Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Cb/49/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112210383
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112210383.5

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateľa EURO -
BUILDING, a.s., so sídlom Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 683 066, právne zastúpený
Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868
876 proti odporcovi Slovenská republika- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72
Bratislava, v konaní o zaplatenie 4 370,86 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy
107 922,50 odo dňa 16.03.2012 do 05.06.2012 spolu vo výške 4 370,86 Eur, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 262 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 2.998,40 eur na účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.04.2012 žiadal, aby súd zaviazal odporcu
zaplatiť mu sumu vo výške 107 922,50 Eur, ako aj trovy konania.

Návrh vo veci samej odôvodnil tým, že dňa 19.08.2011 bola medzi navrhovateľom ako zhotoviteľom
a odporcom ako objednávateľom uzatvorená zmluva, predmetom ktorej bolo uskutočnenie stavebných

prác a súvisiacich dodávok rekonštrukcia a modernizácia spojenej školy v L.. V súlade s dohodnutými
podmienkami zmluvy, navrhovateľ vykonal pre odporcu stavebné práce, následne dňa 07.12.2011
vystavil Faktúru č. XXXXXXXXX za realizáciu prác v hodnote 107 922,50 Eur. Faktúra bola odporcovi
doručená dňa 16.12.2011. Splatnosť bola dohodnutá na 90 dní od doručenia, čiže nastala dňom
16.03.2012. Odporca dlžnú sumu navrhovateľovi nezaplatil.

Platobným rozkazom Okresného súdu Prešov č.k 18Rob/58/2012-19 zo dňa 19.12.2012 súd uložil
odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 4 370,86 Eur,
ako aj trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odôvodnený odpor na tunajšom súde.

Dňa 15.01.2013 bol tunajšiemu súdu doručený odpor Obvodného úradu Prešov, odboru školstva, v
ktorom namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a zároveň uviedol, že pohľadávka navrhovateľa

zanikla jej zaplatením dňa 05.06.2012.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to návrhom zo dňa 29.03.2012, upomienkou č. 1 zo
dňa 20.03.2012, faktúrou č. XXXXXXXX, zisťovacím protokolom o vykonaných stavebných prácach,
rekapituláciou súpisov vykonaných prác a dodávok, krycím listom čerpania, zmluvou o dielo zo dňa
19.08.2011,výpisomzúčtu,platobnýmrozkazomOSPrešovč.k.18Rob/58/2012-19zodňa19.12.2012,

odporom proti platobnému rozkazu, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 28.05.2013, vyjadrením odporcu
zo dňa 04.11.2013 ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:Dňa 19.08.2011 bola medzi objednávateľom Krajský školský úrad v Prešove a navrhovateľom ako
zhotoviteľom diela uzatvorená zmluva o dielo predmetom ktorej bola rekonštrukcia a modernizácia

Spojenej školy v L.. Zhotoviteľ sa zaviazal uvedené dielo vykonať vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť. Zároveň podľa Článku IV. bolo miesto vykonania diela určené U. Š., D. T. XXXX/X, XXX
XX L.. Cena za dielo bola stanovená v Článku V. uzatvorenej zmluvy o dielo. Podľa Článku VI. bod 6.5
uzatvorenej zmluvy lehota splatnosti faktúr sa na základe dohody zmluvných strán určila na 90 dní a
mala začať plynúť odo dňa preukázateľného doručenia faktúry objednávateľovi. Podľa Článku VII. bod

7.2. si strany určili, že ak sa objednávateľ dostane do omeškania s úhradou faktúr, môže si zhotoviteľ
uplatniť u neho zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,05 % denne z neuhradenej sumy čiastočnej
faktúry za príslušný mesiac a to za každý začatý deň omeškania.

Navrhovateľ dňa 07.12.2011 vystavil odporcovi Faktúru č. XXXXXXXX, ktorá bola splatná dňa
06.03.2012 na celkovú sumu 107 922,50 Eur za vykonané práce v zmysle uzatvorenej Zmluvy o dielo

zo dňa 19.08.2011 v mesiaci november 2011.

Upomienkou zo dňa 20.03.2012 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie dlžnej sumy.

Dňa 30.11.2011 bol spísaný zisťovací protokol o vykonaných stavebných prácach v celkovej sume

fakturovanej do konca mesiaca 149 515,97 Eur. Rovnako za obdobie od 01. do 30.11.2011 bol vystavený
krycí list čerpania prostriedkov.

Súdu bol predložený výpis z účtu, ktorý sa nachádza na čl. 17 súdneho spisu, z ktorého vyplýva, že
odporca dňa 05.06.2012 poukázal navrhovateľovi dlžnú sumu istiny vo výške 104 922,50 Eur.

Obvodný úrad Prešov, odbor školstva v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 10.01.2013, ktorý bol
súdu doručený dňa 15.01.2013 namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v tomto súdnom spore
rovnako to, že záväzok odporcu zanikol jeho splnením a to poukázaním dlžnej sumy navrhovateľovi
prevodom na účet dňa 05.06.2012.

Dňa25.01.2013bolsúdudoručenýodporMinisterstvavnútraSR,vktoromnamietali,žepriznanieúrokov
z omeškania je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03.06.2013 uviedol, že s odporom odporcu v celom

rozsahu nesúhlasí, nakoľko má za to, že aké finančné zdroje na úhradu faktúr vyplývajúcich z realizácie
predmetu zmluvy o dielo používa odporca, nemôže byť pre navrhovateľa podstatné. Rovnako mal za to,
že odporca sa nemôže dovolávať zásad poctivého obchodného styku, keď sám porušil svoje povinností,
vyplývajúce z poctivého obchodného styku.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení - čl. 52 súdneho spisu zo dňa 04.11.2013 namietal nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie byť účastníkom tohto konania, rovnako poukázal na skutočnosť, že podľa
jeho názoru vystavená faktúra navrhovateľom je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko
nezodpovedá právnemu poriadku Slovenskej republiky, zároveň poukázal na to, že zmluva o dielo
obsahovala na zaplatenie dlžných súm odkladacie, ako aj rozväzovacie podmienky.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní mala za to, že ich návrh je v celom rozsahu dôvodný,
rovnako poukázala na to, že zmluva o dielo bola uzatvorená s Krajským školským úradom ako
samostatnou rozpočtovou organizáciou, ktorý v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu bol
rozpočtovou organizáciou štátu, teda mal právnu subjektivitu, rovnako poukázala na to, že podmienky

fakturácie boli jasne a presne stanovené v uzatvorenej Zmluve o dielo.

Zástupca odporcu na pojednávaní žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť, pridržiaval sa
svojich doterajších vyjadrení.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá
pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci
alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba,

oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť
aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.
Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady

a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu
diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred
dojednaným časom.

Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
Podľa § 537 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a

nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal
plniť ich
Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa

obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 546 ods. 2 Obchodného zákonníka, dojednanie a poskytnutie preddavkov na cenu za dielo sa
nedotýka účinkov podľa § 548 a 549.

Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2
a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,

a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 19.08.2011
uzatvorená písomná zmluva o dielo, predmetom ktorej podľa Článku II. bod 2.1 bola rekonštrukcia a
modernizácia Spojenej školy v L.. Objednávateľom bol Krajský školský úrad v Prešove a zhotoviteľom

diela bol navrhovateľ v tomto konaní. Miesto a termín zhotovenia diela bolo určené podľa Článku
IV. bod 4.1 a to U. Š.W., D. T. XXXX/X, XXX XX L.. Cena za dielo bola stanovená v Článku V. a
fakturácia a platobné podmienky boli určené v Článku VI. uzatvorenej zmluvy. Podľa Článku VI. bod
6.5 lehota splatnosti faktúr sa na základe dohody zmluvných strán určuje na 90 dní a začne plynúť odo
dňa preukázateľného doručenia faktúry objednávateľovi. Podľa Článku VII. bod 7.2 si zmluvné strany

v uzatvorenej zmluve o dielo určili, že ak sa objednávateľ dostane do omeškania s úhradou faktúr,
môže si zhotoviteľ uplatniť u neho zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,05 % z neuhradenej sumy
čiastočnej faktúry za príslušný mesiac a to za každý aj začatý deň omeškania.

Zo strany navrhovateľa bola odporcovi vystavená Faktúra č. XXXXXXXX, s dátumom splatnosti

06.03.2012 na celkovú sumu 107 922,50 Eur.

Upomienkou zo dňa 20.03.2012 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 107
922,50 Eur, v lehote do 3 dní od obdržania listu.Podľavýpisuzúčtumalsúdzapreukázané,žedlžnásumaistinyvovýške107922,50Eurbolaodporcom
navrhovateľovi zaplatená prevodom na účet dňa 05.06.2012.

Odporca v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý bol podaný Obvodným úradom Prešov, odborom
školstva namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu, ako aj skutočnosť, že
záväzok odporcu z uzatvorenej zmluvy zanikol splnením dlžnej sumy dňa 05.06.2012.

Súd s argumentáciou odporcu, že v tomto prípade je na strane odporcu nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie uvádza, že nie je možné súhlasiť.

Podľa § 1 zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe, zrušujú sa:
a) krajské školské úrady,
b) krajské stavebné úrady,

c) územné vojenské správy,
d) krajské úrady životného prostredia,
e) krajské pozemkové úrady,
f) krajské lesné úrady,
g) krajské úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie,

h) katastrálne úrady.

Podľa § 2 ods. 3 Zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe, práva
a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, ktorí k 31. decembru 2012
vykonávali štátnu službu v krajskom školskom úrade, krajskom stavebnom úrade a územnej vojenskej

správe, prechádzajú na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").

Podľa § 2 ods. 6 Zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe, majetok
štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré mali v správe krajský školský úrad, krajský stavebný úrad a územná
vojenská správa k 31. decembru 2012, prechádzajú do správy ministerstva.

Podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 596/2003 Z.z. účinného ku dňu 31.12.2012 o štátnej správe v školstve
a školskej samospráve, na výkon miestnej štátnej správy v školstve sa zriaďujú krajské školské úrady.
Krajské školské úrady sú rozpočtové organizácie štátu. Krajské školské úrady sú finančnými vzťahmi
zapojené na rozpočet ministerstva, ktoré voči nim plní funkciu zriaďovateľa.

Krajský školský úrad bol počnúc do 01.01.2013, kedy došlo k zrušeniu Krajských školských úradov,
samostatnou rozpočtovou organizáciou štátu.

Je potrebné zdôrazniť a rozlišovať medzi vecnou legitimáciou a spôsobilosťou byť účastníkom konania.

Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom
uplatneného práva, alebo povinností, či je tiež účastník konania vecne legitimovaný ( aktívne alebo
pasívne), ukáže sa až v konečnom rozhodnutí vo veci. Na rozdiel od toho, spôsobilosť byť účastníkom
konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva ( § 19

Občianskeho súdneho poriadku. Odpoveď na otázku, kto má spôsobilosť mať práva
a povinnosti, dáva Občiansky zákonník, podľa ktorého spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj
právnická osoby ( § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Krajský školský úrad v Prešove bol objednávateľom diela v zmysle uzatvorenej písomnej zmluvy o dielo

zo dňa 19.08.2011.

Podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a o školskej samospráve účinného
do 31.12.2012 bol rozpočtovou organizáciou štátu.

Podľa § 21 Zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, rozpočtové organizácie
štátu sú právnické osoby.V čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu v zmysle uzatvorenej písomnej zmluvy o dielo,
bol v návrhu na vydanie platobného rozkazu označený Krajský školský úrad ako samostatná právnická
osoba, s vlastnou právnou subjektivitou ( subjekt, ktorý má spôsobilosť mať práva a povinnosti), z

ktorého dôvodu je spôsobilý byť aj účastníkom občianskeho súdneho konania. Skutočnosť, že počnúc
dňom 01.01.2013 došlo ex lege k zrušeniu tohto orgánu, nemôže byť vytýkaná v neprospech účastníka
konania. V tomto prípade došlo k univerzálnej sukcesii, ktorá predstavuje vstup do všetkých práv a
povinností svojho právneho predchodcu. Tento vstup sa uskutočňuje jednou právnou skutočnosťou.
V prípade zániku právnickej osoby dochádza k univerzálnej sukcesii, všetky jej práva a povinnosti

prechádzajú na právneho nástupcu. Univerzálna sukcesia v oblasti procesného práva má za následok
procesné nástupníctvo, súd je povinný k nej prihliadať z úradnej povinnosti bez toho, aby bola niektorým
z účastníkov uplatnená. O tejto skutočnosti súd nerozhoduje a nevydáva osobitné uznesenie.

Súd je toho názoru, že odporca označený v návrhu na vydanie platobného rozkazu bol v čase doručenia
tohto návrhu na súd rozpočtovou organizáciou štátu, samostatnou právnickou osobou, s vlastnou

právnou subjektivitou.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy §
21 ods. 4 podľa ktorého rozpočtové organizácie štátu môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a brať
na seba povinnosti odo dňa svojho zriadenia.

V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť aj to, že tento subjekt a tento orgán vo vlastnom mene
podpísal zmluvu o dielo ako objednávateľ diela dňa 19.08.2011.

Z tohto dôvodu súd námietku odporcu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie považoval v celom

rozsahu za nedôvodnú.

Rovnako v odpore proti platobnému rozkazu odporca uviedol, že došlo k zániku dlhu a to uhradením
dlžnej sumy dňa 05.06.2012 prevodom na účet navrhovateľa.

Nepochybne, z výpisu z účtu, ktorý odporca súdu predložil a ktorý sa nachádza na čl. 22 súdneho spisu
vyplýva, že dlžná suma istiny vo výške 107 922,50 Eur bola dňa 05.06.2012 poukázaná odporcom na
účet navrhovateľa.

Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Úroky z omeškania majú povahu sankcie za omeškanie dlžníka so splnením záväzku. Úroky z
omeškania sa platia popri samotnom dlžnom plnení a sú stanovené percentom z dlhu, z ktorého je
dlžník v omeškaní. Omeškanie dlžníka splnením záväzku má zo zákona za následok obsahovú zmenu
práva veriteľa a povinností dlžníka, resp. ich doplnenie novými právami a povinnosťami, omeškanie teda

nastáva zo zákona a zároveň dochádza k zmene obsahu právneho vzťahu.

V písomnom podaní zo dňa 17.01.2013 odporca Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky uviedlo, že
požadovanieúrokovzomeškaniajevrozpores§265Obchodnéhozákonníkaatosozásadoupoctivého
obchodného styku.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní s plnením
peňažného záväzku, alebo jeho časti. Nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo
spôsobilo omeškanie. Ide o objektívnu zodpovednosť. Jediným relevantným liberačným dôvodom ak ho
dlžník preukáže je, že omeškanie dlžníka so splnením jeho záväzku je v dôsledku omeškania veriteľa.

Povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona ex lege, bez ohľadu na zavinenie.
Zmluvné strany si nemusia dohodnúť úrok z omeškania a nárok na úrok z omeškania vzniká aj v tomto
prípade priamo zo zákona.Podľa § 265 Obchodného zákonník, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.

Zásady poctivého obchodného styku sú významnou konkretizáciou všeobecnejších morálnych zásad, či
noriem, vyjadrených v pojme dobré mravy. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie
v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. V obchodnom vzťahu je právna úprava prísnejšia
a zákonodarca tak robí v záujme zachovania právnej istoty v obchodných vzťahoch.

V tomto prípade odporca tvrdil, že žiadať takéto úroky z omeškania je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku. Je potrebné uviesť, že odporca ako dlžník v dôsledku porušenia svojej zmluvnej
povinnosti sa usiluje sankčnej povinnosti - zaplatiť úroky z omeškania zbaviť, s poukazom na to, že ide
o výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, pričom je potrebné zdôrazniť, že
sám riadnym a včasným neplnením záväzkov porušil jednu zo základných zásad poctivého obchodného
styku. V tomto prípade v zmysle ustanovenia § 265

Obchodného zákonníka by to nebolo prostriedkom právnej ochrany, ale by sa stalo prostriedkom,
výrazne narúšajúcim právnu istotu účastníkov obchodnoprávnych vzťahov.

Zároveň súd uvádza, že s argumentom odporcu o porušení zásady poctivého obchodného styku,

nemožno súhlasiť, ale práve naopak, ochrana nemôže byť poskytnutá tomu, kto sám porušil uzatvorenú
zmluvu, nakoľko nárok na úrok z omeškania vznikol iba z dôvodu omeškania odporcu.

Súd mal za preukázané, že zo strany navrhovateľa ako zhotoviteľa diela boli splnené všetky predpoklady
k riadnemu plneniu odporcovi ako objednávateľovi.

Pokiaľ ide o požadovanie úrokov z omeškania, ktoré by mali byť v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, súd uvádza, že v tomto prípade existuje rozsiahla judikatúra nielen Najvyššieho súdu
Slovenskej, ale aj Českej republiky. Úrok z omeškania má plniť zabezpečovaciu, kompenzačnú, ale aj
sankčnú funkciu. Je totiž sankciou za porušenie povinností, ten, kto porušil svoju povinnosť, je odporca

ako dlžník.

Z tohto dôvodu mal súd za to, že navrhovateľ využil len svoju zákonnú možnosť, ktorou požaduje
priznanie týchto úrokov z omeškania.

Rovnako pokiaľ ide o námietku odporcu, že ich výška je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, táto výška úrokov z omeškania bola presne stanovená v Článku VII. bod 7.2 podpísanej písomnej
zmluvy o dielo, pričom súd nezistil, aby takáto výška úrokov z omeškania bola v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku. Navyše, je potrebné zdôrazniť, že odporca nepredložil a nepreukázal súdu

jedinýrelevantnýdôkaz,prečobytátovýškaúrokovzomeškania,sktorýmiodporcavpodpísanejzmluve
súhlasil by bola v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

Pokiaľ ide o ďalšie vyjadrenie odporcu, že vo faktúre, ktorá bola navrhovateľom odporcovi vystavená
je ako deň splatnosti uvedený číselný údaj 06.03.12 a teda faktúra je absolútne neplatným právnym

úkonom, nakoľko je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, s týmto tvrdením nie je možné
v žiadnom prípade súhlasiť.

Súd uvádza, že v prvom rade vyvracia argument odporcu o tom, že danú faktúru je potrebné považovať
za absolútne neplatný právny úkon. Faktúru nie je možné považovať za právny úkon. Faktúra je

účtovným, daňovým dokladom, ktorý vyjadruje dodanie určitej služby, alebo poskytnutie určitého tovaru,
resp. iného zdaniteľného plnenia.

V tomto prípade je potrebné zdôrazniť a poukázať na znenie § 74 Zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z
pridanej hodnoty, podľa ktorého údaj o splatnosti faktúry nie je obligatórnou, podstatnou náležitosťou

faktúry.Tak, ako súd už vyššie zdôraznil, údaj o splatnosti nie je obligatórnou náležitosťou faktúry ako účtovného
dokladu. Je potrebné zdôrazniť, že fakturačné podmienky boli medzi zmluvnými stranami dohodnuté v
Článku VI. uzatvorenej zmluvy o dielo zo dňa 19.08.2011.

Podľa Článku VI. bod 6.5, lehota splatnosti faktúr sa na základe dohody zmluvných strán určila na 90
dní a mala začať plynúť odo dňa preukázateľného doručenia faktúry objednávateľovi.

Preto súd argumentáciu odporcu, aby danú faktúru vyhodnotil a posúdil ako absolútne neplatný právny

úkon, považoval v celom rozsahu za právne irelevantnú.

Navrhovateľ v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol, že faktúra bola odporcovi doručená
dňa 16.12.2011. Jej splatnosť tak nastala uplynutím 90 dní, t.j. dňa 16.03.2012, od tohto okamihu aj
navrhovateľ požaduje od odporcu priznať úroky z omeškania.

Navyše je potrebné zdôrazniť, že odporca súdu nepredložil žiaden relevantný listinný dôkaz, neuviedol
to ani v odpore proti platobnému rozkazu, z ktorého by vyplývalo, že túto Faktúru č. XXXXXXXX
navrhovateľovi vrátil ako nedôvodnú, s uvedením, že nesúhlasí s dátumom splatnosti tam uvedeným.
To znamená, že ak táto faktúra mu bola doručená, prijal ju, nereklamoval, ani ju nevrátil navrhovateľovi
ako nedôvodnú, s údajmi tam uvedenými súhlasil. Navyše tak, ako navrhovateľ vádza, splatnosť nastala

90. tym dňom od doručenia, t.j. dňa 16.03.2012. Preto túto argumentáciu odporcu uvedenú až v
písomnom vyjadrení zo dňa 04.11.2013, ktorá bola vznesená až v priebehu súdneho sporu pričom ako
súd uviedol nebola podložená žiadnym listinným dôkazom, súd ju vyhodnotil ako účelovú a v celom
rozsahu nedôvodnú.

Pokiaľ ide o argumenty odporcu, uvedené v písomnom vyjadrení zo dňa 04.11.2013 o tom, že bod
5.6. uzatvorenej zmluvy o dielo, čo sa týka úhrady faktúr obsahuje odkladacie, ako aj rozväzovacie
podmienky, nakoľko úhrada jednotlivých faktúr má byť priamo závislá na finančných zdrojoch z
nenávratného finančného príspevku regionálneho operačného programu, z ktorého bude predmetná
investičná akcia financovaná, rovnako s týmto argumentom nie je možné súhlasiť.

Súd uvádza, že táto argumentácia je nedôvodná, pretože aké finančné zdroje na úhradu faktúr
vyplývajúcich z realizácie predmetu zmluvy o dielo používa odporca, pre navrhovateľa ako účastníka
konania nie je podstatné. Súd uvádza, že považuje za potrebné na zdôraznenie správnosti tohto
rozhodnutia uviesť, že to, či odporca dostane peniaze na preplatenie faktúr od tretej osoby, nebolo

predmetom uzatvorenej zmluvy o dielo, nikde neexistuje v tomto smere ani riadna a zrozumiteľná
odkladacia podmienka. Je nutné poukázať na to, že odporca sa bránil okolnosťou, že porušenie
platobnej povinnosti nebolo zapríčinené zo strany odporcu, ktorá však spočíva, resp. je závislá na inom
právnom vzťahu ( zmluve) uzavretom medzi prijímateľom a poskytovateľom nenávratného finančného
príspevku. Je potrebné zdôrazniť, že účastníkom tohto zmluvného vzťahu však navrhovateľ nebol, ani

zaplatenie ceny diela nebolo v zmluve o dielo podmieňované poskytnutím, resp. preplatením žiadosti
o platbu riadiacim orgánom. Inými slovami, ak by sa súd mal vyjadriť, navrhovateľ predsa nemôže
niesť zodpovednosť za neefektívne, resp. oneskorené plnenie si povinnosti účastníkov iného zmluvného
vzťahu, v danom prípade zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorého sám
navrhovateľ nebol ani účastníkom. Tento zmluvný vzťah bol uzatvorený predsa len medzi prijímateľom

a poskytovateľom nenávratného finančného príspevku, do tohto vzťahu nemohol navrhovateľ nijako
zasahovať, ani včasné preplácanie tohto príspevku ovplyvniť. Preto s takýmto tvrdením o existencii
odkladacej, resp. rozväzovacej podmienky týkajúcej sa preplácania faktúr, v žiadnom prípade nie je
možné súhlasiť.

Ako aj sám navrhovateľ uviedol vo svojom vyjadrení, s ktorým súd v celom rozsahu súhlasí, samotný
návrh zmluvy bol koncipovaný odporcom. Pre navrhovateľa boli zmluvné podmienky dané, takto aj
vysúťažené vo verejnom obstarávaní. Z tohto dôvodu aj tento argument odporcu súd považoval v celom
rozsahu za nedôvodný.

Súd preto priznal navrhovateľovi s poukazom na to, že dlžná suma istiny vo výške 107 922,50 Eur bola
odporcom zo strany navrhovateľa zaplatená dňa 05.06.2012 dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05
% denne z dlžnej sumy 107 922,50 Eur, za každý deň omeškania a to odo dňa splatnosti faktúry, t.j. odo
dňa 16.03.2012 do dňa 05.06.2012 v celkovej výške 4.370,86 Eur. Tento úrok z omeškania súd priznalz dôvodu, že mal za to, že odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, preto za
obdobie od splatnosti záväzku do zaplatenia, priznal navrhovateľovi ním požadovaný úrok z omeškania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca bol v tomto konaní v celom rozsahu neúspešný, je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy

konania.

Právny zástupca navrhovateľa si trovy konania vyčíslil v písomnom podaní, súdu doručenom dňa
02.12.2013, kde žiadal priznať odmenu celkov za 5 úkonov právnej pomoci, režijný paušál, cestovné
náklady, ako aj náhradu za stratu času, v celkovej výške 4.101,38 Eur. Zároveň požiadal priznať
zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 262 Eur.

Súd úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v zaplatenom súdnom
poplatku za návrh vo výške 262 Eur, ako aj trovy právneho zastúpenia.

O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a), b), c) Vyhlášky

č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Súd pri určovaní odmeny za jeden úkon právnej pomoci vychádzal z hodnoty sporu vo výške 107 922,50
eur, kde odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje 639,01 eur. Je však potrebné zdôrazniť,
že po podaní návrhu na začatie konania došlo zo strany odporcu k zaplatenou dlžnej sumy a to dňom

05.06.2012 a predmetom tohto konania tak zostal už iba úrok z omeškania vo výške 4 370,86 eur a
to za obdobie od 16.03.2012 do 05.06.2012. Takto bol súdom vydaný aj platobný rozkaz č.k. 18 Rob
58/2012-19 zo dňa 19.12.2012. Súd tak po zaplatení dlžnej sumy istiny vychádzal z hodnoty sporu iba vo
výške 4 370,86 eur a právnemu zástupcovi navrhovateľa priznal odmenu za jeden úkon právnej pomoci
vo výške 161,01 eur.

Právnemu zástupcovi navrhovateľa priznal súd odmenu celkovo za 5 úkonov právnej pomoci, a to :
- príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 27.03.2012
- návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 29.03.2012,

- čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 12.06.2012,
- vyjadrenie navrhovateľa k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 28.05.2013,
- účasť na pojednávaní dňa 28.11.2013.

Za úkony príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 27.03.2012, návrh na vydanie platobného rozkazu zo
dňa 29.03.2012 a čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 12.06.2012 priznal súd odmenu za jeden úkon
právnej pomoci vo výške 639,01 eur, spolu 1.917,03 eur. Za úkony vyjadrenie k odporu a účasť na
pojednávaní dňa 28.11.2013 súd priznal odmenu iba vo výške 161,01 eur, t.j. spolu 322,02 eur. Spolu
odmena za právne zastúpenie predstavuje 2 239,05 eur.

Postupom podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. priznal súd režijný paušál vo výške 3 x po 7,63
eur a 2 x 7,81 eur, spolu 38,51 eur.

Právnemu zástupcovi navrhovateľa súd priznal náhradu cestovných výdavkov vo výške 96,23 eur za

cestu na pojednávanie dňa 28.11.2013 iba vo výške ním uplatnenej polovičnej sume, keďže vo veci boli
na tunajšom súde vedené dve konania medzi tými istými účastníkmi.

Za účasť na pojednávaní dňa 28.11.2013 súd postupom podľa § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
priznal náhradu za stratu času za cestu na pojednávanie dňa 28.11.2013 Nitra - Prešov a späť vo výške

polovičnej sumy uplatnenej 124,88 eur (8x 13,01 eur x 2).

Zároveň súd postupom podľa § 18 ods. 3 priznal 20 % DPH vo výške 499,73 eur.Celkovo trovy právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú 2.998,40 eur .

Odporca je tak povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok za návrh vo

výške 262 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.998,40 eur ( 2.239,05 eur + 38,51 eur + 96,23
eur + 124,88 eur+ 499,73 eur).

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e)
-13- 7Cb/49/2013

f) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

g) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.