Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 21, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/75/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010372
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714010372.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová na hlavnom pojednávaní

konanomdňa21.01.2015voZvolene,vtrestnejveciobžalovanéhoG.K.,stíhanéhopreprečinublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný G. K. S. B. A. C. F., nar. XX. XX. XXXX vo Zvolene, trvale bytom B., N..
S. XXXX/XX, t. č. bytom H. bez popis.
čísla,

j e v i n n ý,

že
dňa 22. 07. 2013 v čase okolo 18.00 h v obci Michalková, okres Zvolen, na verejne prístupnej lesnej
ceste pred unimobunkou bez popisného čísla, v ktorej býva G. K., nar. XX. XX. XXXX, fyzicky napadol

A. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. Č.. XX a to tak, že v čase, keď A. P. sa spoločne so svojou
manželkou B. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. Č.. XX vracal domov, tak v čase, keď sa spoločne
nachádzali v blízkosti unimobunky, G. K. začal slovne urážať A. P., pričom medzitým spoza oplotenia
vybehol pes, ktorého A. P. od seba odstrčil, na čo G. K. zareagoval tak, že odzadu udrel A. P. dreveným
poriskom do oblasti panvy v dôsledku čoho poškodený spadol na zem a to na ľavý bok a v čase ako sa
A. P. snažil postaviť, zachytil porisko, ktoré stále v tom čase držal G. K. v ruke, na čo G. K. poškodeného
ešte minimálne 2-3 krát udrel rukou do oblasti tváre, čím tak vyššie uvedeným konaním G. K., nar.
XX. XX. XXXX spôsobil A. P., nar. XX. XX. XXXX rôzne zranenia a to pomliaždenie ľavého bedrového

kĺbu ťažkého stupňa s prasklinou panvičky ( acetabula ), odreniny tváre a ľqavej bedrovej oblasti, ktoré
zranenia si podľa znaleckého posudku č. 132/2013 Znaleckej organizácie s.r.o. vyžiadali dobu liečenia
a práceneschopnosti 6 až 8 týždňov,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví,
- fyzicky na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l-prečinublíženianazdravípodľa§156ods.1,ods.3písm.c)Tr.zákonavsúbehusprečinomvýtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 4, 8 Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 41
ods. 1 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona, súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a
obžalovanému zároveň u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona, súd u s t a n o v u j e skúšobnú dobu v trvaní 2 /dvoch/ rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zákona, súd obžalovanému u k l a d á povinnosť spočívajúcu v
príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu podľa svojich schopností a možností.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodeným a to:
- A. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H.Á. XX, škodu z titulu bolestného vo výške 519,- €,
- Y. B. J., R. R.G. R. XX, L. L. IČO: XX XXX XXX, z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti, vo výške
73,55 €.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku, súd poškodeného A. P., nar. XX. XX. XXXX, so zvyškom jeho nároku
na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala na tunajší súd pod sp. zn. 2Pv/525/13 dňa 26.05.2014
obžalobu na obvineného G. K. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr.

zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na tom
skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku výsluchom
obžalovaného, poškodeného, svedkov, znaleckým posudkom jako aj výsluchom znalca a oboznámením

sa s ďalšími listinnými dôkazmi, pričom zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný G. K. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie žalovaného skutku, poprel akýkoľvek
fyzický kontakt s poškodeným. Dokazoval, že dňa 22. 07. 2013 bol vo svojej unimobunke v lokalite Š. -

H. a v podvečer počul od cesty hlasitú vravu. Nevidel, ako poškodený s manželkou prichádzali, už len
zazrel, ako poškodený „hulákal“ na tom dreve. Pokiaľ aj v prípravnom konaní ( čl. 42 ) vypovedal tak,
že ich zazrel, pričom pani P. išla 10-20 metrov pred poškodeným, poopravil svoju výpoveď učinenú na
hlavnom pojednávaní a uviedol, že to môže byť pravda, lebo od skutku už uplynula doba viac ako rok a
pol. Mal na sebe len krátke nohavice, sandále, do pol pása bol nahý. Bolo leto, pekne, slnečno. Presne

si na hlavnom pojednávaní ani nespomenul na okolnosť, kde presne stála pani P., keď poškodený už
ležal na tom dreve. Podotkol, že bol v šoku z toho, že pani P. mala na príkaz poškodeného volať políciu,
on nepoznal dôvod takéhoto postupu, bol v šoku z toho, prečo poškodený „vrieskal“ a v akej polohe
bol. Takto pri svojej unimobunke, opretý o auto, stál asi 15 minút, kým neprišla sanitka a polícia. Tiež
poukázal na to, že v tomto čase bol práceneschopný z dôvodu problémov krčnej chrbtice, preto nemal

dobrú hybnosť svojho tela. O zraneniach u poškodeného sa dozvedel následne, a to asi 2-3 týždne od
tejto udalosti, od ľudí ťažiacich drevo v tejto lokalite, ktorí mu povedali, že im práve poškodený o svojich
zraneniach povedal. Poukázal na poškodeného ako na osobu problematickú, vyvolávajúcu konflikty,
ktorej sa nielen on ale aj ďalší susedovci vyhýbajú. Takto mal poškodený konflikt aj s rodinou N.. Ďalej
uviedol, že v tomto čase nebol pod vplyvom alkoholu a či P. boli pod jeho vplyvom, k tomu sa vyjadriť

nevedel, lebo nebol v ich tesnej blízkosti. Potvrdil, že má psa rasy doberman, ale poprel, že by tento pesbol poškodeného napadol, či pohrýzol. Cesta pred jeho domom je cestou prístupovou, táto je štrková,
vysypaná makadamom, drobným kamením. U poškodeného reps. u jeho manželky nevidel, že by v
predmetnom čase niektorí z nich niesol krovinorez. Poprel, že by bol v tomto čase od pani P. požadoval

nejakých 100,- €. Na hlavnom pojednávaní ohľadom zranení uvádzaných poškodeným, obžalovaný
predložil súdu kalendár za rok 2013, 2014 od pána N., ktorý mu dal ešte pred jeho smrťou ( zomrel v
roku 2014 ) a z ktorého vyplývajú práce, ktoré poškodený v tie ktoré dni vykonával. Obžalovaný takto
poukázal napr. na deň 24. 07. 2013, kedy podľa zápisu v tomto kalendári mal o 17.00 h kosiť a v iné dni
rozhadzovať hnoj na traktore a iné, čím spochybňoval jeho zranenia.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj poškodený A. P., ktorý uviedol, že dňa 22. 07. 25013 vo
večerných hodinách sa spolu s manželkou vracal zo Zvolena domov, kde bol vyzdvihnúť z opravy
krovinorez. Keď prechádzali popri unimobunke obžalovaného, zaregistroval jeho krik o tom, že mu mali
prepichnúť gumy, že mu majú dať 100,- €. Následne už len pocítil, ako sa mu pes obžalovaného zahryzol
do nohavíc pravej nohy. Vtedy mal odeté montérky, ktoré zabránili uhryznutiu psa do jeho nohy. Psa od

seba odkopol. V tom čase držal na ľavom pleci krovinorez, otočený bol v smere cesty, obžalovaného v
tomto okamihu nevidel, pričom zrazu pocítil úder nejakou latou po jeho ľavom boku. Uvedené u neho
vyvolalo prudkú bolesť, podlomilo ho a spadol na tento ľavý bok a chrbát, pričom predtým sa ešte
otočil na obžalovaného, bránil sa jeho útoku tak, že chytil tú drevenú latu, snažil sa ju obžalovanému
vziať, mixovali sa, urobili aj pár krokov, avšak pod tlakom bolesti poškodený napokon spadol. Po páde

na chrbát, keď aj obžalovaný spadol a to na neho, ho ďalej napádal tak, že ho opakovane udieral do
oblasti hlavy a tváre, najmä pravej časti. Manželka zareagovala tak, že obžalovaného predmetnou latou
udrela po chrbte, kedy obžalovaný z poškodeného zliezol a zahnal sa na jeho manželku. Poškodený
však latu, ktorou chcel obžalovaný udrieť manželku, stihol zachytiť, túto držal v ruke a s obžalovaným sa
o ňu naťahovali. Poškodený pritom na manželku kričal, aby privolala sanitku a policajtov, ktorí aj prišli.

Krovinorez vzala manželka, tento poškodený nebol. Po uvedenom obžalovaný sám s útokom prestal. Až
do príchodu sanitky, policajtov poškodený zostal ležať na zemi. Podotkol, že bezprostredne pred týmto
incidentom sa stretol s pánom K. a tiež starostom pánom J.. Dokazoval, že pred incidentom nemal
žiadne zranenia, len spomenul, že pred 20 rokmi mal síce zlomenú panvu, nie však na ľavej ale na
pravej strane. V čase pred spáchaním skutku požil alkoholické nápoje a to jedno pivo, jeho manželka

alkohol nepožíva. Cestu, po ktorej s manželkou kráčali, popísal ako poľnú zloženú zo zeme a štrku,
pričom sa jedná o jedinú prístupovú cestu k ich domu. Zraňujúci predmet na hlavnom pojednávaní opísal
ako predmet drevený, hranatý, aspoň tak ho on vo svojich rukách cítil, keď ho držal a bránil sa útokom
obžalovaného. Poškodený potvrdil, že obžalovaný bol do pol pása nahý, mal oblečené len tepláky a
nejaké papuče. Na hlavnom pojednávaní poškodený ďalej vysvetľoval, že s manželkou žije sám, majú

na samote hospodárstvo ( kravy, býka, ošípané, t.j. 13 ks dobytka ), preto hospitalizáciu ihneď po skutku
odmietol. Túto odmietol aj z dôvodu obavy o manželku pred obžalovaným. Potvrdil, že v minulosti mali
problémy so susedovcami ohľadom pozemkov patriacich jeho manželke a jej rodine, tiež potvrdil, že
susedia N. na nich podávali oznámenia za týranie zvierat, či nevybudovaný septik a podobne, pričom po
kontrole stavebným úradom, úradom životného prostredia, plemenármi, nimi tvrdené skutočnosti neboli

konštatované,lenmubolauloženápovinnosťvybudovaťhnojiskoaseptik.Sobžalovanýmpredskutkom
nemal žiadny konflikt. Naopak obžalovaný k nim chodieval, vypili si spolu, pomáhal im pri maľovaní ( asi
pred 8 rokmi ). Na záver podotkol, že sa v súčasnej dobe podrobil operácii pravého bedrového kĺbu,
ktoré zranenie vplyvom tohto skutku sa mu obnovilo. Pracovne neschopný je už viac ako 1 rok. Pokiaľ
utrpel aj iné zranenia z tohto incidentu a to škrabance, bolo to z dôvodu, že sa naťahovali na zemi.

Dokazoval, že aj obžalovaný mal na tele krv, zdravotná sestra ho aj chcela ošetriť, čo on odmietol.
Poškodený si na hlavnom pojednávaní uplatnil nárok na náhradu škody z titulu bolestného v sume 532,-
€.

Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu

škody za vynaloženie liečebných nákladov na ošetrenie poškodeného /č.l. 206/ vo výške 73,55 €.

Svedkyňa B. P., na hlavnom pojednávaní uviedla, že je manželkou poškodeného. Potvrdila skutočnosti
uvedené poškodeným o tom, že sa vracali zo Zvolena domov, že pred incidentom s obžalovaným stretli
pána K. C. J.. Dokazovala, že v čase keď prechádzali popri unimobunke obžalovaného, tento stál vo

dvore, vykrikoval na nich. Následne, keď s poškodeným už boli kúsok za bráničkou plota obžalovaného,
obžalovaný z bráničky vybehol a od chrbta udrel poškodeného. Následne poškodený spadol na ľavé
koleno, ďalej na chrbát a obžalovaný ho opakovane udieral do oblasti tváre. Vtedy ona vzala tú palicu
a obžalovaného ňou 2 krát udrela po chrbte. Obžalovaný sa začal dvíhať, chytil jej predmetnú palicu,potom aj poškodený túto nejako zachytil, naťahovali sa o ňu. Vtedy ona privolala políciu. Dokazovala,
že krovinorez počas cesty niesol poškodený, po útoku tento vzala ona, poškodený nebol a so súhlasom
policajtov ho odniesla domov. Potvrdila, že pred skutkom poškodený nemal žiadne zranenia. Po skutku

jejuviedol,žemábolesti,malškrabancenatvári.Tietovidelaajuobžalovanéhoatonachrbte,ktorývšak
ošetrenie po príchode zdravotnej pomoci odmietol. Poprela, že by ona v ten deň požila alkohol, tento
nepožíva vôbec. Potvrdila však, že poškodený vo Zvolene vypil jedno pivo. Rovnako ako poškodený
popísala povrch cesty a pokiaľ na hlavnom pojednávaní opisovala zraňujúci predmet, ktorý aj držala v
rukách, tento opísala ako nejakú násadu do niečoho, bol drevený a okrúhly ( z jednej strany bol okrúhly

a z druhej zrezaný, t.j. ide o tú časť, ktorá sa do niečoho vsúva ). Svedkyňa tento predmet držala za
tú okrúhlu časť. Tiež potvrdila prítomnosť psa, ktorý tam pobehoval, poškodeného ťahal za nohavicu.
Práce okolo ich statku po skutku vykonávala jednak ona, tiež osoby, ktorých si na ne najali. Svedkyňa
potvrdila, že v minulosti mali konflikty so susedmi N., nie však s obžalovaným.

Svedok E. K. na hlavom pojednávaní vypovedal, že tesne pred skutkom sa pri jeho chate cestou domov

zastavil poškodený s manželkou. Všimol si, že poškodený mal vypité, agresívny však nebol. Svedok
potvrdil, že videl od neho poškodeného odchádzať, tento nekríval, na žiadne bolesti sa nesťažoval.
Potvrdil, že mali pri sebe kosačku. Tiež uviedol, že v minulosti mal vedomosť, počul o konfliktoch medzi
poškodeným a N..
Svedok E. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je starostom obce Michalková a pozná tak

obžalovaného ako aj poškodeného. Ďalej uviedol, že v inkriminovaný deň tesne pred skutkom bol
v kontakte s poškodeným, tohto spolu s manželkou stretol neďaleko autobusovej zastávky, kedy sa
poškodený s manželkou vracali domov zo Zvolena. Potvrdil tvrdenie svedka pána Roháča v tom, že si
na poškodenom všimol požitie alkoholu a potvrdil aj to, že žiadne zranenie na ňom nevidel, poškodený
nekríval, na bolesti sa nesťažoval. Potvrdil aj to, že niesli nákup, poškodený niesol krovinorez. Takto

od autobusu prešli k nemu asi 500 metrov. Manželka poškodeného nebola pod vplyvom alkoholu. On
s poškodeným vtedy riešil zvyšok nevykonaného trestu povinnej práce. Na záver potvrdil konflikty z
minulosti medzi manželmi P. a rodinou N. ohľadom susedských sporov.

Zo záverov znaleckého posudku č. 132/2013 vypracovaného Znaleckou lekárskou organizáciou s.r.o.

v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia vyplýva, že poškodený utrpel dňa 22. 07. 2013
pomliaždenie ľavého bedrového kĺbu ťažkého stupňa s prasklinou panvičky ( acetabula ), odreniny tváre
a ľavej bedrovej oblasti. Uvedené zranenia podľa znalca sú zraneniami stredne ťažkými a najčastejšie
vznikajú pádovým mechanizmom, teda pri páde na bok. Podľa znalca jednoduchý úder latou do
stojaceho jedinca tento typ zranenia nespôsobuje. Iná je však situácia pri páde na ľavé bedro, keď

celá hmotnosť tela pôsobí cez hlavicu stehennej kosti na oblasť panvičky. Zraňujúca sila je zväčšená
o zrýchlenie tela pri páde. Znalec pripustil možnosť vzniku uvedeného zranenia pádom poškodeného
na oblasť ľavého bedra. Pripustil spôsobenie tohto zranenia aj samotným poškodeným, bez cudzieho
zavinenia ( zakopnutím, poruchou koordinácie v opilosti ), rovnako aj cudzím zavinením a to postrčením,
tiež úderom laty do trupu a podobne. Až následný pád bol však príčinou vzniku zranenia. Znalec určil

dobu liečby a práceneschopnosti poškodeného na 6 až 8 týždňov, s bodovým ohodnotením zranení pri
náhrade za bolesť vo výške 518,76 €.
Na hlavnom pojednávaní znalec doplnil, že po vzniku uvedeného zranenia takáto osoba má lekárom
doporučené 1 mesiac na zranenú dolnú končatinu nepristupovať a v prípade nedodržania tohto pokynu
lekára takáto osoba trpí veľkými bolesťami, pričom je tu aj možnosť zlého zhojenia zlomeniny, praskliny.

Vprípade,žebystakýmtozranenímpoškodenýchodil,surčitosťoubybolounehovidieťkrívanieaurčite
by trpel veľkými bolesťami. Je možné však pri takomto zranení chodiť. Znalec na hlavnom pojednávaní
potvrdil aj to, že pokiaľ bol obžalovaný do pol pása nahý a pokiaľ sa s poškodeným naťahovali a pokiaľ
došlo ku kontaktu jeho nahého tela s drsným povrchom napr. štrkovou cestou, mohli u neho vzniknúť
povrchové odreniny, drobné poranenia kože.

Na hlavnom pojednávaní boli vypočutí aj svedkovia a to R. R. a G. L., policajci, ktorí preverovali
oznámenie pani P. učinené na OO PZ Zvolen ohľadom predmetného skutku. Obaja potvrdili, že po
príchode na miesto činu videli poškodeného ležať na zemi, tento bol odetý v montérkach, sťažoval sa
na bolesti panvy. Na poškodenom videli požitie alkoholických nápojov. Rovnako potvrdili oderky na tele

poškodenom, tieto videli, keď pomáhali lekárovi pri ošetrení poškodeného a jeho nakladaní do sanitky.
Obžalovaný nepožadoval ošetrenie a s odstupom času si už svedkovia nevedeli spomenúť, či u neho
nejaké škrabance videli. Dokazovali, že nemali dôvod hľadať zraňujúci predmet, keďže skutok sa stal na
ceste, na ktorej žiadny takýto predmet nevideli a zároveň podotkli, že ho v okolí aj hľadali, avšak vo vnútridvora obžalovaného bolo takýchto vecí množstvo ( mal tam neporiadok ). Súčasne uviedli, že vypočuli
tam prítomné osoby, pričom oznamovateľka pani P.Á. s poškodeným im uviedli spáchanie žalovaného
skutku a obžalovaný akýkoľvek fyzický kontakt s nimi popieral.

Samosudkyňa na hlavnom pojednávaní vykonala dokazovanie aj čítaním listinných dôkazov, a to
lekárskych správ ohľadom zdravotného stavu poškodeného a tiež obžalovaného v čase spáchania
skutku ( č.l. 8, 170-171, 209, 245 - 247 ), odpismi z registra trestov na obžalovaného tiež poškodeného
( č.l. 227, 183 ) a ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, prečinu výtržníctva sa dopustí ten, kto sa dopustí slovne
alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že
napadne iného. Za to sa potrestá odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, prečinu ublíženia na zdraví sa dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži

na zdraví.
Podľa písm . c) ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, odňatím slobody na dva roky až päť rokov
sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví.

Obžalovaný sa obhajoval tým, že s poškodeným sa do žiadne fyzického kontaktu v čase skutku nedostal,

preto následkom jeho konania opísaného vo výroku tohto rozsudku poškodenému ani nemohol spôsobiť
utrpené zranenia. Na svoju obhajobu poukazoval na poškodeného ako na osobu, ktorá sama vyvoláva
rôzne konflikty.

Obhajobu obžalovaného v naznačenom smere podľa názoru súdu vyvracia skupina dôkazov a to najmä

výpoveďsamotnéhopoškodeného,ktorýpodrobnepopísalpriebehskutkuaútokuobžalovanéhonajeho
osobu, doložil lekárske správy ohľadom zranení utrpených pri skutku a ohľadom ich liečby, tiež obhajobu
obžalovaného vyvracia aj výpoveď na mieste samom prítomnej svedkyne pani P., i keď manželky
poškodeného, ktorá rovnako veľmi podrobne a detailne popísala priebeh skutku, postavenie jednotlivých
osôb na mieste činu, zraňujúci predmet a ktorej výpoveď je v zhode s výpoveďou poškodeného,

tiež obhajobu obžalovaného vyvracajú aj nepriame dôkazy a to výpovede svedkov pána Parobka a
pána Roháča, ktorý bezprostredne pred spáchaním skutku sa s poškodeným stretli, tohto videli a
potvrdili, že tento nejavil známky žiadneho zranenia, na bolesť sa nesťažoval, nekríval, nemal povrchové
zranenia - škrabance a v spojitosti s lekárskymi správami z ošetrenia poškodeného, ako aj zo záverov
podaného znaleckého posudku a výpovede znalca na hlavnom pojednávaní, ktoré dôkazy verifikujú

utrpené zranenia u poškodeného a keď znalec pripustil verziu mechanizmu ich vzniku podľa výpovede
poškodeného, mal v súhrne súd za preukázané, že skutok sa stal a tento popísaným spôsobom v
skutkovej vete výroku tohto rozsudku spáchal obžalovaný, pri úprave skutkových zistení v zmysle
vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ( súd zmenil pojem drevenej laty na porisko a vypustil
zo skutku uvedeného v obžalobe, že obžalovaný mal poškodeného aj kopnúť do oblasti brucha a päsťou

v následnom napádaní na zemi ), pretože takto uvedené skutočnosti z dokazovania nevyplynuli. Nič na
uvedenom závere súdu nemení ani obhajoba obžalovaného v smere poukazujúcom na poškodeného
ako na osobu, ktorá je priestupkovo riešená, ktorá má konflikty s inými susedmi a podobne, pretože v
inom konaní aj takáto osoba môže byť poškodeným.
Pokiaľ aj obžalovaný poukazoval na vzdialenosť od chaty pána K. po miesto činu a to, že zranenia

s poukazom na požitý alkohol mohol poškodený utrpieť aj pádom, súd poukazuje na viaceré verzie
výpovedí obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní najskôr vypovedal, že videl poškodeného už len
ležať na ceste, že nevidel, ako prichádzali, v prípravnom konaní vypovedal, že manželov P. už videl, keď
prichádzali k jeho unimobunke, pričom pani P. išla 10-20 metrov pred poškodeným, na ďalšom hlavnom
pojednávaní zase vypovedal, že ich už 150-200 metrov počul hulákať, pričom pokiaľ ich takto už z diaľky

počul, vzhliadol, nezmienil sa vo svojich výpovediach o tom, že by bol na poškodenom videl známky
zranenia, krívania, preto jeho obhajobu v tomto smere, že k zraneniam mohol poškodený dospieť ešte
pred jeho príchodom pred unimobunku obžalovaného, súd považoval za účelovú, navyše produkovanú
až po vykonaní dokazovania vo veci a tak obžalovaným prispôsobenú týmto dôkazom. Súd ohľadom
uhryznutiapsomdávadopozornosti,žepočasceléhotrestnéhokonaniaatoužvprvotnýchvýpovediach

tak poškodený ako aj jeho manželka netvrdili, že by poškodeného pes bol aj uhryzol, naopak vypovedali,
že bol v kontakte len s montérkami poškodeného. Pokiaľ ďalej obžalovaný sa obhajoval aj tvrdením, že
on zranený vôbec nebol, nebol ošetrený a to i napriek tomu, že sa mal „váľať“ po zemi s poškodeným
pri ich vzájomnom zápase, opäť súd konštatuje, že z výpovedi tak poškodeného, ako aj svedkyne paniP. nevyplynulo, že by aj koža obžalovaného sa bola dostala do kontaktu s povrchom cesty, naopak
obaja vypovedali, že obžalovaný bol na poškodenom, že ho pani P. v tejto pozícii udrela poriskom po
chrbte a z uvedeného súdu vyplýva to, že obžalovaný sa svojím telom neváľal po štrkovej ceste, preto

ani nemohol byť zranený vplyvom dotyku jeho kože s povrchom cesty. Skutočnosť, že nepožadoval
ošetrenienamiesteprítomnouRZPeštenedokazuje,ženemoholbyťreálneajzranený(napr.škrabance
od poškodeného, či poriska, ktorým ho pani P. udrela po chrbte ). Pokiaľ aj obžalovaný do spisu doložil
kalendár od pána N. ( ktorý zomrel v roku 2014 ) a ktorým preukazoval, že po skutku a teda aj po
utrpených zraneniach, poškodený na svojom hospodárstve vykonával rôzne práce ( kosil, rozhadzoval

hnoj a podobne ), rovnako táto skutočnosť, ktorú napokon ani sám poškodený nepoprel, len poukázal
na to, že hnoj rozhadzoval traktorom, kosil kosačkou, ktoré stroje len šoféroval, tieto práce vykonávala
aj jeho manželka či iné osoby na ne najaté, podľa názoru súdu tiež nepreukazuje, že sa skutok nestal,
že by poškodený neutrpel predmetné zranenie, pričom pokiaľ tak poškodený aj konal, bolo len na ňom
zniesť bolesti, ktoré pri týchto činnostiach pociťoval tak, ako to popísal vo svojej výpovedi znalec na
hlavnom pojednávaní ( poškodený sa mohol hýbať avšak s veľkými bolesťami ). Pokiaľ nebol nájdený

zraňujúci predmet súd poukazuje na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že prítomná hliadka
OO PZ tento na ceste aj hľadala, avšak bez výsledku a vo dvore obžalovaného nájdenie tohto predmetu
nebolo možné vzhľadom na množstvo obdobných vecí tam nachádzajúcich sa ( viď fotodokumentáciu
z previerok výpovedí na mieste samom obsiahnutú v spise ).

Vykonané dôkazy sú navzájom v súlade, dopĺňajú sa a vo svojom súhrne vyvracajú obhajobu
obžalovaného, keď preukazujú, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa
stal a tento spáchal práve obžalovaný, pričom obžalovaný po objektívnej aj subjektívnej stránke naplnil
zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a
to zároveň v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c)

Tr. zákona, keďže pri tom, ako úmyselným konaním na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadol
iného a svojím konaním spôsobil mu ťažkú ujmu na zdraví. Preto súd obžalovaného uznal za vinného
v zmysle podanej obžaloby.

Zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu

spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
najehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh
trestu a v takej výmere, ako ustanovuje Trestný zákon, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje
len trestné sadzby trestu odňatia slobody.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následky,
zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona. Závažnosť spáchaných prečinov
spočíva v tom, že obžalovaný svojím konaním narušil záujem štátu a spoločnosti chránený Trestným

zákonom, ktorým je pri prečine výtržníctva ochrana majetku a pokojného občianskeho spolužitia pred
závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný poriadok a pri prečine ublíženia na zdraví aj ochrana pred
ohrozením zdravia iného.

Obžalovaný je rozvedený, zamestnaný. Z miesta trvalého bydliska bližšie hodnotený nie je. Od roku

2010 nebol priestupkovo prejednávaný. Pracovné hodnotenie na jeho osobu je kladné. Doposiaľ bol 3-
krát súdom potrestaný, pričom pri všetkých jeho záznamoch v odpise z registra trestov sa na neho hľadí,
akoby nebol odsúdený. Naposledy bol takto odsúdený v roku 2004.
Obžalovanému nepoľahčovala žiadna okolnosť, naopak priťažovala mu okolnosť uvedená v § 37 písm.
h) Tr. zákona ( t.j. spáchanie viacerých trestných činov ).

V danom prípade súd aplikoval absorpčnú zásadu pri ukladaní trestu za súbeh trestných činov a
rozhodoval v medziach trestnej sadzby pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 3 Tr.
zákona, ako trestného činu najprísnejšie trestného. Pri prevahe priťažujúcich okolností súd v súlade
s ustanovením § 38 ods. 2, 4 a 8 Tr. zákona upravil dolnú hranicu trestnej sadzby tak, že túto zvýšil
o jednu tretinu, pričom obžalovanému uložil trest na samej spodnej hranici takto upravenej trestnej

sadzby, t.j. vo výmere 3 rokov s určením probačného dohľadu a primeranej skúšobnej doby v trvaní
24 mesiacov. Súd má teda s poukazom na všetky konštatované skutočnosti za to, že nepodmienečný
trest odňatia slobody v prípade obžalovaného nie je nevyhnutný a na jeho nápravu z titulu individuálnej
ako aj generálnej prevencie postačí podmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný bude musieť počasplynutia skúšobnej doby spôsobom svojho života preukázať, že výkon trestu odňatia slobody na jeho
nápravu a ochranu spoločnosti nie je nevyhnutný. Nesmie sa teda dopustiť žiadneho úmyselného
protiprávneho konania, lebo v opačnom prípade by súd vyslovil, že podmienečný trest, uložený mu týmto

rozhodnutím, vykoná. Súčasne s výkonom probačného dohľadu súd obžalovanému uložil aj povinnosť
spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu a to podľa svojich schopností a
možností.

S poukazom na ustanovenie § 287 ods. 1 Tr. poriadku, keďže súd uznal obžalovaného za vinného

zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku, uložil mu zároveň povinnosť nahradiť
poškodeným a to A. P. a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., škodu v zmysle ich uplatnených nárokov.
Pokiaľ ide o škodu spôsobenú poškodenému A. P. a to v sume prevyšujúcej bolestné finančne vyčíslené
znalcom ( po zaokrúhlení na sumu 519,- € ), keď poškodený si na hlavnom pojednávaní uplatnil bolestné
v sume 532,- €, tohto súd so zvyškom jeho nároku ( t.j. 13,- € ) odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 ).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie
môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku,
ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.