Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 1, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/78/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115208868
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7115208868.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: Q. s.r.o., L. 3, M., IČO: XX XXX XXX zastúpeného
advokátom JUDr. Martinom Bašistom, Štefánikova 8, Poprad proti odporcom: 1. W. U., a.s., X. XX, Z.,
IČO: XX XXX XXX a 2. W. O., a.s., X. XX, Z., IČO: XX XXX XXX o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, o odvolaní odporcov proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 23.4.2015 č. k.
33Cb/66/2015-52 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil

- odporcovi v 1. rade povinnosť v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo
forme doplatku podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c/, § 4 ods. 1 písm. c zák. č. 309/2009 Z. z. a podľa rozhodnutia
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1767/2014/E-OZ zo dňa 30.01.2014, a to tak, že je povinný

poskytovať navrhovateľovi doplatok na základe účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom na
skutočnémnožstvoelektrinyvyrobenejvzariadenínavrhovateľanavýrobuelektrinyzakaždýkalendárny
mesiac roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu
znemožniť alebo obmedziť;

- odporcovi v 2. rade povinnosť v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať pre navrhovateľa podporu podľa
ust. § 3 ods. 1 písm. b/, § 4 ods. 1 písm. b/ zák. č. 309/2009 Z. z. a podľa rozhodnutia Úradu pre

reguláciu sieťových odvetví č. 1767/2014/E-OZ zo dňa 30.01.2014 a podľa zmluvy o dodávke elektriny,
prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku zo dňa 11.12.2014 vo forme odberu elektriny vyrobenej
z obnoviteľných zdrojov energie, ktorú navrhovateľ vyrobí v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny
a dodá za každý kalendárny mesiac v roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon
práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť;

- navrhovateľovi povinnosť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podať návrh na začatie

konania na súd.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu prvého stupňa 16.4.2015 navrhovateľ
žiadal nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by súd uložil odporcovi v 1. rade povinnosť v kalendárnom
roku 2015 zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo forme doplatku podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c/,
§ 4 ods. 1 písm. c zák. č. 309/2009 Z. z. a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
č. 1767/2014/E-OZ zo dňa 30.01.2014, a to tak, že je povinný poskytovať navrhovateľovi doplatok na

základe účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v
zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny za každý kalendárny mesiac roku 2015 a zdržať sa všetkýchúkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť; odporcovi
v 2. rade povinnosť v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať pre navrhovateľa podporu podľa ust.
§ 3 ods. 1 písm. b/, § 4 ods. 1 písm. b/ zák. č. 309/2009 Z. z. a podľa rozhodnutia Úradu pre

reguláciu sieťových odvetví č. 1767/2014/E-OZ zo dňa 30.01.2014 a podľa zmluvy o dodávke elektriny,
prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku zo dňa 11.12.2014 vo forme odberu elektriny vyrobenej
z obnoviteľných zdrojov energie, ktorú navrhovateľ vyrobí v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny
a dodá za každý kalendárny mesiac v roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon
práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť a aby navrhovateľovi uložil povinnosť do 30

dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podať návrh na začatie konania na súd.

Navrhovateľ uviedol, že je výrobcom elektriny zo slnečnej energie v zariadení inštalovanom na pozemku
v D. s právom na podporu podľa § 4 ods. 1 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov
energie. Odporca v l. rade ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie
navrhovateľa ako výrobcu pripojené, je odberateľom elektrickej energie vyrobenej navrhovateľom a
odporca v 2. rade je osobou poverenou na odber elektriny odporcom v l. rade. Navrhovateľ predložil

Zmluvu o pripojení do distribučnej siete z 22.6.2011, Zmluvu o dodávke elektriny a doplatku za
elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí
zodpovednosti za odchýlku z 3.8.2011 a rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) č.
1767/2014/)E-OZz30.1.2014,ktorýmschválilnavrhovateľovinaroky2014až2026pevnúcenuelektriny
pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 eur/MWh vyrobenej elektriny.

Uviedol, že Zmluva o dodávke elektriny z 3.8.2011 zanikla uzavretím novej Zmluvy o dodávke elektriny,
prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku z 11.12.2014 medzi účastníkmi konania, v ktorej sa
navrhovateľ ako výrobca zaviazal dodávať elektrinu odporcovi v 2. rade ako odberateľovi a odporca
v 2. rade sa zaviazal elektrinu odobrať a zaplatiť v zmluve dohodnutú cenu stanovenú rozhodnutím
ÚRSO vo výške 382,61 eur/MWh do roku 2026. Listom zo dňa 15.12.2014 odporca v l. rade oznámil

navrhovateľovi, že nesplnil podmienky podľa § 4 Zákona o podpore OZE, preto je zo zákona vylúčený
ním prevádzkovaný zdroj elektriny v roku 2015 zo systému podpory a vyrábanú elektrinu môže dodávať
za trhovú cenu na základe dodatku k Zmluve o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku
a doplatku s tým, že ak dodatok neuzavrie, navrhovateľom vyrábaná elektrina bude považovaná za
nevyžiadanú a neoprávnenú. Navrhovateľ poukázal na to, že toto oznámenie neuvádza, akú konkrétnu

povinnosť navrhovateľ nesplnil a mal za to, že takéto neurčité oznámenie nemôže vyvolať žiadne právne
účinky. Pokiaľ mal oznamovateľ na mysli nesplnenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona
o podpore OZE, navrhovateľ uviedol, že podľa prechodného ustanovenia § 18e ods. 1 citovaného
zákona podmienky podpory výroby elektriny v zariadeniach, ktoré boli dané do prevádzky pred 1.1.2014
zostávajú zachované podľa doterajších predpisov a zdôraznil, že to platí vo vzťahu k všetkým právam a

povinnostiam výrobcu elektriny, teda aj vo vzťahu k oznamovacej povinnosti výrobcu elektriny podľa §
4 ods. 2 Zákona o podpore OZE. Poukázal na to, že jeho zariadenie je v prevádzke od roku 2011, preto
aj prípadné nesplnenie povinností podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore OZE nemá za následok
zánik práva na podporu v príslušnom roku. Navrhovateľ uviedol, že povinnosť stanovenú citovaným
ustanovením splnil prostredníctvom spoločnosti H. s.r.o. Z., s ktorou má uzavretú Zmluvu o poskytovaní

služieb a ktorá dňa 30.5.2014 zaslala Úradu pre reguláciu sieťových odvetví oznámenie o skutočnej,
očakávanej a plánovanej výrobe z obnoviteľného zdroja a dňa 11.8.2014 zaslala odporcovi v l. rade
predpokladanú ročnú charakteristiku dodávky vyrobenej elektriny v roku 2015. Tieto listiny navrhovateľ
pripojil k svojmu návrhu a mal za to, že nárok na podporu na rok 2015 mu nezanikol.

Hlavná a jediná činnosť navrhovateľa podľa jeho tvrdenia spočíva vo výrobe elektriny z obnoviteľných

zdrojov a návrh odporcu v l. rade, aby zastavil prevádzkovanie výrobného zdroja v roku 2015, by bol
pre navrhovateľa likvidačný aj vzhľadom na vysoké vstupné investičné náklady, v dôsledku čoho môže
navrhovateľ vyrábať a predávať elektrinu len na základe priznanej podpory. Za nevyhnutné považoval
až do rozhodnutia vo veci samej upraviť pomery účastníkov konania predbežným opatrením takým
spôsobom, aby si odporcovia naďalej plnili svoje povinnosti, ktoré im vyplývajú z § 4 ods. 1 písm. b/ a

písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z., teda naďalej zabezpečovali podporu odberom elektriny a vo forme
doplatku v roku 2015. Ak pomery účastníkov nebudú predbežne upravené navrhovaným spôsobom,
navrhovateľ vyslovil presvedčenie, že neposkytovanie podpory bude mať preňho likvidačný charakter,
lebo nebude schopný plniť svoje záväzky voči banke, ktorá poskytla úver na výstavbu zdroja výrobyelektriny.Uviedol,ženemoholuzavrieťdodatokkZmluveododávkeelektriny z11.12.2004podľanávrhu
odporcu v l. rade, ktorého predmetom mala byť dodávka elektriny za trhovú cenu, lebo to považoval
za nátlak zo strany odporcu v l. rade, aby navrhovateľ uznal tvrdené porušenie zákonných podmienok.

Tvrdil, že aj uzavretie dodatku by bolo pre navrhovateľa likvidačné, lebo navrhovaná cena elektriny je
podstatne nižšia ako cena elektriny s podporou. Poukázal na to, že vyfakturoval odporcovi v l. rade
zmluvnú cenu elektriny, hoci odporca elektrinu naďalej odoberá prostredníctvom odporcu v 2. rade,
doplatok za dodávku elektriny odmieta zaplatiť, čím porušuje povinnosť z uzavretej zmluvy. Navrhovateľ
mal za to, že predložené listinné dôkazy preukazujú, že odporcovia bez právneho dôvodu, závažným

a šikanóznym spôsobom zasahujú do práv a povinností dohodnutých v Zmluve o dodávke elektriny
z roku 2014. Poukázal tiež na to, že na základe skôr nariadených predbežných opatrení Okresného
súdu Košice I odporca v l. rade výrobcom elektriny plnil, preto aj v tomto prípade dôvodne očakáva, že
dočasná úprava pomerov účastníkov autoritatívnym rozhodnutím súdu bude efektívna.

Navrhovateľ uviedol, že návrhom vo veci samej sa bude domáhať predovšetkým určenia, že právo
navrhovateľa na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z. na všetku

elektrinu vyrobenú v zariadení navrhovateľa na rok 2015 nezaniklo, resp. sa bude domáhať, aby súd
uložil odporcom povinnosť zabezpečiť podporu navrhovateľovi v roku 2015 v zmysle zákona č. 309/2009
Z. z.

Súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia posúdil podľa § 74 ods. 1,
§ 76 ods. 1 písm. f/ a ods. 4 O. s. p. a návrhu navrhovateľa vyhovel. Stotožnil sa so skutkovými a právnym

dôvodmi návrhu, a preto v zmysle § 76 ods. 4 O. s. p. neuviedol ďalšie dôvody svojho rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu podali odporcovia v zákonnej lehote odvolanie.

Odporca v 1. rade navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh navrhovateľa
zamietne. Tvrdil, že neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie predbežného opatrenia podľa § 75
O. s. p., pretože navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej, ani existenciu bezprostredne

hroziacej ujmy. Uviedol, že ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy neeviduje splnenie
oznamovacej povinnosti navrhovateľom podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z. vo
vzťahu k jeho výrobnému zdroju a elektrine v ňom vyrobenej, pretože elektronické podanie vykonané
spoločnosťou H. s.r.o. dňa 11.8.2014, na ktoré sa navrhovateľ vo svojom návrhu odvoláva, neeviduje
vo svojej internej evidencii, ani v evidencii došlej elektronickej pošty a aj jeho interní IT špecialisti po

preverenípotvrdili, žedňa11.8.2014neevidujúžiadnuprijatúe-mailovúkomunikáciuze-mailovejadresy
spoločnosti H., s.r.o. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z. uviedol, že
navrhovateľovi ako výrobcovi elektriny zo zákona zaniklo právo na podporu v roku 2015 nesplnením
zákonnej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona. Odporca v l. rade uviedol, že pokiaľ
koncom roka 2014 oznámil výrobcom elektriny, ktorí nesplnili zákonnú povinnosť, že nemajú právo

na podporu, toto oznámenie malo len informatívny charakter, pretože právo na podporu zaniklo týmto
dodávateľom, vrátane navrhovateľa, zo zákona. Odporca v l. rade mal za to, že nárok navrhovateľa
nie je dostatočne osvedčený ani poukazom na Zmluvu o dodávke elektriny z 11.12.2014, pretože
zmluva obsahuje rozväzovaciu podmienku v časti uplatnenia zmluvného práva na podporu, ktorou je
podľa navrhovateľa zánik práva na podporu v prípade, ak nastanú okolnosti uvedené v § 4 ods. 3

Zákona o podpore OZE. Odporca v l. rade namietal neexistenciu nároku navrhovateľa aj s poukazom
na informácie zverejnené na webovom sídle ÚRSO, kde v zozname výrobcov, ktorí si nesplnili zákonom
stanovené povinnosti, sa nachádza aj navrhovateľ. Z toho dôvodu nemôže poskytovať navrhovateľovi
podporu, ktorá mu zo zákona nepatrí, inak by odporca v l. rade sám sebe spôsoboval škodu. Tvrdenie
navrhovateľa o hrozbe likvidácie nepovažoval odporca v l. rade za dôvodné, lebo aj keď nemá

navrhovateľ v roku 2015 nárok na podporu, môže vyrobenú elektrinu predať a odporca v l. rade mu
aj možnosť odkúpenia elektriny za zmluvne stanovenú cenu dodatkom k trojstrannej zmluve ponúkol.
Odporca v l. rade uviedol, že cieľom predbežného opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré
by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať, mal však za to, že v prejednávanej veci
by prípadne vydané predbežné opatrenie malo znieť na elimináciu negatívnych následkov nevyplatenia

podpory v nevyhnutej miere, inak by došlo k hrubému nepomeru a zásahu do práv odporcu v l. radea neexistuje istota, že v prípade neúspechu navrhovateľa bude nárok odporcu v l. rade vymáhateľný.
Pokiaľ navrhovateľ tvrdil s poukazom na ustanovenie § 18e Zákona o podpore OZE, že jeho nárok na
podporu nezanikol, keďže jeho zariadenie bolo uvedené do prevádzky do 31.12.2013, odporca v l. rade

zdôraznil, že takýto výklad by vytvoril kategóriu výrobcov, ktorí sankcii podľa § 4 podliehajú a kategóriu
výrobcov, ktorí jej nepodliehajú, pričom jediným dôvodom takéhoto delenia by bolo uvedenie zariadenia
do prevádzky, čo by podľa odporcu v l. rade bolo v rozpore s ústavným princípom rovnosti zakotveným
v čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 3 Ústavy. Vychádzajúc z dôvodovej správy k zákonu č. 309/2009 Z.
z. mal za to, že ustanovenie § 18e citovaného zákona by sa malo vzťahovať len na § 3 zákona, teda na

spôsobpodporyapodmienkypodporyvýrobyelektriny.Zdôraznil,ževtomtoprípadenejdeozánikpráva
na podporu, len o dočasnú nemožnosť uplatnenia práva na podporu ako dôsledok nesplnenia povinnosti
požadovanej zákonom. Vytýkal tiež súdu prvého stupňa neurčitosť výroku, ktorým uložil navrhovateľovi
povinnosť podať návrh vo veci samej, pretože nie je z neho zrejmé, aký má navrhovateľ podať a čo má
byť predmetom konania vo veci samej.

Odporca v 2. rade v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a

návrh na vydanie predbežného opatrenia proti nemu zamietol. Tvrdil, že neboli splnené podmienky
pre nariadenie predbežného opatrenia, lebo navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej,
ani nebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej ujmy. Poukázal na to, že podľa informácie Úradu
pre reguláciu sieťových odvetví navrhovateľ nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 4 zákona
č. 309/2009 Z. z. a právo na podporu v príslušnom roku mu zaniklo. Odporca v 2. rade uviedol,

že nemá byť účastníkom tohto konania, lebo poskytovanie podpory nezávisí od jeho rozhodnutia
a pri poskytovaní podpory sa musí riadiť informáciami poskytnutými príslušnými subjektmi, najmä
Úradom pre reguláciu sieťových odvetví ako orgánom štátnej správy, do ktorého právomoci podpora
obnoviteľných zdrojov energie patrí, preto stojí za zváženie, či o tomto nároku navrhovateľa má
rozhodovať súd . K navrhovateľom tvrdenému nebezpečenstvu bezprostrednej ujmy, ktorá mu hrozí v

dôsledku neposkytnutia podpory, odporca v 2. rade uviedol, že v prípade splnenia predpokladov mal
navrhovateľ podľa rozhodnutia ÚRSO v roku 2015 nárok na výkup elektriny za cenu elektriny na straty
vo výške 44,015 eur/MWh. Za dodanú elektrinu v tomto roku odporca v 2. rade ponúkol navrhovateľovi
cenu obvyklú (keďže nesplnil podmienky pre poskytnutie ceny elektriny na straty), pričom priemerná
trhová cena elektriny mala v januári hodnotu 31,26 eur/MWh, vo februári 2015 hodnotu 36,68 eur/MWh

a v marci 2015 hodnotu 31 eur/MWh. Pri rovnakom množstve dodanej elektriny v roku 2015 ako v roku
2014, t. j. 1181 MWh by navrhovateľ pri obvyklej cene elektriny získal od odporcu v 2. rade sumu
asi 38 950 eur, t. j. asi 75%, pričom rozdiel medzi cenou na straty a cenou obvyklou je asi 13 000
eur, čo nemôže spôsobiť pre navrhovateľa nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Odporca v
2. rade vytýkal súdu prvého stupňa, že svojim rozhodnutím znevýhodnil odporcov, pretože podpora,

ktorú poskytujú, je podporou poskytovanou štátom prostredníctvom Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví a v prípade potvrdenia straty nároku navrhovateľa na podporu v roku 2015, sa odporcovia
budú musieť domáhať vrátenia navrhovateľom neoprávnene prijatých peňazí. Nariadené predbežné
opatrenie považoval odporca v 2. rade za nevykonateľné, pretože z neho nie je známa výška plnenia,
ktoré sú odporcovia navrhovateľovi za jednotlivé mesiace roku 2015 poskytnúť. Odporca v 2. rade tiež

namietal neprípustnú retroaktivitu napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo vydané 28.4.2015, ale ukladá
odporcom povinnosť plniť od 1.1.2015, pričom úprava predbežného opatrenia sa týka doby budúcej,
nie minulej. Mal za to, že súd prvého stupňa zaviazal odporcov na plnenie totožné s plnením, ktoré
má byť predmetom konania vo veci samej, čo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR prípustné len
vo výnimočných prípadoch, ale súd prvého stupňa uplatnenie výnimočného postupu v napadnutom

rozhodnutí neodôvodnil.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcov v l. a 2. rade navrhol napadnuté uznesenie ako
zákonné a vecne správne potvrdiť. Mal za to, že odvolania sú nedôvodné a pri rozhodovaní súd
prvého stupňa postupoval v súlade so zákonnou úpravou. K tvrdeniu odporcov, že neosvedčil existenciu
nároku vo veci samej navrhovateľ uviedol, že v konaní o nariadení predbežného opatrenia sa

nevykonáva dokazovanie ako v základnom konaní, pretože pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia postačuje osvedčenie pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana. Za nepravdivé považoval tvrdenia odporcov, že nesplnil povinnosť
podľa § 4 zákona č. 309/2009 Z. z., pretože splnenie zákonnej povinnosti preukázal. Nesúhlasil ani snamietaným nedostatkom pasívnej legitimácie odporcu v 2. rade, lebo jeho legitimácia v spore je daná
postavením v reťazci zmluvných odberateľov elektriny. Pokiaľ odporca v 2. rade namietal nesplnenie
podmienky preukázania nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľom tvrdením, že

môže predávať elektrinu za trhovú cenu, navrhovateľ uviedol, že podpísaním dodatku k trojstrannej
zmluve by sa zbavil možnosti domáhať sa v súdnom konaní nároku na podporu pre rok 2015 podľa
zákona č. 309/2009 Z. z.

Odvolací súd prejednal odvolania odporcov v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods.
1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože

nejde o odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorých
je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že
odvolania sú dôvodné čiastočne z iných dôvodov.

Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na
konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu (§ 75 ods. 1 O. s. p.).

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí obsahovať všeobecné náležitosti uvedené v § 42 ods.

3 O.s.p., náležitosti podstatné pre rozhodnutie o predbežnom opatrení uvedené v § 75 ods. 1 O.s.p., t. j.
musíobsahovaťopísanierozhodujúcichskutočnostíodôvodňujúcichnariadeniepredbežnéhoopatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ
domáhať návrhom vo veci samej; a ako každý návrh podávaný súdu musí obsahovať náležitosti podľa §

79ods.1O.s.p.,toznamená,žemusíobsahovaťoznačenieúčastníkov,pravdivéopísanierozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa
navrhovateľ domáha.

Z uvedeného vyplýva, že podstatnou náležitosťou návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je
aj určitý návrh - petit, ktorý vyjadruje obsah a rozsah súdnej ochrany, o ktorej má súd svojim

výrokom nakoniec rozhodnúť. Nielen pre žalobu vo veci samej, ale aj pre návrh na nariadenie
predbežného opatrenia platí, že navrhovaný petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný, aby súd presne
vedel, o čom má konať a rozhodnúť. Vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností, ktorých sa
navrhovateľ navrhovaným predbežným opatrením domáha, musí byť preto v navrhovanom petite presné
a jednoznačné, aby po jeho prevzatí do výroku súdneho rozhodnutia mohol byť podkladom pre prípadnú

exekúciu - to znamená, že musí obsahovať presné vymedzenie práv a povinnosti súvisiacich s plnením,
presný rozsah a obsah plnenia a presne stanovenú lehotu, v ktorej má byť povinnosť splnená, ak
táto lehota nevyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Rozhodnutie, ktoré by prevzalo
do výroku nepresný, neurčitý alebo nezrozumiteľný petit navrhovaného predbežného opatrenia, by
nebolo po materiálnej stránke vykonateľné a právne dôsledky, ktoré navrhovateľ predbežného opatrenia

návrhom sledoval, by nenastali a konanie o predbežnom opatrení by bolo úplne neúčelné.

V predmetnej veci sa súd prvého stupňa stotožnil s dôvodmi navrhovateľa uvádzanými v návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia a jeho návrhu vyhovel. Neskúmal však, či navrhované a následne
nariadené predbežné opatrenie je dostatočne určité, pretože z neho nie je zrejmé, aká konkrétna a určitá
povinnosť bola odporcovi uložená.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil odporcovi v 1. rade povinnosť zabezpečovať pre
navrhovateľa podporu vo forme doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c/ a § 4 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 309/2009 Z. z. a podľa rozhodnutia ÚRSO z 30.1.2014 tak, že odporca v 1. rade je povinný
poskytovať navrhovateľovi doplatok na základe účtovného dokladu navrhovateľa vystaveného na
skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení za každý kalendárny mesiac roku 2015.

Zákon č. 309/2009 Z. z. upravuje podmienky a spôsob podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov
energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla a výroby biometánu, to znamená,že pri splnení zákonom stanovených podmienok sa právnickej alebo fyzickej osobe ako výrobcovi
elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výrobcovi elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou
zabezpečuje podpora spôsobmi uvedenými v tomto zákone. Navrhovateľ požaduje poskytovanie

podpory podľa uvedeného zákona vo forme doplatku len odkazom na zákonné ustanovenia bez toho,
aby presne určil rozsah povinnosti odporcu v l. rade, teda uviedol, v akej výške sa má doplatok
poskytovať. Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia (ale ani žalobou vo veci samej) však
nemožno žiadať, aby protistrane bola uložená povinnosť len odkazom na zákonné ustanovenie
(napríklad - žalobným petitom sa domáhať uloženia povinnosti žalovanému nahradiť škodu podľa § 420

a nasl. Občianskeho zákonníka alebo vydať bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka či zaplatiť zmluvnú pokutu podľa ustanovenia zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania).
Takémuto návrhu nemôže súd ani vyhovieť, pretože zákonné ustanovenie určuje hmotnoprávny rámec
v tomto prípade pre poskytnutie druhu podpory, predbežné opatrenie vo výroku však musí presne
špecifikovať, akú povinnosť súd účastníkovi predbežným opatrením ukladá tak, aby túto povinnosť bolo
možné aj v prípadnej exekúcii vymôcť.

Neurčitosť ukladanej povinnosti zvýrazňuje uloženie povinnosti odporcovi v l. rade poskytovať
navrhovateľovi doplatok na základe ním vystaveného účtovného dokladu za skutočný odber elektriny
v príslušnom mesiaci roku 2015. Je pravdou, že v čase podania návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia (16.4.2015) navrhovateľ nemohol vedieť, v akom množstve vyrobí a odovzdá do distribučnej
siete elektrinu za apríl a nasledujúce mesiace roku 2015. Výrok rozhodnutia súdu, aby bol vykonateľný,

musí byť však presný a určitý, aby neboli pochybnosti o tom, akú konkrétnu povinnosť uložil súd
odporcovi v l. rade, teda čo je povinný plniť a v akom rozsahu. Za určitý však nemožno považovať výrok
rozhodnutia, ktorý odkazuje na budúce, po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia navrhovateľom
vystavené a predložené listiny, ktoré nie sú známe súdu, ani protistrane v čase rozhodovania súdu,
protistrana nemala možnosť sa k nim vyjadriť a ich správnosť nepreskúmal a právne neposúdil súd.

Odporcovi v 2. rade súd prvého stupňa uložil povinnosť v kalendárnom roku zabezpečovať pre
navrhovateľa podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 309/2009 Z. z. a
podľa rozhodnutia ÚRSO z 30.1.2014 a Zmluvy o dodávke elektriny z 11.12.2014 vo forme odberu
elektriny vyrobenej navrhovateľom. Aj pre tento výrok platí, že odkaz výroku rozhodnutia len na zákonné
ustanovenie alebo zmluvu účastníkov konania bez presnej špecifikácie povinnosti, ktorú má odporca

v 2. rade splniť a v akom rozsahu, je neurčitý, a preto nevykonateľný. Pokiaľ špecifikoval navrhovateľ
podporu tak, že odporca v l. rade má poskytnúť podporu vo forme odberu elektriny vyrobenej z
obnoviteľných zdrojov v roku 2015, v tomto smere je návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného
opatrenia nedôvodný, lebo aj z obsahu jeho návrhu nepochybne vyplýva, že odporca v 2. rade prejavil
ochotu od navrhovateľa vyrobenú elektrinu odkúpiť.

Za neprijateľný je potrebné považovať návrh navrhovateľa a následné rozhodnutie súdu prvého
stupňa ukladajúce odporcom v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohli
výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť, pretože ide o neobmedzený okruh
neurčitých úkonov, ktorých by sa mali odporcovia v súvislosti so zabezpečením podpory poskytovanej
navrhovateľovizdržať,tedanapríkladajpodaťodvolanie,ktorýmsaodporcoviabrániaprotinariadenému

predbežnému opatreniu. Podanie odvolania je pritom procesným úkonom, aj prostredníctvom ktorého
účastník konania realizuje svoje procesné práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom.
Uvedený výrok by znemožnil odporcom urobiť akékoľvek úkony v súvislosti s poskytovaním podpory
navrhovateľovi podľa zákona č. 309/2009 Z. z. aj v prípade, ak by nárok navrhovateľa nebol po práve,
prípadne by bol v rozpore so zákonom.

Vzhľadom na to, že v predmetnej veci navrhovateľ neuviedol, aké konkrétne povinnosti žiada odporcom
predbežným opatrením uložiť, resp. v akom rozsahu, navrhovateľ sa domáha uloženia povinnosti
odporcoviv2.rade,ktorútentoneodmietaplniťasúdprvéhostupňauložilodporcompovinnosťzdržaťsa
všetkýchúkonov,ktorýmibymohlivýkonprávanavrhovateľanapodporuznemožniťaleboobmedziť,čím
nad prípustnú mieru zasiahol do práv odporcov, odvolací súd považuje nariadené predbežné opatrenie

za neurčité, nevykonateľné, a preto nedôvodne nariadené.Odvolacísúd,keďženapadnutéuznesenieztýchtodôvodovnebolomožnévodvolacomkonanípotvrdiť,
ale nie sú ani zákonné dôvody pre jeho zrušenie, podľa § 220 O.s.p. napadnuté uznesenie zmenil tak,
že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a
účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože navrhovateľ nebol v tomto konaní
úspešný a odporca trovy odvolacieho konania nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.