Uznesenie Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 24C/151/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115207149
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2115207149.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: J.. M. T., N. XX.XX.XXXX, T. XXXX/X, A., t.č. A. Č..
XX, proti odporcovi: W. W., N. XX.XX.XXXX, A. XX, A., o nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu v sume 33 eur Okresnému súdu Trnava do
troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým súd zakáže odporcovi nakladať
s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k. ú. A., okres C., zapísanými na LV č. XXXX Okresného
úradu C. ako pozemok parc. reg. C č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, vo výmere XXX V.,

pozemok parc. reg. C č. XXXX/X - záhrada vo výmere XXX V., pozemok parc. reg. C č. XXXX/X -
zastavaná plocha a nádvorie, vo výmere 88 m2, stavba - rodinný dom č. s. XX na parc. č. XXXX/X.
Návrh odôvodnil tým, že 22. 08. 2013 uzavrel úverovú zmluvu so spoločnosťou FINANC PARTNERS
s. r. o. Partizánske, predmetom ktorej bol úver 10000 eur. Z dôvodu nevýhodných podmienok /úrokov/
sa rozhodol kontaktovať inzerát Rýchle pôžičky, kde mu po telefonickom a osobnom kontakte prisľúbili
pôžičku v potrebnej výške tak, aby splatil úver u FINANC PARTNERS s tým, že výška úveru u novej

spoločnosti bude asi 4% ročne. Spoločnosť FINANC PARTNERS mu vyčíslila zostatok úveru ku dňu
03. 02. 2014 na sumu 16.318,32 eur. Dňa 27. 02. 2014 pricestoval do Bratislavy za účelom uzavretia
úverovej zmluvy s tým, že mal podpísať a overiť podpisy na listinách, najmä záložného práva. Vzhľadom
na to, že občiansky preukaz stratil a nepostačoval doklad o jeho strate, musel odcestovať domov pre
pas a následne sa opakovane dostavil na Notársky úrad JUDr. W. K. podpísať doklady v domnení, že
podpisuje totožné doklady ako pred odchodom pre doklady. Bolo mu povedané, že po zabezpečení

poskytnutia úveru a po vyplatení zostatku úveru vo FINANC PARTNERS mu odovzdajú všetky doklady
a dokumenty. Na jeho urgencie mu dňa 07. 03. 2014 osoba vystupujúca za spol. Rýchle pôžičky
odovzdali kópiu potvrdenia FINANC PARTNERS zo dňa 05. 03. 2014 o zostatku úveru k 7. 3. 2014 a
KVITANCIU potvrdzujúcu, že došlo k splateniu zostatku úveru dňa 05. 03. 2014 a k zániku záložného
právananehnuteľnostiach. Následnesadozvedel,ževlastníkomjehonehnuteľnostíjeodporca,ktorého
nepozná, nikdy ho nestretol a nikdy nemal v úmysle predať nehnuteľnosti. Došlo k podvodu a podvrhu

listín kým si bol zobrať doklady pre overenie podpisov. Odporca sa nezúčastnil ohliadky nehnuteľnosti
ako je uvedené v zmluve, časť kúpnej ceny mala byť započítaná s nevyplatenou zmenkou, ktorú mal
navrhovateľ ako dlžník zaplatiť dňa 31. 01. 2014, pričom nevie, čo je zmenka, komu mal zaplatiť takú
vysokú sumu ako je 120000 eur, keď banka nebola ochotná mu požičať ani 10000 eur. Kúpna cena
15.000 eur mu mala byť podľa zmluvy vyplatená v hotovosti pri podpise zmluvy, nevie však, kto je W.
W. a žiadne peniaze mu neboli odovzdané. Odporca je vedený ako vlastník v dôsledku podvodného

konania. Navrhovateľ má dôvodnú obavu o svoj majetok, ktorý odporca nadobudol podvodom, s týmtomôže nakladať a pripraviť navrhovateľa o jeho vlastnícke právo. Navrhovateľ podá žalobu o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Navrhovateľ zároveň podal žalobu o určenie vlastníckeho práva.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 31.03.2015 a jeho prílohami a
dospel k názoru, že zo strany navrhovateľa neboli splnené zákonné podmienky pre dočasnú úpravu
vzťahov medzi účastníkmi konania navrhnutú predbežným opatrením.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 27.02.2014 vyplýva, že táto bola uzavretá medzi navrhovateľom ako
predávajúcim a odporcom ako kupujúcim, predmetom ktorej sú sporné nehnuteľnosti. Kúpna cena bola
dohodnutá sumou 135.000 eur, pričom suma 120.000 eur mala byť započítaná v súlade s nevyplatenou
zmenkou, ktorú mal predávajúci ako dlžník vyplatiť dňa 31. 01. 2014 a zvyšok 15000 eur mal byť
vyplatený pri podpise zmluvy.

Súd sa v rámci rozhodovania o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia oboznámil s
aktuálnym výpisom z LV č. XXXX zo dňa 04.04.2015 prostredníctvom katastrálneho portálu, z ktorého
zistil, že vlastníkom nehnuteľností je odporca v podiele 1/1-ina, titulom nadobudnutia je V 1156/14 -
Kúpna zmluva, vklad povolený dňa 06.03.2014 - 48/14, a v poznámke je uvedené: P 588/14 - na parc. č.

XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X rodinnýdoms.č.XXnaparc.č.XXXX/X,OSTrnava,uznesenie16C/69/2014
právopl. dňa 25.04.2014 o nariadení o predbežného opatrenia, zákaz nakladať s nehnuteľnosťami -
182/14.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 16C/69/2014 vyplýva, že navrhovateľ podal úplne totožný

návrh na vydanie predbežného opatrenia len s iným dátumom jeho spísania. Súd tomuto návrhu vyhovel
a vydal uznesenie, ktorým odporcovi zakázal nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami a zároveň
uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 25.04.2014.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 18C/74/2014 súd zistil, že dňa 31.03.2014 navrhovateľ
podal žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Dňa 07.05.2014 súdu doručil späťvzatie
návrhu s odôvodnením, že došlo k vzájomnej mimosúdnej dohode medzi účastníkmi konania a tak súd
uznesením zo dňa 13.05.2014, č.k. 18C/74/2014-29 súd konanie zastavil. Následne dňa 18.05.2014
podal navrhovateľ proti naposledy uvedenému uzneseniu odvolanie, ktoré svojim podaním zo dňa

24.06.2014 zobral späť a Krajský súd v Trnave zo dňa 28.01.2015, č.k. 24Co/701/2014-61 odvolacie
konanie zastavil.

Podľa § 102 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ak treba po začatí
konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho

nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné
opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 75 ods. 6 OSP, súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov
a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods. 8 veta prvá a druhá OSP, o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj
bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí ostatným
účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e) OSP, predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) OSP, predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, aby niečo vykonal,
niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 77 ods. 1 OSP predbežné opatrenie zanikne, ak
a) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania;
b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo;c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci;
d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

Súd po preskúmaní obsahu spisu a pripojených listinných dôkazov ako aj spisov, dospel k záveru, že
návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodný.

Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania (§ 74 O.s.p.) alebo po začatí konania (§102
O.s.p.). V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z nasledujúcich dvoch dôvodov: jedným je dočasná

úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by
mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný (dočasný)
charakter.

Predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle citovaných zákonných ustanovení musí
byť jednak osvedčenie nároku, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana a jednak osvedčenie

nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy v prípade, že účelom predbežného opatrenia má byť
dočasná úprava právnych pomerov účastníkov alebo osvedčenie nebezpečenstva, vyvolávajúceho
obavu z ohrozenia prípadného budúceho výkonu rozhodnutia. Osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy znamená, že oprávnený (navrhovateľ) musí tvrdiť a osvedčiť, že povinný
(odporca) koná tak, že nároku oprávneného, ktorému sa predbežným opatrením má poskytnúť ochrana,

objektívne a bezprostredne hrozí konkrétna ujma. Pokiaľ ide o obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia,
je nesporné, že ten, kto sa domáha vydania predbežného opatrenia, musí tvrdiť a osvedčiť, že konaním
odporcu môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu súdneho rozhodnutia.
Ohrozenie pritom môže spočívať nielen v zmenšení majetku povinného (kvantitatívna zmena), ale
i v zmene formy majetku (kvalitatívna zmena). Všetky uvedené skutočnosti nemusia byť v konaní

o nariadenie predbežného opatrenia preukázané, postačí, ak sú aspoň osvedčené, t.j. javia sa ako
pravdepodobné.

Pri svojich úvahách, v rámci ktorých súd hodnotil dôvodnosť návrhu na nariedenie predbežného
opatrenia, vychádzal zo skutočnosti bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Aby

súd mohol vyhovieť návrhu na nariedenie predbežného opatrenia, musí navrhovateľ aspoň osvedčiť
základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, ako i naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania
alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia.

Samotný spor o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam neoprávňuje navrhovateľa žiadať
zakázať odporcovi zaťažiť a scudziť nehnuteľnosti, ktoré sú v jeho vlastníctve. Súčasne navrhovateľ
nijakým spôsobom nepreukázal akékoľvek konanie odporcu smerujúce k zmene vlastníctva k
predmetným nehnuteľnostiam alebo k ich zaťaženiu. Tvrdenia navrhovateľa, že má dôvodnú obavu o
svoj majetok, ktorý nadobudol odporca podvodom a ktorý ho môže kedykoľvek scudziť, ďalej zaťažiť

právami tretích osôb, nie súd dôvodom, aby súd návrhu na vydanie predbežného opatrenia vydal.
Navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania
spočívajúcej v prípadnom zmarení budúceho výkonu rozhodnutia, ktoré musí byť reálne a musí hroziť
bezprostredne. Navrhovateľ neosvedčil potrebu nariadenia predbežného opatrenia a preto návrh na
nariadenie predbežného opatrenia súd ako nedôvodný zamietol. Navrhovateľovi nič nebráni podať na

príslušnom okresnom úrade návrh na zápis začatia súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva
k predmetným nehnuteľnostiam.

Ďalej súd poznamenáva, že prvé vydané predbežné opatrenie zo zákona zaniklo a samotný postoj
navrhovateľa, ktorý podal a zároveň zobral samotnú žalobu o určenie vlastníckeho práva späť, je podľa

názoru súdu postojom k celej veci ľahostajným, pričom sám navrhovateľ na tieto skutočnosti vo svojom
návrhu ani nepoukázal a k návrhu nepredložil ani aktuálny výpis z Listu vlastníctva (predložil LV zo dňa
26.02.2014).

O náhrade trov konania súd nerozhodoval, keďže podľa ustanovenia § 145 Občianskeho súdneho

poriadku bude o nich rozhodovať až pri náhrade trov konania.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 33 eur rozhodol súd podľa
ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis zregistra trestov v znení neskorších právnych predpisov, keď výšku súdneho poplatku určil podľa Položky
1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu uvedeného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia.
Prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.