Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2015

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 5P/51/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415201616
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Ťažký
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:8415201616.2

Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. T., A. XX.XX.XXXX, bytom D.,
dieťa rodičov Y. T., A. XX.X.XXXX, bytom D. Y. U. T., A. XX.X.XXXX, bytom F. O. XXX/XX D., občana
SR, na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku o vydanie predbežného opatrenia vo
veci nariadenia ústavnej starostlivosti nad mal. dieťaťom takto

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j e sa o d o v z d a n i e mal. A. T., A. XX.XX.XXXX, do ústavnej starostlivosti T. T. Q. X. W..

II. Súd ukladá matke Y. T., A. XX.X.XXXX p o v i n n o s ť prispievať na výživu maloletého A. sumou
rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto uznesenia vždy do 20. dňa
toho - ktorého mesiaca, na účet T. T. Q. X. W..

III. Súd ukladá otcovi U. T., A. XX.X.XXXX p o v i n n o s ť prispievať na výživu maloletého A. sumou
rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto uznesenia vždy do 20. dňa
toho - ktorého mesiaca, na účet T. T. Q. X. W.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 16.3.2015 sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd predbežným opatrením odovzdal maloletého do ústavnej
starostlivosti T. T. X. W..

Svoj návrh odôvodnil tým, že maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu matky. Matka maloletého
má 4 deti, z toho jedno už plnoleté. Po rozvode jej manželstva boli maloleté deti zverené do jej
osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný pravidelne prispievať na ich výživu. Na tunajšom súde
prebieha konanie o zapretie otcovstva k maloletému. Od narodenia maloletý žil spoločne s ďalšími dvomi
súrodencami s matkou v podnájme, no vzhľadom na to, že pravidelne neuhrádzala poplatky spojené s
bývaním, bola jej vypovedaná nájomná zmluva a bola nútená sa odsťahovať. V uvedenej domácnosti
neboli riadne zabezpečené podmienky pre zdravý vývoj maloletých, domácnosť bola špinavá, s plesňami
a nebola tam elektrina a byt nebol vykurovaný. Matka si do domácnosti pravidelne privádzala návštevy
s ktorými pravidelne požívali alkoholické nápoje. Syn U. vycestoval s otcom do zahraničia a maloletá P.
bola uznesením tunajšieho súdu predbežne zverená do náhradnej osobnej starostlivosti svojho strýka.
Matka sa snažila nájsť si s maloletým náhradné bývanie, no neúspešne. Spočiatku striedavo prespávala
u známych, no v poslednej dobe prespávali na ulici. Navrhovateľovi sa nepodarilo nájsť inú vhodnú
osobu, ktorej by bol maloletý zverený. Matka je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a
prídavok na dieťa a nedokáže v súčasnej dobe zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletého. Uvedomuje
si vážnosť situácie a najmä možnosť ohrozenia života a zdravia maloletého a preto súhlasí s nariadením
ústavnej starostlivosti nad maloletým. Obvodný pediater odporučil u maloletého hospitalizáciu do času,
kým dieťa nebude umiestnené v ústavnej starostlivosti. Dňa 12.3.2015 bolo dieťa prijaté na detskom

oddelení A. T.. Y. Q. O.. Na základe uvedeného navrhovateľ žiadal o vydanie rozhodnutia o umiestnení
maloletého v ústavnej starostlivosti a nariadení predbežného opatrenia.

Súd vykonal dokazovanie nevyhnutných pre osvedčenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie o návrhu
na vydanie predbežného opatrenia.

Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „O.s.p.“) môže súd pred začatím konania nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby
dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol
ohrozený.

Podľa § 75 ods. 2 prvej vety O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1
obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého
dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť najmä, aby odovzdal dieťa
do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd.

Predbežné opatrenie je prostriedkom procesnej prevencie, ktorým sa predbežne, dočasne a urýchlene
upravujú pomery účastníkov. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná
úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď
len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného
opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej.

Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí
byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana.

V zmysle § 44 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) v prípade,
ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, rozhodne
súd o náhradnej starostlivosti. Jednou z foriem náhradnej starostlivosti je ústavná starostlivosť.

V zmysle § 54 ods. 1 ZR pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté
dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej alebo pestúnskej starostlivosti, ktoré majú prednosť pred
starostlivosťou ústavnou.

Podľa § 54 ods. 2 ZR môže súd nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého
dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak
rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté
dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne
ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové
pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.

V zmysle § 54 ods. 4 ZR môže súd výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu
nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia
musí byť preukázaná.

Podľa § 54 ods. 5 ZR súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť
zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom
a na ich zachovanie.

Na základe dôvodov uvedených v návrhu a osvedčených skutočností dospel súd k záveru, že je potrebné
dočasne upraviť pomery maloletého, nakoľko v záujme jeho ďalšieho priaznivého vývoja je potrebné

ho umiestniť do ústavnej starostlivosti, vzhľadom na to, že matka nie sú schopná zabezpečiť riadnu
osobnú starostlivosť o maloletého a vzhľadom na podmienky v ktorých žije (je bezdomovkyňou) je vážne
ohrozená a narušená výchova maloletého, ktorá by mohla viesť k nenapraviteľnej ujme na jeho zdraví
či dokonca živote. V príbuzenstve sa nenašla vhodná osoba, ktorej by bolo možné zveriť maloletého
deti do náhradnej osobnej starostlivosti.

Na základe vyššie uvedených skutočností vydal tunajší súd predbežné opatrenie, ktorým dočasne zveril
maloletého do ústavnej starostlivosti.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby platil
výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 ZR je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 5 ZR prvá veta, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti oboch rodičov prispievať na výživu maloletého sumou rovnajúcou sa
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona mesačne, čo v súčasnosti predstavuje sumu 27,13 eur, nakoľko súd nemal v čase
vydania predbežného opatrenia zistené majetkové a zárobkové pomery matky mal. dieťaťa. O konečnej
výške výživného bude rozhodnuté na základe vykonaného dokazovania v rozhodnutí o veci samej.

Súd v tomto konaní rozhodol podľa § 75 ods. 6 O.s.p., teda bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia
pojednávania.

O trovách konania rozhodne súd v konaní o veci samej.

Poučenie:

O Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O Právo podať odvolanie nemá osoba, ktorá sa tohto práva už raz výslovne vzdala.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.