Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Co/95/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221432
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4412221432.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: XX XXX
XXX, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom v
Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 05. mája 2014, č.k. 8C/727/2012-51, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 8C/727/2012-51 zo dňa 05. mája 2014, z
r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 27.09.2012 domáhal od žalovaného zaplatenia
majetkovej škody 3.004,61 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 600,92 Eur, pretože Okresný súd Nové

Zámky o žiadosti na vydanie poverenia vo veci vedenej exekútorom pod exekučným číslom EX
3719/2011 rozhodol po viac ako 90 dňoch a to zamietnutím žiadosti. Súd prvého stupňa vykonal
dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, spisom OS Nové Zámky č.k 6Er/303/2011 a
zistil, že dňa 10.03.2011 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu Nové Zámky
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. vo veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému G. N. o vymoženie 782,53 Eur

s príslušenstvom. Dňa 05.05.2011 uznesením č.k. 6Er/303/2011-9 bola žiadosť exekútora zamietnutá.
Proti tomuto rozhodnutiu nepodal oprávnený odvolanie a teda sa stalo právoplatným. Dňa 19.09.2012
bola exekúcia zastavená a ani proti tomuto uzneseniu oprávnený odvolanie nepodal.
Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora v lehote
2 mesiacov, čo je primeraná lehota vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku účinného do 01.06.2011, 15 dňová lehota neplatila v prípade exekučného titulu podľa § 41 ods.

2 písm. c/, d/, v danom prípade rozhodcovský rozsudok.
Ďalej uviedol, že vzhľadom na ustanovenie § 25 zákona č. 514/2003 Z.z., pre vznik zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady
vzniku takejto zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predpokladmi vzniku tejto
zodpovednosti štátu sú existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Všetky predpoklady musia byť splnené

súčasne.
Súd prvého stupňa zastal názor, že tvrdenie žalobcu, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o
žiadosti o udelenie poverenia je právne irelevantná, pretože Exekučný poriadok stanovuje len lehotu na
vydanie poverenia, nie však na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Mylný je teda
názor žalobcu o tom, že 15 dňová lehota sa vzťahuje aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia.

Súd podľa žalobcu by mal posúdiť v tomto konaní, či exekučný súd rozhodol správne, keď žiadosť
o udelenie poverenia zamietol. Zistiť správnosť takéhoto rozhodnutia konajúcemu súdu neprináleží.V závere uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania zisteného skutkového stavu veci mal
súd prvého stupňa za preukázané, že žaloba preto nebola podaná dôvodne. Absenciou rozhodnutia
oprávneného orgánu o existencii prieťahov nebola splnená podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody

v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a preto
súd prvého stupňa sa existenciou ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu ďalej nezaoberal a
dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdeného nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol s
poukazom na § 142 ods. 1 OSP, tak že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal náhradu

trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, pretože mu
žiadne nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie. Odôvodnil
ho tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého
stupňa nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Namietal, že súd rozhodol v

merite veci na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd

založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu,
ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd
bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím zákona
č. 412/2012 Z.z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z. Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp

priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol
stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V
danomprípadezákonodarcavytvorillegitímnusférutolerancietrvaniaprávnejneistotyurčenímzákonnej
lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul
trvanie právnej neistoty do času, ktoré je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny

proces neakceptovateľné. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s
čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla
byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Súdu neprislúcha
polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a
akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť

meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv
vEurópe,tedaajprávanaspravodlivýsúdnyprocesaosobitneprávanaprerokovanievecivprimeranom
čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy,
ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory. Štrasburský súd tiež uviedol,

žedohovorzaväzujezmluvnéštáty,abyorganizovalisvojprávnyporiadoktakýmspôsobom,abyvyhovel
požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. S poukazom
na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto napadnuté rozhodnutie súdu

prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie (§ 221 ods. 2 OSP).

Žalobca sa v predmetnej veci vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp.zn. 8C/727/2012 domáhal
náhrady majetkovej škody v sume 3.004,61 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 600,92 €. Svoj nárok

odvodzoval od nesprávneho úradného postupu súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky
(EX 3719/2011). Nesprávny úradný postup videl v oneskorenom vydaní uznesenia, ktorým súd rozhodol
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (dňa 24.05.2011), teda až po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty 15 dní, s omeškaním viac ako 90 mesiacov.Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ

v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy
odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu
podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady
konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale

ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa§167ods.2OSP,akniejeďalejustanovenéinak,použijúsanauznesenieprimeraneustanovenia
o rozsudku.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi realizáciu

tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (6Cdo 119/2013).
Riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia,akosúčasťzákladnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné ( Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06).

Vychádzajúc zo súdneho spisu Okresného súdu Nové Zámky, sp.zn. 6Er/303/2011, exekučné konanie
v predmetnej veci začalo dňa 23.02.2011, kedy bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla
Okresnému súdu Nové Zámky dňa 10.03.2011. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zo dňa 06.12.2010, sp.zn. SR 11497/10. Uznesením zo dňa 05.05.2011, č.k.
6Er/303/2011-9 exekučný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Predmetné
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2011. Následne exekučný súd uznesením zo dňa
19.09.2012, č.k. 6Er/303/2011-12 zastavil exekučné konanie a uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť
súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie.

Odvolací súd námietku žalobcu uvádzanú v odvolaní, ktorou namietal odňatie možnosti konať pred
súdom a nesprávne právne posúdenie veci (inšpiráciu novou právnou úpravou ustanovenia § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinnou od 01.01.2013), považoval za dôvodnú. Súd prvého stupňa vnapadnutom rozhodnutí síce citoval ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 podľa pôvodnej
právnej úpravy platnej v znení pred prijatím zákona č. 412/2012 Z.z., teda pred 01.01.2013, zároveň
však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že absenciou predmetného rozhodnutia

oprávneného orgánu o existencii prieťahov nebola splnená podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody
v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a preto súd
prvého stupňa sa existenciou ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu ďalej nezaoberal a dospel
k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdeného nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z toho odvolací súd jednoznačne

konštatuje, že predmetné ustanovenie v takomto nesprávnom znení aj aplikoval na danú vec. Tým
na predmetnú vec aplikoval princíp retroaktivity, čo jednoznačne zakladá nesprávne právne posúdenie
veci. Exekučné konanie v danej veci totiž začalo dňa 23.02.2011, teda za účinnosti zákona č. 514/2003
Z.z. pred novelou (stav do 01.01.2013), na vec však aplikoval znenie zákona č. 514/2003 Z.z. v
znení účinnom od 01.01.2013, teda po novele, ktorou bolo práve ustanovenie § 9 ods. 2 zmenené.
Navyše napadnuté ustanovenie súd prvého stupňa citoval bez uvedenia, v akom znení ho cituje.

Vzhľadom k tomu je takéto rozhodnutie zmätočné a tým nepreskúmateľné, čo spôsobuje odňatie
možnosti účastníkovi konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia a rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu (§ 226 OSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.