Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 15, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/102/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114213354
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4114213354.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.
Dany Kálnayovej a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so
sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: Q. D., bydlisko: R.-H. J., I. XXX/
XX, o zaplatenie 1231,13 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 5. novembra 2014 pod č.k. 19C/147/2014-39 v spojení s opravným uznesením zo dňa
14. novembra 2014 pod č.k. 19C/147/2014-45 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, v časti určenia neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 936,14 spolu s
8,25% úrokom z omeškania ročne od 02.05.2014 všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku
žalobu zamietol. Určil, že zmluvná podmienka dojednaná v bode 54 Zmluvy o úvere č. 4106064430
zo dňa 15.06.2011- ročný úrok vo výške 35,69% je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. O trovách
konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho
písomného rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal svojho nároku titulom uzavretia zmluvy o
úvere s odporcom dňa 15.06.2011, na základe ktorého požičal odporcovi 1.023,30 eura na zakúpenie
tovaru a odporca sa zaviazal úver splácať v 24 mesačných splátkach vo výške 65,33 eura počnúc prvou
splátkou dňa 15.07.2011, lehotou splatnosti 22.06.2013, s úrokmi 35,69 % ročne a RPMN vo výške
42,9 %. Dojednané úroky považoval za neprimerane vysoké a odporujúce dobrým mravom, pretože
priemerná úroková sadzba pre domácnosti-spotrebiteľské úvery bola v čase uzavretia zmluvy vo výške
12,90 % ročne, preto ju vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku. O trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods.2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ napadol rozsudok v zákonnej lehote odvolaním. Odvolanie zdôvodnil ust. § 205 ods. 2
písm. d/, f/, § 221 ods.1 písm. f/ OSP a namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových
zistení, nesprávneho právneho posúdenia a namietal vady konania. Z obsahu odvolania vyplýva, že
navrhovateľ nesúhlasil s rozhodnutím súdu v časti určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a s tým
spojenej zamietajúcej časti rozsudku, týkajúcej sa úroku z úveru. Uviedol, že odporca sa zaviazol splácať
úver po 65,33 eura, z čoho prestavoval úrok sumu 22,69 eura. Uvedená suma je primeraná odplata za
poskytnutý úver. Úver prestavuje jeho odmenu ako veriteľa a na krytie rizika veriteľa, spojené náklady
so získaním zdrojov financovania úverov. Poskytovanie úverov bankami a nebankovými subjektami
je odlišné, čo sa odráža vo vyššej úrokovej sadzbe. Poukázal na novelu zákona č. 129/2010 Z.z. a
ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého mal súd zohľadňovať finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru záväzku spotrebiteľa, objem poskytnutých finančných prostriedok, lehotu

splatnosti .Poukázal na rozhodnutie KS v Prešove z roku 2008, v ktorom síce považoval dohodu o
úrokoch nad 13,84% ročne za absolútne neplatnú, ale určil primerané úroky. Z uvedených dôvodov
žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania a v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti odvolania § 205 a nasl. OSP, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods.
1 OSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, lebo odvolací súd nezistil výnimky §
213 ods. 2-7 citovaného ustanovenia (§ 213 ods. 1 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa
§ 219 OSP ako vecne správny potvrdil.

Predtým ako odvolací súd skúmal rozhodnutie z hľadiska jeho vecnej správnosti, podrobil rozhodnutie
skúmaniu a konanie z hľadiska navrhovateľom namietaných vád konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/
OSP.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221ods.1 písm. f/ OSP) sa rozumie taký závadný postup
súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizáciu tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu
poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle citovaného ustanovenia ide najmä
vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje
ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06).

Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a
použití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil,
že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým
princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl.
6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne
vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 132 a §157 ods. 1 OSP m. m. I.
ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo
uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 OSP) musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej.

Navrhovateľ v dôvodoch odvolania neuviedol, k akým vadám konania došlo pred súdom prvého stupňa,
iba všeobecne namietol vady konania citáciou § 221 ods.1 písm. f/ OSP. Odvolací súd po preskúmaní
konania pred prvostupňovým súdom nezistil žiadne vady konania, ktorými by prvostupňový súd odňal
navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, preto preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219
OSP potvrdil.

Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1 OSP).

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP) - tzv.
skrátená forma odôvodnenia. Odvolací súd môže podľa tohto ustanovenia postupovať, ak sú splnené
dve podmienky: a/ výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia je vecne správny, b/ odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Treba dodať, že aplikáciou § 219
ods. 2 OSP odvolací súd vyjadruje nielen svoj záver, že napadnuté rozhodnutie a jeho odôvodnenie
považuje za vecne správne, ale zároveň (i keď bez výslovného vyjadrenia) aj záver, že námietky
vznesené účastníkom konania v odvolaní nie sú dôvodné, právne významné alebo spôsobilé spochybniť
správnosť záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odvolací sa súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom súdu prvého stupňa a jeho právnymi
dôvodmi. Prvostupňový súd správne a podrobne poukázal na poskytnuté plnenie zo strany navrhovateľa
a odporcu, správne sa vyporiadal s úrokovou sadzbou a určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky.
Úverová zmluva bola uzavretá 15.06.2011. Navrhovateľ v odvolaní poukázal na ustanovenie § 53
ods. 6 OZ, ktorú priniesol zákon č. 129/2010 Z.z. a zaviedol novú úpravu spotrebiteľského úveru. Pre
všetky zmluvy o odplatnom poskytnutí peňažných prostriedkov zaviedol, že odplata nesmie podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. V praxi ide o odplatu požadovanú bankami za spotrebné úvery v obdobných prípadoch bez
ohľadu na to, ktorý subjekt poskytuje peňažné prostriedky. Posledná úprava bola vykonaná zákonom č.
106/2014 Z.z. upravujúca najvyššiu prípustnú mieru odplaty. Pojem odplata zahŕňa akékoľvek náklady
spojené s poskytnutím úveru, úroky, poplatky za poskytnutie úveru, pravidelné poplatky. Najvyššia
prípustná výška odplaty je stanovená v závislosti od rozhodujúcej referenčnej sadzby bankových úverov
a pôžičiek a určenie najvyššej prípustnej výšky odplaty sa odvíja od násobku priemeru úrokových
sadzieb, za ktoré banky poskytujú spotrebné úvery. Prvostupňový súd správne vychádzal z priemerných
úverových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, spotrebiteľských úverov pre
domácnosti v čase uzavretia zmluvy v roku 2011 - 12,90 eura. Dojednaný úrok z úveru 3-násobne
prevyšoval bankový úrok, preto správne vyhlásil dojednanie účastníkov konania v času úroku z úveru
za neprijateľnú zmluvnú podmienku a v tejto časti žalobu zamietol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím
stotožnil.

V priebehu odvolacieho konania oznámil vstup do konania vedľajší účastník na strane odporcu
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov podaním doručeným súdu 24.11.2014. Odporcovi v súlade s
ustanovením § 93 platným do 31.12.2014 bola doručená výzva na oznámenie, či súhlasí so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane. Výzvu prevzal 06.05.2015, v stanovenej lehote 10 dní
na ňu nereagoval.

Podľa § 93 platného do 31.12.3014 ods. 1 - ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Ods. 2 - ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu

Ods. 3 - do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Ods. 4 - v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za
seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje

posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností .

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a tiež v súlade s názormi
prezentovanými v odbornej právnickej literatúre (viď Jaroslav Krajčo a kol., Občiansky súdny poriadok -
Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion, 2010) predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a/
výzva účastníka konania alebo podnet vedľajšieho účastníka konania, b/ uvedenie na strane ktorého
účastníka bude vedľajší účastník vystupovať, c/ preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na

výsledku sporu (ak nejde o prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež
ďalej), d/ rozhodnutie súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku
neprípustnosti vedľajšieho účastníctva), e/ súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník
konania, f/ súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak
podnet na vstup dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania. Ak
účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi
s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil,
či vstupuje do konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci
jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné
oznámenie alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa
nevyžaduje rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania
v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno
nútiť, aby sa stal vedľajším účastníkom konania. Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie
účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak
niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy,
keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu,
ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

Zákonným predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje
ustanovenie § 93 ods. 1 OSP je právny záujem vedľajšieho účastníka na úspechu účastníka, na
strane ktorého vstúpil do konania. Vedľajší účastník pomáha v konaní hlavnému účastníkovi a podporuje
ho; poskytovaním pomoci navrhovateľovi alebo odporcovi sleduje ich záujmy, robí tak ale s cieľom
prispieť k ochrane aj svojich práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov. Vedľajší účastník sa usiluje dosiahnuť procesný úspech ním podporovaného
účastníka, lebo výsledok sporu nepriaznivý pre účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje,
sa nepriaznivo prejaví aj na jeho (vedľajšieho účastníka) právnych pomeroch.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP zákon nestanovuje ako podmienku účasti
tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu
(§ 93 ods. 1 OSP) tu vyplýva priamo zo zákona (viď tiež Števček/Ficová a kol. Občiansky súdny poriadok
- Komentár, Nakladatelství C. H. Beck, 2009, str. 238). V prípade takejto právnickej osoby je pre jej
procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv,
o ktoré v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na
niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho
účastníka. Jedným z takých osobitných predpisov je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, ktoré bolo účinné do 31. decembra 2012 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“). V
zmysle § 25 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená
na ochranu spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo
veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou
jeho činnosti.

V oboch prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 OSP je
podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na
strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať (viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho
účastníctva, konkrétne písm. f/). Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný
vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93
OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek
nesúhlasu „ním podporovaného“ účastníka; svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník
nemusí ani odôvodňovať. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný
niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného)
účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním
poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za
každých okolností súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého
sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník
poskytovať (hlavnému) účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce

vedľajší účastník vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším
účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do
konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce
vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom
do konania. Treba mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a
povinností môže vedľajší účastník v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať
do priebehu konania a ovplyvňovať ho. Účastník konania má preto právo svojím nesúhlasom zabrániť
tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní
si neželá. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup
vedľajšie účastníka do konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený.

V zmysle vyššie uvedeného zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi
účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa
k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so
vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Odporca neprejavil vôľu so vstupom vedľajšieho účastníka
do konania, vedľajší účastník okrem oznámenia vstupu do konania vo veci neurobil žiaden úkon, preto
odvolací súd na podanie o vstupe do konania vôbec neprihliadal.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 s súlade s § 151 ods. 1
veta prvá OSP a odporcovi úspešnému v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov konania, pretože
si ich neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.