Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/490/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114212180
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7114212180.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: X. C. Q., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom
v B., X. XX, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so
sídlom v Bratislave, Kubániho 16 proti povinnému: F. Q. , nar. XX.X.XXXX, bytom A., X. 4, o vymoženie
1.799,91 eura s prísl. vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Anettou Demešovou, 1. mája 1053,
Vráble, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 20.5.2014, č.k.

16Er/2713/2014-20, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 20.5.2014, č.k.

16Er/2713/2014-20 (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe
exekučného titulu, ktorým je rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak
arbitration court, s.r.o. zo dňa 22.1.2014, spis. zn. 70/11/13 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 24.2.2014 a vykonateľnosť dňa 28.2.2014. Dňa 15.5.2014 doručil súdny
exekútor súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa
vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 5
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 45 ods. 1 a 2 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) a § 2 písm. a), b) a d) zákona č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej
len „zákona č. 129/2010 Z.z.“). Uviedol, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 13.2.2013 zmluvu č.
8500021538, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 840 eur. Súd prvého stupňa
považoval zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným za spotrebiteľskú zmluvu. Zmluva bola
navyše uzavretá medzi dodávateľom (t.j. právnickou osobou, ktorá konala pri uzatváraní zmluvy v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci svojej

podnikateľskej činnosti, a preto predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona č. 129/2010 Z.z.. Touto zmluvou veriteľ dočasne poskytol spotrebiteľovi peňažné prostriedky
a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že jediným exekučným titulom, pri ktorom
exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok
vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského

konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku aleboexekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm.
b) alebo c) zákona o rozhodcovskom konaní. Pre vyvodenie takýchto záverov však musí mať súd k
dispozícii predovšetkým zmluvu o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu

dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany
riešiť v rozhodcovskom konaní. Z odôvodnenia exekučného titulu súdu prvého stupňa vyplynulo, že
rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodovať tento spor od rozhodcovskej doložky, ktorá je
obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom
a podľa ktorej všetky spory, ktoré medzi nimi zo zmluvy a v súvislosti s ňou vzniknú, rozhodne v

rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd. Podľa názoru súdu predmet plnenia a cena plnenia neboli
individuálne dojednané, nakoľko boli na pripravenom a predtlačenom formulári, teda ide o neprijateľnú
podmienku. Vzhľadom na uvedené súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť v celom rozsahu a vrátiť na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania

vo výške 58,46 eura.

Oprávnený v odvolaní uviedol, že tvrdenia súdu nemajú oporu v skutkovom stave. Medzi oprávneným a
povinnýmbolauzatvorenározhodcovskázmluva,nierozhodcovskádoložka,ktorábybolaobsiahnutávo
všeobecných podmienkach zmluvy. Rozhodcovská zmluva číslo 8500021538 je samostatným úkonom,

ktorý nie je súčasťou žiadneho iného dokumentu. Preto nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou
zmluvou, dôsledkom čoho sú nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí
ani jeho následné právne posúdenie. Aj v prípade, ak by rozhodcovská zmluva nebola individuálne
dojednaná, nebola by automaticky z tohto dôvodu neprijateľnou podmienkou. Takou je iba podmienka,

ktorá je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa. Oprávnený mal za to, že prvostupňový súd
rozhodnutie nezdôvodnil po stránke skutkovej a právnej tak, ako to vyplýva z § 167 ods. 2 v spojení
s § 157 ods. 2 O.s.p.. Nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie súdneho rozhodnutia predstavuje
porušenie práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Vzhľadom k tomu oprávnený namietol porušenie
práva na súdnu ochranu postupom súdu prvého stupňa a odňatie práva oprávneného konať pred

súdom. Rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je podmienkou uzavretia
zmluvy o revolvingovom úvere. Totiž z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a
súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Podľa bodu 7 rozhodcovskej
zmluvy, dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia.

Uplatnenímtohtoprávamôžedlžníkbezohľadunapostojveriteľadosiahnuťzánikrozhodcovskejzmluvy
bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere s rovnakým číslom. Namietal,
že individuálne dojednané zmluvné ustanovenie je také, ktoré spotrebiteľ mohol ovplyvniť čo do jeho
obsahu,moholovplyvniťjehozaradeniedozmluvybeztoho,abytomalodôsledkynanáslednéuzavretie
hlavnej zmluvy a mohol ovplyvniť jeho zaradenie do komplexu vzájomných práv a povinností zmluvných

strán bez toho, aby to malo dôsledky na následné uzavretie hlavnej zmluvy. Oprávnený mal za to,
že rozhodcovská zmluva č. 8500021538 nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom
úvere, čo vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od
nej. Považoval za nesporné, že povinný mohol vlastným úkonom ovplyvniť existenciu rozhodcovskej
zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Preto podľa jeho názoru preto rozhodcovská

zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou,
pričom citoval uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2012, sp. zn. 3M Cdo
14/2011. Poukázal na to, že pojem spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania jednotlivých zmlúv, transakcií či
vykonávania úkonov je chápaný ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímaná a
obozretná. Uviedol, že medzi účastníkmi bola uzavretá rozhodcovská zmluva, ktorá popri tom, že je

individuálnym dojednaním, by nespĺňala ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1 resp.
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, keďže neprijateľným môže byť len také ustanovenie, ktoré
by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri podaní jeho žaloby. Z formulácie čl. 3 rozhodcovskej
zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred
všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. teda konanie pred rozhodcovským súdom

je len alternatívne. Zároveň oprávnený poukázal na uznesenie Krajského súdu v banskej Bystrici zo
dňa 21.11.2013, sp. zn. 43CoE/372/2013 a na dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka.Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie

odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací

súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie rozhodcovskej doložky obsiahnutej v
rozhodcovskej zmluve č. 8500021538 zo dňa 18.2.2013 ako neprijateľnej podmienky a že rozpor
rozhodcovskej doložky s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nemá za následok zrušenie
platnosti celej rozhodcovskej doložky. Ušlo však pozornosti oprávneného, že súd prvého stupňa sa

platnosťou rozhodcovskej doložky, jej posúdením za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku
nezaoberal. Vzhľadom na uvedené sú odvolacie dôvody oprávneného neopodstatnené. Nakoľko však
jeho odvolanie po stránke formálnej obsahovalo všetky náležitosti vyžadované § 205 O.s.p., nebolo
úlohou súdu prvého stupňa či odvolacieho súdu upozorňovať odvolateľa na vecnú nesprávnosť
odvolacích dôvodov a tým naprávať jeho nepozornosť.

S dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods.
2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam oprávneného
odvolací súd uvádza:

Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 18.2.2013 zmluvu o
revolvingovom úvere č. 8500021538, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške
840 eur, ktorú sumu sa povinný zaviazal vrátiť v 42 mesačných splátkach po 45,01 eura /ďalej len
„zmluva o úvere“/. Celková čiastka, ktorú mal povinný zaplatiť, predstavovala sumu 1.080,24 eura.
V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho

súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court dňa 22.1.2014, sp. zn. 70/11/13. Rozhodcovský
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.2.2014 a vykonateľnosť dňa 28.2.2014.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V

danej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky
uvedenej v prílohe zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou otázkou bolo určenie,
či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej doložky.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť

aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské

konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či

rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku

v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 5 Rozhodcovskej zmluvy č.
8500021538 zo dňa 18.2.2013 uzavretej medzi oprávneným a povinným (ďalej len „Rozhodcovská
zmluva“).

Podľa bodu 2 Rozhodcovskej zmluvy, veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie
je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom.
Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o
tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

Podľa bodu 3 Rozhodcovskej zmluvy, veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka
o dôsledkoch jej uzatvorenia, a to nasledovne: dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je
možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere
s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s
porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory

môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

Podľa bodu 5 Rozhodcovskej zmluvy, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením
či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo

v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa
rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: 1/ Slovenský arbitrážny súd
zriadený Slovak arbitriation court, s.r.o., IČO: 44 130 481; 2/ Victoria rozhodcovský súd v
Banskej bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460. Výber rozhodcovského súdu,
ktorýbudeoprávnenývecprejednaťarozhodnúťspočívanazmluvnejstranepodávajúcejžalobnýnávrh.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale

ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným
súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť
sa arbitráži. Odvolací súd sa v zmysle vyššie uvedeného stotožňuje s posúdením uvedenej doložky
ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky
je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva

pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to
znamenalopovinnosťpodrobiťsarozhodcovskémukonaniupredsúkromnouosobou,ktorúsioprávnený
už predformuloval v Rozhodcovskej zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.Oprávnený v odvolaní ďalej namietal, že rozhodcovská doložka má všetky znaky individuálne
dojednaného ustanovenia, a to s poukazom na body 2 a 3 Rozhodcovskej zmluvy.

Odvolací súd však zastáva názor, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v Rozhodcovskej zmluve
v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými
podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe
podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej

kontroly. Je otázne, či by oprávnený poskytol povinnému úver aj bez podpísania Rozhodcovskej zmluvy.
Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v Rozhodcovskej zmluve, resp., že
by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak, Rozhodcovská zmluva je formulárová zmluva,
ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť, mohol ju len ako celok odmietnuť alebo podpísať. Z týchto
dôvodov odvolací súd nepovažuje rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, ale stotožňuje sa
so záverom súdu prvého stupňa, ktorý ju považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm.

r) Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá. Rozhodcovský rozsudok

vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací
súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p.
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. mu
nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Povinnému takéto trovy nevznikli, preto odvolací
súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznáva.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.