Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by Mgr. Dana Popovičová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1CoE/69/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713215520
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Ferková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7713215520.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 35724803, zastúpenej spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36613843, proti povinnej J. P., nar. X.X.XXXX, bytom vo E. T., G..M..
Y. Č.. XXX/XX, o vymoženie 154,35 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č. 60, pod č. EX 18589/13, o odvolaní oprávnenej proti
uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 6.2.2014 č.k. 11Er/595/2013-24 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvého stupňa) napadnutým uznesením zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávnenej súdny exekútor doručil
súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávnenej.
Exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom I.. C. O. dňa XX.XX.XXXX
sp.zn.: SR 04667/12. Rozhodcovským rozsudkom bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenej sumu
154,35 eur, úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 154,35 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia,
poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,87 eur, náklady inkasného konania vo výške 23,24
eur ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 87,24 eur. Podkladom na vydanie rozhodcovského
rozsudku (exekučného titulu) bola Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku č.
XXXXXX uzatvorená medzi povinnou a oprávnenou dňa XX.XX.XXXX, z ktorej bolo zistené že povinnej
bol právnym predchodcom oprávnenej dočasne poskytnuté finančné prostriedky a to na základe zmluvy
č. XXXXXX uzatvorenej dňa XX.X.XXXX vo výške 5 817 Sk (193,09 eur).
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka, § 2 zákona č. 258/2001 Z.z.
zákona č. 258/2001 Z.z. a uviedol, že uvedenú zmluvu č. XXXXXX považuje za spotrebiteľskú. Ďalej
súd uviedol, že Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa XX.XX.XXXX v
bode 4. obsahuje rozhodcovskú doložku, ktorú súd považuje za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej
zmluvy. Nakoľko povinná ju mohla len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam, a
teda aj rozhodcovskému konaniu. Predmetná rozhodcovská doložka z tohto dôvodu spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán dohody, a preto je neplatná. Vzhľadom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, na základe ktorej sa uskutočnilo rozhodcovské konanie, rozhodcovský rozsudokvydaný v tomto konaní nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, a preto súd žiadosť
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, a to z dôvodu nesprávneho
právnehoposúdeniaveci.Navrhla,abyodvolacísúdnapadnutéuzneseniezrušilavecvrátilsúduprvého
stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti ktorú mu zveril Exekučný poriadok, pretože exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú
správnosť exekučného titulu. Skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Bol
tiež toho názoru, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho prekladu rozhodnutia ASTURCOM
publikovaného v Úradnom vestníku Európskej únie. Poukázala na ustanovenie § 35 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní a § 159 Občianskeho súdneho poriadku a uviedla, že doručený
rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu, z čoho vyplýva, že predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci. Je právne
záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon
exekúcie. Zdôraznila, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi
s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom a inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci
exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd (§ 45 ods. 3 Exekučného poriadku), z čoho vyplýva,
že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Exekučnému súdu nie
je zverená právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci
samej a nemá právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok zrušiť alebo
zmeniť jeho výrok. Absencia takejto právomoci predstavuje zásah do práva oprávneného na súdnu a inú
právnu ochranu. Oprávnená ďalej s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002
Z.z. uviedla, že pri výklade tohto ustanovenia treba mať na zreteli, že exekučný súd nie je príslušný na
meritórny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie
samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. V závere
poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.9.2011.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) prejednal odvolanie oprávnenej v rozsahu vyplývajúcom
z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože
nejde o odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie
pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa. Na doplnenie jeho odôvodnenia
a k odvolaniu oprávnenej uvádza nasledovné:
Po oboznámení sa so súdnym spisom odvolací súd zistil, že právny vzťah medzi oprávnenou resp.
právnym predchodcom oprávnenej a povinnou vznikol na základe Zmluvy o prenájme s následnou
kúpou prenajatej veci č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa XX.X.XXXX. Uvedenú zmluvu súd prvého stupňa
správne posúdil ako spotrebiteľskú. Nedopatrením však túto zmluvu súd prvého stupňa podradil pod
právny režim zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý v čase uzatvorenia zmluvy ešte nebol účinný. Uvedená
zmluva má však jednoznačne charakter typovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb., typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva,
ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb., typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila oprávnená s povinnou Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku č. XXXXXX, ktorou povinná uznala svoj záväzok voči právnemu predchodcovi oprávnenej
a zaviazala sa splatiť svoj záväzok v mesačných splátkach. Uvedená Dohoda preto nahradila resp.
potvrdila povinnosť povinnej nahradiť oprávnenej svoj záväzok a má tiež spotrebiteľský charakter.
Rozhodcovskú doložku zakotvenú v bode č. 4 tejto Dohody súd prvého stupňa posúdil ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko bola dohodnutá
v neprospech spotrebiteľa (povinnej) a spôsobila tak značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán Dohody.
Čo sa týka rozsahu prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku
ako exekučnému titulu odvolací súd uvádza, že exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský
rozsudok.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a/ z
dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v
§ 40 písm. a/ a b/, alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa
odseku 2 tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.
Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok) exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo
osobitného zákona.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Pokiaľ ide o oprávnenou tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje
osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje
exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom,
ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného
ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný
nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.
Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Súdny dvor Európskej únie vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym
spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL,
kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol
vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako
sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
rozhodcovskú doložku uzatvorenú medzi podnikateľom (resp. dodávateľom) a spotrebiteľom v rozsahu,
v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj zo samotného Exekučného
poriadku, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje, či exekučný
titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či
oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého predstavuje predmetná
rozhodcovská doložka neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej
únie Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
Navyše oprávnená s odbornou starostlivosťou mala a musela vedieť, že nemá používať neprijateľné
podmienky a mala poznať aj dôsledky ich používania. Oprávnená musí počítať s tým, že plnenie z
nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej
doložky je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie
poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku).
Namietanie porušenia práva na súdnu ochranu pri realizácii výkonu exekúcie oprávnenou nebolo
opodstatnené z dôvodu, že citované § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje
exekučnému súdu ex offo skúmať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok a po zistení, že zaväzuje na plnenie, ktoré je nedovolené v
rozpore s dobrými mravmi je exekučný súd ex offo oprávnený exekučné konanie zastaviť. V danom
prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvého stupňa nemalo za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci keďže súd bol oprávnený priamo exekučné konanie zastaviť podľa osobitého
právneho predpisu, t.j. zákona o rozhodcovskom konaní. Súd v danom prípade postupoval podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku.
Odvolací súd poukazuje aj na článok III body 1, 2 smernice Rady č. 93/13/EHS, podľa ktorého zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode
spotrebiteľa.Odvolací súd z dôvodov vyššie uvedených podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Zároveň odvolací súd konštatuje, že práva
oprávnenej nie sú týmto rozhodnutím v súvislosti s prelomením zásady res iudicata dotknuté.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§142ods.1O.s.p.aúčastníkomnepriznalnáhradutrovodvolaciehokonania,pretožeoprávnenánebola
v odvolacom konaní úspešná a ostatným účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné
trovy konania nevznikli.
Toto uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.