Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Martin Baran
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/399/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112240050
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112240050.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: O. Z., E..
XX.XX.XXXX, I. Z., K. XX, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Svidník, Sov.
hrdinov 163/66, proti odporcovi: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234
176, o zaplatenie finančného zadosťučinenia takto
r o z h o d o l :
návrh z a m i e t a ,
o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.11.2012 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na
zaplatenie sumy 820,50 Eur titulom zaplatenia finančného zadosťučinenia. Predmetný návrh odôvodnia
skutočnosťou, že v konaní vedenom na tunajšom súde bol v postavení spotrebiteľa ako navrhovateľ
úspešná. Jednalo sa o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorým žiadal odporca od navrhovateľa
zaplatenie 1.641,15 Eur, preto za primerané finančné zadosťučinenie žiadal polovicu tejto sumy, t. j.
820,50 Eur.
Odporca nesúhlasil s podaným návrhom, poukázal na skutočnosť, že je preukázané, že je nevyhnutná
existencia príčinnej súvislosti medzi ujmou, ktorá spotrebiteľovi vznikla a porušením právnej povinnosti
zo strany dodávateľa. Z obsahu žaloby vyplýva, že žiadna ujma navrhovateľovi nevznikla, nakoľko
rozhodcovská doložka, ktorá bola dojednaná vo vzťahu medzi účastníkmi konania bola len procesným
prostriedkom pre ďalšie prípadné vymáhanie práv zo zmluvného vzťahu. Zákon č. 250/2007 Z. z. nebol
účinný v čase uzatvárania tejto zmluvy, a preto je návrh nedôvodný.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením rozsudku Okresného súdu
Z. sp. zn. XXC XXX/XXXX, opravného uznesenia sp. zn. XXC XXX/XXXX zo dňa 03.07.2012 ako aj
ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:
Tunajší súd rozsudkom zo dňa 27.04.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.06.2012 zrušil
rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Radima Kuchtu zo dňa 25.08.2010 č. W. a odložil vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku do právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Následne medzi účastníkmi
konania prebieha konanie, a to pod sp. zn. XC X/XXXX, o nároku odporcu voči navrhovateľovi, ktoré
doposiaľ nebolo skončené. V tomto konaní uplatňuje odporca voči navrhovateľovi svoje práva zo
zmluvy o úvere. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky dojednanej
vo všeobecných obchodných podmienkach, pričom konajúci súd dospel k záveru, že dojednanierozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka, čím je táto doložka neplatná. Súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka,
ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky určil, že všetky spory zo
spotrebiteľskej zmluvy budú riešené ním zvoleným rozhodcom, je v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľaakoslabšejzmluvnejstranyvprávnomvzťahuzoštandardnejspotrebiteľskejzmluvy.Takáto
podmienka sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatná. Súd prihliadol aj na skutočnosti, že spory
medzi účastníkmi mali byť riešené rozhodcom so sídlom v Holíči, teda v mieste značne vzdialenom
od sídla spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka bola dohodnutá v zmluve uzatvorenej medzi
účastníkmi konania v máji 2007. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná, preto v tomto smere
súd nevykonával ďalšie dokazovanie.
Na základe uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. proti porušeniu práva a povinnosti ustanovených zákonom a
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania, a aby odstránil protiprávny stav, vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to aj vtedy,
ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom
záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie
porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len kolektívne záujmy spotrebiteľov). Osoba,
ktorá úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
V danom prípade súd má za to, že nie je dôvodné priznať navrhovateľovi uplatnený nárok na primerané
finančné zadosťučinenie, pričom základným dôvodom pre zamietnutie návrhu je skutočnosť, že zákon,
od ktorého odvádza navrhovateľ svoj nárok, nadobudol účinnosť dňom 01. júla 2007, pričom zmluvným
dojednaním, od ktorého odvíja navrhovateľ svoj nárok, je dojednanie z mesiaca máj 2007, teda ešte
pred nadobudnutím účinnosti predmetného zákona. Podľa názoru súdu prípadným vyhovením návrhu
by došlo k porušeniu zásady retroaktivity, pričom práve zásada retroaktivity zabezpečuje dodržanie
požiadavky legitímneho očakávania a právnej istoty.
Retroaktivitou je možné charakterizovať stav, kedy dochádza k spätnej účinnosti právneho predpisu,
teda že by právny predpis platil aj pred dobou svojej platnosti. Súd má za to, že pokiaľ by aplikoval
uvedený právny predpis na zmluvu, ktorá bola uzavretá pred jeho účinnosťou, došlo by k porušeniu
tejto zásady. Jedná sa o zásadu už z rímskeho práva (lex retro non agit), čo značí, že v určitej dobe
je platné právo, ktoré bolo v tej doby kodifikované, s ktorým sa môže každý oboznámiť a je účinné. Aj
zo zásady retroaktivity existujú výnimky, ktoré sa však vzťahujú na oblasť trestného práva, kde platí,
že neskorší trestný zákon sa použije len vtedy, pokiaľ je pre páchateľa priaznivejší. Taktiež retroaktívne
pôsobenie zákona sa podľa právnej teórie pripúšťa vtedy, ak v určitom období neplatili zásady právneho
štátu (typicky v obdobiach diktatúry a neslobody) a bolo by to v rozpore s požiadavkou spravodlivosti,
aby takéto osoby, ktoré si prijali tieto zákony, nemohli byť potrestaná.
V danom prípade však nepochybne nejde o takúto situáciu. V danom prípade sa jedná o stav, kedy
zákonodarca v zákone o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007, dal možnosť osobe, ktorá na súde úspešné
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, aby
mal možnosť dožadovať sa primeraného finančného zadosťučinenia od toho, kto takto koná. Podľa
názoru súdu však nie je možno postupovať tým spôsobom, aby na základe tohto právneho predpisu
účinného od 01.07.2007 boli postihované aj konania, ku ktorým došlo pred účinnosťou tohto zákona.
Tento záver nevyplýva ani z prechodných ustanovení citovaného zákona.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, súd sa preto nezaoberal skutočnosťami, ktoré sú rozhodné
pre posúdenie tohto nároku, teda či naozaj konanie odporcu napĺňa skutkový základ daný citovaným
ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. s poukazom na vyššie uvedené úvahy.O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151
ods. 3 O.s.p., pričom dôvodom pre takéto rozhodnutie je zložitosť prípadu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 O.s.p.
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.