Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, February 27, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/106/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233320
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112233320.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava,
proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie
13, Bratislava, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa zo dňa 19.
03. 2014 proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 24. 02. 2014 č. k. 8C/783/2012-54, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal toho,
aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 175,- eur titulom majetkovej škody a sumy 885,12 eur
titulom nemajetkovej ujmy. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že odporcovi nepriznal náhradu
trov konania. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa okrem iného uviedol, že navrhovateľ

sa zaplatenia týchto súm domáhal titulom nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nitra v
exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 2889/2005 proti povinnej T.P., nakoľko
nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase, ale po dlhej dobe a bol
nečinný viac ako 504 dní. V dôsledku tohto postupu exekučného súdu došlo podľa tvrdenia navrhovateľa
k vnútorným zásahom do jeho spoločnosti, ovplyvňovaniu podnikateľského prostredia a rozhodovania,
porušeniu jeho práv, k strate legitímnych očakávaní, že nastane stav predpokladaný zákonom, strate

dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci.

Z exekučného spisu vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7Er/397/2005 súd prvého stupňa
zistil, že dňa 10. 10. 2005 bola na tento súd doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a poverenie bolo vydané dňa 27. 10. 2005. Oprávnený podal dňa 22. 11. 2010
návrh na zmenu súdneho exekútora a navrhol, aby súd vykonaním exekúcie poveril JUDr. Krutého,

pričom exekučný súd dňa 05. 04. 2012 návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol, exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnený podal proti predmetnému uzneseniu odvolanie, o ktorom
odvolacísúdrozhodoltak,žeuzneseniesúduprvéhostupňapotvrdilanávrhoprávnenéhonaprerušenie
konania zamietol. Dňa 05. 04. 2013 podal oprávnený (navrhovateľ) dovolanie a vo veci sa ďalej koná.
Navrhovateľ si nárok na náhradu škody uplatnil podľa ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

tvrdiac, že exekučný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov. Ohľadne prípadného
prieťahu v konaní sa však neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v
konaní a nerozhodoval ani Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. S poukazom na ust. §
9 ods. 2 vyššie citovaného zákona v súčasnom znení, platnom od 01. 01. 2013 len takéto podklady by
boli relevantné pre priznanie náhrady škody.Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť splnené
zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktorými sú: existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom

škodyanesprávnymúradnýmpostupom,pričomvšetkytritietopredpokladymusiabyťsplnenésúčasne.
Nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného
právnymi normami, z čoho vyplýva, že ide o také prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou
týchto orgánov, než ich rozhodovacou činnosťou. Škodou vo všeobecnosti treba chápať ujmu, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím

majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie
majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové
hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené).
Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej sfére poškodeného síce neprejavuje, ale prejavuje sa
v rôznych skutočnostiach pre poškodeného negatívnych.

Pojem príčinnej súvislosti Občiansky zákonník nijako nevymedzuje, a preto ju treba chápať ako súhrn
príčin, ktoré viedli k určitému výsledku, teda ku vzniku škody. O vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného
postupu, t. j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku.

Súd prvého stupňa zároveň uviedol, že exekučný súd vydal svoje rozhodnutie v súlade so zákonom a
splnil si i svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov,keďskúmal,čipredloženýexekučnýtitulniejevrozporesozákonomakoisust.§45 ods.1,2
zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Takýto postup je správny

a v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie zo dňa 10. 10. 2012 v konaní
pod sp zn. 6 Cdo 105/2011, 6 Cdo 1/2012, 6 Cdo 3/2013). Navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný
postup sa v predmetnej exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7Er/397/2005
nestal a absentuje teda jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu podľa zák. č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov. Absencia čo i len jedného zo zákonných predpokladov vzniku tejto zodpovednosti
musí mať za následok zamietnutie návrhu navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní bol toho názoru, že návrh navrhovateľa nebol podaný

dôvodne. Vychádzal z toho, že navrhovateľ sa domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
v dôsledku nesprávneho úradného postupu. V konaní o náhrade škody podľa zák. č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov súd však nie je kompetentný preskúmavať, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Toto právo

má len Ústavný súd SR na základe ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti
na prieťahy v konaní, prípadne disciplinárny senát alebo Európsky súd pre ľudské práva. Navrhovateľ
však nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy v konaní, resp. žiadosť o prešetrenie a vybavenie
sťažnosti a nepreukázal ani existenciu právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní,
ani právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR, resp. Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorými

by bolo konštatované porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd prvého
stupňa bol toho názoru, že rozhodnúť o priznaní náhrady škody v konaní podľa vyššie citovaného
zákona môže až v prípade, keď oprávnený orgán už rozhodol o existencii prieťahov v konaní. V
dôsledku absencie tohto rozhodnutia iného oprávneného orgánu nebola splnená základná podmienka
pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci

pri výkone verejnej moci, a preto sa súd v predmetnej veci existenciou ďalších predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu (protiprávne konanie, vznik škody, príčinná súvislosti medzi protiprávnym
konaním a vznikom škody a následne aj samotnou výškou škody) ďalej nezaoberal. Súd prvého stupňa
bol toho názoru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdeného nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu, a preto návrh ako nedôvodný zamietol.

Po právnej stránke súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení
§ 1, § 2 § 3 ods. 1 písm. d/, § 4 ods. 1 písm. a/, bod 1, § 6, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, 4, § 17
ods. 1, 2, 3, § 25 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnejmoci a o zmene a niektorých zákonov. Nepriznanie náhrady trov konania odporcovi súd odôvodnil ust. §
142 ods. 1 OSP a uviedol, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne
nevznikli a žiadne trovy konania si ani neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že
ako účastníkovi konania mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa
nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, nedostatočne
zistil skutkový stav a zároveň súdu prvého stupňa vytkol neúplne zistený skutkový stav veci, pretože

súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a tiež bol toho názoru,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K dôvodom
odvolania bližšie uviedol, že zásadne namieta skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci na základe
„inšpirácie" novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je podľa názoru odporcu

možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie
zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho
poriadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávneho
vzťahu.Aksúdzaložilsvojerozhodnutienatakejtoneprípustnejinterpretácii,dopustilsanesústredeného
postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené.

Súd bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení
účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom
ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Súd svojím rozhodnutím aplikoval
princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.
Navrhovateľ zároveň namietal, že súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že

účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Mal za to, že právna neistota existuje vždy do času, kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na
čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý bol z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení

poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom
riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu
exekučného.

V ďalšej časti svojho odvolania navrhovateľ vytýkal, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti

limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd mal podľa neho aplikovať platné právo a akékoľvek
úvahydelegeferendabolineprípustnýmsúdnymaktivizmom,naktoromnebolomožnézaložiťmeritórne
rozhodnutie. Navyše, súd svojimi úvahami úplne negoval doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá bola základom štandardu ochrany základných
práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v

primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní
vznikáajvtedy,aksúdykonajúnáležite,aledĺžkukonaniaovplyvňujú„mimosúdne“faktory.Tentosúdtiež
uviedol, že „dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom,
aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote“.

S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca k odvolaniu navrhovateľa nepodal vyjadrenie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania navrhovateľa, ako i súdom prvého stupňa zisteným skutkovým stavom (ust. § 212 ods. 1,
§ 213 ods. 1 OSP bez výnimiek uvedených v ust. § 213 ods. 2 až 7 OSP) a po zistení, že odvolanie
navrhovateľa bolo podané v zákonom stanovenej lehote a spĺňa zákonom stanovené náležitosti (ust. §
201 ods. 1, § 204 ods. 1, § 205 a nasl. OSP), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(ust. § 214 ods. 2 OSP). Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa ako
i konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a po prejednaní veci dospel odvolací súd k záveru, že
odvolanie navrhovateľa zo dňa 19. 03. 2014 proti rozsudku zo dňa 24. 02. 2014 je dôvodné, preto
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušil a vec vrátil súduprvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0, a to s poukazom
na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 221 ods. 1, písm. f/, h/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi

podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy
odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu
podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady

konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli
vady, ktoré ale nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady
neprihliadne.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a
v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdkaždýmáprávonato,abyjeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej

republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06). Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že
osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto
práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore

s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06).

Podľa ust. § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale

nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B;
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa vyjadril

k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze
pod sp. zn. III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je
aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. suplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Štruktúra práva na odôvodnenie
je rámcovo upravená vo vyššie uvedenom ustanovení.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkoviznemožnírealizáciatýchjehoprocesnýchpráv,ktorémuObčianskysúdnyporiadokpriznáva
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že

odvolanie navrhovateľa, spočívajúce v namietaní odňatia možnosti konať pred súdom, ako aj v
nesprávnom právnom posúdení veci (aplikácii ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
účinných od 01. 01. 2013) je dôvodné. Súd prvého stupňa na danú vec, napriek tomu, že navrhovateľ
nesprávny úradný postup odvodzuje od exekučného konania začatého dňa 04. 10. 2005, kedy bol

súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného zo dňa 31. 08. 2005 na vykonanie exekúcie, ale
hlavne od ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu vo veci jeho návrhu na zmenu súdneho
exekútora v tomto exekučnom konaní, ktorý podal v novembri 2010 (teda v čase účinnosti zák. č.
514/2003 Z. z. v znení pred novelou zák. č. 412/2012 Z. z.) aplikoval znenie zák. č. 514/2003 Z. z. v
znení účinnom od 01. 01. 2013, teda po novele zák. č. 412/2012 Z. z., vrátane ustanovenia § 9 ods. 2,

ktorévodvolanínamietalnavrhovateľ.Súdprvéhostupňatak aplikovalust.§9ods.1,2zák.č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v
zneníneskoršíchprávnychpredpisovplatnomod1.1.2013,atedavecnesprávneprávneposúdil.Ztohto
nesprávneho právneho posúdenia vyplýva i nesprávny právny záver súdu prvého stupňa spočívajúci v
tom, že všeobecný súd môže rozhodnúť o priznaní náhrady škody v konaní podľa vyššie citovaného

zákona až v prípade, ak už oprávnený orgán rozhodol o existencii prieťahov v konaní a v dôsledku
absencie predmetného rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov v konaní nebola splnená
základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Ďalšieho pochybenia sa súd prvého stupňa dopustil v tom, že v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval
ust. § 6 vyššie citovaného zákona, ale bez toho, aby uviedol, ktorý odsek tohto ustanovenia cituje a
taktiež citoval ust. § 16 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, pričom tento zákon v znení, ktoré mal súd
prvého stupňa použiť (t. j. znenie pred 01. 01.2013) odsek 4 ani neobsahuje.

S poukazom na uvedené, odvolací súd dospel k tomu záveru, že súd prvého stupňa predmetnú vec
nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho jeho rozhodnutie nie je riadne odôvodnené a je zmätočné.
Takýmto postupom súdu bola zároveň navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. Z uvedených
dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V rámci ďalšieho konania súd prvého stupňa vec opätovne prejedná a rozhodne, pričom pri svojom
rozhodovaní bude aplikovať relevantnú právnu úpravu platnú v čase, keď navrhovateľovi podľa jeho
tvrdenia mala vzniknúť majetková škoda a nemajetková ujma, a to tak pokiaľ ide o zák. č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov ako i zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (resp. právnu
úpravu v znení ďalších noviel, čo však musí mať oporu v zákone).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.