Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 24, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 28Cb/65/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111207273
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Buľubašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1111207273.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou, v právnej veci navrhovateľa:

DSC, a.s., so sídlom Slávičie údolie 106, 845 44 Bratislava, IČO: 35 811 790, zast. Valko Marián
& partners, s.r.o., so sídlom Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192 proti odporcovi:
DAVIDSSON s.r.o., so sídlom Vlčkova 11/A, 811 06 Bratislava, IČO: 36 788 538, zast. CLC advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Panenská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 707 856 o zaplatenie 299.312,37
EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 07.03.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
zaplatiť navrhovateľovi odplatu za vykonané stavebné naviac práce vo výške 299.312,37 EUR spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa 26.01.2011 do zaplatenia.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavreli dňa 31.05.2010 Zmluvu o dielo, na
základe ktorej navrhovateľ, ako generálny dodávateľ pre odporcu, realizoval stavebné práce a dodávky
na zhotovenie stavby „Aquario Shopping Center“ v Štúrove. Základná cena diela bola dohodnutá v sume
2.680.000 eur bez DPH. Počas zhotovovania diela odporca požadoval od navrhovateľa na predmetnej

stavbe vykonanie ďalších prác a dodávok, ktoré neboli súčasťou dohody o cene v zmysle Zmluvy o dielo
a ktoré navrhovateľ odporcovi dodal ako naviac práce.
Zhotovené dielo, vrátane naviac prác, navrhovateľ odovzdal odporcovi, na základe čoho dňa 03.01.2011
navrhovateľ vystavil odporcovi za naviac práce faktúru č. XXXXXXX na sumu 306.421,43 EUR splatnú
dňa 25.01.2011, ktorú dobropisom č. XXXXXXX znížil o sumu 7.109,06 eur na celkovú sumu 299.312,37
EUR.

Odporca s návrhom nesúhlasil a považoval ho za nedôvodný.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým Zmluvou o dielo zo
dňa 31.05.2010, Zápisom o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 10.11.2010, Faktúrou navrhovateľa č.
XXXXXXX, Dobropisom navrhovateľa č. XXXXXXX, Znaleckým posudkom Ústavu stavebnej ekonomiky
č. X/XXXX vrátane príloh, výsluchom účastníkov a svedkov, a takto vykonaným dokazovaním zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi odplatu za
vykonané stavebné naviac práce vo výške 299.312,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne odo dňa 26.01.2011 do zaplatenia, na základe toho, že s odporcom uzavreli dňa 31.05.2010Zmluvuodielo,nazákladektorejnavrhovateľ,akogenerálnydodávateľpreodporcu,realizovalstavebné
práce a dodávky na zhotovenie stavby „Aquario Shopping Center“ v Štúrove.

Na súdnych pojednávaniach sa právny zástupca navrhovateľa v plnom rozsahu pridržiaval podaného
návrhu s tým, že odporca v priebehu zhotovovania diela sústavne menil požiadavky, pričom navrhovateľ
dielo riadne odovzdal dňa 04.11.2011. Na základe toho navrhovateľ vystavil na odporcu faktúru č.
XXXXXXX na sumu 306.421,43 EUR, ktorá bola následne dobropisom č. XXXXXXX znížená o sumu
7.109,06 eur, na sumu 299.312,37 EUR, ktorá tvorí predmet sporu. Pôvodne sa mala zhotovovať 2-

podlažná budova, na základe zmien a pokynov zo strany odporcu bola realizovaná 1-podlažná budova,
ktorá vôbec nekorešpondovala s pôvodnými parametrami okrem iného stanovenými Zmluvou o dielo,
preto navrhovateľ doložil znalecký posudok na preukázanie vykonaných prác. Ďalej poukázal na ods.
4.3.2.Zmluvyodielostým,ženazákladepokynovodporcudošloprávekzávažnejzmenezákazkyatáto
mala za následok vznik práva navrhovateľa na uplatňované naviac práce. Právny zástupca navrhovateľa
poukázal aj na ods. 2.1. Zmluvy o dielo v ktorom sa hovorilo o zmenách stavby, s tým že je pravda že

tam bola aj príloha č. 11 ktorá obsahovala určité požiadavky na zmenu, avšak nie všetky požiadavky na
zmenu stavby, ktoré odporca v priebehu požadoval boli obsiahnuté v prílohe č. 11. Napokon uviedol, že
považuje za irelevantné či boli uzatvorené písomné dodatky k Zmluve o dielo ohľadom rozsahu naviac
prác, nakoľko navrhovateľ na základe požiadaviek odporcu predmetné dielo vykonal a odporca toto dielo
prevzal a ak by aj nemalo isť o nárok v súlade so Zmluvou o dielo, išlo by o nárok navrhovateľa z titulu

bezdôvodného obohatenia.

Právny zástupca odporcu na pojednávaniach uviedol, že odporca nesúhlasí s uplatňovaným návrhom
a považuje ho za nedôvodný. Predmetom sporu je prakticky iba otázka, či boli vykonané nejaké
naviacpráceavnadväznostinatootázka,čibolidojednanénejakénaviacpráce.Jedinýmnavrhovateľom

predloženým dôkazom je podľa právneho zástupcu odporcu znalecký posudok, pričom odporca
tento považuje za nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. Právny zástupca odporcu poukázal na to, že
posudok v jednom zo záverov svedčí v prospech odporcu, keď v odpovedi č. 3 znalec uviedol, že
„rozsah skutočne vykonaných prác zhotoviteľom bol v zmysle realizačného projektu stavby vrátane
všetkých naviacprác, ktoré boli obsiahnuté v zmenových protokoloch“. Právny zástupca odporcu ďalej

poukázal na ustanovenie ods. 4.3.2. Zmluvy o dielo, v zmysle ktorej zmenu ceny spôsobí iba závažná
zmena rozsahu zákazky pričom sa dohodla písomná forma. Právny zástupca odporcu uviedol, že
nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa o omeškaní odporcu s pokynmi, pričom žiadne omeškanie nebolo
navrhovateľom nikdy namietané. Zmena diela bola riešená už v čase podpisu Zmluvy o dielo v
ods. 2.1. v ktorom sa uvádza, že bude potrebné revidovať stavebný zámer a zmena zámeru je

rovnako zahrnutá v ostatných ustanoveniach zmluvy. Navrhovateľom namietaná zmena diela z 2-
podlažnej na 1-podlažnú by nemala vyvolať naviac práce v hodnote 300.000 EUR, ale skôr úsporu.
Preberacie konanie nebolo ukončené dňa 04.10.2010, týmto dňom bolo iba začaté a bolo ukončené
až dňa 10.11.2010, pričom bolo konštatovaných množstvo vád a nedorobkov, čo nepriamo súvisí aj so
závermi znaleckého posudku. Navrhovateľ si podľa odporcu žalobným návrhom uplatňuje odplatu za

práce ktoré boli zahrnuté v Zmluve o dielo. Právny zástupca odporcu poukázal na to, že projektové
podklady pre vydanie všetkých rozhodnutí bol povinný zabezpečiť navrhovateľ, akékoľvek omeškanie
so zhotovovaním diela nemá súvis s predmetom sporu a rozhodne nebolo spôsobené z dôvodov na
strane odporcu o čom svedčí aj obsah stavebného denníka. Stavba bola zhotovovaná na základe
viacerých podkladov, pričom realizačný projekt stavby vypracovával v súlade s ods. 2.3. Zmluvy o

dielo navrhovateľ, a to mimo iného aj na základe pokynov odporcu. Zmena rozsahu zhotovovaného
diela oproti pôvodne plánovanému rozsahu stanoveného Zmluvou o dielo teda už bola na základe
pokynov odporcu premietaná aj do realizačného projektu zhotovovaného navrhovateľom. Vo vzťahu
k znaleckému posudku právny zástupca odporcu uviedol, že vzhľadom na nepreukázanie základných
právnychpredpokladovexistencienavrhovateľovhonárokuapraktickyvýlučneprávnupovahupredmetu

sporu je bezpredmetné akékoľvek odvolávanie sa na dôkazy technickej povahy. Otázky riešené
znaleckým posudkom sú podľa názoru odporcu zmätočné a nezrozumiteľné nakoľko nie je zrejmé,
čo sa má zistenými skutočnosťami dokázať resp. aký to má vzťah k predmetu konania, prípadne z
dôvodu, že odpovede na otázky č. 1 a 2. vyplývajú priamo zo Zmluvy o dielo. Na základe nesprávne
a nezrozumiteľne formulovaných otázok preto znalec nemohol dospieť k stanoveniu akýchkoľvek pre

spor účastníkov relevantných odpovedí. Obsah a forma znaleckého posudku je podľa názoru odporcu
z dôvodu nemožnosti jeho verifikácie v rozpore s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. Odpovede
znaleckého posudku sú podľa názoru odporcu nezrozumiteľné, neodôvodnené, v častiach priamo
nepravdivé, prípadne predstavujú konštatovanie právnych záverov zo strany znalca.Štatutárny zástupca odporcu, JUDr. Lukáš Bielovič, na súdnom pojednávaní uviedol, že zastával funkciu
štatutárneho orgánu aj v období uzavretia Zmluvy o dielo, pričom technický dozor na stavbe mal na

starosti JUDr. G. K.. S navrhovateľom sa nekontaktoval, a to ani čo sa týka nejakých naviacprác resp.
zmeny diela. S navrhovateľom sa kontaktoval iba JUDr. K.. O vystavení faktúry na naviacpráce ho
informovalJUDr.K.,pričomsanevedelpresnevyjadriťktomu,ktofaktúruposielalnaspäťnavrhovateľovi
ako nedôvodnú. Uviedol, že dielo bolo odovzdané s vadami a oneskorene, čo je však predmetom iných
súdnych sporov.

Svedok Ing. B. Z., v zmysle Zmluvy o dielo zástupca odporcu vo veciach technických, uviedol, že
u navrhovateľa vykonával koordináciu predmetného projektu od prípravy až po samotnú realizáciu.
Stavba nemala projekt, tento bol navrhovateľom tvorený, konzultoval sa s odporcom. Naviacpráce
boli zostavené do jednotlivých kapitol, konkrétne do 10 zmenových listov, tieto boli zdokumentované
dodávateľskými faktúrami, všetky prevedené práce boli zdokladované a predložené odporcovi. Práce

vyplynuli zo samotného projektu, odporca si práce každý týždeň odsúhlasil a navrhovateľ ich potom
realizoval. Navrhovateľ súbežne projektoval aj realizoval. Stavba sa odovzdávala vo viacerých etapách.
Celková stavba sa odovzdávala k 15.10., s tým, že z dôvodu celkovej pripravenosti tam prišlo k
nejakému posunu, k samotnému prebratiu došlo 25. alebo 26.10., presné termíny nevie z dôvodu
momentálneho nedisponovania termínovými plánmi uviesť. Ďalej uviedol, že v štandardnom prípade

k samotnej stavbe existuje realizačný projekt stavby a rozsah popísaný v položkovitom rozpočte. V
predmetnom prípade však bola stavba realizovaná zo štúdiového zadania stavby s popisom niektorých
častí stavby a z projektu, ktorý nebol na túto stavbu ale na projekt 2-podlažnej stavby. Požiadavkou
investora bolo napokon realizovať nie 2-podlažnú stavbu, ale 1-podlažnú, aj stavebné povolenie nebolo
vydané na 2-podlažnú stavbu. Po zadaní projektu navrhovateľ pripravoval projekt takého rozsahu, ako

to odporca požadoval a pripravoval 2 stupne projektu - zmenu stavby pred dokončením a druhý stupeň
bol realizačný projekt. Inžiniersku činnosť a vybavenie stavebného povolenia si vybavoval odporca, z
čoho taktiež vyplynuli určité požiadavky ktoré musel navrhovateľ zrealizovať, inak by stavba nemohla byť
skolaudovaná. Súčasne s tým prebiehala aj samotná realizácia stavby. Na týždennej báze boli konané
kontrolné dni stavby, zúčastňoval sa aj odporca, bol oboznámený s celým priebehom projektu, samotné

projekty a rozsah prác investor vždy odsúhlasoval. Samotnú realizáciu odsúhlasoval stavebný dozor,
čo teda napokon ako bolo potrebné stavbu zrealizovať investor aj prevzal. Pokiaľ má vedomosti, je
stavba v podobe ako bola napokon naprojektovaná a zrealizovaná aj v užívaní a funkčná. Ďalej uviedol,
že keďže ide o nákupné centrum, počas realizácie sa požiadavky jednotlivých budúcich užívateľov
objektov menili a preto aj navrhovateľ musel meniť technické parametre stavby. Požiadavky odporcu

prenesené na navrhovateľa, museli byť zrealizované, inak by nebolo možné dať do prenájmu tieto
časti stavby. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa, či boli v Zmluve o dielo indikované zmeny
zo strany odporcu, ktoré vyvolali naviacpráce svedok uviedol, že nie všetky a preto tie naviacpráce aj
vznikli. Požiadavky odporcu na naviacpráce boli vznášané na kontrolných dňoch projektu, na ktorých
sa zúčastňovali zástupcovia investora, práce boli konzultované a následne realizované. Na otázku

právneho zástupcu navrhovateľa, prečo odporca nezadal písomné požiadavky na realizáciu naviacprác
svedok uviedol, že stavba sa zrealizovala v krátkom čase, toto bolo zaznamenávané v jednotlivých
zápisoch, stretnutiach, boli zápisy na stavbe, navrhovateľ nepokladal za potrebné aby muselo byť
postupované týmto spôsobom, pretože by museli byť zastavené práce na stavbe. Navrhovateľ bol
pod časovým tlakom, a obom stranám bolo jasné že takýmto spôsobom sa to robiť nedá. Na otázku

právneho zástupcu navrhovateľa, či odporca prevzal predmetné naviacpráce v rámci prevzatia diela a
či mal vedomosť o tom, že naviacpráce sú súčasťou zhotoveného diela svedok uviedol, že vedomosť o
tom, čo a ako sa realizovalo navrhovateľ mal, keď sa stavba odovzdala. Stavbu navrhovateľ realizoval
s ďalšími subdodávateľmi, teda vyčíslenie všetkých nákladov bolo odovzdané až po prevzatí stavby,
kde navrhovateľ všetko vydokladoval, o tomto navrhovateľ odporcu informoval. Na otázku právneho

zástupcuodporcu,čimásvedokvedomosťoobsahuZmluvyodieloaskutočnosti,žezmluvaobsahovala
viacero ustanovení stanovujúcich potrebu revidovania existujúceho projektovej dokumentácie a jej
zmenu na uvažovaný zámer odporcu, svedok Ing. Z. odpovedal že má a že nepopiera že navrhovateľ
mal zabezpečiť dva stupne projektu a dodať stavbu ako dielo. Na otázku právneho zástupcu odporcu,
či tvorilo vypracovanie projektu predmet diela podľa Zmluvy o dielo svedok uviedol, že tvorilo. Pri

podpise zmluvy však nemožno vedieť čo príprava samotného projektu až po realizáciu zahŕňa, čo všetko
nemožno predpokladať, všetky tie zmeny aké nastanú, čo sa týka zadaných zmien. Na otázku právneho
zástupcu odporcu, či si je svedok vedomý, že Zmluva o dielo obsahuje ustanovenia práve pre prípad
takýchto problémov a či pozná ich obsah svedok uviedol, že samozrejme áno. Samotná realizácia apožiadavky odporcu ktoré majú vplyv na cenu sú potom v niektorých prípadoch v rozpore alebo nad
rámecdohodnutéhovZmluveodielo.Naotázkuprávnehozástupcuodporcu,prečoakdnessvedoktvrdí
aké požiadavky alebo zmeny navrhovateľ zhotovoval, navrhovateľ v ustanovení ods. 4.1. Zmluvy o dielo

výslovne prehlásil, že sa zoznámil s projektovou dokumentáciou pre stavebné povolenie, požiadavkami
objednávateľa na zmenu stavby pred dokončením, s miestom realizácie stavby, prílohami podľa čl. 18
zmluvy, spôsobom realizácie stavby vrátane požiadaviek objednávateľa a so všetkými okolnosťami,
ktoré môžu mať vplyv na priebeh a dokončenie stavby - prečo prehlásil niečo také, svedok uviedol,
že realizačný projekt sa robil takmer do odovzdania stavby, bol hotový ku dňu kolaudácie stavby a

navrhovateľ sa oboznámil s projektom ktorý nebol na túto stavbu. Keď sa navrhovateľ oboznámil s
projektom na 2-podlažnú stavbu a realizoval 1-podlažnú, oboznámil sa s niečím, čo nerealizoval. Z
projektu bolo navrhovateľovi jasné, čo chce odporca realizovať, ale technické detaily, ktoré mali vplyv
na cenu sa riešili počas realizácie, tie ktoré mali vplyv na cenu diela. Na otázku právneho zástupcu
odporcu, na základe akého právneho titulu alebo dôvodu je požadovaná odplata za naviacpráce, keď
zhotoviteľ v Zmluve o dielo udáva, že nebude potrebné vykonáva žiadne dodatočné práce i v prípade,

keby sa podklady objednávateľa ukázali nie celkom úplné alebo presné, poprípade by bol následne
zistený komplikovanejší stav pozemkov a z tohto dôvodu si nebude uplatňovať žiadne zvýšenie ceny
diela svedok uviedol, že zadanie malo nejaký rozsahový popis, navrhovateľ si cenu nevymyslel, preto
ak prišlo k dodávkam výkonov, materiálu a prác nad rámec rozsahu, žiada za to aj finančnú odmenu.
Na otázku právneho zástupcu odporcu, či si je svedok vedomý ustanovenia ods. 4.3.2. Zmluvy o dielo,

ktoré stanovuje, že zmenu ceny spôsobuje iba závažná zmena rozsahu zákazky, pričom je dohodnutá
písomné forma, svedok uviedol že si ho je vedomý. Pokiaľ ide o písomné odsúhlasovanie uviedol, že,
prebiehali kontrolné dni na ktorých sa hovorilo aj o cenách, neexistoval položkovitý popis stavby kde by
bola cena každého okna, dverí a pod., preto sa potom sa pýta čo je závažná zmena. Na otázku právneho
zástupcu odporcu, že pokiaľ to bolo tak ako uvádza svedok, prečo navrhovateľ neupozornil odporcu na

nutnosť zmeny v rozsahu prác ihneď ako sa o tom dozvedel v súlade s ods. 4.4. Zmluvy o dielo a neučinil
tak písomne, tak ako mu ukladá viacero ustanovení Zmluvy o dielo svedok uviedol, že navrhovateľ
informoval odporcu o technickom prevedení, z čoho rezultovali aj cenové náklady. Za odporcu na týchto
rokovaniach sedeli ľudia ktorí tomu rozumeli, so súhlasom odporcu navrhovateľ zmeny realizoval, bol
tlačený termínom a preto postupoval týmto spôsobom. Na otázku právneho zástupcu odporcu, či pre

svedka jednoduché písomné formálne oznámenie odporcovi predstavuje zdržanie prác svedok uviedol,
žepokiaľsispomína,takátokorešpondenciaexistuje,vzájomnáinformovanosťbolaodzačiatku,celková
realizácia bola vedená v korektnej báze, až ku koncu došlo k problémom, svedčí o tom celý projekt a
priebeh úhrad jednotlivých prác. Na otázku právneho zástupcu odporcu, že pokiaľ svedok uviedol, že
jediným písomným dokladom sú zmenové protokoly, či si je vedomý skutočnosti že na týchto dokladoch

nie sú podpisy navrhovateľa ani odporcu svedok uviedol, že navrhovateľ tieto protokoly zosumarizoval
a odovzdal na konci, tieto boli v celom rozsahu odporcom zamietnuté, preto nemohli byť ani podpísané.

Svedok G. W., ktorý uviedol, že na predmetnej stavbe bol hlavným inžinierom projektu a vie o aký
spor sa jedná na pojednávaní uviedol, že povaha jeho činnosti bola čisto technická, nakoľko je

stavebným inžinierom. Spracovával projektovú dokumentáciu, pričom Zmluvu o dielo videl len na stole
a nebola mu poskytnutá k nahliadnutiu. Na otázku právneho zástupcu odporcu, čo bolo podkladom pre
vypracovanie projektu, svedok uviedol, že odporca projektantom zadával technické požiadavky kvality
a štandardu riešenia objektu. Na otázku právneho zástupcu odporcu, či svedok nemôže vylúčiť, že
uvedené technické požiadavky zadávané odporcom boli súčasťou Zmluvy o dielo svedok uviedol, že

to vylúčiť nemôže, pretože Zmluvu o dielo nečítal a nebola mu predložená k nahliadnutiu. Na otázku
právneho zástupcu odporcu, či svedok tým pádom nevie ani zhodnotiť práce naviac, svedok uviedol, že
nevie, nevie ich zhodnotiť v pomere zmluva - dielo.

Svedok, Ing. V. I., ktorý je zástupcom znaleckej a expertíznej organizácie a ktorý je zhotoviteľom

znaleckého posudku, k veci uviedol že, posudok vypracoval na základe zadania navrhovateľa, ktorý
stanovil tri otázky a súčasne poskytol písomnú dokumentáciu na oboznámenie sa so stavom veci. Z
analýzy poskytnutých podkladov boli konštatované zistenia, ktoré boli zosumarizované v odpovediach
na str. 17 znaleckého posudku. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa, či práce ktorých hodnota
je ocenená na str. 15 posudku, označené ako zmenový protokol, boli súčasťou Zmluvy o dielo alebo

príloh svedok uviedol, že čo sa týka jeho celkovej analýzy konštrukcie ceny, bola v posudku na str.13,
14 a čiastočne 15 popísaná cenotvorba navrhovateľa, ktorá vytvorila svoju ponukovú cenu od odporcu.
Čo sa týka obsahu tej ceny je koncipovaná tak, že sa jedná o cenový návrh smerovaný k pôvodnému
projektu vypracovanému na základe vtedy známych vedomostí technických parametrov budovy. Nazáklade štúdia ďalších podkladov bol osvojený technický postup realizácie s tým, že súčasťou dodávky
bola aj realizačná projektová dokumentácia priebežne konzultovaná s odporcom a z tých konzultácií
vznikli úpravy technického stavu budovy a tým logicky vznikali aj úpravy ceny. Tieto úpravy ceny sú

zachytené v zmenových protokoloch na str. 15 posudku. Jedná sa o 10 zmenových protokolov, pričom
svedok neskúmal právny stav, ani či boli zmenové protokoly odsúhlasované. Jedná sa o hodnotu prác
bez DPH, ktoré boli zrealizované tak ako boli dohodnuté. Na otázku právneho zástupcu odporcu, či
pri otázke č. 2 znaleckého posudku, v zmysle ktorej sa malo určiť, ktoré zmeny stavebných prác
a dodávok vyplynuli z realizačného projektu, a ktoré neboli zahrnuté v Zmluve o dielo, predstavuje

zodpovedanie tejto otázky čisto technickú znaleckú činnosť svedok uviedol, že pri formulácii odpovede
na otázku sa snažil zodpovedať len technickú časť, neposudzoval právnu časť, vychádzal zo striktného
technického charakteru otázky č. 2, kde vo svojej odpovedi napísal len princípy zmeny, nakoľko nie
je možné vypracovať len položkovitý rozdiel medzi pôvodnou cenou, ktorá bola vytvorená aj na báze
vnútropodnikových ukazovateľov navrhovateľa. Uvedené je vidieť v zmenenej cenovej ponuke, napr. pri
zdravotechnike predstavuje jeden paušál 59.400,- eur, pričom nevedno koľko to reprezentuje toaliet a

pod., ale bolo to odhadnuté odborníkom navrhovateľa, keby sa pôvodný projekt nezmenil. Na základe
toho, že sa vypracoval ďalší stupeň dokumentácie, ktorý nebol vypracovávaný navrhovateľom, ale boli
vznesené aj požiadavky odporcu, tak tam vnikli aj cenové rozdiely ktoré sú v zmenových protokoloch.
Nevie však posúdiť nový zmenený stav oproti pôvodnému. Pri záveroch posudku vychádzal výlučne zo
zmenových protokolov predložených navrhovateľom.

Svedok, JUDr. G. K., ktorý bol v zmysle Zmluvy o dielo zástupcom odporcu vo veciach technických,
s právom odsúhlasovať faktúry, zmeny a naviacprácu a prevziať dielo na otázku právneho zástupcu
navrhovateľa, či vie povedať, či sa konali koordinačné porady k predmetnej stavbe a či sa a ich
zúčastňovali zástupcovia odporcu uviedol, že sa konali a zástupcovia sa zúčastňovali. Na otázku

právneho zástupcu navrhovateľa, či si je svedok vedomý že by odporca prevzal aj nejaké naviacpráce
nezahrnuté v Zmluve o dielo svedok uviedol, že si toho nie je vedomý. Na otázku právneho zástupcu
navrhovateľa, či bolo dielo zhotovené výlučne na základe Zmluvy o dielo a na základe jej príloh svedok
uviedol, že áno, dielo bolo zhotovené na základe podkladov ktoré boli súčasťou Zmluvy o dielo, a
podkladov ktoré zhotovoval objednávateľ postupom podľa Zmluvy o dielo. Na otázku právneho zástupcu

navrhovateľa, či zo strany odporcu neboli vznášané žiadne požiadavky, ktoré neboli zahrnuté v Zmluve
o dielo a teda odporca prevzal dielo iba na základe zmluvy a jej príloh, svedok uviedol, že tieto boli
vykonané len na základe Zmluvy o dielo.

Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OZ“) „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“.
Podľa § 40 ods. 1 OZ „Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.“.
Podľa § 40 ods. 2 OZ „Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.“.
Podľa § 40 ods. 3 OZ „Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny

úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.“.
Podľa§40ods.4OZ„Písomnáformajezachovaná,akjeprávnyúkonurobenýtelegraficky,ďalekopisom
aleboelektronickýmiprostriedkami,ktoréumožňujúzachytenieobsahuprávnehoúkonuaurčenieosoby,
ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými

prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.“.
Podľa § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OBZ“) „Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť
cenu za jeho vykonanie.“.
Podľa § 536 ods. 3 OBZ „Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob

jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.“.
Podľa § 546 ods. 1 OBZ „Objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo
určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek
tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné
dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.“.

Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 99/1963 zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OSP“) „Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z
označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak
je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.“.Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou zmluvných dojednaní účastníkov, týkajúcich sa predmetu a
rozsahu zhotovovaného diela a ceny diela. Súd rovnako skúmal otázku určitosti a zrozumiteľnosti

dojednania účastníkov o predmete a rozsahu diela, ktorá má priamy súvis s otázkou platnosti zmluvných
dojednaní účastníkov.

Predmet a rozsah diela bol účastníkmi dojednaný písomnou Zmluvou o dielo zo dňa 31.05.2010,
uzavretou medzi navrhovateľom ako zhotoviteľom a odporcom ako objednávateľom.

Zo Zmluvy o dielo, predovšetkým jej ustanovení ods. 2.1., 3.4. a 3.14. a príloh č. 5, 9, 11, 16 a 17 vyplýva,
že obsahom záväzku navrhovateľa (zhotoviteľa) bolo vypracovanie novej projektovej dokumentácie, a to
projekt zmeny stavby pred dokončením a realizačný projekt stavby, ako aj samotné zhotovenie stavby.
Východiskom pre zhotovenie diela boli existujúca projektová dokumentácia pre stavebné povolenie,
právoplatné stavebné povolenia na pôvodne uvažovaný stavebný zámer, požiadavky odporcu na zmenu
stavby pred dokončením a súvisiace podklady, grafické znázornenie prevádzok a technický popis

nájomných jednotiek. Realizácia diela podliehala zmluvným podmienkam dojednaným predovšetkým
v Článku 3 a 4 Zmluvy o dielo, pričom bola explicitne dohodnutá písomná forma úkonov účastníkov
týkajúcich sa prípadných odklonov od dojednaného rozsahu diela. Jedná sa napríklad o ustanovenia
ods. 3.2., 3.4., 3.10., 3.14.4., 3.14.10, 4.3.2. a 4.4. Zmluvy o dielo.

Cena diela bola účastníkmi dohodnutá ako pevná cena, vo výške 2.680.000 eur.
V zmysle ustanovenia ods. 7.1. Zmluvy o dielo cena „je cenou dohodnutou pevne, neprekročiteľne a jej
zmena môže byť vykonaná výlučne za podmienok podľa čl. 4 ods. 4.5. zmluvy“. Ustanovenie ods. 4.5.
Zmluvy o dielo upravuje podmienky prípadného zníženia ceny v dôsledku úspor dosiahnutých prípadnou
nomináciou subdodávateľov na zhotovenie diela.

Na základe posúdenia obsahu Zmluvy o dielo mal súd za preukázané, že ustanovenia zmluvy sa
vyznačujú jednoznačnosťou, zrozumiteľnosťou a podrobnou úpravou vzájomných práv a povinností, a
to bez vzájomného rozporu jednotlivých ustanovení. Z hľadiska úpravy predmetu diela a jeho rozsahu
možno ďalej konštatovať, že zmluva exaktným spôsobom vymedzuje východiská pre zhotovenie diela,

rozsah požadovaného diela a postup pri realizácii diela. Uvedené je potvrdené aj výslovným vyhlásením
navrhovateľa v ustanovení ods. 4.1. Zmluvy o dielo, v zmysle ktorého „Zhotoviteľ sa zoznámil s
projektovou dokumentáciou pre stavebné povolenie, požiadavkami objednávateľa na zmenu stavby
pred dokončením, s miestom realizácie stavby, prílohami podľa čl. 18 zmluvy, spôsobom realizácie
stavby vrátane požiadaviek objednávateľa a so všetkými okolnosťami, ktoré môžu mať vplyv na

priebeh a dokončenie stavby...“. Pokiaľ teda navrhovateľ preukázateľne a výslovne prehlásil svoju
oboznámenosť s podkladmi pre zhotovenie diela a všetkými okolnosťami, ktoré môžu mať vplyv na
priebeh a dokončenie diela, spájajú sa s takýmto vyhlásením aj príslušné dôsledky. V prvom rade je
takýmto vyhlásením založená prezumpcia oboznámenia sa navrhovateľa ako zhotoviteľa so všetkými
podkladmi a podmienkami na zhotovenie diela. Navrhovateľ zároveň takýmto vyhlásením preberá

na seba zodpovednosť za dodržanie zmluvných ustanovení a to aj pre prípad, že by takéto jeho
prehlásenie nebolo v súlade s objektívnou skutočnosťou a aj za cenu prípadných pre navrhovateľa
nepriaznivých konzekvencií. Esenciálnym zmyslom zmluvných dojednaní a prehlásení je totiž práve
záväzné osvedčovanie obsahu určitých dojednaní, za účelom predídenia prípadného spochybňovania
obsahu dojednaní v budúcnosti.

Vzhľadom na uvedené sa preto súd nestotožnil s vyjadreniami navrhovateľa a svedka Ing. Z. o tom, že
by pri uzavretí Zmluvy o dielo nebol dostatočne určiteľný celý rozsah diela (napr. str. 3 ods. 3; str. 4 ods.
2 zápisnice o pojednávaní zo dňa 06.09.2012).

Vyjadrenia svedkov Ing. W. a Ing. I. nemali vo vzťahu k otázke rozsahu diela dojednaného Zmluvou o
dielo pre súd žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko obaja svedkovia vypovedali, že neboli s obsahom
Zmluvy o dielo oboznámení.

Súd preto považuje za osvedčenú skutočnosť, že zmluvné strany sa exaktným a preukázateľným

spôsobom dohodli na predmete a rozsahu diela, ktoré mal navrhovateľ zhotoviť pre odporcu, ako
aj na cene za zhotovené dielo. Zmluvné prejavy sú zároveň vykonané určite a zrozumiteľne. Na
základe posúdenia obsahu ustanovení Zmluvy o dielo a vyjadrení účastníkov a svedkov mal súd
za preukázané, že navrhovateľ bol oboznámený s východiskovými podkladmi pre zhotovenie diela apožiadavkami objednávateľa na konečné vlastnosti diela. Na základe zhodného dojednania účastníkov
bola v nadväznosti na uvedené dohodnutá cena diela, pričom zároveň bola dohodnutá pevnosť a
neprekročiteľnosť dohodnutej ceny diela.

Súd sa ďalej zaoberal otázkou zmluvných dojednaní účastníkov týkajúcich sa prípadných zmien diela
počas jeho vyhotovovania a otázkou konzekvencií prípadných zmien diela na cenu diela.

Ustanovenie ods. 4.1. tretia veta Zmluvy o dielo stanovuje, že „Na základe týchto skutočností

(prehlásenienavrhovateľaooboznámenísaspodkladmiapožiadavkamiodporcu)zhotoviteľprehlasuje,
že k realizácii diela až po jeho odovzdanie nebude nutné vykonávať žiadne dodatočné práce, i v prípade,
keby sa podklady objednávateľa (t.j. odporcu) ukázali ako nie celkom úplné či presné, popr. by bol
nasledovne zistený komplikovanejší stav stavebných pozemkov a z tohto dôvodu si nebude uplatňovať
žiadne zvýšenie ceny diela. Toto sa netýka zmien požadovaných objednávateľom.“.

Predmetným ustanovením navrhovateľ deklaroval svoju vedomosť o podkladoch a východiskách na
vykonanie diela a zároveň deklaroval svoju vedomosť o rozsahu vykonávaného diela. V nadväznosti
na uvedené sa navrhovateľ zaviazal, že nedôjde k zvýšeniu ceny diela v prípade, že by bola
dodatočne zistená neúplnosť alebo nepresnosť podkladov alebo by bol zistený komplikovanejší stav
stavebných pozemkov. Z uvedeného teda vyplýva aj uzrozumenosť navrhovateľa o potrebe prípadného

dodatočného vykonávania diela nad pôvodne navrhovateľom predpokladaný rozsah.

Z ustanovenia ods. 4.1. Zmluvy o dielo vyplýva, že v priebehu realizácie diela môže dôjsť k potrebe
zabezpečenia prác, ktoré neboli v dobe uzavierania zmluvy navrhovateľom predpokladané a to aj
z dôvodu neúplnosti alebo nepresnosti podkladov. Rovnako viacero ďalších ustanovení Zmluvy o

dielo predpokladá situáciu zistenia nezrovnalostí alebo neúplností podkladov (ods. 3.4., 3.5. Zmluvy o
dielo) a zároveň výslovne stanovuje oprávnenia odporcu na spresňovanie pokynov alebo udeľovanie
dodatočných pokynov (ods. 3.2., 3.5., 3.10., 3.14.3. Zmluvy o dielo).

Komunikáciu účastníkov týkajúcu sa upresňovania vlastností diela v dobe po uzavretí Zmluvy diela,

prebiehajúcu na príklad na kontrolných dňoch stavby, ktorá bola uvádzaná navrhovateľom a svedkami
Ing. Z., Ing. W. a Ing. I., preto možno kvalifikovať ako úkony účastníkov predpokladané príslušnými
ustanoveniami Zmluvy o dielo.

Súd sa preto následne zaoberal otázkou, aké zmluvné podmienky pre zmenu dojednanej ceny diela

si účastníci dohodli. V prvom rade sa jedná o zisťovanie existencie zmluvných dojednaní účastníkov
o prípadnej zmene rozsahu diela a ich konzekvencií a následne o zisťovanie dojednanej formy
komunikácie účastníkov týkajúcej sa plnenia diela.
V zmysle ustanovenia ods. 4.3.2. Zmluvy o dielo „zmenu ceny v zmysle zmluvy spôsobuje iba závažná
zmena rozsahu zákazky, pričom sa dohodla písomná forma“. Zmluva o dielo teda predpokladá aj

realizáciu osobitného druhu zmien rozsahu diela nad rámec realizačných spresnení alebo zmien diela,
ktorá spôsobuje zmenu zmluvne dohodnutej ceny diela. Podmienkou dojednania a realizácie závažnej
zmeny rozsahu diela je písomná forma dojednania. V zmysle ustanovenia ods. 4.4. Zmluvy o dielo
„zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa na nutnosť zmeny v rozsahu prác ihneď ako sa o nutnosti
zmeny dozvie, inak nesie zodpovednosť za škody spôsobené v prerušení diela v plnom rozsahu.“. V

zmysle ustanovení ods. 3.2., 3.4., 3.10., 3.14.4., 3.14.10., 4.4. a 19.3. Zmluvy o dielo bola stanovená
písomná forma úkonov účastníkov týkajúcich sa plnenia diela.

Na základe posúdenia jednotlivých ustanovení Zmluvy o dielo mal súd za preukázané že Zmluva o dielo
v ustanovení ods. 4.3.2. výslovne definuje osobitné prípady závažnej zmeny rozsahu zákazky ktoré majú

vplyv na cenu diela, pričom pre dojednanie takejto zmeny stanovuje písomnú formu. Písomná forma
pre úkony účastníkov týkajúce sa diela je stanovená viacerými zmluvnými ustanoveniami. Z uvedeného
možno zároveň a contrario konštatovať, že akékoľvek iné výkony než dojednané v súlade s predmetným
zmluvným ustanovením možno považovať za vykonané v súlade so Zmluvou o dielo. Dôvodom je
rovnako absencia preukázateľného písomného prejavu vôle ktoréhokoľvek z účastníkov vykonaného v

čase plnenia zmluvy, smerujúceho k označeniu nejakého plnenia za plnenie nad dohodnutý rozsah.

Súd sa nestotožnil s vyjadreniami svedka Ing. Z. (str. 4 ods. 5 Zápisnice o pojednávaní zo
dňa 06.09.2012) poukazujúceho na nevyhotovovanie zmluvou stanovených písomných oznámení zčasových dôvodov a to z dôvodu, že na základe Zmluvy o dielo navrhovateľ poznal a akceptoval
podmienky na zhotovenie diela, vrátane termínov zhotovenia diela.

Vzhľadom na zistenú zmluvnú úpravu vzájomných práv a povinností zmluvných strán súd preto zisťoval,
či došlo k dojednaniu závažnej zmeny rozsahu diela podľa ods. 4.3.2. Zmluvy o dielo a teda aj k vzniku
zmluvou predpokladanej podmienky zvýšenia ceny diela. Na základe preskúmania a vyhodnotenia
dôkazov zabezpečených v priebehu konania mal súd za preukázané, že nebol predložený žiaden dôkaz,
ktorý by predstavoval písomné dojednanie účastníkov o zmene rozsahu diela podľa ods. 4.3.2. Zmluvy

o dielo.

Vykonaným dokazovaním nebola zistená ani existencia iného písomného dojednania zmeny diela.
Absenciu písomných dojednaní potvrdil navrhovateľ s poukazom na ich irelevantnosť (str. 4 Zápisnice
o pojednávaní zo dňa 23.04.2012). Svedok Ing. Z. obdobne vypovedal o neexistencii písomných
požiadaviek na vykonanie naviacprác (str. 3 ods. 5 Zápisnice o pojednávaní zo dňa 06.09.2012). O

absencii požiadaviek odporcu napokon vypovedal svedok JUDr. K. (str. 7 ods. 9 Zápisnice o pojednávaní
zo dňa 06.09.2012).

Súd preto dospel k záveru, že nedošlo k splneniu podmienky stanovenej Zmluvou o dielo pre zmenu
ceny diela. Navrhovateľovi tak nevznikol voči odporcovi nárok na úhradu peňažnej sumy nad rámec

dohodnutej ceny z titulu uzavretej Zmluvy o dielo.

Bez ohľadu na uvedenú absenciu nároku navrhovateľa vyplývajúceho zo Zmluvy o dielo sa napokon
súd zaoberal otázkou, či nedošlo k prípadnému faktickému plneniu navrhovateľa odporcovi v rozsahu
značne prevyšujúcom rozsah predpokladaný Zmluvou o dielo. Prípadné vyhotovenie diela v rozsahu

značne presahujúcom zmluvne dojednaný rozsah by totiž mohlo zakladať nárok navrhovateľa na úhradu
dodaného diela z iného právneho titulu.

Súd na základe posúdenia dôkazov zabezpečených v priebehu konania konštatuje, že nebola
preukázaná existencia akéhokoľvek dôkazu preukazne potvrdzujúceho vykonanie prác nad rámec

rozsahu dojednaného Zmluvou o dielo a to napríklad vo forme zhodného prejavu účastníkov. Súd pritom
posudzoval aj obsah Zápisu o odovzdaní a prevzatí diela, ktorý tvoril prílohu predloženého Znaleckého
posudku, a na ktorého obsah sa odvoláva navrhovateľ. Posúdením obsahu Zápisu o odovzdaní a
prevzatí diela bolo zistené, že tento neobsahuje žiadnu špecifikáciu prípadných naviacprác a to ani v
osobitnej časti na str. 2 s označením „Odchýlky od schváleného projektu a ich dôvody“.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že navrhovateľ ani pri odovzdaní diela neuvádzal resp.
nenamietal vykonanie akýchkoľvek prác nad rámec dojednaný Zmluvou o dielo. V tomto zmysle
vypovedal aj svedok Ing. Z., ktorý konštatoval, že vyúčtovanie a označenie naviaprác prostredníctvom
Zmenových protokolov bolo vykonané až po odovzdaní diela (str. 3 ods. 6, str. 4 ods. 7 Zápisnice o

pojednávaní zo dňa 06.09.2012).

Skutočnosť, že navrhovateľ ani v čase odovzdania diela nevykonal akýkoľvek prejav namietajúci
dodanie prác nad zmluvne dojednaný rozsah, podľa názoru súdu, jednoznačne spochybnilo tvrdenie
navrhovateľa o vykonaní naviacprác.

Súdsanapokonzameralnaposúdenieotázkyexistencieakýchkoľvekinýchdôkazov,nazákladektorých
by bolo možné posúdiť prípadné vykonanie diela nad zmluvne dojednaný rozsah.

Listinnými dôkazmi ktoré sa navrhovateľ odvoláva, sú tzv. Zmenové protokoly v počte 10 ks, Zápis o

odovzdaní a prevzatí diela a Znalecký posudok Ústavu stavebnej ekonomiky č. 4/2011. Na základe
preskúmania obsahu Zmenových protokolov možno konštatovať, že sa jedná o listiny z ktorých nemožno
vyvodiť akýkoľvek preukazný záver vo vzťahu k navrhovateľom tvrdenému nároku. V zmysle výpovede
svedka Ing. Z. boli predmetné listiny vyhotovené samotným navrhovateľom po protokolárnom odovzdaní
diela odporcovi (str. 4 ods. 7 Zápisnice o pojednávaní zo dňa 06.09.2012). Predmetné listiny rovnako

nespĺňajú náležitosti písomnej dohody podľa § 40 ods. 2 OZ alebo písomného úkonu ktoréhokoľvek
účastníka podľa § 40 ods. 3 OZ.Na základe posúdenia obsahu Znaleckého posudku a výsluchu Ing. I., zástupcu Znaleckej a expertíznej
organizácie možno konštatovať, že Znalecký posudok rovnako nepreukazuje vyhotovenie diela nad
rámec účastníkmi dojednaného rozsahu. Otázky, obsah a odpovede Znaleckého posudku nie sú

koncipované spôsobom, ktorý by umožnil preukazné porovnanie pôvodne dohodnutého rozsahu diela
a skutočne vyhotoveného a odovzdaného diela. Uvedené okrem obsahu posudku vyplýva rovnako z
výsluchu Ing. I., ktorý uviedol, že Znalecký posudok predstavuje výlučne ocenenie stavebných prác,
ktoré sú označené v Zmenových protokoloch a ktoré vyhotoviteľovi posudku predložil navrhovateľ a
rovnako uviedol, že nevie posúdiť nový stav oproti pôvodnému. Odhliadnuc od uvedených nedostatkov

samotný posudok neobsahuje vo svojej najpodstatnejšej časti, ktorou je „Záver“, žiadne konkrétne
určenie oceňovaných prác a ich hodnotu. Vzhľadom na uvedené sa súd ďalej nezaoberal námietkami
Odporcu týkajúcimi sa znaleckého posudku.

Vo vzťahu k prípadnému dodaniu diela nad rámec účastníkmi zmluvne dojednaného rozsahu súd
konštatuje, že vzhľadom na absenciu relevantných dôkazov nemožno konkrétne a preukazne ustáliť

okruh prác alebo vecí, ktoré by mali byť dodané navrhovateľom odporcovi nad zmluvne dojednaný
rámec, tzv. naviacpráce. Bez ohľadu na absenciu ostatných relevantných dôkazov navrhovateľ
relevantným spôsobom nezadefinoval, ktoré výkony považuje za vykonané nad rámec Zmluvy o dielo
a rovnako nepreukázal, že by tieto výkony nepredstavovali súčasť účastníkmi dohodnutého rozsahu
diela. Napríklad svedok Ing. Z. poukazoval na stanovovanie vlastností vybavenia priestorov jednotlivých

nájomných obchodných prevádzok, no zo samotného tvrdenia svedka nemožno vyvodiť, že sa jednalo o
vyhotovovanie naviacprác alebo nie. Zmluva o dielo totiž v Článku 18 Prílohe č. 17 obsahovala technický
popis jednotlivých nájomných jednotiek z čoho vyplýva, že účastníci mali ako zmluvné strany dojednané
vlastnosti predmetnej časti diela.

Občianskoprávne konanie sa okrem iného riadi právnou zásadou, v zmysle ktorej dôkazné bremeno
spočíva v procesnej zodpovednosti účastníka za to, že ním tvrdené skutočnosti budú v konaní
preukázané. V civilnom konaní teda každý účastník nesie dôkazné bremeno vo vzťahu k tým
skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Pokiaľ teda navrhovateľ tvrdí, že vykonal určité dielo nad rámec
zmluvne dojednaného rozsahu diela, zaťažuje ho dôkazná povinnosť vo vzťahu k takýmto ním tvrdeným

skutočnostiam. Vo vzťahu k absencii dôkazov osvedčujúcich navrhovateľom tvrdený nárok tak súd
konštatuje, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam.

Súd sa zaoberal otázkou zmluvných dojednaní účastníkov, predovšetkým s ohľadom na zistenie určitosti
a zrozumiteľnosti dojednania účastníkov o predmete a rozsahu diela. Na základe obsahu Zmluvy o

dielo ako aj výslovných prejavov účastníkov súd konštatoval platnosť a určitosť dojednaní týkajúcich sa
predmetu a rozsahu diela.

Súd ďalej posudzoval otázku zmluvných dojednaní týkajúcich sa prípadných zmien diela, otázkou
konzekvencií prípadných zmien diela na cenu diela a napokon otázkou či došlo k splneniu zmluvných

podmienok pre zmenu ceny diela. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že zmluva o dielo obsahovala
ustanovenia upravujúce postup pri zmene rozsahu diela. Vzhľadom na to, že cena diela bola dohodnutá
ako pevná a neprekročiteľná, boli dojednané aj podmienky na zmenu ceny diela. Súd vykonaným
dokazovaním zistil, že nedošlo k zmene rozsahu diela stanoveným postupom.

Súd ďalej posudzoval, či došlo k vykonaniu akýchkoľvek iných úkonov účastníkov súvisiacich so zmenou
dojednaného rozsahu diela, pričom neboli zistené akékoľvek relevantné dôkazy o prípadných takýchto
úkonoch.
Napokon bola súdom posudzovaná otázka prípadnej existencie akýchkoľvek iných dôkazov
preukazujúcich vykonanie diela nad rámec zmluvne dojednaného rozsahu. Vo vzťahu k tejto otázke

súd konštatuje, že v priebehu konania nebolo preukázané vykonanie diela vo väčšom než dojednanom
rozsahu. Uvedenému záveru nasvedčuje aj konanie navrhovateľa, ktorý vykonanie naviacprác
nenamietal ani v priebehu zhotovovania diela a ani v čase jeho odovzdania.

Vzhľadom na predmet sporu a zistené skutočnosti sa súd v konaní nezaoberal skutočnosťami, ktoré

nemajú súvis s otázkami rozsahu a ceny diela, to jest otázkami termínu odovzdania diela, prípadných
vád diela, prípadne inými nesúvisiacimi úkonmi účastníkov. Irelevantnosť predmetných otázok vo vzťahu
k predmetu sporu bola rovnako deklarovaná aj zástupcami účastníkov.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Tu súd poukazuje na skutočnosť, že dňa 22.03.2012 podal odporca na súd Návrh na nariadenie
povinnosti navrhovateľa zložiť preddavok na trovy konania. Na základe uvedeného tunajší súd dňa
22.03.2012 vydal uznesenie, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania.
Navrhovateľ preddavok na trovy konania uhradil a preto v súlade s ustanovením § 141a ods. 3 OSP sa

zložený preddavok použije na úhradu trov konania odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde
písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods.3 O.s.p. uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený: to neplatí ak

senát rozhodol namiesto samosudcu,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3 prvej vety za bodkočiarkou.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.