Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 9, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/631/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613235395
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7613235395.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a sudcov JUDr. Ľuboš

Kunaya a JUDr. Anny Slovinskej v právnej veci žalobcu COFIDIS, a.s., so sídlom v Bratislave, Suché
mýto 1, IČO: 36 816 337, zastúpeného Advokátkou kanceláriou Antovszká, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Žabotova 2/B, IČO: 36 866 881, proti žalovaným 1. Ľ. V., C.. XX.XX.XXXX a 2. V. V., C.. XX.XX.XXXX,
obom bývajúcim v O. D., D. Č.. XXX/X, o zaplatenie 796,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 6.2.2014, č. k. 4C 14/2014-48, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves(ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu

proti žalovanej v 2. rade, konanie proti žalovanému v 1. rade zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať
žalovaných zaplatiť mu sumu 796,50 eura (ktorá pozostávala z úveru 706,12 eura, úroku z poskytnutého
úveru vo výške 81,60 eura a poplatkov z omeškania so splácaním úveru vo výške 8,78 eura).

Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca a žalovaní uzavreli dňa 31.3.2008 Zmluvu o revolvingovom
úvere č. 70120719, na základe ktorej im bol poskytnutý úverový limit 20.000,-Sk (664 eur) na jej bankový
účet. Po poskytnutí úveru v sume 40.000,-Sk a minimálna mesačná splátka v zmluve uvedená nebola,
ďalšia časť zmluvy je nečitateľná bez technickej pomôcky, lebo je písaná drobným písmom, čo platí aj

pri žalobcom predložených Všeobecných obchodných podmienkach žalobcu (ďalej len VOP). Zo zmluvy
niejezrejmýdátumpodpísaniazmluvyžalovanýmiaanimiestopodpisu,lebotietoúdajesapripodpisoch
žalovaných nenachádzajú. Zmluva neobsahuje údaj o RPNM a to ani vo forme výpočtu, potrebného
pri revolvingových úveroch. Ešte drobnejším písmom je v ľavej dolnej časti uvedený údaj 2,4%, čo má
byť úrokovou sadzbou a odkaz na čl. 5.4. VOP. Len z predložených dokladov - výpisov bolo zistené,
že mesačná splátka bola realizovaná vo výške 53,08 eura, debetný a kreditný stav bol realizovaný v
októbri 2013 a za rok 2008, pričom sa sumy uvádzajú v eurách a nie slovenských korunách. Žalobca

uvádza, že žalovaní prečerpali celkovo sumu 1.847,76 eura a na úvere uhradili celkovo 2.602,11 eura.
Žalobca odstúpil od zmluvy listom zo dňa 28.6.2012 (doručené len žalovanej v 2. rade). Úver bol riadne
splácaný až do februára 2013.

Súd prvého stupňa zastavil konanie proti žalovanému v 1. rade v zmysle ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p.,
lebo mal preukázané, že tento zomrel dňa 13.2.2013, t. j. ešte pred podaním žaloby na súd.Po citácii § 52 ods. 1, 2, 3, 4 , § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 4 ods. 2 zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch súd konštatoval, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá
spotrebiteľská zmluva, právne vzťahy medzi účastníkmi sa riadia preto ustanoveniam Občianskeho

zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd poukázal na to, že medzi účastníkmi konania bola
uzavretá revolvingová zmluva, ktorá neobsahuje údaj o RPMN, preto sa považuje za bezúročnú a bez
ďalších poplatkov. Žalovaní uhradili žalobcovi sumu 2.602,11 eura pri čerpaní 1.847,76 eura, zaplatili
teda podstatne vyššiu sumu, než aká im bola žalobcom poskytnutá titulom úveru, preto súd žalobu
zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p., lebo žalovanej trovy

konania nevznikli a žalobca nemal úspech.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť rozsudok a vrátiť
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po citácii § 2 písm. b/, c/ zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. zák.“) a §
273 Obch. zák. uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným (neuvádzal oboch) bola uzavretá Zmluva o
revolvingovom úvere, žalovaný podpisom zmluvy potvrdil, že sa so Zmluvou o úvere oboznámil, že s

ňou súhlasí a že berie na vedomie „Všeobecné obchodné podmienky“, ktoré sú vytlačené na „rubovej“
strane tlačiva Zmluvy o úvere, a prílohy 1 až 4 sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere. Poznamenal,
že žalobca žalovaného (dostatočne) upozornil na nevyhnutnosť preštudovania si nielen zmluvy, ale aj
jej neoddeliteľných súčastí. Žalobca má za to, že uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere so žalovanou
spĺňa všetky náležitosti uvedené v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere ku dňu uzavretia

zmluvy. V zmluve, resp. všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť,
je uvedený vzorec pre výpočet RPMN, informácie o úrokovej sadzbe, poplatkoch. Zmluva o úvere je tzv.
„absolútnym obchodom“ a napriek tomu, že ide o spotrebiteľský úver, všeobecné obchodné podmienky
tvoriasúčasťzmluvyoúvere.Namietalzáversúduotom,žeúvermábyťpovažovanýzabezúročnýabez
poplatkov, ako za príliš formalistický pretože všetky náležitosti zmluvy potrebné z hľadiska ustanovenia

§ 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú uvedené v neoddeliteľných súčastiach zmluvy..

Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal vec na základe žalobcom podaného odvolania podľa
ust. § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Preskúmal rozsudok ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods.1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcuniejedôvodné.Verejnévyhlásenierozsudkubolovzmysle§156ods.1O.s.p.riadneoznámené.

Odvolateľ uviedol odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také

skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logicky rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo

malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až 135 O.s.p..K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na

správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práve ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba zamietnutá, nemožno vytknúť, žeby súd vzal do

úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak
nevyšli za konania najavo, žeby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo žeby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne žeby výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení
§ 133 až 135 O.s.p., alebo žeby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia,
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Súdprvéhostupňavykonaldokazovanievdostatočnomrozsahu,náležitezistilskutkovýstavavykonané
dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p.. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na
ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a
preto odvolací súd rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, ako aj vo výroku o náhrade trov
konania ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Vecne správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, ktorým bola
žaloba zamietnutá. S týmito dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje
(§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolacie námietky žalobcu boli už predmetom dokazovania pred súdom prvého stupňa a súd prvého
stupňa sa s nimi náležite vyporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v

odvolaníneumožňujúodvolaciemusúduprijaťinézávery,aniesúspôsobiléspochybniťvecnúsprávnosť
napadnutého rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu, odvolací súd
uvádza :

S názorom žalobcu, že podpisom zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 31.3.2008 sa Všeobecné

obchodné podmienky žalobcu (COFIDIS, a.s.) stali súčasťou zmluvy a sú záväzné pre obe zmluvné
strany, nie je možné súhlasiť.

Obchodný zákonník v § 273 ods. 1 uvádza, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na Všeobecné obchodné podmienky, (ďalej len „VOP“), vypracované odbornými alebo záujmovými
organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu

známe alebo k návrhu priložené. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku však podobné
ustanovenia ako v § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka neobsahuje, okrem § 788 ods. 3 OZ, v prípade
poistnej zmluvy. Časť zmluvy uzavretá podľa Občianskeho zákonníka, preto (okrem poistnej zmluvy)
nemôže byť určená púhym odkazom na VOP. Rovnako tento záver platí aj o zmluve spotrebiteľskej,
ktorá je svojou povahou zmluvou občianskoprávnou.

Z vyššie uvedeného je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že v ostatných prípadoch zmlúv
uzavretých podľa Občianskeho zákonníka (vrátane spotrebiteľskej zmluvy), je vylúčené, aby sa
všeobecné zmluvné podmienky bez ďalšieho stali súčasťou zmluvy. Z uvedeného vysvitá, že v prípade,
pokiaľ sa zmluvné strany dohodnú na tom, že pre daný zmluvný vzťah sa budú aplikovať dojednania
obsiahnuté vo VOP, tieto sa nemôžu bez ich podpísania zmluvnými stranami stať súčasťou zmluvy.Pre dodržanie podmienky písomnej formy zmluvy je nutné, aby takéto VOP boli účastníkmi zmluvného
vzťahu podpísané.

V prejednávanej veci Všeobecné obchodné podmienky žalobcu neboli zmluvnými stranami (ani

žalovanými) osobitne podpísané a tak sa nestali súčasťou zmluvy, ako sa nesprávne domnieva žalobca.
V uzavretej zmluve o revolvingovom úvere neboli dojednané žiadne poplatky alebo úroky a tak žalobca
mal nárok iba na zaplatenie istiny, tak ako to správne uzavrel súd prvého stupňa.

Vzhľadom na to, že žalovaní čerpali finančné prostriedky v celkovej výške 1.847,76 eura a na úhradu
tejto sumy zaplatili 2.602,11 eura, uhradili v prospech žalobcu viac, než predstavoval ich „dlh“, a preto
vecne správne súd rozhodol, keď žalobu žalobcu zamietol proti žalovanej v 2. rade. Je vecne správne aj

jeho rozhodnutie o zastavení konania proti žalovanému v 1. rade, lebo ešte pred začatím konania stratil
spôsobilosť byť jeho účastníkom a ide o prekážku konania, ktorú nemožno odstrániť.

Odvolateľ v odvolaní poukázal aj na skutočnosť, že Zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená
v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov (platného v čase uzavretia zmluvy o úvere) a ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb.

(Obchodného zákonníka).

Zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou, riadiacou sa okrem ustanovení zákona
o spotrebiteľských úveroch aj príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, aj keď tento v
čase jej uzavretia (dňa 26.11.2008) za spotrebiteľské zmluvy považoval len kúpnu zmluvu, zmluvu
o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona, a zmluvu podľa § 55 OZ,

ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Charakter
predmetnej zmluvy totiž nemožno posudzovať len podľa predpisov slovenského právneho poriadku, ale
aj podľa práva Európskej únie, nakoľko v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy bola Slovenská republika
členským štátom Európskej únie. Z tohto členstva jej okrem iného vznikla povinnosť rešpektovať všetky

právne akty, prijaté orgánmi zriadenými Zmluvou o založení Európskych spoločenstiev a Zmluvou o
Európskej únii, a to aj tie, ktoré boli prijaté pred dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.
Takýmto právnym aktom je aj Smernica Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách.PrivýkladetejtoSmerniceEurópskysúdnydvorvoviacerých
rozhodnutiach konštatoval, že je v rozpore s cieľmi smernice, ak vnútroštátna právna úprava bráni plné

uplatnenie práv spotrebiteľa (viď napr. v rozsudku vo veci sp. zn. C-473/00 Cofidis). Zároveň podľa
Smernice Rady č. 93/13/EHS súd členského štátu, ako vnútroštátny súd, ex offo musí posúdiť, či zmluva
podľa svojho obsahu je spotrebiteľskou, aj napriek tomu, že je pomenovaná inak, alebo zmluvné strany
jej obsah dohodli podľa iného právneho predpisu, napríklad Obchodného zákonníka.

V prejednávanej veci nie je sporné, že žalobca je dodávateľom služby - poskytovanie úverov - čo

vyplýva aj z predmetu jeho činnosti zapísaného v obchodnom registri. Žalovaná pri uzatváraní Zmluvy
o revolvingovom úvere vystupovala ako fyzická osoba a zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva,
že konala s cieľom smerujúcim (vzťahujúcim sa) k ich obchodu, povolaniu alebo podnikaniu (viď čl. 2
písm. a/, písm. b/ Smernice Rady č. 93/13/EHS). Zmluva bola predtlačená na vopred pripravovanom
formulári, ktorý žalobca bežne používal v rámci svojej obchodnej činnosti. Je teda nepochybné, že

právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými je vzťahom spotrebiteľským, a preto je naň potrebné
aplikovať ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa, teda Smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, odvolací súd
napadnutý rozsudok, ktorým bola žaloba zamietnutá, ako aj vo výroku o náhrade trov konania ako vecne

správny potvrdil.Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 142 ods. 1 O.s.p., a § 151 ods. 1 O.s.p..

Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, a tak mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí.

Žalovaná mala úspech v odvolacom konaní, ale nepodala návrh na priznanie trov odvolacieho konania,
a preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.