Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 16, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/68/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314011081
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bernát
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4314011081.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bernáta a členov senátu JUDr.
Zity Matyóovej a Mgr. Adriany Némethovej, v trestnej veci obžalovaného A. Y. , pre zločin vydierania
podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ (§ 138 písmeno a/) Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky
Okresnej prokuratúry Levice (ďalej len „okresný prokurátor") proti rozsudku Okresného súdu Levice
(ďalej len „súd prvého stupňa") z 27.04.2015, sp. zn. 4T/196/2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok"), na

verejnom zasadnutí konanom v Nitre 16. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa konajúci v senáte napadnutým rozsudkom podľa § 285 písmeno a/ Trestného
poriadku oslobodil obžalovaného A. Y. (ďalej len „obžalovaný“) spod obžaloby okresného prokurátora zo
14.11.2014(správnez19.11.2014,kedyboladoručenásúduprvéhostupňa)sp.zn.1Pv548/14/4402pre

zažalovaný skutok v nej právne posúdený ako zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno
a/ (§ 138 písmeno a/) Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe,
že:

04.08.2014 v čase okolo 16.00 hodine vo vnútorných priestoroch prevádzky na predaj nábytku s názvom
I. X. R. určených na výkon živnostenského práva so sídlom P., B. X sa snažil nohou vykopnúť dvere
na kancelárii, avšak sa na miesto dostavila konateľka spoločnosti A. s.r.o. so sídlom G. J. XX, IČO:

XXXXXXXX A. M. (ďalej len „poškodená“), ktorá žiadala, aby prestal kopať, na základe čoho sa otočil
smerom k nej a opýtal sa, „kedy budem mať peniaze“, kde následne nato otvorila a odomkla dvere do
kancelárie a odpovedala, že aby počkal, lebo momentálne nedisponuje s finančnou hotovosťou, pričom
opäť zakričal „ja sa ťa pýtam, kedy budem mať peniaze“, pričom odpovedala „nemám, nie som ti nič
dlžná a nemám ti ich začo dať“, potom obžalovaný uviedol, že „naposledy sa ťa pýtam, kedy budem mať
peniaze“ a následne nato nastriekal do miestnosti slzný plyn a z neznámej nádoby nalial na poškodenú

do oblasti tváre, vlasov a ľavej ruky, ktorou si chránila oči, nezistené množstvo nešpecifikovanej látky
a zapálil so sebou prineseným zapaľovačom plameň, ktorý držal v ruke a kričal „dnes to dokončím“
čo zopakoval tri až päťkrát po sebe a stál na mieste, kde na záver poškodená uviedla, že „pre boha
ťa prosím nerob to a spravím všetko čo budeš chcieť a zoženiem ti tie peniaze“ a na to obžalovaný
zavrel zapaľovač a zhasol plameň a v čase odchodu uviedol, „že máš na to mesiac a nebola to posledná
návšteva“ a opustil priestor kancelárie,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

E. rozsudok bol obžalovanému, jeho obhajcovi, poškodenej a okresnému prokurátorovi oznámený
vyhlásením v ich prítomnosti na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 27.04.2015,ihneď po ktorom oznámení, teda včas, podal okresný prokurátor odvolanie zrejme smerujúce proti
(jedinému) oslobodzujúcemu výroku o vine napadnutého rozsudku (a preto tiež nepochybne v
neprospech obžalovaného), ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa

28.05.2015.

Okresný prokurátor upozornil, že obžalovaný kategoricky poprel spáchania v prejednávanej veci
zažalovaného skutku, poškodená ho však jednoznačne a nezmenene od začiatku trestného stíhania
z jeho spáchania usvedčovala, bola jedinou priamou svedkyňou incidentu, pričom nemalo ísť o prvý
prípad agresívneho správania sa obžalovaného proti nej, čo vyplynulo z jej výpovede a navyše v

predajni nábytku nemal žiadny podiel a tak ani žiadna finančná náhrada neprichádza do úvahy. Mal
za to, že súd prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil skutočnosti potvrdzujúce tvrdenia poškodenej
vyplývajúce z nepriamych dôkazov a to najmä že svedok O.. U. A., ktorý ako vyšetrovateľ (a rovnako ako
zasahujúci policajti) na mieste činu pociťoval výskyt dráždivej látky, na mieste činu zasahujúci policajti
našli poškodenú plačúcu v stave šoku (nie je celkom logické predpokladať, že by ona mala byť osobou,
ktorá proti obžalovanému použila obranný sprej), poškodená pri ošetrení v chirurgickej ambulancii

(lekárka a zdravotná sestra potvrdili jej stresový stav) uviedla, že ju priateľ chcel poliať a zapáliť
benzínom, znalci KEÚ PZ Bratislava uviedli, že látky streknuté z obranného spreja sú veľmi prchavé a
nezanechávajú stopy (preto nezistenie prítomnosti zvyškov dráždivých látok na príslušných zaistených
stopách, ako ich popisuje súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec neprotirečí
tvrdeniam poškodenej o tom, ako malo dôjsť k spáchaniu činu) a znalkyňa z odboru psychológie Z..

S. S. v podanom znaleckom posudku podrobne vyhodnotila špecifickú aj všeobecnú vierohodnosť
výpovede poškodenej tak, že táto správne vníma a reprodukuje udalosti a okolnosti prípadu, pričom
pokiaľ ide o všeobecnú vierohodnosť má dostatočné mentálne predpoklady, informácie nie sú podávané
mechanickým spôsobom, nemajú charakter naučenej výpovede, dejová línia je interpretovaná približne
identicky, chronologicky, základné detaily sa zhodujú a pokiaľ ide o špecifickú vierohodnosť, táto je

mierne znížená s poukazom na emocionálny náboj v reprodukovaní prežitej udalosti a nie vzhľadom
na jej skresľovanie. Mal tiež za to, že súd prvého stupňa na strane jednej v prejednávanej veci vykonal
obšírne a rozsiahle dokazovanie a tak dospel k dvom protirečivým verziám skutku vyplývajúcich z
výpovedí dvoch osôb pri ňom prítomných, ktorými sú obžalovaný a poškodená, na strane druhej použijúc
pravidlo „in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného“ pochybil neopodstatnene tvrdiac,

že výpoveď poškodenej nepovažuje za tak jasnú, zrozumiteľnú a presvedčivú a ostatnými dôkazmi
nepodporenú, aby na jej základe uznal obžalovaného vinným, pretože poškodená ako jediná priama
svedkyňa incidentu sa od pôvodného popisu skutkového deja odchýlila len v takých skutočnostiach,
ktoré sa jeho samotnej podstaty netýkajú (napr. ošetrenie v pohotovostnej chirurgickej ambulancii) a
iba v dôsledku odstupu času. Zo všetkých týchto dôvodov okresný prokurátor Krajskému súdu v Nitre

(ďalej len „odvolací súd“) navrhol, aby napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného
poriadku zrušil a podľa § 322 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný sa prostredníctvom svojho obhajcu vyjadril k odvolaniu okresného prokurátora písomným
podaním doručeným súdu prvého stupňa 15.06.2015 a to nesúhlasom s jeho argumentáciou súčasne

tvrdiac, že skutočnosti v ňom uvádzané nemajú žiadnu oporu vo vykonaných dôkazoch. Mal za to, že
súd prvého stupňa správne vyhodnotil v prejednávanej veci vykonané dôkazy a tomuto vyhodnoteniu
(zvlášť nepresvedčivosť výpovede poškodenej) opodstatnene použil pravidlo „in dubio pro reo - v
pochybnostiach v prospech obvineného“ a spod obžaloby ho oslobodil. Zo všetkých týchto dôvodov
obžalovanýodvolaciemusúdunavrholodvolanieokresnéhoprokurátorapodľa§319Trestnéhoporiadku

zamietnuť ako nedôvodné.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu stotožniac sa s písomnými
dôvodmi odvolania okresného prokurátora v konečnom návrhu odvolaciemu súdu navrhla napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu dôvodov obsiahnutých v písomnom

vyjadreníkodvolaniuokresnéhoprokurátoratotovkonečnomnávrhunavrholakonedôvodnézamietnuť.Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu súhlasiac s napadnutým rozsudkom sa pripojil
ku konečnému návrhu svojho obhajcu.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1

alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku v
prejednávanej veci, odvolací súd, ktorému súd prvého stupňa predložil prejednávanú vec na rozhodnutie

17.06.2015, preskúmal oslobodzujúci výrok o vine napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolanie
okresnéhoprokurátorapodanévneprospechobžalovaného(napodaniektoréhobolpodľa§308odsek1
veta prvá Trestného poriadku oprávnenou osobou) smerovalo a konanie tomuto výroku predchádzajúce
a to aj z hľadísk, či nemajú chyby síce odvolaním okresného prokurátora nevytýkané, ktoré by však mohli
odôvodniť podanie dovolania z niektorého z dôvodov uvedených v § 371odsek 1 Trestného poriadku.

Plnením tejto svojej, z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku mu vyplývajúcej, prieskumnej
povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému
rozsudku v súlade so zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 10 Trestného poriadku vykonal
všetky dostupné dôkazy potrebné na objasnenie všetkých základných skutočností dôležitých pre trestné
stíhanie tak, ako to v prejednávanej veci vyplývalo predovšetkým z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno

a/, písmeno b/ Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie o vine
obžalovaného .

Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych
závažných chýb konania oslobodzujúcemu výroku o vine napadnutého rozsudku predchádzajúceho,

ktoré by boli porušením ustanovení, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby (§
321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku).

Aj z dôvodu vyššie uvedeného skutkové zistenia, ktoré viedli súd prvého stupňa k oslobodzujúcemu
výroku o vine napadnutého rozsudku, tak mohli vychádzať (a napokon s poukazom na ďalej uvedené
aj vychádzajú) z výsledkov nielen úplného, ale aj zákonným spôsobom vykonaného dokazovania a

zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku (§ 321 písmeno c/
Trestného poriadku).

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného
poriadku súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,

ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, s ktorými sa aj odvolací súd
bez zásadných výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na ktoré, ako na úplné a správne poukazuje.

Súd prvého stupňa k týmto skutkovým zisteniam totiž dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v
súladesďalšouzásadoutrestnéhokonaniauvedenouv§2odsek12Trestnéhoporiadku,tedajednotlivo

aj v ich súhrne a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu. Súd prvého stupňa pri hodnotení ním vykonaného dokazovania v prejednávanej veci
tiež, a podľa názoru odvolacieho súdu opodstatnene rešpektoval aj obe základné pravidlá vyplývajúce
pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 4 Trestného poriadku, v
ktorom je upravená zásada prezumpcie neviny a ktorými sú jednak pravidlo „in dubio pro reo - v

pochybnostiach v prospech obvineného“, z ktorého vyplýva pre súd povinnosť rozhodnúť v prospech
obvineného, ak zostanú dôvodné pochybnosti o niektorej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonanímďalších dostupných dôkazov, jednak ďalšie pravidlo, v zmysle ktorého nedokázaná vina má rovnaký
dôsledok a význam ako dokázaná nevina (ktorú obvinený nie je v konečnom dôsledku ani povinný
dokazovať).

Podľa názoru odvolacieho súdu odvolaním okresného prokurátora súdu prvého stupňa vytýkané
hodnotenie vykonaných dôkazov v rozpore so zásadou trestného konania uvedenou v ustanovení §
2 odsek 12 Trestného poriadku neobsahuje žiadne také konkrétne skutočnosti a okolnosti, ktoré by
jednotlivo alebo vo svojom súhrne v prejednávanej veci jednak nasvedčovali tomu, že k namietaným
skutkovým zisteniam súd prvého stupňa dospel postupom nezodpovedajúcim zásadám logického

myslenia a uvažovania, jednak spochybňovali opodstatnenosť použitia jedného zo základných pravidiel
vyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 4 Trestného
poriadku, v ktorom je upravená zásada prezumpcie neviny a ktorým je jednak pravidlo „in dubio pro reo
- v pochybnostiach v prospech obvineného“.

Z dôvodov vyššie uvedených a napokon správne a úplne, ale aj dostatočne zrozumiteľne vyplývajúcich
z odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa k

oslobodzujúcemu výroku o vine obžalovaného v prejednávanej veci dospel nielen opodstatnene, teda
výsledkom v prejednávanej veci vykonaného dokazovania (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného
poriadku), ale aj zákonu (§ 321 písmeno d/ Trestného poriadku) zodpovedajúcim spôsobom, pretože aj
podľa názoru odvolacieho súdu nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že sa v prejednávanej
veci zažalovaný skutok stal.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 odsek 1 písmeno
a/, písmeno b/, písmeno c/, písmeno d/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali zrušenie odvolaním
okresného prokurátora (podaným podľa § 308 odsek 1 Trestného poriadku v neprospech obžalovaného)
napadnutého oslobodzujúceho rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa podľa § 322 odsek 1

Trestného poriadku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, odvolanie okresného
prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietol, zistiac, že nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).