Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 30, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215205862
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1215205862.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti o maloletú T. D., nar. X.X.XXXX, zastúpená kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a Bratislava, dieťa
rodičov: matka Z. E., trvale bytom Q. X, A., t.č. M. S. XX, A., zastúpená JUDr. Martinou Červenkovou,
advokátkou, Majoránová 56, Bratislava a otec T. D., trvale bytom Q. X, A., o návrhu matky na nariadenie
predbežného opatrenia, o odvolaní matky maloletej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k.

61P 37/2015-47 zo dňa 22. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 61P 37/2015-47
zo dňa 22.6.2015 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II uznesením č.k. 61P 37/2015-47 zo dňa 22. júna 2015 zamietol návrh matky
maloletej na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd otcovi maloletej na čas do

rozhodnutia o zmene úpravy práv a povinností rodičov k maloletej T. D. odovzdal maloletú do osobnej
starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletou tak, že otec sa bude stretávať s maloletou každý
párny víkend v kalendárnom roku od soboty od 9.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a alternatívne, aby
súd nariadil predbežné opatrenie a uložil otcovi povinnosť odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti
matky a upravil styk otca s maloletou tak, že otec sa bude s maloletou stretávať každý párny víkend v
kalendárnom roku od soboty od 9.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a tiež, aby uložil otcovi maloletej

povinnosť platiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa.
Návrh matka odôvodnila tým, že je dôvodný návrh na nariadenie predbežného opatrenia, bezprostredne
hroziaca a reálna ujma na súčasnom psychickom vývoji a stave maloletej a v dôsledku toho ide o
okolnosti vyžadujúce naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov rodičov maloletej. Maloletá bola
zverená do striedavej osobnej starostlivosti s tým, že rodičia sú povinní zabezpečovať osobnú striedavú
starostlivosťvtýždňovýchintervaloch.Otecvminulostinikdynedodržiavalrozhodnutiesúdu,alezmenilo

sa to až od januára 2015, keď sa otec dozvedel o tom, že matka podala návrh na súd. Z toho dôvodu
začal zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú. Otec nikdy neprejavoval záujem o styk s maloletou,
aj keď mu matka v styku nebránila a o maloletú sa nestaral, nepodieľal sa na jej starostlivosti a táto náhla
zmena vyvoláva u maloletej protichodné pocity a zmätočnosť. Matka tvrdila, že úprava rodičovských
práv a povinností v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava II vo veci sp. zn. 61P 121/2012 nie je
v najlepšom záujme maloletej a má na dieťa negatívny vplyv. Matka podala návrh na začatie konania

z dôvodu, že otec súhlasil so zverením dieťaťa matke a nie je ochotný finančne prispievať na výživu
maloletej. V návrhu matka uviedla, že od januára 2015, odkedy je maloletá tiež aj v osobnej starostlivosti
otca na základe rozhodnutia súdu, maloletá vymeškáva povinnú školskú dochádzku. Neprítomnosť
maloletej v škole je povinný oznámiť škole jej zákonný zástupca bez zbytočného odkladu, v tomto
prípade otec maloletej, nakoľko matka nemala vedomosť o tom, že maloletá nebola v škole prítomná a
tiež je povinný uviesť príčinu neprítomnosti maloletej v škole. Matka musí vynakladať zvýšené úsilie v

súvislosti s prípravou maloletej na vyučovanie v dôsledku zameškaného učiva a maloletú to nesmierne
vyčerpáva a negatívne to na ňu vplýva, pričom býva unavená a podráždená, každé maloleté dieťa máprávo na odpočinok a oddych. V dôsledku neprítomnosti maloletej na vyučovaní podľa názoru matky,
má maloletá neospravedlnené vyučovacie hodiny a až z vysvedčenia zistila, že vymeškané hodiny
v mesiaci január má ospravedlnené, ale podľa názoru matky nedôvodne. Matka kontaktovala triednu

učiteľku maloletej Z. B., avšak táto s matkou odmietla komunikovať, na maily triedna učiteľka nereaguje
a keď zareagovala, zaujala negatívny postoj a odmietla matke poskytnúť akékoľvek informácie a tak
matka absolútne nemá vedomosť, z akého dôvodu maloletá vymeškáva vyučovanie. S prihliadnutím
na to matka zvažuje zmenu školy. Dňa 25.2.2015 pri kontrole elektronickej žiackej knižky zistila, že
maloletá má neospravedlnených 18 vyučovacích hodín za obdobie od 13.1.2015

do 16.1.2015, 4 vyučovacie hodiny. V elektronickej žiackej knižke je tiež v časti oznamy a pozvánky
uvedené, že maloletá má vymeškané vyučovacie hodiny za február, ospravedlnenie bolo predložené
dodatočne 23.2.2015, až po tom, ako matka tieto skutočnosti zistila a žiadala triednu učiteľku o súčinnosť
pri riešení tejto veci. Matka tiež kontaktovala detského lekára a bolo jej oznámené, že maloletá nebola
s otcom u lekára, čo je ďalšou závažnou skutočnosťou, že otec sa o dieťa nestará a v prípade, že bolo
dieťa choré, nechal ho bez riadnej lekárskej starostlivosti. Podľa názoru matky neprijateľné konania v

správaní otca maloletej je v hlbokom rozpore so záujmami maloletej, keď otec ohrozuje mravnú výchovu
avzdelávaniemaloletejopakovanýmzanedbávanímstarostlivostioškolskúdochádzku,čímsúudieťaťa
dané predpoklady na vytvorenie podmienok pre osvojenie škodlivých návykov, povahových nevhodných
sklonov a záujmov. Matka tiež kontaktovala opakovane pracovníkov odboru ÚPSVaR Bratislava, kde jej
bolo prisľúbené, že otca predvolajú za účelom vysvetlenia. Okrem toho matka uviedla, že maloletá je

od posledného rozhodnutia súdu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej takmer výlučne
v osobnej starostlivosti matky, kde je zvyknutá na prostredie, v ktorom vyrastá. Otec sa o maloletú
nikdy nestaral s výnimkou času od januára 2015, kedy začal uskutočňovať starostlivosť o maloletú.
Maloletá je tak silno naviazaná na svoju matku a z reakcií maloletej je možné konštatovať, že dlhodobá
neprítomnosť matky maloletej chýba a starostlivosť otca ju nedokáže plnohodnotne nahradiť. Otec s

matkou nekomunikuje, matka nevie, kde otec býva, nemá vedomosť o tom, kde sa konkrétne dieťa
zdržiava v čase zabezpečovania osobnej starostlivosti otcom, ani v akých podmienkach maloletá žijem,
nemá vedomosť o tom, či otec pracuje a či vie finančne zabezpečiť potreby maloletej v čase, kedy ju
má v osobnej starostlivosti.

Okresný súd rozhodol v súlade s ustanovením § 75 ods. 2, § 75 ods. 8, § 102 ods. 1 O.s.p., § 76

ods. 1 písm. b/ O.s.p. v spojení s § 28 ods. 2 Zákona o rodine. V odôvodnení poukázal na účel
predbežného opatrenia a zmysel právnej úpravy týkajúcej sa predbežného opatrenia v konaniach
starostlivosti o maloleté deti. Zdôraznil, že nariadenie predbežného opatrenia je prípustné vtedy, ak je
osvedčené, že existujú právne vzťahy medzi účastníkmi, ktoré vyžadujú dočasnú úpravu a táto úprava
je potrebná s tým, že nariadenie predbežného opatrenia nemá neprimeraným spôsobom zasahovať

do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Okresný súd v súvislosti so zamietnutím návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 61P 121/2012-29 zo
dňa 5.11.2012, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bola maloletá T. D. zverená
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že otec i matka sú povinní zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloletú striedavo v týždňových intervaloch a vyživovacia povinnosť rodičov

nebola určená. Matka podala návrh na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti a žiadala uložiť
otcovi povinnosť platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne a upraviť styk otca s maloletou, konanie
je vedené pod sp. zn. 61P 172/2014 a doteraz vo veci nie je rozhodnuté. Z obsahu tohto spisu súd
zistil, že otec s návrhom nesúhlasí a uviedol, že dieťa nebolo v škole tri dni a využil možnosť, že dieťa
môže ako rodič ospravedlniť, čo aj dodatočne urobil. Potvrdil, že s maloletou T. bol v máji 2014 a so

známou M. M., ktorú obvinili z krádeže. Poukázal na to, že v rokoch 2009 až 2011 matka maloletej
pracovala ako spoločníčka. Základná škola W. X, A., podala kompletné hodnotenie na maloletú s tým,
že správanie maloletej je v súlade so školským poriadkom, žiačka je slušná a konfliktné situácie v
triede nespôsobuje, so spolužiakmi, učiteľmi má priateľský vzťah. V období od septembra 2014 do
marca 2015 mala vymeškaných 129 vyučovacích hodín, z toho 124 bolo vymeškaných zo zdravotných

dôvodov a boli ospravedlnené a 5 hodín nebolo ospravedlnených. Okresný súd návrh na nariadenie
predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol, pretože matka nepreukázala bezprostredne hroziacu
ujmu na nariadenie predbežného opatrenia a tiež matka nepreukázala, že sa otec dopúšťal krádeže za
prítomnosti maloletej, nebolo preukázané, že sa o maloletú nestará, alebo že by maloletej ubližoval.
Podľa názoru súdu ani ďalšie dôvody uvedené matkou nie sú dostatočné na to, aby bol potrebný

okamžitý zásah súdu a zmenu striedavej starostlivosti rodičov o maloletú. Okresný súd dospel k záveru,
že v konaní vo veci sp. zn. 61P 72/2014, v ktorej matka podala návrh na zverenie maloletej do jej osobnejstarostlivosti, bude vykonané dokazovanie a skutočnosti, ktoré tvrdila matka budú predmetom skúmania
vo veci samej a preto nie je dôvod na nariadenie predbežného opatrenia.

Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie matka, ktorá nesúhlasila so zamietnutím návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia a žiadala, aby odvolací súd návrhu vyhovel a nariadil predbežné
opatrenie v zmysle podaného návrhu. V odvolaní namietala odvolací dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
b/ O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa §
205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm.
e/ O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V odvolaní matka namietala, že v zmysle ustanovenia § 75 ods. 10 O.s.p. rozhodnutie o predbežnom
opatrení súd odošle najneskôr do 3 dní od jeho nariadenia. V danej veci prvostupňový súd odoslal
uznesenie až dňa 10.7.2015. K písomnému podania otca zo dňa 2.4.2015 označenému ako odvolanie
poukázala na ustanovenie § 205 O.s.p., v ktorom sú vymenované náležitosti, ktoré musí obsahovať

každé odvolanie, bez ohľadu na to, v akej forme je urobené. Matka tvrdila, že odvolanie otca neobsahuje
označenie súdu, ktorému je určené, neobsahuje náležitosti, nie je v ňom uvedené, ktorému súdu je
určené, otec uviedol nesprávnu spisovú značku, podanie neobsahuje presné označenie veci, ktorej sa
právny úkon týka, z podania otca nie je zjavné, v akom rozsahu uznesenie okresného súdu napáda a
odvolanie nie je v súlade s ustanovením § 205 ods. 2 O.s.p. a tiež nie je zrejmé, čoho sa otec domáha a

tak chýba kvantitatívna aj kvalitatívna stránka petitu. V súvislosti s uvedeným matka uvádza, že Krajský
súd v Bratislave uznesením zo dňa 27.5.2015 sp. zn. 20CoP 30/2015 zrušil
uznesenie okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie okresného súdu zrušil z dôvodu
nepreskúmateľnosti odôvodnenia uznesenia a to aj napriek skutočnosti, že v zmysle ustanovenia § 221
ods. 3 O.s.p. nie je prípustné zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a vrátenie veci na ďalšie konanie,

pričom odvolací súd konanie nezastavil. Zároveň matka namietala postup súdu v súlade s ustanovením
§ 184 ods. 1 Spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre okresného a krajské súdy č. 543/2005 Z.z.,
keď súd o vylúčení veci na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 61P 172/2014 nevydal uznesenie
a bez uznesenia vylúčil vec na samostatné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp.
zn. 61P 37/2015 a tak nedodržal zákonom stanovený procesný postup, čo je dôvodom

nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia.

Matka maloletej v podanom odvolaní namietala, že odôvodenie uznesenia okresného súdu je nejasné a
nezrozumiteľné, arbitrárne a nepreskúmateľné a najmä vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Matka maloletej nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, že nepreukázala bezprostredne
hroziacu ujmu v prípade, že jej maloleté dieťa do starostlivosti odovzdané nebude. Rovnako nesúhlasí

s tvrdením súdu, že matka nepreukázala ani bezprostredne hroziacu ujmu v prípade zastupovania a
spravovaniamajetkumaloletej.Vsúvislostistýmdávadopozornostiodvolaciemusúdu,žeprvostupňový
súd absolútne neprihliadol na dôležitú skutočnosť, že od momentu posledného súdneho rozhodnutia
o úprave práv a povinností rodičov k maloletej, kedy bola schválená rodičovská dohoda o zverení
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, sa otec o maloletú absolútne nezaujíma, nikdy v

minulosti nedodržiaval takto súdom určený styk, pričom táto skutočnosť sa zmenila až po podaní
návrhu na začatie konania matkou vo veci samej. V danom období maloletá bez udania dôvodu
a náležitého ospravedlnenia vymeškávala povinnú školskú dochádzku. S prihliadnutím na záujem
maloletého dieťaťa, ktorý by mal byť v tomto prípade prvoradý uviedla, že v prípade, ak samotná škola
pristupuje k predmetnej záležitosti laxne, keď odmieta spolupracovať s matkou a vydať jej požadované

potvrdenie, resp. škola odmieta matke poskytnúť informácie ohľadom školskej dochádzky maloletej, je
povinnosťou prvostupňového súdu vykonať takéto dôkazy a neuspokojiť sa s potvrdením školy, ktoré
zodpovedá viaceré dôležité otázky týkajúce sa záujmu maloletej len z časti. Avšak napriek uvedenému
tvrdí, že v prípade, ak by maloletá bola naďalej v striedavej osobnej starostlivosti, je vysoký predpoklad,
že by naďalej bezdôvodne vymeškala školské vyučovanie, pričom by zároveň mala vymeškané hodiny

nikýmneospravedlnené.Hrozbabezprostrednehroziacejujmyspočívavtom,ževprípade,keďmaloletá
nenavštevuje bezdôvodne a bez ospravedlnenia školské zariadenie, takáto skutočnosť má nepochybne
negatívny vplyv nielen na vzdelanie a celkový rozvoj maloletej, ale i na jej sociálny vývin a to v kontexte
spolu aj s ďalšími súvislosťami z toho vyplývajúcimi. Aktuálna situácia vyžaduje okamžitú dočasnú
úpravu pomerov vydaním predbežného opatrenia. Matka tiež kontaktovala opakovane pracovníkovÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, pričom otec bol predvolaný na vysvetlenie, kde
uvádzal nepravdivé skutočnosti. K dnešnému dňu nemá žiadnu vedomosť o skutočnosti, či vôbec bolo
zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vykonané šetrenie v domácnosti otca a to za účelom

zistenia pomerov (aj napriek skutočnosti, že sme v rámci dokazovania v súdnom konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava II žiadali o šetrenie pomerov v domácnosti matky a otca), keďže otec
žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou, ktorá rovnako ako otec bola v minulosti právoplatne
odsúdená, v domácnosti sa fajčí vo všetkých miestnostiach a matka nemá absolútne vedomosť o tom,
akýmspôsobomjeomaloletúpostaranéačijetakétoprostredievôbecpremaloletúvhodné.Matkapreto

tvrdila, že rozhodnutie prvostupňového súdu nie je v záujme maloletej a súd vychádzal z nepravdivých
tendenčných a skresľujúcich tvrdení a informácií prezentovaných otcom maloletej. Matka zastáva názor,
že styk otca s maloletou T., ktorý je nariadený v súčasnosti a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava
II zo dňa 5.11.2012 nie je v súlade so záujmami maloletej, práve naopak môže mať na maloleté dieťa
negatívnym dopad. Podľa názoru matky otec využíva dieťa na uspokojovanie vlastných záujmov a
na boj proti matke, pričom svojim skutočným správaním a konaním absolútne opomína prihliadať na

záujmy maloletej, naopak jeho správanie a konanie vplýva na maloleté dieťa negatívne a škodlivo.
Okresný súd tak hrubo porušil zásady rozhodovania, kedy absolútne nevzal do úvahy primárne záujem
maloletého dieťaťa. Matka v odvolaní dáva do pozornosti odvolaciemu súdu skutočnosti, ktoré majú
kardinálny význam pre posúdenie súčasnej situácie ohľadom osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a
najmä posúdenie, čo možno najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa a to, že otec zanedbáva riadnu

povinnú školskú dochádzku maloletej T. vedúcu k precizovaniu, prehlbovaniu a utužovaniu základných
sociálnych návykov získaných v tradičnom rodinnom prostredí, vzdelanie maloletej je zo strany otca
opomínané a na pokraji záujmu. Otec sa nikdy nezúčastnil rodičovského združenia, prípadne iných
školských či mimoškolských aktivít, rovnako nikdy v minulosti neprejavoval žiaden záujem o školský
prospech maloletej T., či jej záujmy, nikdy maloletú T. nezobral na výlet, či dovolenku. Maloletá T. je od

posledného rozhodovania súdu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takmer
výlučne v osobnej starostlivosti matky; maloletá je zvyknutá na prostredie, v ktorom vyrastá. Otec sa
o maloletú T. nikdy nezaujímal (s výnimkou času od januára 2015, kedy začal realizovať jeho osobný
styk s maloletou), nepodieľal sa na výchove maloletej; otec sa začal intenzívne zaujímať o maloletú a
dožadovať sa súdom stanoveného styku s maloletou až v čase po podaní návrhu na začatie konania

vo veci samej, pričom matka nikdy otcovi nebránila, naopak snažila sa vplývať na otca, aby začal
prejavovať záujem o maloletú. V čase už prebiehajúceho súdneho konania sa opakovane udialo, že
keď sa maloletá T. vrátila od svojho otca, bola nervózna, plačlivá a zmätená, pričom sa neskôr matka
od maloletej dozvedela, že otec sa snaží s dieťaťom manipulovať a vsugerúvať mu rôzne prejavy a
názory. Maloletá T. má absolútne nepochybne vytvorené úzke a dôveryhodné vzťahy v doterajšom

výchovnom, materiálnom, aj sociálnom prostredí u matky. Maloletá T. je navyknutá na určitý režim, kedy
reálne nepretržite vyrastá v milujúcom prostredí u matky spolu s ostatnými súrodencami a s otcom sa
stretáva skôr výnimočne. Matka je samoživiteľkou troch maloletých detí, otec nemá záujem na výžive
maloletej T. akýmkoľvek spôsobom participovať. Medzi súrodencami maloletej T. sú vytvorené veľmi
silné vzájomné súrodenecké väzby, nakoľko reálne žijú všetky tri maloleté deti v domácnosti matky a

v prípade, že je maloletá T. v osobnej starostlivosti otca v trvaní celého kalendárneho týždňa, takáto
skutočnosťmimoriadnenegatívnevplývanielennaT.,aleajnaostatnýchsúrodencovmaloletej.Maloletá
T. je silne emocionálne a citovo naviazaná na svoju matku. Z reakcií maloletej je možné konštatovať, že
maloletej T. dlhodobá neprítomnosť svojej matky chýba a „starostlivosť“ otca (ak o starostlivosti možno
vôbec hovoriť) ju nedokáže plnohodnotne nahradiť. Otec nevedel, nevie a nie je schopný s matkou

komunikovať, matka nevie ani kde otec býva, čiže nemá vedomosť o tom, kde konkrétne sa dieťa
zdržiava v čase zabezpečovania osobnej starostlivosti otcom a v akých podmienkach žije; matka nemá
vedomosť o tom, či vôbec otec pracuje a či vie finančne zabezpečiť potreby maloletej v čase kedy
ju má vo svojej osobnej starostlivosti. Otec je dlhé roky patologickým hráčom (tzv. „gambler“), čo ho
vedie k asociálnym a antisociálnym tendenciám v jeho správaní. Otec je agresívnej povahy, v minulosti

fyzicky matku opakovane napadol, tiež v súčasnosti sa vulgárne vyjadruje na osobu matky a to aj za
prítomnosti maloletej T., čo má na vývoj dieťaťa nepochybne negatívny vplyv. V prítomnosti maloletej
T. sa opakovane dopúšťa krádeží, maloleté dieťa bolo viacnásobne očitým svedkom krádeží otca. V
minulosti sa dopustil viacerých trestných činov, bol právoplatne odsúdený a bol vo výkone trestu odňatia
slobody. Matka má vedomosť o tom, že aj v súčasnosti je otec vo viacerých trestných veciach stíhaný.

Okrem uvedeného podľa názoru matky nemá logický záver právny názor prvostupňového súdu v
odôvodnení uznesenia, že matka nepreukázala bezprostredne hroziacu ujmu v prípade zastupovaniaa spravovania majetku maloletej T.. Matka poukázala na čl.3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťa, podľa
ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či
už ju uskutočňujú verejné, alebo súkromné zariadenia sociálnej starostlivosti, súdy, správne alebo

zákonodarne orgány. Záujem dieťaťa, ako prvoradé hľadisko pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí
podľa čl. 3 Dohovoru totiž reflektuje skutočnosť, že akokoľvek možno považovať za prirodzené a
žiaduce, aby dieťa bolo vychovávané svojimi rodičmi, nemožno odhliadnuť od toho, že aj dieťa samé je
bytosťou jedinečnou, obdarenou neodňateľnými, nescudziteľnými, nepremlčateľnými a nezrušiteľnými
základnými právami a slobodami, teda bytosťou, ktorá by mala dostať počas svojho vývinu to najlepšie,

totiž to, aby uvedené atribúty nezostali prázdnymi slovami (Nález Ústavného súdu ČR z 19. apríla 2001
sp.zn. IV.ÚS 695/2000).

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm.
a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky
nie je dôvodné a nie sú splnené podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia okresného súdu, ktoré
je vecne správne.

Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch prípadoch je
možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým
je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov
predbežných opatrení je ich predbežný a dočasný charakter.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložil účastníkovi najmä, aby niečo

vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal.

Výrokom predbežného opatrenia by sa nemalo priznávať právo, iba ukladať povinnosť. Z dočasného
charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však
vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich

prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana. Navrhovateľ
preto musí už v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviesť a opísať rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce vydanie predbežného opatrenia.

Matka maloletej v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tvrdila, že je potrebné upraviť
pomeryúčastníkov,tedarodičovmaloletejdočasu,kýmsúdrozhodnevovecio úpravuprávapovinností

rodičov k maloletej, na základe návrhu, ktorý podala matka, ktorý je vedený pod sp. zn. 61P 172/2014
a ktorým žiadala zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti.

NariadeniepredbežnéhoopatreniajepodľazákonnýchpredpokladovuvedenýchvObčianskomsúdnom
poriadkuprípustnéaopodstatnenévtedy,aksatvrdíaosvedčí,žesútuprávnevzťahymedziúčastníkmi,
že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych

vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do
právnych vzťahov medzi účastníkmi a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe
veci.Prirozhodovaníonariadenípredbežnéhoopatreniasúdskúmaajto,činávrhjeprípustnýzhľadiska
ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany
ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované

výrokom predbežného opatrenia.

Odvolací súd k námietke matky maloletej v podanom odvolaní (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a § 205
ods. 2 písm. d/ O.s.p.), v ktorom vytýkala okresnému súdu, že súd neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a § 205 ods. 2
písm. d/ O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, poukazuje na ustanovenie § 75 ods. 6 O.s.p. podľa ktorého súd môže vydať rozhodnutie o
predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Tiež podľa § 75 ods. 4
O.s.p. o predbežnom oparení musí súd rozhodnúť najneskôr do 30 dní po doručení návrhu, v prípadoch
uvedených v § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. tak musí urobiť do siedmich dní, v prípadoch uvedených v
ustanovení § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. tak musí urobiť najneskôr do 48 hodín a v prípadoch uvedených

v ustanovení § 75a tak musí urobiť do 24 hodín od doručenia návrhu.Z uvedeného vyplýva, že pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným,
prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o
predbežnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby

dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti (predovšetkým nárok sám) nemusia byť
spoľahlivo preukázané. K nariadeniu predbežného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň
osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie
navrhovateľ predbežného opatrenia.

Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o predbežnom opatrení vykonávať

dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom účastníka konania, proti ktorému návrh na nariadenie
predbežného opatrenia smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení §
75 ods. 6 O.s.p. výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu
na predbežné opatrenie vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom
osvedčovanínároku(nazákladepredloženýchlistín)potomniejetrebadôslednedodržiavaťtieformálne
požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla

pred rozhodnutím o predbežnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú
splnené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, vyjadriť.

Zozákonnéhoustanovenia(§75ods.6O.s.p.)trebavyvodiť,žeúčastnícinemusiabyťvypočutí,ažesúd
pri nariadení predbežného opatrenia nemusí nariadiť pojednávanie, pretože sa nejedná o prejednanie
veci samej. Citované ustanovenie je práve výnimkou zo zásady ustanovenej v § 18 a § 115 O.s.p. Súd o

návrhu na vydanie predbežného opatrenia rozhoduje aj bez výsluchu účastníkov, tým je daná možnosť
súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia aj bez toho, že by sa účastníci k návrhu
predbežného opatrenia priamo a ústne vyjadrili. Takýto postup v konaní umožňuje súdu vychádzať z
predpokladov, ktoré osvedčujú dôvodnosť takéhoto návrhu, bez toho, aby nariadil pojednávanie, alebo
vypočul účastníkov.

V danom prípade preto námietka matky maloletej v podanom odvolaní, týkajúca sa nedostatočne
vykonaného dokazovania a namietaných nesprávnych skutkových zistení nebola dôvodná.

V súvislosti s námietkou matky maloletej, ktorá sa týka nedostatočne vykonaného dokazovania pred
rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odvolací súd poukazuje na to, že už v
návrhu na vydanie predbežného opatrenia, podaného pred začatím konania musí byť zrejmé, čoho sa

mieni navrhovateľ v budúcom konaní domáhať. Pri zisťovaní skutočností potrebných pre nariadenie
predbežného opatrenia nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie.
Neznamená to však, že predbežné opatrenie možno vydať len na základe návrhu bez osvedčenia aspoň
základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana.

Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie
existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych
vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na
obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysle i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch
môže zamedziť i vzniku škody, alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné

zabrániť jej rozširovaniu. Vydanie predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa
aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a
podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by
bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť

predbežná ochrana. Predbežné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi
účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho
nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu.Pokiaľ matka v podanom odvolaní namietala, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamarozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Predbežným opatrením môže súd z hľadiska riadnej výchovy dieťaťa nariadiť povinnosť odovzdať dieťa
do starostlivosti druhého rodiča, alebo do starostlivosti toho, koho označí súd podľa § 76 ods. 1 písm.
b) O.s.p.

Podľa § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov, alebo do starostlivosti toho, koho označí súd.

Obsah predbežného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sa bezprostredne dotýka

výchovy maloletého dieťaťa. V uvedenom ustanovení zákonodarca nehovorí o zverení do výchovy, ale
používa pojem starostlivosť, ktorý z hľadiska svojho významu deklaruje práve provizórnosť samotného
predbežného opatrenia. Odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov, alebo
osoby, ktorú určí súd, je preto faktickým opatrením, ktoré neanticipuje otázku budúcej výchovy. Súd pri
rozhodovaní o odovzdaní dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, príp. do starostlivosti tretej osoby

prihliadne na relevantné ustanovenia Zákona o rodine.

Predbežné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých by malo byť len krátkodobým provizóriom
a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom predbežného opatrenia v konaní o výchove
maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, resp. ochrana potenciálneho
výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený. Osobitosť inštitútu spočíva v skutočnosti,

žeideosúdnuúpravu,avšakpredvydanímrozhodnutiavovecisamej.Totoopatreniemámaťvýnimočný
charakter,vprípaderozhodnutíovýchovemaloletýchdetímásvojimspôsobomsmerovaťkich„prežitiu“.
Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie
medzi právami dieťaťa na popredné miesto.

V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú

zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem
dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a
deti majú právo na rodičovskú

V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem

dieťaťa.

V zmysle článku 41 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností,
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.Matka maloletých detí v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tvrdila, že je potrebné
upraviť pomery účastníkov, teda rodičov maloletej do času, kým súd rozhodne vo veci o úpravu práv
a povinností rodičov k maloletej.

V danej veci súd prvého stupňa rozhodol správne, keď zamietol návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, pretože vzhľadom na právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Bratislava II
č.k. 61P 121/2012-29 zo dňa 5.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2012 a ktorým
bola schválená dohoda rodičov a maloletá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, nie je potrebné upraviť vzťahy medzi rodičmi ohľadne výchovy a starostlivosti o maloletú.

Okresný súd vo veci sp. zn. 61P 121/2012 pred rozhodnutím o schválení rodičovskej dohody skúmal
skutkový a právny stav veci a rozhodol v súlade so záujmom maloletej a preto rozhodnutie súdu po
dostatočnom zvážení z konania vyplývajúcich skutočností a dôkazov, v súvislosti so zhodným tvrdením
rodičov maloletej o vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, nemožno nahradiť a meniť krátkodobým
procesným inštitútom predbežného opatrenia. V tej súvislosti treba zdôrazniť, že predbežné opatrenie
v oblasti starostlivosti súdu o maloletých je len krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím

vo veci samej.

Pokiaľ bude po dostatočnom zistení skutkového stavu veci a následnom právnom posúdení veci,
tvrdenie matky o potrebe zmeny doterajšej úpravy a zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky
opodstatnené, týmito skutočnosťami sa bude zaoberať súd v konaní vo veci samej.

Odvolací súd k tomu považuje za potrebné uviesť, že matka maloletej sama súhlasila so striedavou

starostlivosťou o maloletú a vychádzala z okolností existujúcich v danom čase, najmä pokiaľ ide o
výchovné prostredie otca, jeho schopnosť sa o dieťa postarať, jeho vlastnosti, správanie a vplyv
prostredia, v ktorom otec žije na najlepší záujem maloletého dieťaťa a jeho dostatočnú a riadnu
starostlivosť. Matka však v súčasnej dobe schopnosť otca postarať sa o maloletú namieta, tieto
namietané skutočnosti považuje za rozhodujúce pri preukázaní dôvodu pre odovzdanie dieťaťa matke

a tvrdí, že striedavá starostlivosť v danom prípade nie je v záujme maloletej.

Vychádzajúc z účelu predbežného opatrenia v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým
deťom je dočasná úprava pomerov rodičov, resp. ochrana potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by
mohol v budúcnosti byť ohrozený, pričom ide o úpravu zo strany súdu, pred rozhodnutím vo veci.

V danom prípade sú pomery rodičov maloletej upravené rozsudkom súdu a preto aj podľa názoru

odvolacieho súdu, ako správne ustálil okresný súd, navrhovaná úprava nie je nutná a ani potrebná.

Maloletá je v striedavej starostlivosti oboch rodičov a tento spôsob starostlivosti matka odsúhlasila a
prijala pri uzavretí rodičovskej dohody. Pokiaľ neskôr matka zistila, pri plnení rodičovskej dohody, že
tento spôsob starostlivosti o maloletú je nevyhovujúci a nie je v záujme maloletej, mala už skôr podať
návrh na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletej a tak zabezpečiť jej riadnu starostlivosť a

nie tvrdiť a v podanom odvolaní namietať nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu, keď nevyhovel jej
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Matka v tej súvislosti neopodstatnene tvrdila, že okresný
súd konal v rozpore so záujmom maloletej, keď nevyhovel jej návrhu.

Preto v súčasnej dobe, keď je maloletá v striedavej osobnej starostlivosti rodičov, nie je dôvod vzhľadom
na obsah spisu a tvrdenia matky a skutočnosti , ktoré zo spisu vyplývajú, aby súd uložil povinnosť otcovi

odovzdať dieťa do starostlivosti matky v zmysle § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p.

Odvolací súd zastáva názor, že okresný súd v súlade s uvedeným ustanovením správne právne posúdil
danú vec a rozhodol v súlade so zákonom.Okrem toho je nutné zaoberať sa tiež námietkou matky, že odôvodnenie napadnutého uznesenia
okresného súdu je nejasné, nezrozumiteľné, arbitrárne a nepreskúmateľné.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok

znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny
poriadok. O takúto procesnú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva (v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké
postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv a to napr. právo

vykonávať procesné úkony vo formách ustanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na
dôkazy a ku všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§
115 O.s.p.), predkladať a označovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O.s.p.), právo
na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)).

Podľačlánku46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky,každýmáprávodomáhaťsazákonomustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je irelevantné konanie súdov

a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušujú
ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06).

Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné, alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu

práva na spravodlivý proces.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa článku 6
ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (II. ÚS 383/06).

Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na
spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, ktoré majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05 a tiež Kraska
c. Švajčiarsko).

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúreopakovanezdôraznil,ženezávislosťrozhodovania
všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom
rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu,
ako vyplývajú z článku 46 a nasl. Ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru.

Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu

pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie
náležite odôvodniť (§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p.), pritom spravodlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas
konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci.Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.
Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na

jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery, ku ktorým na základe zhodnotenia skutkového
stavu veci dospel boli prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé.
Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní
materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p., IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 332/09).

Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.). Pri hodnotení dôkazov ide o činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie
je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

Arbitrárnosť rozhodnutia môže byť kvalifikovaná buď ako rovnocenná konkurencia viacerých
protichodných právnych názorov vyslovených súdom, alebo situácia, v ktorej súd svoj jediný právny
záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré prichádzajú do úvahy

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov
a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi konania (III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06. III. ÚS 260/06).

Aj Európsky súd pre ľudské práva formuloval viaceré zásady odôvodnenia rozsudkov, z ktorých vyplýva,
že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sú založené, rozsah tejto
povinnosti sa však môže meniť s ohľadom na povahu rozhodnutí a musí byť posudzovaný podľa
okolností každého prípadu (H. c. Belgicko z 30. novembra 1987, Ruiz Torija a Hiro Blani c. Španielsko).

Odôvodnenie pritom musí vyhovovať najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti, ktorá má svoje
opodstatnenie nielen z hľadiska možného použitia opravného prostriedku, ale ako bolo uvedené, súvisí
aj s postupom súdu z hľadiska práva na spravodlivé súdne konanie.

Samotné rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym
vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov súdneho konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého

súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na
zrozumiteľnosť, jasnosť a súlad skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku.

Zákonné požiadavky na odôvodnenie rozsudkov a podľa § 167 ods. 2 O.s.p. aj uznesení, vyplývajú z §
157 ods. 2 O.s.p. Jeho účelom je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku, zároveň je aj prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. dáva

súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozsudku. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia
rozsudku sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich
konečné návrhy, dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri
hodnotení dôkazov a skutočnosti, ktoré mal preukázané a právne posúdenie zisteného skutkového
stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Ak súd svoj skutkový a naň nadväzujúci právny záver

v rozhodnutí riadne neodôvodní, jeho rozsudok nemožno považovať za preskúmateľný.Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa
zodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p. a právu účastníkov na spravodlivé súdne konanie.

Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade nebolo postupom súdu prvého stupňa porušené právo

odvolateľky na spravodlivé súdne konanie, čím jej okresný súd neodňal možnosť konať pred súdom. Po
posúdenínámietkymatkymaloletej,spochybňujúcejpresvedčivosťodôvodneniarozhodnutiaokresného
súdu, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie zodpovedá požiadavke ustanovenia § 157 ods.
2 O.s.p.

Vychádzajúcz čl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávaslobôd,podľaktoréhokaždýmáprávona
to,abyjehozáležitosťbolaspravodlivo,verejnea vprimeranejlehoteprejednanánezávislýma

nestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,trebauviesť,žeprávonaspravodlivýsúdnyprocesneznamená
ale právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté
v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre

rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať
úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán - postačujúcim je, ak z odôvodnenia
rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny
základ rozhodnutia (viď tiež II. ÚS 76/07).

V súvislosti s námietkou matky maloletej, že okresný súd pri rozhodnutí na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd zastáva názor, že súd prvého stupňa v
odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania s prihliadnutím na charakter predbežného opatrenia a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery náležite objasnil.
Z odôvodnenia jeho uznesenia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd
prvého stupňa primerane vysvetlil, z akých úvah vychádzal pri závere o zamietnutí návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia. V správaní otca, vychádzajúc z tvrdenia matky nezistil také nedostatky, ktoré by
bránili vo výchove a starostlivosti o maloletú, pričom podľa tvrdenia matky zásadnou otázkou školskej
dochádzky maloletej sa bude súd zaoberať v konaní vo veci samej a pokiaľ ju uzná za rozhodujúcu k

zmene predchádzajúceho rozhodnutia súdu, bude z nej vychádzať a posúdi ju v súlade s pravidlami
dokazovania pred rozhodnutím vo veci tak, ako to žiadala a navrhovala matka. V tomto štádiu konania
súd nezistil potrebu dočasnej úpravy pomerov rodičov maloletej a opodstatnenosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia.

Krajský súd s prihliadnutím na uvedené dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvého

stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu ako celok spĺňa
parametre zákonného odôvodnenia.

Krajský súd sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia a pre doplnenie uvádza, že za porušenie základného práva zaručeného v čl.

46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd nerozhodol a
neodôvodnili svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

Tvrdenie o neúplnosti vykonaného dokazovania, resp. že okresný súd dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nemalo za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a tvrdenie odvolateľky o nedostatkoch dokazovania je neopodstatnené.Pretože uznesenie súdu prvého stupňa spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť,
určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania,
jeho odôvodnenie je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje, potvrdil ho ako

vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na zdôraznenie jeho správnosti
ho iba doplnil o ďalšie dôvody.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.