Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 28, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/94/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210201831
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3210201831.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, so sídlom
v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, vo veci pobočky Topoľčany, so sídlom Nám. M. R. Štefánika
2269/18, proti povinnému: ASA potraviny, s.r.o., IČO: 34 140 875, naposledy so sídlom v Bánovciach
nad Bebravou, Janka Matušku 770/14, vymazaný z ORSR dňa 28.06.2012, o vymoženie 172,80 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo

dňa 29. apríla 2015, č.k. 3Er/252/2010-21, takto dňa 28. augusta 2015

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Rišianovi trovy exekúcie vo
výške 50,15 Eur vrátane DPH do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie vo

výroku I. odôvodnil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex.por. a vo výroku II. podľa § 196, § 203 ods. 2
Ex.por. s poukazom na ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 20.05.2010 doručeným
exekútorskému úradu dňa 31.05.2010 domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie
sumy 172,80 Eur na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky
Topoľčany č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 29.01.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a

vykonateľnosť dňa 17.03.2010. Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 22.06.2010 JUDr. Jozefa Rišiana,
súdneho exekútora so sídlom v Žiline. Na základe podnetu súdneho exekútora a šetrením súd prvého
stupňa zistil, že povinný bol uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28CbR/152/2011-21 zo dňa
04.05.2012 zrušený bez likvidácie a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.06.2012. Povinný
bol dňa 28.06.2012 "ex offo" vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín. V súlade
s aktuálnou judikatúrou (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 5MCdo

16/2011 zo dňa 26. januára 2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3MCdo
10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) súd prvého stupňa považoval za potrebné sa v posudzovanej
veci zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá
skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne
aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. S poukazom na ustanovenie § 68 Obchodného zákonníka zánik
obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať

zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá
žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie,
rozdelenie spoločnosti). Z výpisu z obchodného registra ohľadom povinného vyplýva, že v danom
prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného
neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením,
č.k. 28CbR/152/2011-21 zo dňa 04.05.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.06.2012, zrušil

obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiadny majetok. V
posudzovanej veci je preto daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučnéhoporiadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na základe uvedeného
súd prvého stupňa konštatoval, že v predmetnej veci sú splnené zákonné dôvody na aplikáciu
ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že

majetokpovinnéhonestačíaninaúhradutrovexekúcie,znášaichoprávnený.Pokiaľideotrovyexekúcie
súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti v sume
33,19 Eur v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky, nakoľko sumu 33,19 Eur si súdny exekútor vyúčtoval v súlade
s vyhláškou, keďže odmena za výkon exekučnej činnosti mu patrí najmenej vo výške 33,19 Eur. Podľa
§ 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné v

uplatnenej výške 8,60 Eur. Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH), preto mu patrí
odmena a náhrada hotových výdavkov navýšená o DPH. DPH z priznanej odmeny 33,19 Eur je vo
výške 6,64 Eur a DPH z priznanej náhrady hotových výdavkov 8,60 Eur je vo výške 1,72 Eur, preto
trovy exekúcie spolu predstavujú sumu 50,15 Eur, vrátane DPH. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené
skutočnosti a s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, súd prvého stupňa k
náhrade nevyhnutných trov exekúcie vo výške 50,15 Eur, vrátane DPH zaviazal oprávneného, ktorý je

povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 50,15 Eur, vrátane DPH.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že povinný
dňom výmazu z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, a to je dôvod pre
zastavenie exekučného konania (nie skutočnosť, že sa spoločnosť zrušila bez likvidácie), nakoľko podľa
§ 103 O.s.p. kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania). Strata tejto spôsobilosti robí exekúciu neprípustnou. V danom
prípade mala byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú, pretože povinný výmazom z obchodného registra
stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Následne mala byť exekúcia zastavená s poukazom na
ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Ex.por. Ďalej uviedol, že v prípade straty spôsobilosti povinného byť
účastníkom konania je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 Ex.por.

V prípade ak došlo k zániku povinného výmazom z obchodného registra, súd má možnosť rozhodnúť
o nepriznaní náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu
SR, č.k. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa
zrušil.

Súdny exekútor sa k odvolaniu vyjadril tak, že otázka trov exekučného konania a povinnosť súdu priznať

ich náhradu súdnemu exekútorovi už bola riešená Ústavným súdom SR, a to v Náleze Ústavného súdu
II ÚS 31/04. Nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je zásahom do jeho Ústavou
SR garantovaného práva, a to porušenie čl. 20 Ústavy SR. Poukázal na ust. § 196 a § 203 Ex.por.,
pričom uviedol, že ak neexistuje jeden z účastníkov konania - povinný, neznamená to, že nemá nárok
na náhradu účelne vynaložených trov exekúcie. V danej veci povinný zanikol ex offo vymazaním z

obchodného registra a súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., pretože povinný nemal
ku dňu zrušenia spoločnosti majetok, čo súd v odôvodnení svojho uznesenia jasne zdôvodnil. Navrhol,
aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo

výroku I. ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

Podľa § 196 Ex.por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Ex.por., náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 Ex.por., ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.Podľa § 203 ods. 2 Ex.por. veta prvá, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že súd prvého stupňa poverením č.

5301 010343 zo dňa 22.06.2010 poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana vykonaním exekúcie
pre vymoženie sumy 172,80 Eur s príslušenstvom, na podklade rozhodnutia Sociálnej poisťovne
v Topoľčanoch, č. 700-1530007510-GC04/10 zo dňa 29.01.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 17.03.2010. Následne napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa § 57 ods.
1 písm. h) Ex.por., nakoľko povinný bol zrušený bez likvidácie a súd prvého stupňa mal za to,

že je nemajetný. Predmetným uznesením zároveň oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 50,15 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia v zmysle ust.
§ 203 ods. 2 Ex. por.

Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že Okresný súd Trenčín uznesením, č.k. 28CbR/152/2011-21
zo dňa 04.05.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.06.2012 zrušil povinného bez likvidácie. Súd
následne vykonal ex offo výmaz spoločnosti (povinného) ku dňu 28.06.2012.

Odvolací súd je vzhľadom na to, že Okresný súd Trenčín zrušil povinného bez likvidácie, a zároveň
bol povinný dňa 28.06.2012 ex offo vymazaný z obchodného registra toho názoru, že záver súdu
prvého stupňa, ktorý exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti podľa § 57 ods. 1 písm. h) bol správny. V
predmetnej exekučnej veci súd prvého stupňa preskúmal, akým spôsobom došlo k výmazu povinného
z obchodného registra. V prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný

majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora,
prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Súd prvého stupňa
preto správne v danej veci aplikoval § 57 ods. 1 písm. h) Ex.por. a pri svojom rozhodovaní tak zároveň

postupoval v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. podľa § 219
ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ ide o nadväzujúci výrok II. uznesenia súdu prvého stupňa o trovách exekúcie, odvolací súd
konštatuje, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s § 374 ods. 4 posledná veta

O.s.p. zo zákona zrušené a o náhrade trov exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu
prvého stupňa z týchto dôvodov:

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013, exekučné konania začaté

pred 01. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a
3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013, o odvolaní proti výroku o
náhradetrovkonaniavrozhodnutípodľa§57,ktorébolopodanépred01.novembrom2013,sarozhodne
podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu

vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu

prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Zákonom č. 299/2013 Z.z. zo dňa 04. septembra 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, bolo s účinnosťou odo dňa 01.11.2013 okrem iného novelizované ustanovenie § 58 ods.
6 Exekučného poriadku, ktoré v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o
náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje.

S prihliadnutím na prechodné ustanovenie § 243b ods. 1 a 3 Exekučného poriadku odvolací súd dospel

k záveru, že nakoľko v posudzovanej veci vydal rozhodnutie o trovách exekúcie v rozhodnutí podľa §
57 vyšší súdny úradník a odvolanie podal oprávnený dňa 11.05.2015, teda po 01.11.2013, je potrebné v
danom prípade postupovať už podľa novelizovaného Exekučného poriadku v znení zákona č. 299/2013
Z.z.

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. zároveň stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam

vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je
výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 14. mája 2013, sp.zn. 3 Cdo 452/2012).

Z ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v novelizovanom znení
vyplýva, že zákon proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 odvolanie nepripúšťa.

Z týchto dôvodov podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo rozhodnutie vyššieho súdneho
úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí
opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods. 4 posledná veta O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.