Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 25, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/52/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713010222
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6713010222.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedkyne JUDr. Mariany Philadelphyovej na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 25. 02. 2015 vo Zvolene v trestnej veci obžalovanej T. F., nar. XX. XX. XXXX,
pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona , takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c) Tr. poriadkku súd

Obžalovanú T. F. I. N. G. H. K. T. Ú., nar. XX. XX. XXXX v Kremni, trvale bytom
Ž. Q. F., G.. D.Č. XXX/XX,
nezamestnaná,

o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom sp. zn. 2Pv 302/08 zo
dňa 16. 01. 2013 pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona, na tom skutkovom
základe, že

dňa 26. 10. 2007, na matrike Obecného úradu v Rudne nad Hronom, okres Žarnovica, v mene vlastníka

a predávajúceho H. Y., nar. XX. XX. XXXX, podpísala bez jej vedomia s kupujúcim S. Ö., nar. XX. XX.
XXXX kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v obci Horné Hámre, katastrálne územie
Horné Hámre, evidovaných Katastrálnym úradom - Správou katastra v Ž. na listoch vlastníctva číslo
233 a 895 ako pozemok KN - C parc. číslo XXXX trvalé trávne porasty o výmere 3137 m2, pozemok
KN - C parc. číslo XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 6383 m2, pozemok KN - C parc. číslo XXXX
zastavané plochy a nádvoria o výmere 298 m2, pozemok KN - C parc. číslo XXXX/X trvalé trávne porasty
o výmere 331 m2 a stavba č. súp. XXX rekreačná chata na KN - C parc. číslo XXX za kúpnu cenu
38.173,- € ( 1.150.000,- Sk ) a pomocou zaobstaraného občianskeho preukazu č. Y. XXX XXX s údajmi

H. Y. osvedčila v osvedčovacej knihe za rok 2007 pod poradovým číslom 44 podpis H. Y. na kúpnej
zmluve, následne dňa 30. 10. 2007 v mene H. Y. na Katastrálnom úrade - Správe katastra v Žarnovici
prevzala oznámenie o vklade nehnuteľností, čo potvrdila svojim podpisom na doručenke, pričom týmto
konaním spôsobila H. Y., nar. XX. XX. XXXX, bývajúcej vo T. U., U. XX/XX, škodu vo výške 48.500,-
€ ( 1.461.111,- Sk ),

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku, súd poškodenú H. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. U., U. XX/XX, s jej
nárokom na náhradu škody ju o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :Senát vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku výsluchom
obžalovanej, svedkyne-poškodenej, svedkov, oboznámením sa so znaleckými posudkami, kúpnymi
zmluvami, s osvedčovacou knihou matriky a tiež oboznámením sa s ostatnými listinnými dôkazmi.

Obžalovaná poprela spáchanie žalovaného skutku. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
dokazovala,žeonasaskutkuuvedenéhovobžalobenedopustila,žiadnukúpnuzmluvunepodpísala,ani
svoj podpis na matričnom úrade neoverovala, nikdy nemala k dispozícii občiansky preukaz poškodenej,
túto nepozná, poprela, že by bola prevzala zásielku z Katastra nehnuteľností. Nikdy neprišla do styku

ani s pánom Ö.. Dokazovala, že v čase skutku mala zdravotné ťažkosti, tesne pred skutkom bola
hospitalizovaná. Dňa 26. 10. 2007 ráno okolo 08.00 h bola u svojej obvodnej lekárky MUDr. Š. v Žiari
nad Hronom, následne bola v ambulancii u J.. J.. Sprevádzala ju dcéra X.Q. T.. Zo Žiaru nad Hronom
odchádzali v poobedňajších hodinách okolo 13.00 h a dcéra ju odviezla do Laskomerskej Viesky, kde
v tom čase obžalovaná bývala. V tej dobe trpela bolesťami chrbtice, pričom dňa 17. 01. 2008 sa
vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku podrobila operácii dvoch platničiek. K záverom vysloveným v

znaleckých posudkoch KEU a ÚSI stanovisko zaujať nevedela.

Svedkyňa - poškodená H. Y. na hlavnom pojednávaní dokazovala, že v čase prevodu predmetných
nehnuteľností nebola prítomná na území Slovenskej republiky. O tomto prevode sa dozvedela od dcéry
X. J., ktorá uvedené zistila v rámci lustrácie v počítači. Ohľadom uvedeného sa následne informovala

na polícii v Horných Hámroch. Takto sa dozvedela, že nehnuteľnosť kúpil H.. X., ktorého z minulosti
poznala, tento aj mal určité jej osobné údaje, pretože v súvislosti s kúpou tejto nehnuteľnosti ňou ako
kupujúcou v minulosti jej tento po právnej stránke pomáhal. Potom sa už s JUDr. X. nikdy nestretla, lebo
s manželom veľa cestovali. Ohľadom neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy je vedené aj občiansko-
právne konanie na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 14C 190/2008. Obžalovanú svedkyňa

nepozná, nikdy ju nevidela. Svedkyňa uviedla, že nikdy kľúče od predmetnej nehnuteľnosti nestratili.
Jedny kľúče poskytli susedom, čo bolo ešte v čase, keď na chalupu chodievali častejšie a pokiaľ si
svedkyňa pamätá, tieto kľúče im boli vrátené s tým, že uvedené osoby ( susedia ) už boli vysokého veku.
NamatrikeObecnéhoúraduRudnonadHronomasinikdynebola.Svedkyňasanahlavnompojednávaní
vyjadrovalakrekonštrukčnýmprácamnachalupe,ženatútopojejkúpechodievalismanželomčastejšie

( túto zakúpili v roku 2007 ), neskôr a to posledných asi 10 rokov už na nej nebola, o túto sa nikto nestaral.
Ako dôvod, prečo prestali na chalupu chodiť svedkyňa uviedla, že ich dcéra odišla aj s rodinou do Ruska
potom do Austrálie, ona s manželom tak ako je to už vyššie uvedené veľa cestovala, na chalupu z rodiny
nemal kto chodiť. Nevedela s presnosťou uviesť, kde v čase skutku bola ( či v Nemecku, ako vypovedala
v rámci svojej výpovede v prípravnom konaní, resp. v Turecku, ako vypovedala v prípravnom konaní

v rámci konfrontácii ). Dokazovala, že má viac cestovných pasov. Počas jej neprítomnosti v mieste
bydliska, jej poštu preberala dcéra X. J., nie však poštu určenú do vlastných rúk. Aj keď bývala vo Veľkom
Bieli, pošta jej bola preposielaná na adresu k dcére do Senca. Zásielky pre ňu určené do vlastných rúk
po uplynutí lehoty na prevzatie boli takto poštou vracané ich odosielateľom.
V trestnom konaní si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 48.500,- €, ktorá suma predstavuje

podľa znaleckého posudku hodnotu nehnuteľnosti.

Svedkyňa G. E. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v čase skutku pracovala na Obecnom úrade
Rudno nad Hronom ako ekonómka, matrikárka, účtovníčka a to sama. Dokazovala, že si pamätá
overovania podpisu predávajúcej ohľadom predmetnej kúpnej zmluvy, takto si pamätá, že prišla pani v

strednom veku, mala odetý kabát, na hlave šatku a táto pani hovorila, že ju bolí zub, preto si pridržiavala
na tvári ruku. Sprevádzal ju mladý muž, ktorého identifikovať nevedela. Takto svedkyňa dokazovala,
že tieto osoby prišli po úradných hodinách, keď úrad bol otvorený do 15.00 h.. Totožnosť tejto pani
overovala z občianskeho preukazu a to podľa údajov v ňom uvedených, ako aj podľa fotografie. Nezdalo
sa jej, že by osoba stojaca pred ňou sa nezhodovala s fotografiou na predloženom osobnom doklade.

V tomto okamihu ani nepripúšťala možnosť nejakej zámeny osoby a to aj napriek tomu, že už bolo
po pracovnej dobe. Svedkyňa vypovedala, že únavu vtedy necítila. Nič zvláštne si na predloženom
občianskom preukaze nevšimla. Podotkla, že bežne osvedčovala podpisy aj osôb, ktorí neboli občanmi
ich obce. Uviedli jej, že preto prišli na ich úrad, lebo v Žarnovici na matrike bolo viacero osôb a toto
zdôvodnenie svedkyni nepripadalo zvláštne ani ojedinelé. Pri overovaní podpisu bola aktívna táto pani,

ona predkladala zmluvy. Podotkla, že prácu matrikárky vykonávala 32 rokov a za tú dobu sa jej nikdy
nestalo, že by sa jej fotografia nezhodovala s výzorom osoby, ktorej podpis osvedčovala. Na hlavnom
pojednávaníinapriekprítomnostiobžalovanej,nevedelaurčiť, čisavpojednávacejmiestnostinachádza
osoba, ktorej podpis osvedčovala v súvislosti s predmetnou kúpnou zmluvou. Pokiaľ v prípravnomkonaní v rámcii rekognície označila nejakého muža za osobu, ktorá túto pani sprevádzala, na hlavnom
pojednávaní svedkyňa doplnila, že jednalo sa o album s fotografiami, z ktorých aj 5-6 muži sa na seba
podobali. Pokiaľ aj v prípravnom konaní uviedla, že asi deň dva po overení podpisu tejto ženy sa bol

u nej informovať ohľadom uvedeného H.. X., na hlavnom pojednávaní si už na túto okolnosť vzhľadom
na odstup času, nespomenula. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní bola oboznámená s obsahom jej
výpovedí z prípravného konania a pokiaľ z týchto nevyplýva opis ženy tak, ako to uviedla na hlavnom
pojednávaní a ako je to uvedené vyššie ( šatka na hlave, bolesť zuba, ruka na tvári), nevedela sa k
uvedenému rozporu vyjadriť, uviedla, že možno to aj vypovedala a nezachytilo sa to zápisnične, pričom

pokiaľ v prípravnom konaní vypovedala aj o dĺžke vlasov a na hlavnom pojednávaní uvádzala na hlave
šatku, doplnila, že šatku táto pani nemala uviazanú pod krkom a pokiaľ v prípravnom konaní spomínala
aj dĺžku vlasov, musela ich vidieť.

Svedkyňa X. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je dcérou obžalovanej. K prevodu predmetnej
nehnuteľnosti sa vyjadriť nevedela. Potvrdila tvrdenia obžalovanej, že v čase skutku obžalovanú

sprevádzala v Žiari nad Hronom za jej lekármi. Ďalej potvrdila, že v tomto čase mala obžalovaná značné
zdravotné ťažkosti, v súvislosti s ktorými sa podrobila aj operácii a následne rehabilitovala. Uviedla, že
v minulosti s manželom vlastnili realitnú kanceláriu, čo bolo po roku 2002 a v tejto nikdy nepracovala
ani nevypomáhala obžalovaná. V čase krízy prestali podnikať v realitách. Poprela, že by niekedy s
obžalovanou bola na Obecnom úrade v Rudne nad Hronom. Matku charakterizovala ako osobu čestnú,

ktorá nikdy nemala nič do činenia s protiprávnym konaním.

Svedok Ľ. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je zaťom obžalovanej. Potvrdil výpoveď svojej
manželky X. T. ohľadom podnikania s realitami, ako aj dôvod jej zániku. Doplnil, že realitná kancelária
disponovala tromi telefónmi v čase skutku, jeden používal on, druhý jeho manželka a tretí slúžil ako

pevná linka, pričom tieto telefónne čísla boli zverejnené, mali aj webovú stránku na internete a aj
banerovú reklamu. Dokazoval, že nikdy nebol na matričnom úrade v Rudne nad Hronom. Osobu menom
Ö. nepozná, rovnako ani poškodenú. Pokiaľ ho matrikárka na 50 % opoznala ako osobu sprevádzajúcu
predávajúcu, ktorej podpis osvedčovala, k tomuto na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že takúto
vedomosť nemal, práve naopak v prípravnom konaní mu policajt uviedol, že ho nikto neopoznal, ešte

mu policajt dodal, že ak by sa tak stalo, že by ho domov nepustil. V minulosti nebol stíhaný za podvod
v súvislosti s nehnuteľnosťami.

Svedkyňa J.. P. J. na hlavnom pojednávaní dokazovala, že obžalovaná je jej pacientkou od januára
2007. Potvrdila, že obžalovaná v deň skutku bola v jej ambulancii, nevedela sa však vyjadriť, po aký

časový úsek. Vo všeobecnosti sa u nej pacient zdrží tak 20 minút. Nevedela ani uviesť, v akom čase
začala u obžalovanej vyšetrenie, či bola prednostne vyšetrená, či čakala v čakárni a ak áno, akú dlhú
dobu. Potvrdila, že obžalovaná v tom čase mala dlhodobejšie bolesti chrbtice a dňa 26. 10. 2007 prišla
k nej na kontrolu s CT výsledkom. Obžalovaná prišla bez nejakej barly, či opory. V tom čase mohla
svedkyňa denne vybaviť okolo 30 pacientov, v tom čase ešte týchto dopredu neobjednávala na presné

hodiny. Z jej ambulancie spolu s lekárskym nálezom mala obžalovaná ešte ísť k jej obvodnému lekárovi.

Svedkyňa D. Š., obvodná lekárka obžalovanej, na hlavnom pojednávaní po tom, čo jej bolo umožnené
nahliadnuť do lekárskej správy ( čl. 28 ), uviedla, že je pravdou, že dňa 26. 10. 2007 obžalovaná
navštívila jej ambulanciu. S poukazom na časový faktor, svedkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, či v ten

deň obžalovaná mala nejaké zdravotné ťažkosti - bolesti. Uviedla, že v prípravnom konaní vypovedala
pravdu, pričom so súhlasom obžalovanej bola jej skoršia výpoveď z prípravného konania prečítaná ( čl.
153-156 ) a z tejto vyplýva, že obžalovaná v jej ambulancii bola v čase okolo 12.55 h, zdržala sa len
chvíľu, že bola boľavá, udávala bolesti v chrbtici a tieto bolesti je vystreľovali do dolných končatín, tiež
mala migrenózne bolesti hlavy. Či ju niekto sprevádzal, k tomu sa svedkyňa vyjadriť nevedela.

Svedok H.. N. X. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudla jeho
matka H. X. prostredníctvom jeho známeho H. U. a mestského policajta pána U., ktorí im túto kúpu
sprostredkovali, pretože pán U. mal vedomosť o záujme svedka zakúpiť si chalupu. Takto mu pán U.
povedal, že od pána U. vie, že na Mestskej polícii v Novej Bani bol muž a ponúkol na predaj chalupu v

Horných Hámroch. Uviedol, že takto sa nakontaktoval na pána Ö., s ktorým predmetnú nehnuteľnosť bol
aj osobne obhliadnúť a ktorý mu uviedol, že chalupu dostal ako náhradu dlhu, ktorý voči nemu nejaká
osoba mala. Pán Ö. mu aj ukázal jeho kúpnu zmluvu, táto bola riadne zavkladovaná, ukázal mu aj
list vlastníctva a aj sám si svedok hodnovernosť týchto listín preveroval cez katastrálny portál. V rámciobhiadky predmetnú nehnuteľnosť predávajúci riadne kľúčom otvoril, túto si svedok prezrel, predávajúci
mu aj konkretizoval na mieste pozemky a požadoval kúpnu cenu asi 900.000,- Sk. S poukazom na
devastáciu chalupy, potrebu rozsiahlej rekonštrukcie, svedok navrhol kúpnu cenu 750.000,- Sk, s čím

predávajúcisúhlasil.Eštepredpodpisomkúpno-predajnejzmluvysisvedokpozisťovaljednaknakatastri
nehnuteľnosti, ako aj na matrike v Rudne nad Hronom, či skutočnosti uvedené mu predávajúcim Ö.,
sú pravdivé. Všetko bolo v poriadku, preto chalupu následne kúpila jeho matka. Boli mu odovzdané aj
kľúče od chalupy. Potom túto rekonštruoval. Z katastra nehnuteľností mal informáciu o tom, že niečo
nie je v poriadku s predchádzajúcou kúpno-predajnou zmluvou, preto sa o uvedenom informoval aj na

príslušnej matrike, následne podal trestné oznámenie. Svedok potvrdil, že v minulosti s poškodenou
prišiel do kontaktu, osobne si však na túto v súčasnej dobe už nepamätá. On aj jeho matka sa cítia byť
podvedení a zároveň aj poškodený.

Svedkyňa X. J. na hlavnom pojednávaní dokazovala, že je dcérou poškodenej. O prevode chalupy
dostala informáciu od bratranca, ktorý neďaleko nej mal rekreačnú chatu a ktorý jej uviedol, že

bol na katastri nehnuteľnosti, kde mu jeho známa poznamenala, že škoda, že predmetnú chalupu
poškodená predala. Svedkyňa si poskytnutú informáciu overovala u poškodenej a následne situáciu
riešila. Dokazovala, že poškodená nemala záujem chalupu predať, naopak, chcela v nej prežiť starobu.
Potvrdila, že v čase skutku poškodená nebola na území SR, bola na cestách s manželom alebo bola
v Nemecku, kde spolu bývali. Vie to preto, lebo aj keď sa o prevode chalupy dozvedela asi pol roka

neskôr, určite by si pamätala, že jej matka bola doma v rámci tohto pol roka, pretože by bývala u
svedkyni. Poštu za poškodenú preberala najskôr jej sestra vo Veľkom Bieli a asi od roku 2008-2009
svedkyňa a to na základe udeleného jej splnomocnenia. Nikdy však za poškodenú neprevzala zásielku
z katastrálneho úradu, doporučené zásielky jej nepreberala. Naposledy bola svedkyňa v chalupe asi v
roku 2000, chalupa bola v rekonštrukcii. Bližšie sa ku kľúčom od chalupy svedkyňa vyjadriť nevedela,

uviedla však, že v čase, keď odišla do Austrálie, jedny kľúče mali susedia v Horných Hámroch. Čo sa
s nimi stalo, uviesť nevedela.

Svedok N. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanú nepozná, že poškodená je jeho
svokra. Ďalej uviedol, že o prevode chalupy sa ich rodina dozvedela od bratranca jeho manželky,

ktorý už nežije a ktorému niekto na katastri nehnuteľností mal povedať, že poškodená sa s predajom
chalupy poponáhľala. Svedok bol naposledy v chalupe v roku 1997/1998, pretože v roku 1999 už odišiel
do Austrálie a jeho manželka za ním prišla asi za 10 mesiacov. Potvrdil, že chalupu rekonštruovali.
Poškodená nikdy nespomínala to, že by chcela chalupu predať. Naopak prikupovala k nej pozemky. Táto
mala slúžiť pre celú rodinu, vnúčatá avšak z dôvodu, že boli odcestovaní v zahraničí, jej rekonštrukciu

nedokončili. Po tom, čo sa s manželkou o uvedenom prevode chalupy rozprávali, zhodli sa v tom, že v
čase jej prevodu poškodená nebola prítomná na území SR. Kľúče od chalupy mala aj jeho manželka,
potvrdil, že jedny mali aj susedia v Horných Hámroch, pričom sa svedok nevedel vyjadriť, čo sa s nimi
stalo. Len sa domnieval, že jeho rodina kľúče od chalupy nikdy nestratila.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná zápisnica o výpovedi svedkyne Jolany Pavlíkovej ( čl. 113-117 ).
Z tejto vyplýva, že žije v Horných Hámroch v susedstve chalupy poškodenej a to už dlhé roky. Potvrdila,
že zo začiatku od kúpy chalupy, poškodená do tejto chodila, rekonštruovali ju. Vypovedala, že následne
do nej už nechodili a má vedomosť o tom, že poškodená zostala dlžná niektorým ľuďom, ktorí jej na
chalupe vykonávali rôzne práce, lebo jej o tom povedal pán E., ktorému takto dlhuje za stavebné práce

a ktorý sa u svedkyni opakovane zastavil s tým, či poškodená bola na chalupe. Uvedené platí aj u
pána O. zo Žarnovice a pána J. z Horných Hámrov, ktorým takto peniaze dlhuje. Svedkyňa potvrdila,
že poškodená jej poskytla kľúče od chalupy do opatery, s čím svedkyňa súhlasila až na opakované
jej prosby. Svedkyňa vypovedala v roku 2008 a uviedla, že poškodená bola naposledy v chalupe tak
pred 8 rokmi. Od tej doby chalupa chátra. Ďalej vypovedala, že ju navštívil JUDr. X. s pánom H. U., títo

sa jej predstavili a uviedli jej, že predmetnú chalupu kúpili od nejakého pána z Bratislavy, ktorý ju mal
dostať ako vyrovnanie dlhu asi od poškodenej, na čo im svedkyňa povedala, že chalupa patrila pani Y.j.
Svedkyňa z opatrnosti im nepovedala, že od chalupy má kľúče, tieto im ani nedala, lebo nevedela, či to,
čo jej povedali, je aj pravdou. Len tieto dve osoby následne videla v chalupe tri krát, pričom potvrdila,
že chalupu následne zrekonštruovali. Dokazovala, že v minulosti bola chalupa vykradnutá, že bola v

dezolátnom stave. Do konania jej výsluchu sa jej poškodená neozvala, nebola si pre kľúče.

Aj zápisnice z výsluchu svedkov a to Ľ. F. ( čl. 102-103 ), Y. U. ( čl. 104-108 ) a H. U. ( čl. 109-112 ) boli
na hlavnom pojednávaní prečítané, pričom Ľ. F. sa vyjadrovala len k osvedčeniu podpisov na matrikev Novej Bani u predávajúceho S. Ö. na kúpno-predajnej zmluve s kupujúcou H. X., svedok Y. U., ako
policajt mestskej polície v Novej Bani potvrdil okolnosti uvádzané vo výpovedi svedkom H.. X. ohľadom
sprostredkovania H.. X. s predávajúcim S. Ö., ako aj ostatné ním uvádzané skutočnosti ( že Ö. uviedol,

že nehnuteľnosť mu bola daná ako náhrada za dlh, že spoločne oni traja boli predmetnú nehnuteľnosť
obhliadnúť a svedok H. U. rovnako potvrdil výpoveď H.. X. o tom, že vedel o jeho záujme kúpiť chalupu,
že s týmto mu spoločne aj s U. pomohli, sprostredkovali ho s predávajúcim, že spoločne všetci štyria
boli nehnuteľnosť pozrieť, rovnako vypovedal ohľadom dôvodu, ktorý im predávajúci uviedol, že ako sa
k nehnuteľnosti dostal, že takto mu bol vyrovnaný dlh od niekoho za ním vykonanú stavebnú činnosť,

za ktorú nedostal zaplatené.

Zo záverov znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilina ( čl. 229 a nasl. ), z odboru
písmoznalectvo, vyplýva, že predmetom ich skúmania boli podpisy H. Y. na originály Kúpnej zmluvy,
uzatvorenej dňa 10. 10. 2007, na originály Osvedčovacej knihy matriky obce Rudno nad Hronom, podpis
pod poradovým číslom 44/2007 zo dňa 26. 10. 2007, na originály Doručenky adresovanej H. Y. zo dňa

30. 10. 2007 z Katastrálneho úradu Žarnovica. Po analýze sporných podpisov na týchto dokumentoch
znalci nezistili stopy, ktoré by nasvedčovali použitiu niektorej z metód technického falšovania podpisov.
Konštatovali, že tieto podpisy sú výsledkom autentického ( živého ) pisárskeho prejavu konkrétnej osoby
( podpisy neboli vyhotovené, na písomnosť prenesené pomocou technických prostriedkov ). Sporné
podpisy vyhotovila totožná osoba a tieto nie sú pravými podpismi H. Y., konštatovali, že ich pisateľkou

je T. F..

Zo záverov ďalšieho znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča
( čl. 720 a nasl. ), odvetvia ručné písmo, vyplýva, že sporné podpisy na Kúpnej zmluve, uzatvorenej dňa
10. 10. 2007, na originály Osvedčovacej knihy matriky obce Rudno nad Hronom, podpis pod poradovým

číslom 44/2007 zo dňa 26. 10. 2007, na originály Doručenky adresovanej Juliane Szabovej zo dňa 30.
10. 2007 z Katastrálneho úradu Žarnovica, vyhotovil totožný pisateľ, tieto nevyhotovila H. Y., vyhotovila
ich T. F..

Závery znaleckého posudku znalca Z.. D. U., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty

nehnuteľností, stanovujú všeobecnú hodnotu predmetnej rekreačnej chaty v Horných Hámroch súp. č.
337 s príslušenstvom ku dňu 26. 10. 2007, t.j. ku dňu jej predaja, na sumu 48.500,- € s DPH ( 1.461.111,-
Sk ) a ku dňu 01. 06. 2009 na sumu 52.000,- € ( 1.566.552,- Sk ).

Na hlavnom pojednávaní sa súd ďalej oboznámil ako s listinným dôkazom aj so znaleckým posudkom

G. E. ( čl. 826 - 896 ) č. 15/2009 a ( čl. 897 - 945 ) č. 52/2009 s potvrdením supervízora J.. H.F. M., PhD.,
znaleckého posudku Inšpekčného orgánu typu A pre oblasť ručného písma, zo záverov ktorých vyplýva,
že možno konštatovať, že sporný podpis na kúpnej zmluve zo dňa 10. 10. 2007 má dostatočné množstvo
zhodujúcich sa markantov s predloženými ukážkami podpisov na listinách znalkyni predložených ( na
ktorých sa nachádza podpis H. Y. ) a ktoré podľa znalkyni vedú k záveru, že analýzou predložených

ukážok v znení „Szabová“ medzi sebou navzájom boli zistené vzájomné zhodné ustálené znaky, ktoré
sú spoločne a nerozdielne expresí jednej osoby. Podľa znalkyne možno konštatovať v rovine vyššej
pravdepodobnosti, že sporný podpis na predmetnej kúpnej zmluve a podpisy v zjednodušenom znení
„Szabová“ na listinách znalkyni predložených a ktoré sú označené v tomto znaleckom posudku, nesú
medzi sebou zhodujúce sa markanty jedného pisateľa.

Súd sa ďalej na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s lekárskymi správami ohľadom vyšetrenia
obžalovanej v predmetný deň ( čl. 27-29 ), s výpismi z Listu vlastníctva č. 895 ( čl. 484 -486 ), Listu
vlastníctva č. 233 ( čl. 499 ), s návrhom S. Ö. na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ( čl.
502 ), s predmetnou kúpnou zmluvou ( čl. 503 -506 ), s doručenkou o prevzatí rozhodnutia o povolení
vkladu ( čl. 507 ), s osvedčovacou knihou matriky Obecného úradu Rudno nad Hronom ( čl. 531 - 533 ),

so správou ( čl. 461 ) a s výpismi o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke tvoriace súčasť tohto
spisu a s ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v predmetnom trestnom spise, najmä so správami
ohľadom osoby obžalovanej ( čl. 948-949, 955, 1077 ).

Pri takto vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil dôkazy v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku, podľa svojho

vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo,
ako aj v ich súhrne. Po takýchto úvahách súd dospel k záveru, že s poukazom na výsledky dôkazov
nemožno jednoznačne pokladať za preukázané, že skutok spáchala obžalovaná.Na hlavnom pojednávaní síce bolo dokazovaním preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal,
tento vykazuje znaky trestného činu, avšak vykonané dokazovanie neumožňuje nepochybný záver, že
to bola práve obžalovaná, ktorá inkriminovaný skutok spáchala. Pri zisťovaní skutkového stavu senát

vychádzal z výpovedí obžalovanej, ktorá od počiatku vedenia trestného stíhania voči jej osobe, popierala
spáchanie skutku, svedka Ö., ako kupujúceho predmetnú nehnuteľnosť, ktorý niekoľko krát prišiel do
osobného kontaktu s predávajúcou a jednoznačne či už v prípravnom konaní alebo aj na hlavnom
pojednávaní,keďtentosvedokstáltvárouvtvársobžalovanou,vypovedal,žeosobasktoroudojednával
kúpnu zmluvu, aj samotnú nehnuteľnosť v teréne s ňou osobne prezeral, nie je v danom trestnom konaní

obžalovaná. Senát vychádzal aj z výpovedí svedkyne E., pracovníčky matričného úradu, u ktorej bol
overovaný podpis predávajúcej, za takúto osobu rovnako pri vzájomnej konfrontácii s obžalovanou, pri
rekognícii, ani na hlavnom pojednávaní, neoznačila práve obžalovanú. Súd mal za preukázané, že tak v
danom prípade existujú pochybnosti o tom, kto vystupoval v roli predávajúcej predmetné nehnuteľnosti
a či vôbec touto osobou bola práve obžalovaná. Tak ako je to už vyššie uvedené, dokazovaním síce bolo
preukázané, že došlo k podvodnému konaniu opísanému v skutkovej vete výroku rozsudku ohľadom

prevodunehnuteľností,avšakajnapriekznaleckémuposudkuKEÚatiežajÚstavusúdnehoinžinierstva,
z ktorých záverov vyplýva, že podpisy na sporných dokumentoch učinila práve obžalovaná, len tento
a to nepriamy dôkaz, nemôže jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností, usvedčovať obžalovanú
zo spáchania skutku bez existencie ďalších priamych dôkazov, či reťazca skupiny nepriamych dôkazov
tvoriacich určitú ucelenú spleť dôkazov. Súdu nie je z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní

jasné, akým spôsobom, postupom bola vôbec obžalovaná stotožnená ako páchateľ daného trestného
činu. Odpoveď na uvedené súdu nevyplýva ani z dokazovania vykonaného v prípravnom konaní,
rovnako ani z výpisov z uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky ( tvoriace súčasť spisu ), pričom ani
obžaloba nevedela uviesť, ako a na základe čoho orgány činné v trestnom konaní dospeli k záveru,
že práve obžalovaná je páchateľkou daného trestného činu a to ešte pred znaleckým dokazovaním. O

uvedenom sa súd nedopátral ani z úradných záznamov ohľadom operatívno-pátracej činnosti. Takáto
reťaz dôkazov na vyslovenie jednoznačného záveru o vine obžalovanej v danom prípade súdu chýba,
existujú len vyššie spomenuté znalecké posudky, ktoré ako jediné obžalovanú usvedčujú. Naopak z
výpovedí svedkov Ö. a E. vyplývajú skutočnosti, že obžalovaná nie je osobou, ktorá nehnuteľnosti
predávala, či ktorej podpis bol osvedčovaný.

Z uvedených dôvodov potom súd považoval za nehospodárne a neúčelné osobné vypočutie znalcov,
ako aj pani E. a pána M. Q.a hlavnom pojednávaní, ktorí by zotrvali na záveroch svojich posudkov a
súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o posudky vypracované KEÚ a ÚSI, jedná sa len o tento jediný
dôkaz usvedčujúci obžalovanú, navyše posudky pani E. a pána M., ktoré súd na hlavnom pojednávaní
oboznámil ako listinný dôkaz, naopak sú dôkazmi v jej prospech. Súd poukazuje na to, že v prípade

vykonaných dôkazov, v danom prípade nepriamych ( znalecké posudky KEÚ a USI a posudky pani
E. oboznámené ako listinný dôkaz ) sú z hľadiska právnej sily v rovine rovnakej. V tejto súvislosti súd
poukazuje na to, že je pravdou tvrdenie obhajoby, že znalcom podľa zákona č. 382/2004 Z. z. v znení
neskorších zmien, môže byť fyzická či právnická osoba, ale táto musí byť zapísaná v zozname znalcov
Slovenskej republiky, vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Z ustanovení tohto zákona tiež vyplýva,

že môže ísť o fyzickú, právnickú osobu aj nezapísanú do tohto zoznamu, ale len v prípade, ak takáto
osoba je za znalca ustanovená podľa § 15 citovaného zákona, t.j. že takúto činnosť môže vykonávať
len pre súd, či iný orgán verejnej moci, ďalej ak s takýmto ustanovením za znalca súhlasí, zároveň musí
zložiť sľub a ak v príslušnom odbore/odvetví nie je zapísaná žiadna osoba. S poukazom na to, že podľa
názoru súdu všetky tieto podmienky v danom prípade splnené neboli, keď nebola splnená podmienka

posledná a to, že v danom odbore/odvetví v príslušnom zozname znalcov by nebola zapísaná žiadna
osoba, z ktorých dôvodov potom súd na hlavnom pojednávaní odmietol návrh obhajoby na vypočutie
osôb z Českej republiky ako znalcov, aj keď by si ich súd ako znalcov na hlavnom pojednávaní pribral.
Naviac z vyššie uvedených dôvodov oslobodenia obžalovanej spod obžaloby - dôkazná núdza, tieto
osoby odmietol na hlavnom pojednávaní vypočuť aj pre neúčelnosť, nehospodárnosť, keď ako už súd

vyššie uviedol, ide o dôkazy, ktoré sú v prospech obžalovanej a vypočuť ich navrhovala práve obhajoba.

Súdu preto neostávala iná možnosť, len obžalovanú spod obžaloby oslobodiť, pretože každý prípad
vyvolávajúcisebemenšiudôkaznúpochybnosťmusíbyťvykladanývprospechobžalovaného.Vzhľadom
na vyššie uvedené takúto pochybnosť súd v danom prípade videl a táto je rozvedená vyššie.

O nároku poškodeného súd rozhodol v zmysle § 288 ods. 3 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak súd
obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy
na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pre iným príslušným orgánom.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd Banská

Bystrica. Odvolanie má odkladný účinok.