Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/112/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010231
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5814010231.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanej

E. Z., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
XX.XX.XXXX v I., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná E. Z., nar. XX.XX.XXXX v Y. W., trvale bytom K. č. XXXX/XX, Y. W., rozvedená, bez
pracovného pomeru, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e

dňa XX.XX.XXXX v nezistenom čase najneskôr do 13.00 hod. počas návštevy v byte č. XXX/X na L. ulici
v obci E. využila čas, keď ostala sama v kuchyni, vošla do spálne a z hornej zásuvky komody odcudzila
retiazku z bieleho kovu s príveskom z bieleho kovu v tvare kvetu, retiazku z bieleho kovu s príveskom v
tvare srdca, dve zlaté obrúčky, sponu na kravatu zo žltého a bieleho kovu, zlatú retiazku s príveskom v
tvare ruky, ktorá drží biele sklíčko a príveskom v tvare srdca, zlatý prsteň s červeným kameňom, zlatú
retiazku, zlatý prívesok s fotografiou v tvare srdca, čím B. X., nar. XX.XX.XXXX spôsobila škodu vo
výške 691,- €,

t e d a

si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a spôsobila tak malú škodu,

t ý m s p á c h a l a

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Trestného zákona, na
trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody obžalovanú z a r a ď u j
e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryNámestovopodaldňaXX.X.XXXXobžalobunaE.Z.preskutok,právne
kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona.Podanú obžalobu súd prejednal na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa XX. 4. XXXX. Obžalovaná
na hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku
urobila vyhlásenie, že je vinnou zo spáchania skutku, ktorý jej kladený za vinu obžalobou. Na všetky

ustanovenia v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, ktoré jej súd prečítal,
obžalovaná odpovedala, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý jej je kladený za vinu, bola poučená
osvojichprávach,najmäoprávenaobhajobu,rozumieprávnejkvalifikácii,bolaoboznámenástrestnými
sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený jej za vinu a dobrovoľne sa priznala a uznala
vinu za žalovaný skutok. Prokurátor, obhajca a poškodený k vyhláseniu obžalovanej nemali námietky.

Súd vyhlásenie obžalovanej o vine prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal
spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Súd nemal pochybnosti, že obžalovaná svojím konaním naplnila znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods.
1 Trestného zákona. Po subjektívnej stránke konala v priamom úmysle, chcela spôsobom uvedeným v
Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom (§ 15 písm. a/ Tr. zák.).

Poškodený B. X. sa nepripojil s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu.

Prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že
sa jej zmocní a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu.

Podľa § 130 ods. 4 Trestného zákona pod prisvojením veci sa na účely tohto zákona rozumie odňatie
veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou
nakladať ako s vlastnou vecou.

Podľa § 124 ods. 1 Tr. zák. škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny
úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s
trestným činom, bez ohľadu na to, že či ide o škodu na veci alebo na právach.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.

Podľa § 126 ods. 1 Tr. zák. pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola
predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť,
vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na
uvedenie veci do predošlého stavu.

Výška škody bola stanovená na podklade odborného vyjadrenia (na č.l. 34) na sumu 691,- Eur.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4,
Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol

podľa § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich
okolností. Súd v prejednávanej trestnej veci konštatoval, že na strane obžalovanej existuje rovnaký
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Obžalovanej priťažuje okolnosť, že už bola za trestný čin
odsúdená (§ 37 písm. m/ Tr. zák.) a poľahčujúcou okolnosťou je, že sa k trestnému činu priznala svoje
konanie oľutovala (§ 36 písm. l/ Tr. zák.). Vzhľadom na osobu obžalovanej, jej kriminálnu minulosť, v

minulosti sa opakovane dopúšťala trestnej činnosti prevažne majetkového charakteru (v registri trestov
má celkom 11 záznamov, z toho 8 záznamov pre majetkovú trestnú činnosť, v jednom prípade Okresná
prokuratúra Y. Mikuláš dňa XX.X.XXXX vo veci prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák.
rozhodla o podmienečnom zastavení trestného stíhania a v štyroch prípadoch sa na obžalovanú hľadí,
akoby nebola odsúdená) a od trestného činu ju neodradila ani skutočnosť, že jej plynula skúšobná

doba podmienečného odsúdenia, uložená jej trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.
zn. XTXX/XX, právoplatným dňa XX.X.XXXX a tiež ju neodradilo, že pre trestné činy krádeže už bola
celkom štyri krát odsúdená na nepodmienečný trest odňatia slobody. Vzhľadom na všetky skutočnosti
mal súd za to, že na prevýchovu obžalovanej v danom prípade je potrebné pôsobiť nepodmienečnýmtrestom odňatia slobody, len takto uložený trest dokáže tiež odradiť iných od jeho páchania a vyjadruje
tiež morálne odsúdenie páchateľa. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 6
mesiacov s prihliadnutím na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, súd považoval za

spravodlivý a primeraný. Pokiaľ ide o návrh obhajoby na uloženie alternatívneho druhu trestu, k tomuto
návrhu súd uvádza, že uvedený druh trestu neprichádzal do úvahy aj z toho dôvodu, že takéto druhy
trestu sa ukladajú páchateľom trestných činov, u ktorých je predpoklad, že takýto druh trestu splní
prevýchovný účinok, povedie k náprave páchateľa, čo vzhľadom na predchádzajúci život obžalovanej
u nej predpokladať nemožno. Obžalovanej v minulosti bola daná možnosť, aby spoločnosti preukázala,

že predchádzajúce tresty splnili svoj účel a nie je potreba na jej prevýchovu pôsobiť uložením trestu,
takáto možnosť jej bola daná v prípade, keď Okresný súd Liptovský Mikuláš rozhodol o podmienečnom
zastavení trestného stíhania vedeného voči jej osobe. Obžalovaná sa síce osvedčila v skúšobnej dobe
podmienečného zastavenia trestného stíhania, ktorá jej uplynulo dňa XX. 3. XXXX, ale už dňa 8. 2.
XXXX Okresný súd Liptovský Mikuláš trestným rozkazom sp.zn. XT/XX/XX ju opätovne uznal vinou a
opäť z prečinu krádeže. Zároveň ak obhajoba žiadal uloženie trestu povinnej práce, súd poukazuje na

nepriaznivý zdravotný stav obžalovanej, keď kvôli jej zdravotnému stavu v tejto veci celkom 5 krát odročil
hlavné pojednávanie. Rovnako peňažný trest neprichádzal do úvahy, keďže obžalovaná je dlhodobo
nezamestnaná, poberá peňažný príspevok na opatrovanie bývalého manžela a príspevok z nadácie
Dobrý anjel, ktoré finančné prostriedky sú vyplácané za určitým účelom a určite nemajú slúžiť na
zaplatenie peňažného trestu.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaradil obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, keďže nebola v posledných desiatich rokoch vo výkone
trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia

rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ).

Odvolanie môžu podať:

-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného(§
308/2)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
-príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

-štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.