Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/95/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514201095
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8514201095.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobcu PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o. , so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne
zastúpenýAdvokátskakanceláriaJUDr.AndreaCviková,s.r.o.sosídlomPribinova25,81011Bratislava,
P.O.BOX 41, IČO: 47 233 516 proti žalovanej Z. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, prechodne
Y. XX, XXX XX N. Y., občianka SR za účastí vedľajšieho účastníka Občianskeho združenia slovenských
spotrebiteľov AZ, IČO: 42 264 154, so sídlom Petrovská 10, 909 01 Skalica, právne zastúpené JUDr.
Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob v konaní o
974,48 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia v sume 118,98 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Jozefa Kempa, advokáta so
sídlom Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 26.02.2014 žiadal aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu istiny
vo výške 974,48 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 26.07.2012 do zaplatenia a náhradu
trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou dňa 20.12.2007 uzatvoril Zmluvu o revolvingovom úvere

č. XXXXXXXXXX na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver 1 659,70 eur, ktorý sa žalovaná
zaviazala splatiť spolu s úrokmi v 24 mesačných splátkach vo výške 121,32 eur.

V súlade s ustanovením zmluvy poskytol žalobca žalovanej dňa 23.06.2009 revolving vo výške 1 455,84
eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 12 mesačných splátkach vo

.výške121,32euraďalšírevolvingdňa28.12.2010vrovnakejvýške,ktorýsažalovanázaviazalasplácať
v 12 mesačných splátkach po 121,32 eur.

Žalovaná splátky riadne nesplácala, dostala sa do omeškania už s úhradou 5. splátky do uplatnenia
práva žalobcu podľa § 565 Obč. zák. t.j. do okamžitej splatnosti úveru zaplatil len sumu 6 274,72 eur,a preto žalobca uplatnil právo veriteľa t.j. okamžitú splatnosť úveru. Žalovaná mala dňa 26.07.2012
neuhradené splátky vo výške 1 004,48 eur, túto sumu neuhradila ani čiastočne.

Podaním doručeným súdu dňa 26.06.2014 do konania na podporu žalovanej vstúpilo ako vedľajší

účastník Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ.

Súd uznesením poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k žalobe, ktoré bolo doručené právnej zástupkyni žalobcu dňa
24.09.2014, vzniesol námietku premlčania, tvrdiac, že žalobca mohol svoje právo uplatniť po prvý krát
dňa 17.12.2009, keďže k 16.12.2009 bola stanovená konečná splatnosť úveru.

Pojednávania sa nezúčastnil žalobca jeho právny zástupca, vedľajší účastník a jeho právny zástupca,

ktorí svoju neúčasť ospravedlnili, nežiadali pojednávanie odročiť, preto súd v súlade s § 101 ods. 2
O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.

Žalovaná na pojednávaní žiadala žalobu zamietnuť, potvrdila, že so žalobcom uzatvorila úverovú
zmluvu, na základe ktorej jej boli poskytnuté dva úvery prvý v sume 1 455,84 eur, druhý v sume 1
191 eur, oba úvery splatila po 121,32 eur. Tretí úver v sume 1179,28 eur jej bol pripísaný na účet

dňa 26.12.2010 bez toho aby oň požiadala, keďže oň nemala záujem dňa 10.1.2011 ho jednorazovým
príkazom vrátila žalobcovi späť. K tvrdeniu žalobcu, že zmluvu mala vypovedať uviedla, že zo strany
zamestnanca žalobcu bola poučená v tom zmysle, že ak o ďalší úver nemá záujem má ho vrátiť v plnej
výške a vec bude vybavená.

Ďalej poukázala na neprimerane vysoké úroky v sadzbe 82,61 % ročne ako aj na skutočnosť, že z

celkovej poskytnutej sumy 4 018.26 eur splatila sumu 6 304,72 eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením sa s obsahom pripojených listinných
dôkazov a to výpisom z obchodného registra žalobcu, oznámením o zosplatnení z 01.07.2012,
zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2007, Zmluvným dojednaním Zmluvy o
revolvingovomúvere,oznámenímveriteľaoschváleníúveru,históriouplatieb-kartouklienta nazáklade

čoho ustálil tento skutkový stav:

Účastníci konania dňa 20.12.2007 uzatvorili úverovú zmluvu (č.l.3 spisu) na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 50 000,- Sk (1 659,70 eur). Z písomného vyhotovenia
zmluvy vyplýva, že žalovaná sa zaviazala splatiť úver 24 mesačnými splátkami, splatnými k 16. dňu
v kalendárnom mesiaci po 3 655,- Sk (121,32 eur), so zmluvnou odmenou 37 720,- Sk, nominálnom

hodnotou úveru 87 720,- Sk, RPMN

.z úveru 82,61 %, predpokladanou RPMN 63,37 %. Úroková sadzba v tejto zmluve nie je uvedená.

Súd z obsahu zmluvy zistil, že sa jedná o typovú zmluvu, keď tlačivo - formulár označený ako Žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere a je rozdelené vertikálne na niekoľko
časti, s možnosťou vpisovania konkrétnych údajov o dlžníkovi - spotrebiteľovi a revolvingovom úvere,

jeho výške, posledná tretina obsahuje predtlač textu písaného veľmi drobným písmom v ktorom je
odkaz na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach, dohoda o poskytnutí služby. V spodnej časti
tlačiva je priestor pre podpis dlžníka, spoludlžníka 1, 2, miesto a dátum podpisu.

Zmluvné dojednania sú písané drobným písmom a nie sú podpísané žalovanou.

Z karty klienta - platobnej histórie (čl. 7. spisu) vyplýva, že žalovanej po vyčerpaní prvého úveru

poskytnutého na základe zmluvy z 20.12.2007 automatický bol poskytnutý úver dňa 23.06.2009 v sume1 179,28 a po jeho splatení dňa 28.12.2010 ďalší úver v sume 1 179,28 eur. Z karty klienta predloženej
žalobcom vyplýva, že žalovaná splátky č. 37 až 47 splatila naraz dňa 11.1.2011, splátky pod por. č. 47
až 52 sú splatené, avšak sú rozpísané na sumu 87,40 eur a 33,92 eur, pričom posledná splatená splátka

je dňa 6.6.2013 v sume 30 eur. Z uvedenej karty klienta taktiež vyplýva, že žalovanej bola vyplatená
suma 4 018,26 eur z ktorej splatila 6 304,72 eur.

Z výpisu z účtu žalovanej (čl. 32 spisu) vyplýva, že dňa 29.12.2010 jej od žalobcu bola pripísaná suma
1 179,28 eur, ktorú dňa 10.1.2011 (čl. 33 spisu) v rovnakej výške poukázala žalobcovi späť.

Podľa tvrdenia žalobcu (čl. 52 spisu) žalovanej bol poskytnutý v poradí druhý revolving v sume 1179 eur,
ktorý sa zaviazala splatiť 18 mesačnými splátkami s dohodnutou odplatou v sume 1 179 eur. Žalobou

uplatnený nárok predstavuje sumu 974,48 eur, pričom ide o súčet neuhradených splátok, a to časť
splátky č. 52 vo výške 3,92 eur, celých splátok č. 53 až 60 (á 121,32 eur). Predmetom konania nie je
zaplatenie žiadnych iných poplatkov či nárokov, ako sú jednotlivé splátky, každou splátkou sa uhrádza
časť istiny (časť vo výške 66,97 eur) a časť úroku ( 54,35 eur).

Podľa internetových zistení na stránke Národnej banky Slovenska / č.l. 57a spisu / sa výška úrokových

sadzieb v decembri 2007 (v čase uzatvorenia zmluvy) pohybovala v rozpätí od 11,86 % do 10,79 %
pri úveroch pre domácnosť s dobou splácania od 1 do 5 rokov.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a), b), c) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy (k 20.12.2007) na účely tohto zákona sa rozumie

.a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy
o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2, zák. č. 258/2001 Z.z. citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať najmä:

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ak je to možné treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnos, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahu,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm.c/ ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov, ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa
výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

(3) Zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,

b)sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

(4) Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná ak bol
spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

(5) Od spotrebiteľa veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

.Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS) účinného v
čase uzavretia zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v

spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednanie alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka).

Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými

mravmi.

Podľa § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s
dobrými mravmi.

Právne posúdenie veci

Po zhodnotení vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k
záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.

Je nepochybné, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o revolvingovom úvere. Uvedený typ zmluvy
je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane je tiež
nepochybné, že žalovaná v danom prípade vystupovala ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala

svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým žalobca pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej
účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky
spotrebiteľského úveru. V takomto prípade okrem úpravy zmluvy o úvere je potrebné prihliadať aj na
úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave

Obchodného zákonníka a takáto zmluvu musí mať náležitosti upravené týmto zákonom. Zároveň je
potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to §§ 52 a nasl., ktoré obsahujú úpravu
spotrebiteľských zmlúv.

Ustanovenie § 53 Obč. zák. vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby

koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedná
poctivému prístupu k podnikaniu. Citované

.zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe
podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je nutné zdôrazniť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach
štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť

ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často
vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už vôbec prečítať ale bo
pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch
alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

V danom prípade žalovaná po tom, čo jej bol automatický poskytnutý v poradí druhý revolving ho v
celej výške jednorazovo vrátila žalobcovi späť. Žalobca túto skutočnosť nepoprel, platbu nezaúčtoval
jednorazovo ale rozúčtoval si ju na jednotlivé splátky.

Žalobcatvrdí,žežalovanámalazmluvuvzmysleustanovení Zmluvnýchdojednanípísomne vypovedať.

V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že Zmluvné dojednania na ktoré žalobca odkazuje sa

nestali súčasťou úverovej zmluvy, keďže neboli zo strany žalovanej verifikované.

Žalobca ukryl podmienky, ktoré mali byť podstatné pre informáciu spotrebiteľa pre poznanie rozsahu
záväzku do zmluvných dojednaní. Krajský súd v Prešove už v minulosti viacerými rozhodnutiami
judikoval, že všeobecné obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to
udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku

zároveň judikoval ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú
inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju uvedie menším písmom. Práve inkorporačná doložka môže
privodiť záväzné následky pre spotrebiteľa a predmetná vec je toho príkladom. Spotrebiteľ sa môže
domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať
až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítané ktorého sa stráca orientácia

vyžaduje sa pomôcka (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo môže spotrebiteľa odradiť odsústredenia sa pri uzatváraní zmluvy (porovnaj rozsudky KS Prešov sp. zn. 6Co 135/2012, 21Co
28/2012, 3 Co 136/2013).

Súd opakovane zdôrazňuje, že takýto postup žalobcu sa dá s poukazom na už uvedené dôvody

kvalifikovať aj ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovanej Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.
apríla 1993, ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu.

Podľa názoru súdu ide o nevhodné predkladanie zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma súd
hodnotí ako nepochopiteľný a zlý úmysel, ktorému za žiadnych okolností nemieni poskytnúť ochranu. K
drobnémupísmuporovnajnálezÚstavnéhosúduČeskejrepublikyvoveciI.ÚS342/09. Vbežnomživote

sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší význam. Opačne text s menším písmom
môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s rozsiahlymi podmienkami písané takmer
nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ
podcení takúto časť textu.

.Vzhľadom na neplatnosť inkorporačnej doložky sa nestali súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere ani
zmluvné dojednania a preto súd nemôže na tieto dojednania prihliadať.

Vzhľadom na uvedené sa súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaná mala v zmysle Zmluvných
dojednaní zmluvu písomne vypovedať keď nemala záujem o ďalší revolving. Podľa názoru súdu, keď
žalovaná do 10 pracovných dní vrátila žalobcovi celú „automatický“ poskytnutú sumu túto skutočnosť
mal bez ďalšieho akceptovať, a to už aj s ohľadom na tvrdenie žalovanej o tom, že o ukončení zmluvy
takýmto spôsobom bola zo strany zamestnanca resp. sprostredkovateľa žalobcu pri uzatvorení zmluvy

informovaná.

Z vyjadrenie žalobcu vyplýva, že žalovanú sumu tvoria neuhradené splátky, pričom jedná splátka vo
výške 121,32 eur pozostáva z istiny v sume 66,97 eur a z úroku v sume 54,35 eur.

Zmluva z 20.12.2007 neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu, matematickým prepočtom súd ustálil, že pri
takomto rozložení splátky ako uvádza žalobca (66,97 eur istina, 54,35 eur úrok) je úroková sadzba

81,16 %.

Súd má za to, že žalobcom poskytnutá ročná úroková sadzba 81,16 % je jednoznačný úžernícky
úmysel veriteľa a ako taká nemôže požívať súdnu ochranu a je nutné ju hodnotiť ako neprijateľnú,
odporujúcu dobrým mravom, keďže v čase uzatvorenia zmluvy bolo rozpätie úrokovej sadzby od 10,79
% do 11,86 %.

Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom
styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti
účastníkov občianskoprávnych vzťahov).

Ústavný súd SR v náleze z 28.2.1995 sp. zn. PL. ÚS 10/95 ktorým rozhodol o nesúlade ustanovenia § 13
vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb. s ustanovením § 658 ods. 1 Obč. zák. okrem iného

uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi, neznamená to, že
možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39
Obč. zák, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom
prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi. Uvedený
nález je plne aplikovateľný aj v prípade, ak je predmetom posudzovania výška zmluvne dohodnutých

úrokov z úveru. Ústavným súdom vyslovený názor korešponduje s tézou, že zásada zmluvnej voľnosti
v súkromnom práve nie je absolútna a nachádza svoje obmedzenia ( z hľadiska obsahovej náplne
právnych úkonov) napr. pri aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi.Občiansky zákonník, Obchodný zákonník (ani iný predpis) neobsahuje ustanovenie o tom, do akej
konkrétnej výšky možno dojednať zmluvné úroky predstavujúce odplatu za poskytnutie finančných
prostriedkov.

Dobré mravy sú pojmom, ktorý predstavuje nepísané právo (len dopĺňajú písané normy), ktorého
hlavné zložky predstavujú všeobecné právne zásady a všeobecne uznávané normy morálky. V zmysle
uvedeného sa aj na výšku odplaty za poskytovanie finančných

.prostriedkov je potrebné pozerať (bez ohľadu na platnosť a nie len z hľadiska platnosti jej dojednania
v zmysle neskôr účinného zákonného ustanovenia § 53 ods. 6 Obč. zák. v platnom znení, v

zmysle ktorého ustanovenia platí, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch), aj z hľadiska toho, či takto dojednaná odplata v podobe
úrokov z úveru neodporuje všeobecnej predstave primeranosti za zachovania základných zásad, na
ktorých je občianske právo postavené, t.j. i na zachovaní zásady primeranosti.

Neprimerane vysoký úrok je nepochybne v rozopre s dobrými mravmi. Pri posúdení primeranosti

dojednanej výšky úroku treba predovšetkým porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z
praxe obchodných bánk na Slovensku v rozhodnom období.

Neprimerane vysoké úroky dojednané pri zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne považované za
odporujúce uznávaným pravidlám správania sa mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú
vrozporesdobrýmimravmi. Požiadavkananeprimeranézmluvnéúrokymôžezaistýchokolnostívsebe

obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná
pre rozpor so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa ustanovenia § 3
ods. 1 Obč. zák. je úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vzhľadom na
rozhodujúce okolnosti starostlivo posúdil, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade
alebo v rozpore s dobrými mravmi.

Pri dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu za užívanie poskytnutej
istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mini „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá
všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ poskytoval úvery za neprimerané až úžernícke
úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov.
Úrok 8 násobne vyšší podstatne prevyšuje obvyklú odplatu na finančných trhoch.

Judikatúra súdov nikde nespochybnila, že neprimerané úroky nie sú v rozpore s pravidlami správania
sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok

(napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 MCdo 1/09 z 31.07.2009, NS SR sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26.04.2012,
KS Prešov sp. zn. 3 Co 67/2012 z 24.10.2012).

Podľa právneho názoru vysloveného KS Prešov sp. zn. 6Co/138/2012 z 07.05.2013 cena plnenia
(vrátané úrokov) nie je vyňatá zo súdnej kontroly jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly
(§ 53 ods. 1 Obč. zák.) s odkazom na rozsudok súdneho dovar C 484/08-Caja de Ahorros y Monte de

Piedad de Madrid proti Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios.

Súdmázato,žežalobcompožadovanáúrokovásadzba81,16%ročnebyneobstalaanipriposudzovaní
súladu jej výšky so zákonným znením ustanovenia § 53 ods. 6 Obč. zákonníka, ale ani s ustanovením
§ 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z.z., ktorým sa

.ustanovovala výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie úveru a ktoré nadobudlo účinnosť

až 1.7.2008.Na zdôraznenie neprimeranosti žalobcom požadovanej výšky úrokovej sadzby súd poukazuje na kartu
klienta - platobnú históriu podľa ktorej žalobca vyplatil žalovanej sumu 4 018,26 eur, žalovaná splatila
sumu 6 304,72 eur a žalovaný od nej ešte požaduje sumu 974,48 eur.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná hneď ako jej bola „automatický“ žalobcom poskytnutá suma
1179 eur, túto naraz žalobcovi vrátila ako aj vzhľadom na výšku požadovanej úrokovej sadzby 81,16
% súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V závere súd zdôrazňuje, že Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako
slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

K námietke premlčania vznesenej vedľajším účastníkom súd dodáva, že žalovaná suma bola žalobkyni
vyplatená ako v poradí druhý revolving dňa 28.10.2010 a teda žalobca si túto sumu nemohol prvýkrát
uplatniť už 17.12.2009 ako udáva vedľajší účastník.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., teda podľa zásady úspechu tak, že priznal
úspešnémuúčastníkovi-žalovanej, právonanáhradutrovkonania odneúspešnéhoúčastníkažalobcu.

Žalovaná si však právo na náhradu trov konania neuplatnila a z obsahu spisu nevyplýva aby jej nejaké
trovy vznikli, preto súd vyslovil, že žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Trovy konania patria aj vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na podporu žalovanej. Podľa právneho
názoru Krajského súdu v Prešove, ktorý vyslovil v množstve iných obdobných vecí , trovy právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka sú účelne.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka si podaním doručeným súdu dňa 16.09.2014 uplatnil právo na
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 118,98eur.

Súd vychádzal z hodnoty predmetu sporu 974,48 eur, podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskoršíchpredpisov
je odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 51,45 eur, pričom súd je viazaný návrhom úspešneho

účastníka do takej miery, že nemôže priznať úspešnému účastníkovi viac alebo iné trovy, ako si výslovne
uplatnil.

Odmena v takejto výške patrí za 2 úkony právnych služieb, a to:

- prevzatie a prípravu zastúpenia ( § 13a ods. 1 písm. a/),

- písomné podanie zo dňa 16.09.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/),

Celkovo patrí žalobcovi odmena jeho právneho zástupcu v sume 102,90 eur.

.K tejto odmene sa pripočítava aj paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych
telekomunikačných poplatkov, za 2 úkony vykonaný v roku 2014 á 8,04 eur. Celkovo patrí vedľajšiemu
účastníkovi paušálna náhrada jeho právneho zástupcu vo výške 16,08 eur.

V dôsledku toho na trovách právneho zastúpenia patrí vedľajšiemu účastníkovi suma 118,98 eur.

Trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 118,98 eur je žalobca povinný
v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Jozefa
Kempa, advokátom AK so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob do 3 dní od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva

do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu

ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
početrovnopisovapríloh,súdvyhotovíkópienajehotrovy..Akpovinnýdobrovoľnenesplní,čomuukladá
vykonateľnérozhodnutie,oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona
(zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak

ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné nákladysúdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).