Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/468/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215592
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712215592.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.02.2014
č.k. 19C/167/2012-37 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy titulom nesprávneho úradného postupu.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že dňa 22.12.2010 vo veci 12Er/603/2010
mu bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci
žalobcu proti povinnej L. U. o vymoženie 453,- eur s prísl. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo

vydané 10.01.2011. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy na tom základe,
že exekučný súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Na základe
uvedeného zistenia a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že nárok žalobcu
nie je dôvodný, pretože poverenie bolo vydané 3 dní po zákonom stanovenej lehote a nie 5 mesiacoch,
ako tvrdil žalobca. Súd v tejto súvislosti poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa
ktorého lehota 15 dní na poverenie na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul, ktorým
je rozhodcovský rozsudok. V uvedenej veci bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, preto

vydanie poverenia nie je viazané na 15 dňovú lehotu. Ďalej bol súd prvého stupňa toho názoru, že
žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody podľa
zákona č. 514/2003 Z.z., a to predbežné prerokovanie nároku už príslušným orgánom. Žalobca do spisu
nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by takýto nárok si u žalovanej uplatnil a kedy a dokazovanie odkázal
na spis Ministerstva spravodlivosti SR. Súd nevidel akceptovateľný dôvod, prečo by doručenie žiadosti
o predbežné prerokovanie návrhu mal dokazovať súd alebo žalovaný. Nejde o listinný dôkaz, ku ktorému
nemal žalobca prístup alebo ktorý by mu nemohol byť sprístupnený. Ak si žalobca neponechal kópiu

žalobcu, sám sa dostal do dôkaznej núdze a z tohto dôvodu nemôže prenášať dôkaznú povinnosť na
súd alebo na druhého účastníka konania. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa konštatoval, že
nárok žalobcu na náhradu škody nebol uplatnený v súlade s podmienkami na uplatnenie tohto nároku
podľa zákonu č. 514/2003 Z.z. a nie je daný ani samotný základ nároku žalobcu, ktorým mali byťtvrdené prieťahy exekučného súdu. Súd preto návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy
ako nedôvodný zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. avšak vzhľadom na to, že
úspešná žalovaná trovy konania nevyčíslila v lehote 3 pracovných dní, súd jej ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvého

stupňa, že žalobca ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s písomným
vyjadrením žalovanej k žalobe a toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej.
Takýto postup súdu prvého stupňa porušil jeho základné právo na kontradiktórny súdny proces, ale aj
priamo ust. § 114 ods. 2 O.s.p. osobitne za situácie, keď súd vo veci neuskutočnil ústne pojednávanie
s prítomnými účastníkmi konania. Navyše žalovaná vzniesla námietku premlčania a na túto námietku
nedal súd žalobcovi možnosť akokoľvek pre vyhlásením rozsudku reagovať. Žalobca ako strana konania

nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v
exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť sa. Nemal sa možnosť vyjadriť
ani k dôkazom a tvrdeniam, nebol oboznámený s ich obsahom a nemal možnosť navrhnúť dôkazy na
podporu svojich tvrdení. V danej veci navyše nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V
prípade, že súd na základe informácie o skutkových a právnych okolnostiach, ktorými disponuje, alebo

s ktorými sa oboznámil v dôsledku dokazovania vykonaného ex offo zistil, že existuje okolnosť brániaca
vydať pre žalobcu pozitívne rozhodnutie, mal o tom informovať účastníkov konania a umožniť im, aby
sa k tomu kontradiktórne vyjadrili. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie
je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.
Navyše podľa názoru odvolateľa vo veci rozhodoval sudca, ktorého vylúčenie žalobca navrhol, teda táto

skutočnosť vyvoláva objektívne pochybnosti o nedostatku nestrannosti sudcov okresného súdu, napriek
rozhodnutiu krajského súdu o tom, že sudca prejednávajúci danú vec nie je vylúčený. V tej súvislosti
poukázal na iné rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, ktorý vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu
Dunajská Streda (rozhodnutie zo dňa 17.10.2012 sp.zn. 11NcC/46/2012-24). Takýto postup súdu je
v rozpore s judikatúrou ÚS SR a ESĽP. Žalobca podal aj ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho

práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Súd prvého
stupňa sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie
rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Je
nepochybné, že žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup bol v konaní jednoznačne preukázaný, súd
bol bezdôvodne nečinný a tak spôsobil zbytočné prieťahy v konaní a nerozhodol o návrhu žalobcu v

zákonnej lehote. V napadnutom rozhodnutí sa súd prvého stupňa nevyporiadal so všetkými vytýkanými
zložkami nesprávneho úradného postupu, preto jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania

v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.

Žalobcapodľaobsahuodvolanianamietaodvolaciedôvodypodľaust.§205ods.2písm.a/,c/af/O.s.p.,
teda že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/, súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacísúdpopreskúmaníobsahuspisudospelkzáveru,žepokiaľžalobcavodvolanínamietalpostup
súdu z hľadiska porušenia procesno-právnych predpisov, nie je jeho odvolanie dôvodné. Rovnako nie
je jeho odvolanie dôvodné ani pokiaľ toto oprel o dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p.

Námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia tiež nie je opodstatnená.

Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje stručné a výstižné prednesy účastníkov, dôkazy, o ktoré
súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti,ktoré mal za preukázané, ako aj právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných
zákonných ustanovení. Súd prvého stupňa taktiež vysvetlil akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil. Napadnuté rozhodnutie preto netrpí takou vadou konania, ktorá by mala za následok zrušenie

rozhodnutia prvostupňového súdu (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd nezistil, že by postupom
prvostupňového súdu či už v konaní alebo rozhodnutím sa účastníkovi konania - žalobcovi odňala
možnosť konať pred súdom z dôvodov ním v odvolaní uvedených.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu,

vykonanie ďalších dôkazov účastníci konania ani nenavrhli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. §
132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu
vyvodilajsprávnyprávnyzáver,pričomrozsudokajnáležiteodôvodnil,pretoodvolacísúd jehorozsudok
ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací

súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli
najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu
nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa tvrdení o splnení predpokladov pre vznik nároku na náhradu

majetkovejanemajetkovejujmyvzmyslezák.č.514/2003Z.z.,rovnakoakotvrdilajvkonanípredsúdom
prvého stupňa, nie sú opodstatnené.

Odvolací súd v tej súvislosti poukazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý
svoje úvahy o nesplnení zákonných podmienok na náhradu škody v prejednávanej veci podrobne

rozviedol s poukazom na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a príslušné
zákonné ustanovenia, podľa ktorých vec právne posudzoval.

Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvého stupňa sa v konkrétnostiach dopustil viacerých omylov, keď
konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, nemá svoj podklad vo

vykonanom dokazovaní. Rovnako ani tvrdenie žalobcu, že nesprávny úradný postup v danom prípade
bol jednoznačne preukázaný. Navyše odvolacie námietky žalobcu v tomto smere sú všeobecného
charakteru, bez uvedenia konkrétnych pochybení, ktorých sa súd prvého stupňa mal dopustiť.

Pokiaľ ide o namietané procesné pochybenia súdu prvého stupňa, odvolací súd udáva nasledovné:

Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti
konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti
rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a

oprávnených záujmov.

Namietané procesné pochybenie súdu prvého stupňa, že žalobca nebol pred vynesením rozsudku
oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému
dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť sa.

Z obsahu spisu totiž vyplynulo, že žalovaná po doručení žaloby sa písomne vyjadrila podaním zo dňa
21.10.2013 (č.l. 12 a nasl. spisu). Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že žalobca cestou svojho právneho
zástupcu bol zo strany súdu prvého stupňa predvolaný na pojednávanie dňa 19.02.2014, ktoré prevzal
dňa 10.02.2014 (doručenka na č.l. 31 spisu). Súd prvého stupňa pojednával a rozhodol vo veci dňa

19.02.2014 v neprítomnosti žalobcu (rovnako aj žalovanej) v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Žalobca sa na
pojednávanie nedostavil a nepožiadal ani o odročenie pojednávania.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti

takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).Podľa názoru odvolacieho súdu správny bol postup súdu prvého stupňa, pokiaľ v zmysle § 101 ods. 2
O.s.p. pojednával a vo veci rozhodol, ak riadne predvolaný žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a
svoju neúčasť neospravedlnil.

Pokiaľ teda súd prvého stupňa konal a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu podľa ust. §
101 ods. 2 O.s.p., neodňal týmto svojim postupom žalobcovi možnosť konať pred súdom.

Pokiaľ sa žalobca na pojednávanie dňa 19.02.2014 nedostavil, takýmto spôsobom sa sám vzdal

možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a realizovať svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou
na tomto pojednávaní. Z toho vyplýva, že zásada kontradiktórnosti konania a ani práva žalobcu na súdnu
ochranu v tomto smere porušené neboli.

Vyššie uvedené závery sa týkajú aj odvolacej námietky žalobcu, ktorý vytkol súdu prvého stupňa, že
nebol oboznámený so súdom vykonanými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému

dokazovaniu sa nemal možnosť vyjadriť. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.02.2014 totiž
vyplynulo, že dokazovanie listinami bolo vykonané súdom prvého stupňa v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p.

Nenáležitá je odvolacia námietka žalobcu, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, keďže v danom prípade pojednávanie nariadené bolo a žalobca svojou nedôvodnou

neprítomnosťou na pojednávaní sám zapríčinil, že nemohol uplatniť svoje procesné práva.

Rovnako nenáležitá je aj námietka žalobcu o vykonaní dokazovania listinami, ktorých pôvod nie je
z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že súd prvého stupňa
vykonal dokazovanie listinami obsiahnutými v spise Okresného súdu Michalovce, vedeného pod sp. zn.

12Er/603/2010. Táto skutočnosť vyplýva aj z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.02.2014.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo všetkých jeho výrokoch podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p.
Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania jej však nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnila,
preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.