenej Českou národnou bankou a platnej pre
prvý deň príslušného kalendárneho polroka.

Vzhľadom na citované právne predpisy a vyššie uvádzané skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že
žaloba žalobcu po jej čiastočnom späťvzatí je plne dôvodná a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi priznal právo na náhradu
účelne vynaložených trov konania. Žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania vyčíslením zo dňa

15. 07. 2015, kde pri uplatňovaní náhrady za súdny poplatok a za trovy právnych služieb vychádzal
z hodnoty sporu 224 362,04 CZK a neprihliadol na skutočnosť, že pred prvým pojednávaním vo veci
samej, obmedzil žalobný návrh na sumu 196 275 CZK, bez toho, aby na tom akýkoľvek podiel viny niesol
žalovaný. Preto za účelne vynaložené trovy konania je možné považovať podľa presvedčenia súdu len
tie, ktoré slúžia k uplatneniu nároku na zaplatenie istiny 196 275 CZK, čomu zodpovedá náhrada za

súdny poplatok vo výške 459 €.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcom uplatňovaný nárok po čiastočnom zastavení konania zodpovedá
sume 7 652,94 € s prihliadnutím na kurz Českej koruny ku dňu podania žaloby 25,647 CZK za 1 €.

Sadzba tarifnej odmeny vzhľadom na takto uplatňovaný nárok potom predstavuje sumu 237,34 € za
jeden úkon. Žalobca má nárok na trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a trovy právneho zastúpenia
pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za 3 úkony právnej služby po 237,34 € (prevzatie a príprava
zastúpenia a spísanie žaloby v roku 2013) a účasť na pojednávaní dňa 15. 07. 2015. Za úkony právnej
služby vykonané v roku 2013 patrí právnemu zástupcovi žalobcu aj náhrada režijného paušálu vo výške
7,81€azaúkonvykonanývroku2015mupatrírežijnýpaušálvsume8,39€zajedenúkon.Spolus20%

DPH potom trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 883,24 €. Spolu s náhradou za súdny poplatok
v sume 459 € potom celková náhrada účelne vynaložených trov konania pre žalobcu predstavuje sumu
1 342,24 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.