Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 22, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/691/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714209044
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7714209044.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: L. P. J., s.r.o., H. 5, T., O.: XX XXX XXX,
zastúpeného spoločnosťou Q. P., s.r.o., H. 5, T., O.: XX XXX XXX proti povinným: 1/ E. T., nar.
XX.X.XXXX, E. S. XX, 2/ G. T., nar. XX.X.XXXX, W. P. XX, 3/ H. T., nar. X.XX.XXXX, W. P. XX, o
vymoženie XXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom D.. S. P., H.., L. úrad T., W. XX,
T., pod č. EX XXXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Z. súdu E. zo dňa XX.X.XXXX č.

k. XXEr/XXX/XXXX-20, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie požiadal súdny

exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie XXX,XX eur s príslušenstvom
na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej
hospodárskej komore, s.r.o. v T., sp. zn. ED XXXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX. Súd prvého stupňa
vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,

§ 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, smernice Rady č. 93/13/EHS
a zistil, že oprávnený predložil zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavreli ako
dlžník G. T., ktorý zomrel dňa X.X.XXXX a po ktorom dedičstvo (XXD/XXX/XXXX, C. XX/XX zo dňa
XX.XX.XXXX) nadobudli povinní v 1., 2. a 3. rade, spolu s oprávneným ako veriteľom dňa XX.X.XXXX.
Oprávnený poskytol povinnému úver vo výške X.XXX,- Sk. Súd prvého stupňa zmluvu o poskytnutí
pôžičky posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

a ustanovení Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky
poskytnutia pôžičky spoločnosťou X., kde v bode VII. písm. o/ Záverečné ustanovenia je uvedená
rozhodcovská doložka, sa strany dohodli na riešení vzájomných sporov v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom. Podľa súdu prvého stupňa spôsob, akým bola rozhodcovská doložka
koncipovaná (vo všeobecných obchodných podmienkach) a spotrebiteľovi predložená, nesvedčí o jej
individuálnom dojednaní. Túto doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom

na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa
podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Zmluvná podmienka
nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, a teda bránila tomu, aby na jej základe vydaný rozhodcovskýrozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Preto súd prvého stupňa
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“). Citujúc znenie
§ 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) a § 159 O.s.p. tvrdil,

že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného
súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po
uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie.
V odvolaní poukazoval na zlý preklad rozsudku I. a Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa jeho názoru slovenský exekučný súd by
bol podľa rozsudku I. povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak

by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v
rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom
hmotnom práve. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej
zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému
rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť

o žalovanom nároku. Dojednanie rozhodcovskej doložky podľa jeho názoru nemožno hodnotiť ako
nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je
súčasťou civilného práva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno vyvodzovať zo slovenského
ani z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal
povinnosť preskúmavať exekučný titul, a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich

právach, no neuplatnil si ich. Namietaným postupom a rozhodovaním dochádza k neoprávnenému
zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty,
čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré
prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3 M B. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX (priložil k odvolaniu). Na základe uvedeného navrhol

napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Súdny exekútor a povinní v 1., 2. a 3. rade sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo
doručené súdnemu exekútorovi dňa X.XX.XXXX a povinným v 1. a 3. rade dňa XX.XX.XXXX a povinná
v 2. rade si zásielku neprevzala v odbernej lehote.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu

súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil,
že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“), preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214

ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje
proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

VprejednávanejvecijeexekučnýmtitulomrozsudokRozhodcovskéhosúdupriSlovenskejhospodárskej

komore, s.r.o, T. vydaný rozhodcom D.. W. R. dňa XX.X.XXXX, sp. zn. ED XXXXX/XX.Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia

vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd má vzhľadom na vnútroštátnu úpravu obsiahnutú v ustanovení §
44 ods. 2 Exekučného poriadku nielen právo, ale aj povinnosť zo zákona preskúmať v spotrebiteľských
zmluvách nekalú povahu rozhodcovskej doložky. Súd prvého stupňa pri posudzovaní žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupoval teda v súlade s vnútroštátnou

právnou úpravou i právnou úpravou Európskeho spoločenstva.

Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že rozhodcovskú doložku si účastníci konania
dojednali platne vo všeobecných obchodných podmienkach.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že podľa článku VII. písm. o/ Všeobecných obchodných podmienok
pôžičky, ktoré oprávnený priložil k zmluve o poskytnutí pôžičky sa strany zmluvy dohodli na riešení

svojich sporov dohodou alebo v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne

vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods.
2 citovaného zákona).

Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania vo veci samej v rozhodcovskom konaní o

podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3
(§ 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní).

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj
napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna, a v konečnom dôsledku núti

spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok
odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť.

Povinný, ako spotrebiteľ, sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo
nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa
§ 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.

Odvolací súd uvádza, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci
konať a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú
nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom.Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvého
stupňa postupoval správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011 a sp. zn. 3Cdo

146/2011 zo dňa 13.10.2011).

Námietka oprávneného, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho prekladu smernice Rady
93/13/EHS do slovenského jazyka, nie je dôvodná. Príloha smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za
nekalé. Členské štáty však môžu prijať aj úpravu prísnejšiu a tak zabrániť používaniu neprimeraných

podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Neprimeranosť zmluvných podmienok súdy posudzujú pri
zohľadnení všetkých okolností veci, pričom aplikujú národnú úpravu. Smernicu súd priamo neaplikuje,
môže ju použiť len ako interpretačné pravidlo. Posúdenie neprimeranej podmienky podľa § 53 ods.1
Občianskeho zákonníka exekučným súdom a jej následné vyhodnotenie ako neplatnej je v súlade
so slovenským právom. Navyše zákonodarca novelou č. 568/2007 Občianskeho zákonníka účinnou
od 1.1.2008, priamo v § 53 ods. 4 písm. r) menuje ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,
za neprijateľné.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol

v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné
trovy konania nevznikli.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.