Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/242/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112223307
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112223307.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ J. F., 2/ L. F., obaja bytom W. F. Č.. XXX, obaja zast.
L.. D. F., bytom B. E.. Č.. XX, A., proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova ul. č. 48,
Bratislava, 2/ V. U., Q. W. E.. Č.. XX, Partizánske, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie
žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 13. novembra 2014, č. k. 15C/143/2012-136,
pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že zmluva o zriadení záložného práva z 27. 11.
2003, uzavretá medzi žalovaným 2/ ako záložcom a žalovanou 1/ ako záložným veriteľom vo vzťahu k
predmetu záložného práva - k nehnuteľnostiam zapísaným na LV pre kat. úz. W. F. Č.. XXX ako parc.
č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 83 m2, parc. č. XX/XX - záhrady vo výmere 175 m2,

parc. č. XX/XX - záhrady vo výmere 349 m2, parc č. XX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
141 m2, parc. č. XX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 9 m2 a stavba súp. č. XXX - rodinný
dom postavený na parc. č. XX/XX je neplatná. Žalobcom 1/, 2/ súd prvého stupňa nepriznal právo na
náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 26. 5.

2011 č. k. 4Co/227/2010 určil, že kúpna zmluva zo 14. 11. 2003, ktorú uzavreli žalobcovia 1/, 2/ ako
predávajúci so žalovaným 2/ ako kupujúcim, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV pre
kat. úz. W. F. Č.. XXX, je neplatná. Dňa 27. 11. 2003 uzavrela žalovaná 1/ ako záložný veriteľ
so žalovaným 2/ ako so záložcom a dlžníkom zmluvu o zriadení záložného práva, predmetom ktorej
boli nehnuteľnosti zapísané na LV pre kat. úz. W. F. Č.. XXX. Táto zmluva bola uzavretá za účelom
zabezpečenia pohľadávky žalovanej 1/ zo zmluvy o hypotekárnom úvere z 27. 11. 2003, na základe

ktorej žalovaná 1/ poskytla žalovanému 2/ a jeho manželke hypotekárny úver vo výške 1.040.000,- Sk.
Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. K otázke naliehavého
právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O. s. p.) súd prvého stupňa
v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Bez určenia neplatnosti predmetnej záložnej zmluvy
sa „žalobcovia nemôžu domôcť zapísania vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností tak, ako bol zápis pred predmetnou kúpnou zmluvou s odôvodnením katastra, že na

predmetnej nehnuteľnosti je vyznačené záložné právo na základe záložnej zmluvy z 27. 11. 2003 a
z iniciatívy odporcu 1/ bolo na predmetné nehnuteľnosti zriadené exekučné záložné právo vyznačené
na LV č. XXX kat. úz. W. F. v časti C a odporca 1/ pristúpil k výkonu záložného práva. Navrhovatelia,
ktorým sa rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 26. 5. 2011 č. k. 4Co/227/2010, právoplatným dňa
20. 6. 2011, podarilo navrátiť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, je ohrozené exekúciou
na základe zmluvy o zriadení záložného práva z 27. 11. 2003, ku ktorej nemajú právny titul,

preto ochrany svojich práv sa nemôžu domôcť inak, ako určovacou žalobou, s poukazom na skutočnosť,
že odporca 2/ zmluvou o zriadení záložného práva z 27. 11. 2003 previedol viac práv než sám mal.“Súd prvého stupňa teda zaujal stanovisko, že žalobcovia majú naliehavý záujem na určení neplatnosti
predmetnej záložnej zmluvy. Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol:
„S poukazom na okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy zo 14. 11. 2003 (nedostatok vôle navrhovateľov

predať nehnuteľnosť a na strane V. U. nebol skutočný záujem nadobudnúť nehnuteľnosť do vlastníctva)
a z tejto odvodený právny úkon zmluvy o zriadení záložného práva z 27. 11. 2003 medzi odporcami
1/, 2/, nemožno vôbec aplikovať princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa, keďže tento nebol
dobromyseľný, pričom okolnosti posudzovanej veci sa musia javiť ako spravodlivé, čo nie je tento
prípad (nový nadobúdateľ, od ktorého štandardne možno čakať, že k povinnostiam, na ktoré sa zmluvou

o hypotekárnom úvere zaviazal, sa bude správať obozretne a zodpovedne, čo evidentne takémuto
správaniu postoj odporcu 2/ nesvedčí. Zmluvou o hypotekárnom úvere z 28. 11. 2003
odporca 2/ spolu s manželkou od odporcu 1/ získali úver vo výške 1.040.000,- Sk na kúpu nehnuteľností,
pričom navrhovateľom kúpnu cenu z kúpnej zmluvy zo 14. 11. 2003 nevyplatili, splátky z
hypotekárneho úveru nesplácali a zmluvu o zriadení záložného práva z 27. 11. 2003 zriadil odporca 2/ k
nehnuteľnostiam,ktorébolipredmetomkúpnejzmluvyzo14.11.2003aktorábolarozsudkomKrajského

súdu v Trenčíne z 26. 5. 2011 pod č. k. 4Co/227/2010 vyhlásená za neplatnú.“ S poukazom
na tieto závery súd prvého stupňa žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vyššie. O trovách
konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná 1/. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Namietla, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej záložnej
zmluvy a v tomto ohľade poukázala na právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v uznesení z
25. 2. 2009 sp. zn. 4Cdo/89/2007 a na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu ČR. Určenie neplatnosti
predmetnej záložnej zmluvy má podľa žalovanej 1/povahu iba predbežnej otázky a jej vyriešenie

samotné nerieši celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu, ktorým je otázka existencie
záložného práva žalovanej 1/ k predmetným nehnuteľnostiam. Ďalej žalovaná 1/ v odvolaní poukázala
na to, že nebola účastníčkou konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 6C/85/2008
(Okresný súd Prievidza) a ani odvolacieho konania vedeného na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn.
4Co/227/2010. Preto v zmysle § 159 ods. 2 O. s. p. nie je viazaná rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne

z 26. 5. 2011 č. k. 4Co/227/2010, ktorým tento súd určil neplatnosť kúpnej zmluvy zo 14. 11. 2003.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok treba zrušiť.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku je zmätočné a nevyplýva z neho predovšetkým to, ako súd prvého
stupňa po právnej stránke vec posúdil. Zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku sa týka najmä
druhého odseku 6. strany a hlavne 3., 4. a 5. odseku 7. strany odôvodnenia (počnúc vetou „Na
základe uvedeného právneho názoru....). Už tieto skutočnosti sú dôvodom na zrušenie napadnutého

rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.

Najvyšší súd SR v odôvodnení uznesenia z 25. 2. 2009 sp. zn. 4Cdo/89/2007 uviedol: „V súvislosti
s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu pri žalobe o určenie neplatnosti záložnej zmluvy
dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že žaloba o určenie v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p.

nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo
vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto
predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu
alebo práva. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa totiž v takomto
prípade neodstráni iba tým, že bude vyriešená predbežná otázka, z ktorej bez ďalšieho vzťah (právo)

významný pre právny pomer účastníkov ešte nevyplýva, ale až určením, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je. Pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra
nehnuteľností, právna otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom, za tejto
situácie predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach
žalobcu (ako záložcu) viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo. Aj keby záložná zmluva

bola neplatným právnym úkonom, nemôže prípadné určenie jej neplatnosti viesť k odstráneniu právnej
neistoty žalobcu alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva. Určením neplatnosti záložnej zmluvy
nemusí byť bez ďalšieho postavené na isto, že vôbec nevzniklo záložné právo, a na druhej strane na
základe platnej záložnej zmluvy nemusí vždy vzniknúť záložné právo k nehnuteľnostiam, aj keď bolovložené do katastra nehnuteľností. Záložná zmluva nie je neplatná len preto, že nevznikla pohľadávka,
ktorú má zabezpečovať záložné právo založené na tejto zmluve (napríklad preto, že nedošlo k uzavretiu
zmluvy, podľa ktorej by mala pohľadávka vzniknúť, alebo preto, že takáto zmluva je neplatná a pod.). A

aj keď je záložná zmluva platným právnym úkonom, záložné právo nevznikne, ak nevznikla pohľadávka,
ktorú má záložné právo zabezpečovať. Vzhľadom na to, že určením platnosti alebo neplatnosti záložnej
zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi, nemôže
byť na takomto určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. Stav ohrozenia práva
žalobcu alebo neistotu v jeho právnom postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie

je záložné právo, prípadne ak už došlo k realizácii záložného práva, určením, či tu je alebo nie je iné
právo (napr. vlastnícke).“

Uvedený právny názor Najvyššieho súdu sa vzťahuje aj na prejednávanú vec. Možno tiež poukázať
na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, ktorý napr. v rozhodnutí sp. zn. 30Cdo/1705/2002 vyslovil, že na
určení neplatnosti záložnej zmluvy, podľa ktorej bolo vložené do katastra nehnuteľností záložné právo,

nie je naliehavý právny záujem. K odstráneniu neistoty môže viesť určenie, či tu záložné
právo je alebo nie je. Možno teda uzavrieť, že žalobcovia nepreukázali existenciu naliehavého právneho
záujmu na určení neplatnosti predmetnej záložnej zmluvy v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. a žalobe, preto
nie je možné vyhovieť.

Podstatnými náležitosťami záložnej zmluvy podľa § 151a a nasl. Obč. zák. je určenie predmetu
záložného práva (zálohu) a pohľadávky, ktorú záložné právo zabezpečuje (§ 151b ods. 2 Obč. zák.).
Zmluva o zriadení záložného práva z 27. 11. 2003 vložená do katastra nehnuteľností dňa 1. 12. 2003,
určenie neplatnosti ktorej je predmetom konania, obsahuje vyššie spomenuté podstatné náležitosti
záložnej zmluvy. Odvolací súd je toho názoru, že určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo 14. 11. 2003,

na základe ktorej žalovaný 2/ kúpil nehnuteľnosti, ktoré boli na základe predmetnej záložnej zmluvy
zaťažené záložným právom (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 26. 5. 2011 č. k. 4Co/227/2010-153),
nespôsobuje neplatnosť predmetnej záložnej zmluvy, a to aj z dôvodu, že v čase jej uzavretia žalovaný 2/
nepochybne bol vlastníkom založených nehnuteľností. Skutočnosť, že bola následne určená neplatnosť
kúpnejzmluvyzo14.11.2003,všakspôsobuje,žezáložnéprávonazákladepredmetnejzáložnejzmluvy

nevzniklo. Záložca totiž nemôže založiť nehnuteľnú vec, ktorej vlastníkom nie je a naviac bez súhlasu
jej vlastníkov.

Účastníkmi konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo 14. 11. 2003 vedenom na OS v Prievidzi
pod sp. zn. 6C/85/2008, resp. na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 4Co/227/2010, boli účastníci

tejto kúpnej zmluvy a to žalobcovia ako predávajúci a žalovaný 2/ ako kupujúci. Žalovaná 1/
nebola účastníčkou uvedeného konania, a ani ňou byť nemohla, pretože nebola účastníčkou kúpnej
zmluvy. Právoplatným určením neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy táto prestala existovať ako právna
skutočnosť a to od počiatku (ex tunc). Inými slovami, uvedená kúpna zmluva vo svetle práva neexistuje;
určením jej neplatnosti nastal stav, ako keby vôbec nebola uzavretá. Jej existencie sa preto nemôže

dovolávať ani žalovaná 1/, a to napriek ust. § 159 ods. 2 O. s. p. Žalovaná 1/ síce môže s poukazom na
§ 159 ods. 2 O. s. p. považovať uvedenú kúpnu zmluvu za platnú, ale to nič nemení na skutočnosti, že
táto kúpna zmluva neexistuje, a preto v súčasnosti už nemožno uvažovať o jej neplatnosti.

Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. a

podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.).

Vnovomrozhodnutíovecisúdprvéhostupňarozhodneotrováchprvostupňovéhoiodvolaciehokonania
(§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.