Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/82/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115205560
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7115205560.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: 2. H. S. s.r.o., F. XXXX/XX, XXX XX W., IČO: XX
XXX XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Sidor, s.r.o., Zdravotnícka 4373/6, 058 01 Poprad, IČO: 36
866 156, proti odporcom: 1/ M. distribučná, a.s., V. XX, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX, 2/ M. energetika,
a.s., V. XX, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní
odporcu 1/, 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 16.3.2015, č.k. 30Cb/69/2015-63 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa predbežným opatrením uložil odporcovi v 1/ rade v kalendárnom roku 2015 povinnosť
zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo forme doplatku podľa ust.§ 3 ods.1 písm. c), § 4 ods.1
písm. c) zák. č. 309/2009 Z.z. a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0233/2014/
E-OZ zo dňa 26.09.2013, a to tak, že je povinný poskytovať navrhovateľovi doplatok na základe
účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení
navrhovateľa na výrobu elektriny za každý kalendárny mesiac roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov,
ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť.

Odporcovi v 2/ rade uložil povinnosť v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať pre navrhovateľa podporu
podľa ust. § 3 ods.1 písm. c), 4§ ods.1 písm. c) zák. č. 309/2009 Z.z. a podľa rozhodnutia Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví č. 0233/2014/E-OZ zo dňa 26.09.2013 a podľa zmluvy o dodávke elektriny,
prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku zo dňa 9.12.2014, vo forme odberu elektriny vyrobenej
z obnoviteľných zdrojov energie, ktorú navrhovateľ vyrobí v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny
a dodá za každý kalendárny mesiac roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon
práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť. Zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť do
30 dní od doručenia uznesenia podať návrh vo veci samej.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 5.3.2015 domáhal, aby súd
vydal predbežné opatrenie v znení ako je uvedené vyššie.

Návrh odôvodnil skutočnosťou, že je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorý vyrába
elektrinu zo slnečnej energie v zariadení s celkovým inštalovaným výkonom 998/2/kW na pozemku parc.
č. 5367/15, 5367/18 v k.ú. S.. Odporca v 1/ rade ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy
(ďalej len prevádzkovateľ RDS), do ktorej je zariadenie výrobcu pripojené je odberateľom elektrickej
energie vyrobenej navrhovateľom. Odporca v 2/ rade je osobou poverenou na odber elektriny odporcom
v 1/ rade. Navrhovateľ je podľa zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie (ďalej
len zákon o podpore) výrobcom energie s právom na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov
energie v rozsahu a za podmienok, ktoré sú uvedené v ust. § 3 cit. zákona. Práva navrhovateľa ako

výrobcu elektriny sú vymedzené v ust. § 4 ods. 1 cit. zák. a to okrem iného právo na prednostné
pripojenie do distribučnej sústavy podľa § 4 ods. 1 písm. a), právo na odber elektriny odberom elektriny
prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy podľa § 4 ods. 1 písm. b), právo na doplatok podľa
§ 4 ods. 1 písm. c) cit. zákona.

Navrhovateľ dôvodí, že uzavrel s odporcom v 1/ rade dňa 24.05.2011 Zmluvu o pripojení do distribučnej
sústavy a dňa 2.5.2011 Zmluvu o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných
zdrojov (ďalej len „Zmluva o dodávke elektriny I.“).

Dôvodí, že na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0233/2014/E-OZ zo dňa
26.9.2013 bola pre navrhovateľa schválená na roky 2014 až 2026 pevná cena elektriny pre stanovenie
doplatku vo výške 382,61 EUR/MWh vyrobenej zo slnečnej energie. Vydaním tohto rozhodnutia vzniklo
navrhovateľovi právo uplatniť si doplatok po dobu 15 rokov, pričom úrad vychádzal z predpokladaného
ročného množstva elektriny, na ktoré sa v rokoch 2014 až 2026 uplatní doplatok, a to z údajov
predložených regulovaným subjektom.

Navrhovateľ ďalej dôvodí, že záväzky odporcu v 1/ rade zo Zmluvy o dodávke elektriny I. boli v
plnom rozsahu nahradené ďalšou zmluvou, ktorú navrhovateľ uzavrel s odporcom v 1/ rade ako
prevádzkovateľom distribučnej sústavy a s odporcom v 2/ rade ako odberateľom, a to Zmluvou zo dňa
9.12.2014 o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku (ďalej len „Zmluva o
dodávke elektriny II“), na základe ktorej bol odber elektrickej energie bez prerušenia zabezpečovaný
odberateľom - odporcom v 2/ rade ako osobou poverenou odporcom v 1/ rade. Touto zmluvou sa
navrhovateľ zaviazal dodávať elektrinu odporcovi v 2/ rade ako odberateľovi a odporca v 2/ rade ako
odberateľ sa zaviazal odobrať vo vlastnom mene elektrinu podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) Zákona o
podpore za cenu za dodávku elektriny podľa tejto zmluvy a zaplatiť výrobcovi za odobranú elektrinu
určenú cenu. Cena bola dojednaná podľa čl. V. Navrhovateľ dôvodí, že zmluva o dodávke elektriny II
je platná a účinná od 1.1.2015 a bola uzavretá na dobu určitú, a to do zániku práva výrobcu na podporu
podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore. Uvedenou zmluvou dňom 31.12.2014 Zmluva o
dodávke elektriny I. zo dňa 2.5.2011 uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom v 1/ rade zanikla. Neboli
v nej dohodnuté žiadne rozväzovacie podmienky zániku účinnosti zmluvy ani žiadne obmedzenia, či
zmeny v dohodnutej cene a preto navrhovateľ dôvodí, že touto zmluvou sú jej účastníci v plnom rozsahu
viazaní.

V zmysle uzavretej Zmluvy o dodávke elektriny II. bol odporca v 2/ rade ako osoba poverená odporcom
v 1/ rade povinná odoberať elektrinu od navrhovateľa a za elektrinu zaplatiť dohodnutú cenu stanovenú
rozhodnutím URSO. Rozhodnutím URSO bola stanovená pevná cena pre stanovenie doplatku vo výške
382,61 EUR/MWh na obdobie rokov 2014 až 2026, t.j. na obdobie 15 rokov od uvedenia zariadenia do
prevádzky.

Navrhovateľ zdôraznil to, že odporca v 1/rade listom zo dňa 15.12.2014 oznámil navrhovateľovi, že
nesplnil podmienky podľa ust. § 4 Zákona o podpore, a preto je zo zákona vylúčený ním prevádzkovaný
zdroj elektriny v roku 2015 do systému podpory. Na základe uvedeného sa elektrina vyrobená v
tomto zdroji bude považovať za elektrinu, na ktorú nie je možné uplatniť si právo na podporu podľa
ust. § 3 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o podpore a že vzniknutú situáciu môže navrhovateľ riešiť
zastavením prevádzkovania výrobného zdroja v roku 2015, alebo predajom elektriny dodanej do sústavy
za dohodnutú trhovú cenu, tzn. mimo systému povinného výkupu vyrobenej elektriny. Súčasne bol
navrhovateľ upozornený, že dodávka vyrobenej elektriny do sústavy VSD bez zodpovedajúceho
zmluvného vzťahu bude považovaná za nevyžiadanú a neoprávnenú a vyzval navrhovateľa, aby k
takejto dodávke v roku 2015 nedochádzalo.

Navrhovateľ dôvodí, že na základe Zmluvy o dodávke elektriny II. je odporca v 2/ rade osobou poverenou
odporcom v 1/ rade , aby od navrhovateľa odoberal elektrinu, z čoho navrhovateľ usudzuje, že odporca
v 1/ rade koná aj za odporcu v 2/ rade. Odporca v 1/ rade v liste zo dňa 15.12.2014 neuviedol konkrétne
aké podmienky navrhovateľ podľa ust. § 4 Zákona o podpore nesplnil a tvrdí, že toto oznámenie zo dňa

15.12.2014 je neurčité a nezrozumiteľné, preto pre neho nemôže vyvolať žiadne účinky vo vzťahu k
uzavretej zmluve, ktorou sú účastníci viazaní.

Navrhovateľ sa len domnieva, že odporca v 1/ rade mal na mysli nesplnenie tých podmienok, ktoré sú
ako povinnosti výrobcu vymedzené v ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore, nesplnenie ktorých má
za následok to, čo je uvedené v ust. § 4 ods. 3 Zákona o podpore.

Navrhovateľ ale v tej súvislosti zdôraznil, že ide o zariadenie na výrobu elektriny, ktoré bolo uvedené
do prevádzky v roku 2011, pričom s poukazom na prechodné ustanovenia § 18e zákona č. 309/2009
Z.z. podmienky podpory pre navrhovateľa zostávajú zachované podľa doterajších predpisov, t.j. podľa
znenia ust. § 4 ods. 3 v znení účinnom do 31.12.2013. Preto aj prípadné nesplnenie povinností podľa
ust. § 4 ods. 2 písm. c) nemá za následok zánik, resp. nemožnosť uplatniť si právo podľa ust. § 4 ods.
1 písm. b) a c), t.j. právo na odber elektriny a na doplatok, lebo ust. § 4 ods. 3 s porušením povinností
podľa ods. 2 písm. c), takýto následok nespája; ale len pri nesplnení povinností podľa ods. 2 písm. a)
a b), čo navrhovateľovi nebolo vytknuté.

Navrhovateľ ďalej dôvodí, že aj napriek vyššie uvedenému si splnil podmienky zákona následovne:

- na základe upozornenia URSO zo dňa 27.5.2014, ktoré bolo zverejnené na jeho webovej stránke, zaslal
navrhovateľ na URSO hlásenie zo dňa 28.05.2014 na formulári, ktorý bol zverejnený URSO. Zaslaním
tohto hlásenia si navrhovateľ zároveň splnil povinnosť voči URSO podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona
o podpore, čo je uvedené aj v upozornení URSO zo dňa 27.05.2014.

- odporcovi v 1/ rade zaslal oznámenie zo dňa 29.05.2014 o predpokladanej ročnej dodávke elektriny v
roku 2015 a oznámenie o uplatnení podpory v roku 2015. Toto oznámenie zaslal doporučenou poštou
podanou dňa 3.6.2014 na pošte Poprad 8 pod podacím číslom RP 909909977SK.

Na základe uvedeného je teda nepochybné, že nárok na podporu mu nezanikol podľa ust. § 4 ods. 3
Zákona o podpore, lebo povinnosti podľa ods. 2 si splnil.

Pokiaľ ide o povinnosť oznámiť predpokladané množstvo elektriny vždy k 15.8. na nasledujúci
kalendárny rok, navrhovateľ si túto povinnosť splnil aj tým, že odporcovi v 1/ rade zaslal rozhodnutie
URSO zo dňa 26.9.2013, čo odporca v 1/rade potvrdil navrhovateľovi v emailovej komunikácii zo dňa
30.1.2014. Z rozhodnutia URSO vyplýva, že úrad pri posudzovaní predpokladaného množstva elektriny,
na ktoré sa v rokoch 2014 až 2026 uplatní doplatok, vychádzal z údajov predložených regulovaným
subjektom a to, že predpokladaná ročná výroba elektriny je 1 242 MWh/rok. Z obsahu rozhodnutia URSO
je možné dospieť aj k záveru, že navrhovateľ si uplatnil aj nárok na podporu doplatkom, keď URSO
schvaľoval pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku na obdobie rokov 2014 až 2026.

Navrhovateľ ďalej dôvodí, že pokiaľ ide o uplatnenie nároku na podporu odberom elektriny a doplatkom,
tak tento nárok bol uplatnený ešte v roku 2011, čoho dôkazom je uzavretie zmluvy zo dňa 02.05.2011,
kedy odporca v 1/ rade uzavrel s navrhovateľom „zmluvu o dodávke elektriny I“ s podporou podľa § 3
ods. 1 písm. b), c) a d), lebo v opačnom prípade, ak by tieto práva na podporu nevznikli, tak odporca v
1/ rade by ju neuzavrel. Aj uvedenými úkonmi navrhovateľa bola oznamovacia povinnosť navrhovateľa
podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) splnená.

Navrhovateľ teda tvrdí, že napriek tomu, že splnil všetky povinnosti vyplývajúce z ustanovení právnych
predpisov vzťahujúcich sa na vykonávanie uvedenej činnosti, neporušil žiadnu z povinností uvedených
v § 4 ods. 2 Zákona o podpore a postupoval v zmysle metodických pokynov úradu, bolo mu zo strany
odporcu oznámené, že mu právo na podporu zaniklo, pričom odporca je subjektom, ktorý je zo zákona
povinný podporu výroby elektriny zabezpečovať. V tejto súvislosti navrhovateľ zdôraznil, že podpora je
financovaná štátom a nie odporcom, odporca je len subjektom povinným plniť povinnosti vyplývajúce mu
z jeho postavenia ako účastníka trhu s elektrinou. Navrhovateľ dôvodí, že kým nebude rozhodnuté vo
veci samej o tom, že právo na podporu navrhovateľovi nezaniklo, je nevyhnutné, aby súd upravil pomery

účastníkov predbežným opatrením takým spôsobom, aby si odporca naďalej plnil svoje povinnosti, ktoré
mu vyplývajú z ust. § 4 ods. 1 písm. b), c) zákona, t.j. naďalej zabezpečoval podporu odberom elektriny
a vo forme doplatku v roku 2015, pretože nezabezpečenie podpory bude mať pre neho likvidačný
charakter, keďže za takejto situácie nie je schopný plniť si svoje záväzky voči banke, ktorá poskytla úver
na výstavbu zdroja výroby elektriny. Má za to, že je reálne ohrozená výroba elektrickej energie v zdroji
navrhovateľa a jej dodávka odporcovi v 2 /rade prostredníctvom odporcu v 1/ rade, keď odporca v 1/
rade v liste zo dňa 15.12.2014 vyzval navrhovateľa, aby elektrickú energiu v roku 2015 nedodával, lebo
pôjde o dodávky nevyžiadané a neoprávnené. Reálne teda hrozí aj to, že odporca v 2/ rade odmietne
za dodávku elektriny navrhovateľovi platiť dohodnutú cenu podľa zmluvy. V dôsledku uvedeného hrozí
navrhovateľovi vznik škody z titulu ušlého zisku, sankcií, ktoré bude povinný zaplatiť svojim veriteľom,
pretože v prípade, že odporcovia svoje hrozby splnia, nebude platobne schopný riadne plniť svoje
záväzky voči svojim veriteľom, najmä banke, ktorá by na výstavbu zdroja poskytla prostriedky.

Zdôraznil, že navrhovaným predbežným opatrením nebude ohrozená základná požiadavka pri vydaní
predbežného opatrenia, t.j. dočasnosť a provizórnosť a ani jeden z účastníkov nezíska práva, o ktorých
sa má rozhodnúť v budúcnosti, čím bude v plnej miere zabezpečená zásada proporcionálity.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že sú v prejednávanej veci splnené podmienky pre nariadenie
predbežného opatrenia podľa § 75 a nasl. O.s.p..

Dospel teda k záveru, že navrhovateľ osvedčil základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o
pravdepodobnosti svojho nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a osvedčil, že bez
dočasnej úpravy právnych pomerov by boli jeho práva ohrozené. Príkaz obsiahnutý v nariadenom
predbežnom opatrení nie je neprimeraným zásahom do práva odporcu, ktorý predbežným opatrením nie
je nijak obmedzený vo výkone svojej podnikateľskej činnosti. Zároveň vyslovil, že o trovách predbežného
opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie odporca v 1/ rade.

Dôvodí, že navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej. S poukazom na ustanovenie § 4
ods. 2 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z. konštatoval, že zákon neustanovuje explicitne vo vzťahu k
splneniu si oznamovacej povinnosti konkrétnu predpísanú formu, preto je potrebné v tejto súvislosti
na jednotlivé úkony výrobcu prihliadať aj vo väzbe na požiadavky stanovené všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Podľa odporcu v 1/ rade takýto právny úkon smerujúci k splneniu si uvedenej
oznamovacej povinnosti musí byť urobený predovšetkým zrozumiteľne, dostatočne určito a musí z neho
vyplývať prejav vôle, ktorý ním výrobca sleduje. Absencia, čo i len jedného z týchto atribútov je spojená
s neplatnosťou takéhoto právneho úkonu.

Tvrdí, že zásielka navrhovateľa, ktorú mu zaslal 3.6.2014 neobsahovala podanie, z ktorého by bolo
zrejmé, že úmyslom navrhovateľa bolo splnenie oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/
Zákona o podpore. Po preverení doručenej zásielky odporca v 1/ rade uvádza, že obsahom zásielky
nebolo oznámenie o splnení si povinnosti navrhovateľa v zmysle Zákona o podpore, ale len doručená
faktúra č. 005/2014, na základe ktorej si navrhovateľ u odporcu v 1/ rade uplatnil cenu za dodávku
elektriny do distribučnej sústavy odporcu v 1/ rade na straty a doplatok na dodanú elektrinu za predošlý
kalendárny mesiac daného roku - 05/2014. Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenia navrhovateľa o splnení si
jeho oznamovacej povinnosti v súlade s ust. § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore je iba jeho tvrdením,
ktorým nepreukázal splnenie si tejto povinnosti.

V ďalšom odporca v 1/ rade poukázal na skutočnosť, že z gramatického a logického znenia ust. § 4 ods.
2 písm. c/ Zákona o podpore je evidentné, že plnenie si uvedenej zákonnej povinnosti výrobcami má
mať charakter určitej pravidelnosti, nakoľko uvedené ustanovenie uvádza, že „oznámenie o uplatnení
si podpory sa má oznámiť vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok.“ Preto argumentáciu

navrhovateľa (kde zastáva názor, že si v zmysle schváleného cenového rozhodnutia ÚRSO z 26.9.2013
splnil oznamovacie povinnosť voči odporcovi v 1/ rade), z ktorej vyplýva že uvedené cenové rozhodnutie
ÚRSO by sa malo považovať za splnenie si jeho oznamovacej povinnosti voči odporcovi v 1/ rade až
do konca roku 2026, považuje za účelovú a nepresnú. V dôsledku nesplnenia si zákonnej povinnosti
navrhovateľa v zmysle § 4 ods. 2 písm.c/ Zákona o podpore, teda že navrhovateľovi zaniklo právo
uplatňovať si v roku 2015 na vyrobenú elektrinu podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b/, c/. Má za to, že v
prípade, ak nastanú skutočnosti predpokladané ust. § 4 ods. 3 Zákona o podpore, odporca v 1/ rade
nie je v zmysle zákona povinný uvedený fakt tlmočiť výrobcom vo forme akéhokoľvek oznámenia, teda
len nad rámec zákona, listom z 15.12.2014 informoval navrhovateľa o skutočnostiach, ktoré nastali bez
zásahu, či rozhodnutia zo strany odporcu v 1/ rade.

Podľa názoru odporcu v 1/ rade nie je nárok navrhovateľa dostatočne osvedčený ani v súvislosti s
poukazom na uzatvorenie Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku
medzi navrhovateľom ako výrobcom, odporcov v 1/ rade ako regionálnym prevádzkovateľom distribučnej
sústavy na danom území a odporcom v 2/ rade ako odberateľom dodanej elektriny do distribučnej
sústavy odporcu v 1/ rade.

V ďalšom namieta neexistenciu nároku navrhovateľa aj na základe oznámenia na webovej stránke
ÚRSO ako príslušného štátneho orgánu s názvom „Zoznam výrobcov elektriny, ktorí nesplnili povinnosť
podľa § 4 zák.č. 309/2009 Z.z.,“ pričom v uvedenom zozname sa nachádza aj navrhovateľ.

Odporca v l/ rade zdôraznil, že podľa ustálenej judikatúry predbežné opatrenie má za cieľ dočasnou
úpravou eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli nastať pred začatím konania alebo v jeho
priebehu, preto v predmetnom prípade by prípadne nariadené predbežné opatrenie malo znieť na
elimináciu negatívnych následkov nevyplatenia podpory len v nevyhnutnej miere, teda na pokrytie
jednotlivých splátok úveru voči úverovým bankám, inak dochádza podľa odporcu v l. rade k hrubému
nepomeru a zásahu do práv odporcov, lebo neexistuje žiadna istota, že v prípade neúspechu
navrhovateľa v konaní vo veci samej bude nárok odporcov na vrátanie poskytnutej podpory aj
vymáhateľný.

Zároveň má za to, že súd nariadeným predbežným opatrením prekročil rozsah ochrany navrhovateľa
pred bezprostredne hroziacou ujmou, a zaručil mu tvorbu zisku v doterajšom rozsahu, čo považoval za
neprimerané, lebo k sporu došlo v dôsledku neplnenia zákonných povinností navrhovateľom. Každý
výrobca elektriny s právom na podporu si totiž musí byť vedomý nielen svojich práv, ale aj povinností,
splnenie ktorých je základným predpokladom pre uplatnenie podpory v zmysle Zákona o podpore a mal
by preto vynaložiť potrebné úsilie a námahu na plnenie si svojich povinností, zvlášť v prípade, ak strata
podpory môže mať vážny dopad na jeho podnikanie. Odporca v 1/ rade zastáva názor, že prevádzkovateľ
regionálnej distribučnej sústavy nie je povinný tieto skutočnosti výrobcom oznamovať, prípadne ich na
ne upozorňovať. Navrhovateľ mohol a mal vedieť, že neoznámenie skutočností v zmysle ust. § 4 ods. 2
písm. c/ Zákona o podpore bude pre neho znamenať stratu práva na podporu na budúci kalendárny rok,
a teda mal dosť času prijať potrebné opatrenia na odvrátenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy.

Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd uznesenie zmenil a návrh zamietol.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie aj odporca v 2/ rade.

Poukázal na nedôvodnosť uznesenia, pretože navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej.
Poukázal na to, že je podnikateľom v energetike s povolením na dodávku elektriny a nie je subjektom,

ktorému majú byť adresované nároky na podporu podľa Zákona o podpore, pretože výrobcovia elektriny
z obnoviteľných zdrojov majú podľa vyššie uvedeného zákona stanovené povinnosti voči ÚRSO a voči
prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, do ktorej je výrobné zariadenie pripojené (teda voči odporcovi
v 1/ rade).

V tejto súvislosti zdôraznil, že mu bola poskytnutá informácia od odporcu v 1/ rade, že navrhovateľ si
nesplnil povinnosti vyplývajúce zo zákona, ktoré ho oprávňovali uplatniť si právo na podporu podľa §
4 ods. 1 písm. b/ zákona. Navyše aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví 25.2.2015 zverejnil zoznam
výrobcov elektriny, ktorí si povinnosti nesplnili, na ktorom sa nachádza aj navrhovateľ.

Pre vydanie predbežného opatrenia nebola splnená ani ďalšia podmienka, a to osvedčenie dôvodnosti
návrhu.

Zdôraznil, že URSO je orgánom štátnej správy s právomocou rozhodovať o splnení, či nesplnení
povinnosti podľa zákona o podpore a teda rozhoduje o priznaní, či nepriznaní nároku na podporu, preto
má za to, že predbežným opatrením súd rozhodol o niečom, na čo nie je oprávnený. Zo zoznamu
výrobcov elektriny, ktorý si nesplnili povinnosti podľa § 4 zák. č. 309/2007 Z.z. uverejnenom na webovej
stránke URSO je jednoznačné, že uvedený úrad u navrhovateľa konštatoval porušenie povinnosti podľa
§ 4 Zákona o podpore s dôsledkami vyplývajúcimi z § 4 ods. 3.

Podľa odporcu v 2/ rade nie je splnená ani podmienka osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy navrhovateľovi, ktorá by mu mala vzniknúť nevydaním predbežného opatrenia vo vzťahu
k nemu. V zmysle zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku, ktorá bola
uzavretá medzi navrhovateľom a odporcami, sa odporca v 2/ rade zaviazal, že za elektrinu podliehajúcu
podpore vyplatí navrhovateľovi cenu na straty vo výške určenej ÚRSO. Spôsob výpočtu vyplýva z
§ 6 ods. 1 písm.b/ zák.č. 309/2009 Z.z. Navrhovateľ mal v roku 2015 nárok na výkup elektriny za
cenu vo výške 44,015 eur/MWh. Zdôraznil, že navrhovateľovi bola ponúknutá možnosť odberu elektriny
nepodliehajúcej nároku na uplatnenie podpory za zmluvne stanovenú cenu (dodatkom).

Poukázal na výkaz ziskov a strát navrhovateľa za roky 2012 a 2013 (z verejne dostupných zdrojov),
podľa ktorých mal navrhovateľ výsledok hospodárenia po zdanení vo výške 63.895,- eur. Hospodársky
výsledok za rok 2014 ešte nie je zverejnený, ale je možné predpokladať porovnateľné výnosy. Z
uvedeného odporca v 2/ rade vyvodzuje, že výpadok príjmov vo výške 11.600,- eur predstavujúci rozdiel
medzi regulovanou cenou na straty a obvyklou cenou poukázanou odporcom v 2/ rade nemôže pre
navrhovateľa spôsobiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

Odporca v 2/ rade ďalej vytýka súdu prvého stupňa, že pri nariadení predbežného opatrenia nedbal
na to, aby pri dočasnej úprave pomerov medzi účastníkmi nedošlo k poškodzovaniu práv odporcov v
prospech navrhovateľa. Zdôraznil, že v rokoch 2012 a 2013 navrhovateľ vytváral zisk a nariadeným
predbežným opatrením mu súd zaručil tvorbu zisku, čo považuje odporca v 2/ rade za neprimerané,
vzhľadom na to, že k sporu došlo v dôsledku neplnenia povinností navrhovateľom.

V ďalšom namieta aj neprípustnú retroaktivitu napadnutého rozhodnutia, ktoré nadobudlo vykonateľnosť
doručením (20.3.2015), napriek tomu ukladá odporcovi v 2/ rade povinnosť, ktorá sa má aplikovať počas
celého roka 2015.

Navrhovateľ navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Zdôraznil, že podľa doterajšej súdnej praxe v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia stačí
osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť
poskytnutá predbežná ochrana. K uvedenému záveru napokon dospel aj súd v napadnutom uznesení.
Je nesporné, že navrhovateľ je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov, na ktorého sa vzťahujú
ustanovenia zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore a medzi účastníkmi je sporné len to, či navrhovateľ splnil
všetky podmienky a povinnosti, ktoré sú nevyhnutné na získanie podpory. Uvedená skutočnosť bude
predmetom dokazovania vo veci samej. Dôvodí, že námietky odporcu uvedené v odvolaní sú právne
bezvýznamné.

S námietkou možnosti aplikácie prechodného ust. § 18e ods. 1 Zákona o podpore v znení účinnom od
1.1.2014 sa bude musieť súd vysporiadať v rámci právneho posúdenia veci vo veci samej s poukazom
na zásadu „iura novit curia“. Za nedôvodnú považuje aj námietku odporcu v 1/ rade, že zmluva o dodávke
elektriny bola uzavretá s rozväzovacou podmienkou, ktorou je zánik práva na uplatnenie podpory podľa
ust. § 4 ods. 3, pretože takúto rozväzovaciu podmienku zmluva neobsahuje a ani v žiadnom ustanovení
sa neodvoláva na zánik na podporu podľa ust. § 4 ods. 3. Zmluva sa odvoláva len na spôsob podpory a
na splnenie podmienok podpory uvedených v ust. § 3, ktoré navrhovateľ spĺňa. Preto obaja odporcovia
sú touto zmluvou viazaní bez ohľadu na to, či došlo k zániku práva na podporu alebo nie.

Navrhovateľ ďalej tvrdí (pokiaľ ide o oznámenie na webovej stránke URSO), že URSO vychádzal
len z informácie odporcu v 1/ rade, pretože voči URSO si navrhovateľ svoju oznamovaciu
povinnosť splnil, čo preukázal listinným dôkazom. Má za to, že návrhu na vydanie predbežného
opatrenia dostatočne osvedčil podmienku preukázania nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a
nariadením predbežným opatrením súd nijako nepoškodil práva odporcu v 2/ rade na úkor navrhovateľa,
pretože dočasná úprava sa týka len roku 2015 a navrhovateľ má právo na podporu až do roku 2026
a preto aj v prípade, že navrhovateľ s podporou v roku 2015 vo veci samej neuspeje, nebude žiadny
problém kompenzovať prípadné nároky odporcov z roku 2015 na vrátenie doplatku, a to v ďalšom období
až do roku 2026 z pohľadávok navrhovateľa na zaplatenie ceny elektriny s doplatkom.

Rovnako nie je na mieste ani námietka prekážky začatého konania podľa ust. § 83 O.s.p., pretože
predbežné opatrenie nariadené uznesením súdu sp.zn. 31Cb/25/2015 zo dňa 17.2.2015 zaniklo dňom
21.3.2015 a v súlade s ust. § 77 ods. 1 písm. a) O.s.p., preto odvolanie týchto odporcov proti uzneseniu
musí súd odmietnuť podľa ust. § 218 ods. 1 písm. e) O.s.p..

Nedôvodná je námietka neurčitosti výroku, ktorým súd uložil podať návrh na začatie konanie vo veci
samej, pretože z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia má byť zrejmé len to, čoho sa žalobca
mieni domáhať, t.j. aký vzťah má navrhované predbežné opatrenie k predmetu budúceho konania vo
veci samej. Súd nemusí v predbežnom opatrení presne vymedziť čoho sa má navrhovateľ domáhať vo
veci samej, pretože podanie návrhu vo veci samej je výlučným dispozičným právom navrhovateľa.

Rovnako je nedôvodná námietka odporcu v 2/ rade, že nie je subjektom, ktorému majú byť adresované
úkony pre vznik alebo uplatnenie práva na podporu. Má za to, že v prvom rade túto povinnosť má odporca
v 1/ rade podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b), podľa ktorého podpora výroby elektriny sa zabezpečuje odberom
elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, ktorým odporca v 1/ rade nepochybne je.
Takto vystupuje aj ako účastník uzavretej zmluvy. Odporca v 1/ rade poveril odberom elektriny na základe
zmluvy odporcu v 2/ rade (preambula bod 2. Zmluvy) a na základe tohto poverenia sa zaviazal odporca
v 2/ rade odoberať elektrinu vo vlastnom mene a na vlastný účet od navrhovateľa a platiť navrhovateľovi
určenú sumu. Aj odporca v 1/ rade má záväzok platiť navrhovateľovi doplatok. Odporcovia vyhodnocujú
množstvo dodanej elektriny v meradle vo vlastníctve odporcu v 1/rade, ktorým je meraná elektrina
dodávaná do distribučnej sústavy. S poukazom na uvedené nie je preto dôvodná námietka odporcu v 2/
rade, že nemá byť účastníkom tohto konania, lebo k poskytovaniu podpory ho zaväzuje uzavretá zmluva.

Na záver navrhovateľ tvrdí, že pokiaľ ide o výšku ceny elektriny, táto je daná rozhodnutím URSO, a to
382,61 eur/MWh. Odporcovia presne vedia, čo majú navrhovateľovi platiť aj čoho sú povinní sa zdržať.

V doplnení vyjadrenia k odvolaniam odporcov sa navrhovateľ podrobne vyjadril k otázke, či má
navrhované predbežné opatrenie vecnú a obsahovú súvislosť vo vzťahu k nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana v konaní vo veci samej. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že sa bude domáhať
v konaní vo veci samej nielen určenia, že nárok na podporu mu v roku 2015 nezanikol, ale priamo aj
plnenia t.j. zaplatenia elektriny s doplatkom (viď nárok). Zároveň zdôraznil, že neobstojí v prejednávanej
veci názor, že požadované predbežné opatrenie nemôže obsahovať výrok trvalej povahy priamo (t.j.
ukladať odporcovi to, čo by mal plniť podľa zmluvy) teda, že nemá prejudikovať práva a povinnosti
účastníkov. Súčasná judikatúra totiž už prekonala pôvodné stanovisko, nakoľko zákonné zmeny vytvorili
nové právne vzťahy, ktoré by pri akceptácii pôvodného výkladu neboli spôsobilé prostredníctvom inštitútu
predbežného opatrenia chrániť poškodených účastníkov daného vzťahu.

Na základe uvedeného navrhuje uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v medziach daných
§ 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch možno
o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh (na nariadenie predbežného opatrenia) má okrem náležitosti návrhu
podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie
predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy
pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti
fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad
preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé,
čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie
fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na
výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí
obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

Účelom predbežného opatrenia je zabezpečiť predbežnú (dočasnú) úpravu pomerov účastníkov
konania, alebo odstrániť riziko ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Ako vyplýva z citovaného
ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p., rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nespočíva vo
výsledkoch dokazovania, na závere o skutkovom stave a ani na právnom posúdení veci. Nepredstavuje
samo o sebe výsledok procesu, v ktorom by súd zvažoval, aké dôkazy vykonal, ako bude vykonané
dôkazy hodnotiť a k akým skutkovým zisteniam dospeje. Jediným podkladom súdu pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sú údaje a informácie, ktoré sú priložené v návrhu
a v listinách predložených navrhovateľom. Rozhodnutie o predbežnom opatrení nie je nachádzacím
konaním. Ide o konanie o dočasnom opatrení, ktorého zmyslom je vykonať rýchle a účinne dočasnú
úpravu pomerov účastníkov.

Predbežné opatrenie vydané za účelom dočasnej úpravy pomerov účastníkov po dobu, než bude
rozhodnuté vo veci samej, je na mieste tam, kde hrozí, či trvá zásah do práv. Predpokladom jeho
vydania je existencia práva, zásah do neho a nevyhnutnosť a primeranosť navrhovanej úpravy pomerov.
Spravidla nie je prípustné, aby navrhovateľ dosiahol predbežným opatrením to, čo možno dosiahnuť
až právoplatným rozsudkom vo veci samej. Naliehavosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
sa má hodnotiť vo vzťahu k potrebe predbežného rozhodnutia s cieľom zabezpečiť to, aby účastník
navrhujúci nariadenie predbežného opatrenia neutrpel vážnu a nenapraviteľnú ujmu. Navrhovateľ musí
dokázať, že nemôže počkať na výsledok konania vo veci samej bez toho, že by takúto ujmu utrpel.

Udávaná ujma musí byť určitá alebo aspoň predvídateľná s dostatočnou mierou pravdepodobnosti,
pričom navrhovateľ musí dokázať skutky, na ktorých sa zakladá táto ujma.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie predbežného opatrenia,
musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a existenciu nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie splnenia vyššieuvedených podmienok na nariadenie
predbežného opatrenia (výrok uvedený vyššie), pričom v konaní vo veci samej sa bude navrhovateľ
domáhať buď určenia, že nárok na podporu mu nezanikol, prípadne plnenia, t.j. zaplatenia ceny elektriny
s doplatkom (uvedené uvádzal vzhľadom na prípadné správanie odporcu).

Odvolací súd má za to, že navrhovateľom požadované predbežné opatrenie má vecnú súvislosť so
žalobou vo veci samej (v prípade žaloby na plnenie); keďže sa ním domáha ochrany takých práv, ktoré
budú predmetom žaloby na plnenie.

Keďže vecná súvislosť je daná, v ďalšom odvolací súd skúmal, či sú splnené ďalšie zákonné
predpoklady pre jeho vydanie a dospel k záveru, že tomu tak nie je.

Podľa názoru odvolacieho súdu navrhované predbežné opatrenie je v rozpore s účelom predbežného
opatrenia, pretože neupravuje len dočasne pomery účastníkov konania v nevyhnutnom rozsahu na
ochranu práv navrhovateľa, ale priamo ukladá odporcom plniť navrhovateľovi všetko, čo by mu podľa
jeho tvrdenia patrilo na základe príslušného právneho predpisu a zmluvy s odporcami. Odvolací súd
má za to, že uložiť predbežným opatrením povinnosť odporcovi poskytnúť peňažné plnenie, musí byť
odôvodnené výnimočnými okolnosťami a v nevyhnutnom rozsahu tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 76
ods. 1 písm. a/ a c/ O. s. p. pri uložení povinnosti platiť výživné v nevyhnutej miere a poskytnúť aspoň časť
pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje.
Nariadenie predbežného opatrenia v súvislosti s nárokom na výživné či poskytovaním pracovnej odmeny
si vyžadujú nepochybne závažné okolnosti, pričom ani v týchto prípadoch zákon nepočíta s úhradou
celého nároku, ale s poskytnutím peňažného plnenia len v nevyhnutnej miere. V posudzovanej veci
sa sporný nárok navrhovateľa týka len roku 2015 a navrhovateľ podľa zistenia odvolacieho súdu ku
dňu rozhodnutia o odvolaní ešte nepodal určovaciu žalobu, pritom možno dôvodne predpokladať, že
do konca roka 2015 súd prvého stupňa o určovacej žalobe navrhovateľa právoplatne nerozhodne.
Podľa nariadeného predbežného opatrenia by však odporcovia museli plniť celú sumu zodpovedajúcu
tvrdenému nároku navrhovateľa až do konca roka 2015, aj keď práve dôvodnosť požadovaného plnenia
je sporná.

Je pravdou tvrdenie navrhovateľa, že súdna prax už prelomila zásadu o nemožnosti domáhať sa
predbežným opatrením toho, čo bude predmetom konania vo veci samej; avšak (to odvolací súd
zdôrazňuje) len v nevyhnutnom rozsahu; t.j. nie úplného plnenia podľa zmluvy, povedané inak, ak
by tomu tak nebolo, bolo by potom možné vydať predbežné opatrenie v každej veci (pri žalobách
na plnenie); pretože neplnenie protistrany vždy postihuje druhú stanu zmluvy, čo inštitút predbežného
opatrenia nasleduje.

Odvolací súd považuje nariadené predbežné opatrenie aj za nevykonateľné. Materiálnym predpokladom
vykonateľnosti súdneho rozhodnutia je presné označenie oprávneného, povinného a jednoznačné
vymedzenie práv a povinností vrátane rozsahu plnenia a lehoty na plnenie. To znamená, že z výroku
súdneho rozhodnutia, prípadne z jeho odôvodnenia musí byť nepochybne zistiteľné, kto má plniť, komu,
čo má plniť a dokedy. Povinnosti ukladané predbežným opatrením musia byť vo výroku formulované
jasne a presne, nie iba odkazom na uzavretú zmluvu. Nie iba účastníkom, ale aj súdu a predovšetkým
v prípade núteného výkonu súdneho rozhodnutia na to oprávnenému orgánu musí byť jasné, čo má
povinný plniť. Uvedená podmienka v prejednávanej veci nie je daná, predbežné opatrenie s takto

formulovaným výrokom je nevykonateľné, pretože presne nevymedzuje, čo sa má plniť, jeho prípadný
výkon by nebolo možné uskutočniť, zvlášť pokiaľ ide o „zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol
výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť“ (akých úkonov?).

V prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre potvrdenie, ani pre zrušenie napadnutého
uznesenia, odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O. s. p. zmenil a návrh
navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.