Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Valéria Mihalčínová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/185/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7807202560
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7807202560.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: XX XXX
XXX, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnej: N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.E.
XXX, XXX XX Š., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom, so
sídlom Konštantínova 13, Prešov, pod sp. zn. Ex 1344/2007, o vymoženie 390,36 Eur (11.760,00 Sk) s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 31.01.2012,
č. k. 11Er/202/2007-33, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil.
V r a c i a vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o náhrade trov konania.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi, so sídlom Konštantínova 13, Prešov trovy exekúcie v
sume 81,53 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
V odôvodnení uviedol, že dňa 03.05.2007 poveril súd prvého stupňa vykonaním exekúcie vo veci
súdnehoexekútoraJUDr.SvätoslavaMruškovičapoverenímč.XXXXXXXXXX*nazákladeexekučného
titulu, ktorým sú platobné výmery Siderie - Istoty, združenej zdravotnej poisťovne, pobočky Košice, č.
XXXX-XXXX-XXXXX/IS zo dňa 21.01.2004, č. 2XXX-XXXX-XXXXX/IS zo dňa 11.11.2004, č. XXXX-
XXXX-XXXXX/IS zo dňa 10.03.2005. Podaním zo dňa 19.07.2011, tunajšiemu súdu doručenom dňa
22.07.2011, podal súdny exekútor na základe zistenej nemajetnosti povinného podnet na zastavenie
exekúcie. Nevymožiteľnosť pohľadávky vyplýva z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku
povinného, z čoho je zrejmé, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V dôsledku
uvedenýchskutočnostíniejemožnéaplikovaťanijedenzospôsobovvykonávaniaexekúcie,upravených
v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Súd prvého stupňa
poukázal na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a uviedol, že z obsahu exekučného
spisu vyplýva, že súdny exekútor zisťoval osobné a majetkové pomery povinného a to prostredníctvom
výziev na poskytnutie súčinnosti zo dňa 26.09.2008 adresovaných Okresnému riaditeľstvu PZ - Okresný
dopravný inšpektorát v Rožňave; Daňovému úradu Rožňava, Geodetickému a kartografickému ústavu v
Bratislave, Obecnému úradu Štítnik.. Súdny exekútor dňa 25.02.2009 a 16.09.2009 opakovane skúmal
majetkové pomery povinného lustráciou v Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava; na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny Rožňava; na Obvodnom úrade Rožňava - odbor živnostenského podnikania;
v Spoločnej zdravotnej poisťovni, a.s.. Dňa 20.07.2010 osobne zisťoval telefónny, resp. iný kontakt na
povinného. Majetok povinného zisťoval aj osobne v mieste trvalého bydliska povinného dňa 14.02.2011,
avšakneúspešne,nakoľkoosobnýmšetrenímnezistilžiadenpostihnuteľnýmajetokpovinného.Tvrdenie
oprávneného, že povinný je v produktívnom veku a je predpoklad, že sa v budúcnosti zamestná,nepreukazujeexistenciuexekvovateľnéhomajetkupovinného.Oprávnenýneuviedolžiadneskutočnosti,
okrem veku povinného, odôvodňujúce záver, že povinný nie je nemajetný, resp. že jeho momentálna
nemajetnosť je iba prechodného charakteru. Na základe výsledku šetrenia preukázaného v spise
súdneho exekútora, mal súd prvého stupňa za preukázané, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie a preto exekúciu v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku
zastavil. Súčasne súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenia § 196, § 200 ods. 1 a § 203 ods.
2 Exekučného poriadku, § 27a, § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
(ďalej len "vyhláška") rozhodoval aj o trovách súdneho exekútora a to tak, že oprávnenému uložil
povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 81,53 Eur.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť. Oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku, teda pre nemajetnosť povinnej. Poukázal na skutočnosť, že povinná je v produktívnom
veku a je tu predpoklad, že sa v budúcnosti zamestná, začne podnikať, prípadne nadobudne majetok
iným spôsobom. Zisťovanie majetku súdnym exekútorom bolo vykonané s prihliadnutím na súčasnú
situáciu, pričom sa opomenul fakt, že osoba v produktívnom veku má možnosť do budúcna zmeniť
svoje majetkové pomery a tak zabezpečiť uspokojenie pohľadávky oprávneného. Zároveň oprávnený
apeloval na to, že v prípade zastavenia predmetnej exekúcie hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie
pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané a tým dôjde k zmareniu úspešného
vymáhania predmetnej pohľadávky. Vzhľadom na uvedené oprávnený nesúhlasí so zastavením
exekučného konania. Oprávnený sa taktiež nestotožňuje s vyčíslením trov podľa časovej špecifikácie,
pričom úkony ako správa o stave exekučného konania a výzva povinnému na poskytnutie súčinnosti
pokladá za bežnú administratívnu prácu, ktorá je súčasťou odmeny súdneho exekútora. Súdu prvého
stupňa ďalej vytýka, že svojím rozhodnutím priznal súdnemu exekútorovi DPH aj za poštovné, pričom
súdny exekútor pri poštovnom neplatí DPH a preto mu nemôže byť za náhradu hotových výdavkov
za poštovné a cestovné priznané DPH. Zo správny exekútora zo dňa 04.07.2011 vyplýva, že súdny
exekútor vykonal iba 10 úkonov, avšak súd mu priznal 16 úkonov. Oprávnený má za to, že ak si súdny
exekútor vyčísluje trovy konania, musí preukázať, že takéto trovy aj reálne vznikli, pričom povinnosťou
súdu je preskúmať aj faktickú realizáciu vynaložených nákladov a nemá bez ďalšieho prevziať výpočet
trov vyčíslených súdnym exekútorom. Súd predsa nemôže priznať súdnemu exekútorovi viac, ako mu
reálne prináleží.
Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k obsahu odvolania oprávneného uviedol, že boli splnené
zákonné podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku, nakoľko po dôkladnom prešetrení osobných a majetkových pomerov povinnej bolo zistené,
že jej majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Úvahy o budúcom zlepšení týchto pomerov povinnej
nemajú žiadne reálne opodstatnenie a nemajú právne relevantný význam pri rozhodovaní o tejto otázke.
Trovy exekúcie boli vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov a prvostupňový súd o nich podľa názoru súdneho exekútora rozhodol správne.
Povinná zostala v odvolacom konaní nečinná.
Na súde prvého stupňa vo veci konala a rozhodovala vyššia súdna úradníčka. O odvolaní oprávneného
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca podľa § 374 ods. 4 O. s. p. rozhodol tak,
že mu nemieni vyhovieť, a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods.
1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti
uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie oprávneným namietanej nemajetnosti povinnej ako
dôvodu pre zastavenie exekúcie.
Ako vyplýva z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a z odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvého stupňa, súdny exekútor od začatia exekučného konania dňa 12.04.2007 vykonal rozsiahle
šetrenie majetkových pomerov povinnej prostredníctvom Okresného riaditeľstvu Policajného zboru -Okresný dopravný inšpektorát v Rožňave; Daňového úradu Rožňava, Geodetického a kartografického
ústavu v Bratislave, Obecného úradu Štítnik. Súdny exekútor dňa 25.02.2009 a 16.09.2009 opakovane
skúmal majetkové pomery povinnej lustráciou v Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava; na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava; na Obvodnom úrade Rožňava - odbor živnostenského
podnikania; v Spoločnej zdravotnej poisťovni, a.s.. a dňa 20.07.2010 osobne zisťoval telefónny, resp. iný
kontakt na povinnú. Majetok povinnej zároveň zisťoval aj osobne v mieste trvalého bydliska povinného
dňa 14.02.2011, avšak neúspešne, nakoľko osobným šetrením nezistil žiaden postihnuteľný majetok
povinnej.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.
V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť
exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť,
nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného
na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom,
preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho
exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe
takto zisteného skutkového stavu podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.
Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na
objektívnych zisteniach a relevantných dôkazov.
Ako je uvedené vyššie, súdny exekútor v predmetnej veci zisťoval majetkové pomery povinnej a
konštatoval jej nemajetnosť, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Rozsiahlym šetrením sa nezistil žiaden
majetok povinnej, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a tým uspokojiť pohľadávku oprávneného a
právo súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Zistenú nemajetnosť povinného, resp. skutočnosť,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, Exekučný poriadok predpokladá ako
dôvod pre zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/) a prípadné očakávané neskoršie nadobudnutie
majetku povinným, ktoré navyše ani nie je podložené relevantnými zisteniami, nezakladá dôvod pre
nerešpektovanie tohto ustanovenia.
V posudzovanej exekúcii bolo šetrením súdneho exekútora zistené, že povinná je nemajetná, preto súd
prvého stupňa správne exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.
Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinnej, ktoré nemajú žiadne reálne
opodstatnenie vychádzajúc zo zistených osobných a majetkových pomerov, sú pre rozhodnutie v danej
veci bez právneho významu. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie a táto skutočnosť je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/
Exekučného poriadku.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd v časti zastavenia exekúcie napadnuté uznesenie podľa § 219 ods.
1 O. s. p. potvrdil ako vecne správne.
Oprávnenýpodanýmodvolanímnapadoluzneseniesúduprvéhostupňavcelomrozsahu,tedavovýroku
o zastavení exekúcie a v tejto súvislosti aj vo výroku o trovách exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, po vydaní rozhodnutia zaniklo
právo ním priznané.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.Od 01.11.2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod č. 299/2013 Z. z., podľa ktorej
sa z ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o
náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do
31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka,
o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že s účinnosťou od 01.11.2013 proti rozhodnutiu o náhrade trov
konania pri zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné. Avšak v
zmysleprechodnýchustanovení,ato§243bods.3,oodvolaníprotivýrokuonáhradetrovkonania,ktoré
bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, čo
znamená, že proti rozhodnutiam vydaným pred 01. novembrom 2013 odvolanie proti výroku o náhrade
trov konania prípustné je. Zároveň však podľa § 243b odsek 3, veta za bodkočiarkou, uvedené neplatí,
ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol
sudca. To znamená, že ak sa jedná o odvolanie podané pred 01. novembrom 2013, proti rozhodnutiu
vyššieho súdneho úradníka o náhrade trov konania, toto rozhodnutie sa podaním odvolania podľa § 374
ods. 4 O. s. p. priamo zo zákona zrušuje a vo veci opätovne rozhodne sudca súdu prvého stupňa.
V prejednávanej veci o náhrade trov konania rozhodol vyšší súdny úradník a odvolanie proti tomuto
rozhodnutiu bolo podané pred 01. novembrom 2013, pričom o ňom nerozhodol sudca súdu prvého
stupňa. Preto v zmysle prechodných ustanovení, a to § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v spojení s §
374 ods. 4 posledná veta O. s. p., podaním odvolania sa rozhodnutie o náhrade trov konania zo zákona
zrušilo a o ich náhrade znova rozhodne zákonný sudca súdu prvého stupňa. Vzhľadom na uvedené
odvolací súd vec v tejto časti vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. mu
nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Ostatným účastníkom preukázateľne takéto trovy
nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.