Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/11/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109201152
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1109201152.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: T.. L. Š., bytom L. E.. Č.. XX, Q., proti žalovanej:
Slovenskárepublika,zast.1/MinisterstvomspravodlivostiSR,Župnénám.č.13,Bratislava,2/Národnou
radou SR, Nám. A. Dubčeka č. 1, Bratislava, o určenie, že odmeňovanie žalobkyne uskutočňované
podľa § 66 ods. 1 zák. č. 285/2000 Z.z. v porovnaní s odmeňovaním sudcov podľa § 69 ods. 2 cit.
zákona je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, o 159.485,- eur a o návrhu na prerušenie

konania, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 02. mája 2011, č. k.
21C/29/2009-11, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania, konanie

zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že žalobkyňu vyzval na zaplatenie
poplatku za žalobu 4.850,50 eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy a súčasne ju poučil o tom, že ak
poplatok v stanovenej lehote nezaplatí, konanie bude zastavené. Táto výzva bola žalobkyni doručená
dňa 01.04.2011. Keďže žalobkyňa poplatok za žalobu nezaplatila, súd prvého stupňa konanie zastavil
podľa § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb.. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že

predmetné konanie je oslobodené od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 1 písm. j/ zák. č. 71/1992 Zb..
Oslobodenie od poplatkov podľa tohto ustanovenia sa týka konaní vo veciach ochrany pred nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy, za ktoré sa považujú konania vo veciach podľa piatej časti piatej hlavy
O.s.p. (§ 250v O.s.p.). Ide o konania v správnom súdnictve, v ktorých je vecne príslušným súdom krajský
súd (§ 246 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci sa podľa súdu prvého stupňa o takúto vec nejedná.
Žalobkyňanavrhlakonanieprerušiťpodľa§109ods.1písm.c/O.s.p.dodoby,pokiaľvovecinerozhodne

Súdny dvor Európskej únie. Argumentovala tým, že v obdobných veciach sp. zn. 9C/415/2010 a sp. zn.
9C/416/2010 boli podané návrhy na posúdenie predbežnej otázky uvedeným súdom. Súd prvého stupňa
však zistil, že v uvedených veciach nebol podaný žiadny návrh na posúdenie predbežnej otázky Súdnym
dvorom Európskych spoločenstiev. Vzhľadom na to súd prvého stupňa návrh žalobkyne na prerušenie
konania zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p..
Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním oba výroky uznesenia súdu prvého

stupňa. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým bol zamietnutý jej
návrh na prerušenie konania, alebo aby ho v tomto výroku zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Ďalej navrhla, aby odvolací súd zrušil výrok napadnutého uznesenia, ktorým bolo
konanie zastavené. Odvolanie proti výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol jej návrh na prerušenie
konania, odôvodnila tým, že súd prvého stupňa tým istým rozhodnutím zároveň zastavil konanie pre
nezaplatenie súdneho poplatku. Týmto postupom podľa nej došlo k vade, v dôsledku ktorej jej bola

odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa mal najprv rozhodnúť o návrhu na prerušenie
konania a až po právoplatnosti rozhodnutia o tomto návrhu (ak by teda bol návrh na prerušeniekonania zamietnutý) nastali podmienky pre prípadné zastavenie konania. Ďalej žalobkyňa namietla, že
voveciachsp.zn.9C/415/2010asp.zn.9C/416/2010bolpodanýnávrhnaprerušeniekonania.Napokon
žalobkyňa uviedla, že napadnuté uznesenie je nedostatočne odôvodnené vo výroku, ktorým bol jej návrh

na prerušenie konania zamietnutý. Pokiaľ ide o výrok, ktorým súd prvého stupňa konanie zastavil,
žalobkyňa namietla, že súd prvého stupňa bližšie neodôvodnil svoj záver, že na prejednávanú vec sa
nevzťahuje ust. § 4 ods.1 písm. j/ zák. č. 71/1992 Zb.. Ďalej v odvolaní argumentovala dôvodnosťou
jej návrhu vo veci samej.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal

napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.
Záver súdu prvého stupňa, že tu nie sú zákonné podmienky pre prerušenie konania, je podľa názoru
odvolacieho súdu správny. V prejednávanej veci súd prvého stupňa nepožiadal Súdny dvor európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke a preto logicky nebol povinný konanie prerušiť podľa
§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Ak v obdobných veciach sp. zn. 9C/415/2010 a sp. zn. 9C/416/2010

súd prejednávajúci uvedené veci požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o
predbežnej otázke, žalobkyňa mala navrhnúť prerušenie konania do právoplatného skončenia vecí sp.
zn. 9C/415/2010 a sp. zn. 9C/416/2010 a nie do rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev
o predbežnej otázke. Vyplýva to z faktu, že - ako je to uvedené vyššie - povinnosť konanie prerušiť podľa
§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. by mal súd prvého stupňa iba za predpokladu, že by sám požiadal Súdny

dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke.

Odvolací súd nesúhlasí ani so záverom žalobkyne, že súd prvého stupňa mal najskôr právoplatne
rozhodnúť o jej návrhu na prerušenie konania, teda mal právoplatne tento jej návrh zamietnuť a až
potom mohol konanie prípadne zastaviť. Tento názor žalobkyne neberie do úvahy, že s podaním

žaloby nezaplatila súdny poplatok a preto bol súd prvého stupňa povinný vyzvať ju na jeho zaplatenie
pod následkom zastavenia konania. Inými slovami, akýkoľvek ďalší postup súdu prvého stupňa po
podaní žaloby vrátane rozhodnutia o návrhu žalobkyne na prerušenie konania bol podmienený tým, že
žalobkyňa v stanovenej lehote zaplatí poplatok za žalobu. Neplatí to naopak, teda, že by právoplatné
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania bolo podmienkou pre možnosť zastavenia

konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Ak by aj návrh žalobkyne na prerušenie konania bol
dôvodný, nezbavovalo by ju to povinnosti zaplatiť poplatok za žalobu so sankciou zastavenia konania
v prípade jeho nezaplatenia.
Z toho vyplýva, že výrok napadnutého uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh žalobkyne na prerušenie
konania, je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že konanie v prejednávanej veci nie je
konaním vo veci ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa piatej časti piatej
hlavy O.s.p. (§ 250v O.s.p.). Preto konanie v prejednávanej veci nie je vecne oslobodené od poplatkov
podľa § 4 ods. 1 písm. j/ O.s.p.. Napokon samotná žalobkyňa žalobu neodôvodnila tým, že by jej
nárok vyplýval z nezákonného zásahu orgánu verejnej správy, ale tým, že došlo k jej diskriminácii,

teda k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania upravenej v zák. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon). Odvolací súd poukazuje aj na to, že za „zásah“ v zmysle § 250v
O.s.p. sa považujú aktívne úkony správnych orgánov alebo iných súčastí verejnej správy v rámci výkonu
verejnej moci súvisiace s výkonom správnej činnosti, ktorú správna náuka označuje ako „správny dozor“.

Ide napr. o autoritatívne úkony príslušníkov polície, vojenskej polície, príslušníkov väzenskej a justičnej
stráže, príslušníkov colnej správy, strážnikov obecnej polície, ale aj úkony úradných osôb pri výkone
štátneho stavebného dohľadu, daňové kontroly atď. (viď Občiansky súdny poriadok, Števček/Ficová a
kolektív, C.H.BECK, 2. vydanie 2012, str. 1096). Je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že rozdiel
medzi odmeňovaním žalobkyne a sudcov špeciálneho súdu, v ktorom žalobkyňa vidí rozpor so zásadou

rovnakého zaobchádzania, nie je možné zahrnúť medzi „zásahy“ orgánov verejnej správy v takom
zmysle, ako je to uvedené vyššie.
Konanie v prejednávanej veci teda nie je vecne oslobodené od súdnych poplatkov. Žalobkyňa bola preto
povinná zaplatiť poplatok za žalobu súčasne s jej podaním. Keďže ho nezaplatila, súd prvého stupňa
postupoval správne, keď ju výzvou z 15.03.2011 vyzval na zaplatenie poplatku za žalobu vo výške

4.850,50 eur v lehote 10 dní od jej doručenia a súčasne ju poučil o tom, že ak tento poplatok nezaplatí,
konanie bude zastavené. Táto výzva bola žalobkyni doručená dňa 01.04.2011 (viď doručenka na č. l.
6). Vzhľadom na to, že žalobkyňa poplatok za žalobu nezaplatila, súd prvého stupňa správne konanie
zastavil podľa § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb.. Žalobkyňa síce v odvolaní výšku poplatku nenamietala,ale treba uviesť, že súd prvého stupňa ho vyčíslil správne - v súlade s pol. 7d písm. b/ Sadzobníka
súdnych poplatkov.
Z toho vyplýva, že výrok napadnutého uznesenia, ktorým bolo konanie zastavené, je vecne správny a

preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. c/ v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.