Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/152/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200770
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200770.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Kamil P., K. XXX/XX, XXX XX X. G., C.: XX XXX

XXX, zastúpený: JUDr. František Kočka, advokát, so sídlom Stropkovská 48, 040 11 Košice, adresa pre
doručovanie Pribinova 8, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so
sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra žalovaného
č. MF/10484/2012-11 zo dňa 20.2.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 19.04.2012 sa žalovaný domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia ministra financií č. MF/10484/2012-11 zo dňa 20.2.2012 o rozklade proti

rozhodnutiuMinisterstvafinanciíSlovenskejrepublikyč.MF/25551/3/2011-73zodňa25.10.2011,ktorým
Ministerstvo financií Slovenskej republiky nevyhovelo protestu Krajskej prokuratúry v Prešove.

Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutím č. ministra financií č. MF/10484/2012-11 zo dňa
20.2.2012 v spojení s rozhodnutím č. MF/25551/3/2011-73 zo dňa 25.10.2011 bol ukrátený na
svojich právach - uplatniť si oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, keď v prípade vyhovenia
protestu prokurátora by došlo k zrušeniu rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č.
I/225/15030-113272/2010/990813-r zo dňa 29.10.2010 a vráteniu veci Daňovému úradu v Kežmarku.
Podľa názoru žalobcu sú splnené všetky podmienky uvedené v § 247 a § 248 O.s.p. a z toho dôvodu

žiada, aby súd preskúmal zákonnosť celého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a zrušil jeho
rozhodnutie.

Keďže žalobca spolu so žalobou nezaplatil poplatok za podanie žaloby v sume 66,- eur, súd ho pod
následkom zastavenia konania vyzval na zaplatenie súdneho poplatku v lehote 10 dní výzvou č.k. 5S
152/2012-37 zo dňa 7.10.2013, doručenou právnemu zástupcovi žalobcu dňa 10.10.2013.

Žalobca napriek výzve súdny poplatok nezaplatil.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu pokladá za nedôvodnú a žiada jej zamietnutie.
Poukázal na to, že z výkladu ustanovení § 11 ods. 13 a § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej iba zák. č. 222/2004 Z.z.) jednoznačne vyplýva,že podmienka uplatnenia oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu
je splnená, ak nadobúdateľ tovaru má pridelené v inom členskom štáte identifikačné číslo pre DPH.
Rovnako uviedol, že podľa jeho názoru si žalobca uplatňuje oslobodenie dodania tovaru do iného

členského štátu za takých okolností, ktoré spochybňujú, že dodaný tovar skutočne opustil územie
Slovenskej republiky. Príslušné faktúry a dokumenty podľa názoru žalovaného naznačujú, že boli
účelovovyhotovené,žetovarbolvskutočnostidodanýnaúzemíSlovenskejrepublikyacieľomfakturácie
tovaru maďarskej spoločnosti Hajna Hungary Kft. bolo vyhnutie sa daňovej povinnosti a priznaniu dane
za dodanie tovaru v tuzemsku. V závere uviedol názor, že pochybenie správcu dane o neoznámení

predĺženia lehoty na výkon daňovej kontroly, nemá vplyv na zmenu výroku napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že rozhodnutiu správneho orgánu predchádzalo v
správnom konaní vydanie týchto rozhodnutí a podanie protestu prokurátora:

1. rozhodnutie Daňového úradu Kežmarok č. 716/230/20957/10/Čer zo dňa 7.7.2010, ktorým bol
žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2008, vo výške XXX
XXX,XX eur,

2. rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/225/15030-113272/2010/990813-r zo dňa
29.10.2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie - dodatočný platobný
výmer Daňového úradu Kežmarok č. 716/230/20957/10/Čer zo dňa 7.7.2010,

3. protest prokurátora - Krajskej prokuratúry v Prešove č. Kd 72/11-6 zo dňa 02.09.2011 proti rozhodnutiu
Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/225/15030-113272/2010/990813-r zo dňa 29.10.2010,

4. rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/25551/3/2011-73 zo dňa 25.10.2011,
ktorým sa nevyhovelo protestu prokurátora - Krajskej prokuratúry v Prešove č. Kd 72/11-6 zo dňa
02.09.2011,

5. rozhodnutie ministra financií č. MF/10484/2012-11 zo dňa 20.2.2012 o rozklade proti rozhodnutiu
Ministerstva financií Slovenskej republiky č. M MF/25551/3/2011-73 zo dňa 25.10.2011, ktorým

Ministerstvo financií Slovenskej republiky nevyhovelo protestu Krajskej prokuratúry v Prešove.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu

sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. je aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby v správnom súdnictve
fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 250d ods. 5 O.s.p. môže prokurátor podať žalobu do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu.

Podľa § 24 ods. 1, 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov konanie
o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či všeobecne záväzným právnym
predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením alebo rozhodnutím bol porušený zákon alebo
iný všeobecne záväzný právny predpis.

Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie o proteste prokurátora sa primerane vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní.

Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov ak bezprostredne
nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1 písm. a) tohto ustanovenia,nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto
rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

Podľa Správneho poriadku sa konanie o proteste prokurátora a preskúmavanie rozhodnutí súdom

považujú za mimoriadne opravné prostriedky (spolu s obnovou konania a preskúmaním rozhodnutia
mimo odvolacieho konania). Ide o dva rovnocenné mimoriadne opravné prostriedky, ktoré môžu
smerovať proti tomu istému právoplatnému rozhodnutiu vydanému správnym orgánom.

Podľa § 69 Správneho poriadku môže správny orgán, ktorého sa napadnuté rozhodnutie týka, sám svoje
rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.
Ak takto správny orgán plne nevyhovie protestu, je povinný predložiť ho na rozhodnutie nadriadenému

správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa a ak ide o ústredný orgán štátnej správy, predloží
protest svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti
rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať (podať rozklad).

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania

súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( §
250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Krajský súd v Bratislave sa v danom prípade zaoberal otázkou možnosti preskúmania zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a aktívnou legitimáciou žalobcu na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia správneho orgánu po nevyhovení protestu prokurátora.

Rozhodnutie správneho orgánu, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora, sa nepovažuje za
rozhodnutie, ktorým môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu oprávnenia alebo povinností fyzickej
alebo právnickej osoby a taktiež nemôžu byť týmto rozhodnutím dotknuté ani práva a právom
chránené záujmy alebo povinnosti týchto osôb. Ide o rozhodovanie o návrhu prokurátora, ktorý

nie je účastníkom správneho konania. Podanie takéhoto protestu nemá vplyv na formálno-právnu
právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, t.j. rozhodnutia vo veci samej (nález Ústavného súdu SR sp.
zn. PL. ÚS 17/1998 zo dňa 04.03.1998).

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach zastáva názor, že z tohto dôvodu takéto
rozhodnutie nie je samo osebe rozhodnutím vo veci samej a nemôže byť predmetom súdneho

preskúmavania, nakoľko je rozhodnutím procesnej povahy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Sžr/40/2011 zo dňa 20.12.2011, sp. zn. 6Sžo 138/2008 zo dňa 04.03.2009 alebo sp. zn. 2Sžo 109/2008
zo dňa 22.11.2008).

Samotným rozhodnutím o nevyhovení protestu prokurátora správny orgán len vyjadruje svoj procesný
postoj k dôvodom uplatneným v proteste, v dôsledku čoho ostáva pôvodné právoplatné rozhodnutie

nezmenené a sféra oprávnení a povinností žalobcu nedotknutá.

Ak správny orgán protestu vyhovie, nasleduje vydanie rozhodnutia, ktorým je nahradené pôvodné
právoplatné rozhodnutie, ak však správny orgán protestu nevyhovie, pôvodné právoplatné rozhodnutie,
a teda aj práva a povinnosti ním založené, zostávajú zachované (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo 72/2007 zo dňa 31.01.2008, sp. zn. 4Sž 95/02 zo dňa 30.10.2003).

Preto ustanovenie § 250b ods. 5 OSP dáva prokurátorovi v prípadoch negatívneho rozhodnutia o
proteste prokurátora právo domôcť sa preskúmania rozhodnutia správneho orgánu podaním žaloby
pri splnení uvedených podmienok a v určitej lehote. Takéto rozhodnutie na základe žaloby fyzickej aprávnickej osoby nepodlieha súdnemu prieskumu, podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku.

Aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu

správneho orgánu, ak ide o rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora, je iba prokurátor. Prokurátor
môže podať žalobu do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené
protestu, pričom žaloba musí smerovať proti rozhodnutiu vo veci samej (stanovisko správneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj 124/2000 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 70/2001).

V prípade, že by toto právo mal aj žalobca, bolo by to výslovne uvedené v ustanovení § 250b ods. 5

O.s.p.. Prokurátor žalobu v predmetnej právnej veci nepodal, čím zmeškal lehotu v zmysle ustanovenia
§ 250d ods. 5 O.s.p.

Na základe uvedených skutočností je dôvodné konštatovanie, že v tomto prípade bolo potrebné žalobu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podať proti rozhodnutiu vo veci
samej, teda proti rozhodnutiu, ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia alebo povinnosti

fyzických alebo právnických osôb alebo ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Vtomtosmerejevhodnéuviesť,žesprávnesúdnictvoslúžinaochranutýchosôb,ktorébolirozhodnutím
správneho orgánu ukrátené na svojich právach. V konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku sa môže súd zaoberať podanou žalobou a vec meritórne prejednať, len na základe

žaloby podanou oprávnenou osobou. Aktívne procesne legitimovanou osobou na podanie žaloby na
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je fyzická alebo právnická osoba,
ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu
ukrátená na svojich právach. Ide o osobitnú procesnú podmienku v správnom súdnictve, ktorá vyplýva
z ustanovenia § 250 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 247 ods. 1 O.s.p. Procesné podmienky sú predpoklady,

ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol vo veci konať a meritórne rozhodnúť. Podmienky konania
sa skúmajú v každom štádiu súdneho konania a pokiaľ nie sú splnené, tak sa konanie musí zastaviť
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 7/2011).

V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca mal reálnu
možnosť využiť prostriedok nápravy - žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a to

podaním tejto žaloby proti pôvodnému rozhodnutiu Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č.
I/225/15030-113272/2010/990813-r zo dňa 29.10.2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a
potvrdenérozhodnutie-dodatočnýplatobnývýmerDaňovéhoúraduKežmarokč.716/230/20957/10/Čer
zo dňa 7.7.2010. Toto svoje právo nevyužil, čím zmeškal lehotu na podanie žaloby v zmysle ustanovenia
§ 250b ods. 1 O.s.p.

Nakoľko žalobca nie je aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia
správneho orgánu, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora a žaloba smeruje voči rozhodnutiu o
nevyhovení protestu prokurátora, ktoré nemôže byť predmetom súdneho preskúmavania, súd v súlade
s ustanovením § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ak nebol zaplatený poplatok splatný

podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok
zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve
poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí
byť poplatník vo výzve poučený. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním
návrhu na začatie konania predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku

do pojednávania, vydania platobného rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadeniapojednávania nebola dlhšia ako dva mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov
predĺžiť.

Žalobca nezaplatil súdny poplatok v lehote stanovenej výzvou súdu, a to napriek poučeniu, pričom

následne súd konanie vo veci zastavil i z tohto dôvodu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 O.s.p. s použitím § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa výsledku, ak bolo konanie
zastavené.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v
troch vyhotoveniach na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.