Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 2, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/23/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413206223
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8413206223.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36 613 843, proti povinnému E. V., bytom V. XXX, Y. Z., o vymoženie 1 054,87 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č. k. 7Er/322/2013-12 zo dňa
04.09.2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u je uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok (ďalej len súd prvého stupňa) napadnutým uznesením zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že sa vymáha plnenie
zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy a rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Záver o neprijateľnej, a teda neplatnej rozhodcovskej doložke založil na hrubej nerovnováhe

v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej
zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá
nebolaspotrebiteľomindividuálnedojednaná,aktorávyžadujeodspotrebiteľa,abysporysdodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok
na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre súdneho exekútora.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa. Uviedol, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti. Poukázal na ust. § 159 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že rozhodcovský rozsudok
má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného

súdu, z čoho vyplýva, že predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a
po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie.
Namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného
práva na súdnu ochranu, čím mu je znemožnené uspokojenie jeho pohľadávky. Mal za to, že pokiaľ pred
dňom 01.01.2008 bola uzavretá zmluva o úvere (kde bol dlžník spotrebiteľom) nie je možné práva a
povinnostiztejtozmluvyposudzovaťpodľaust.§52až§54Občianskehozákonníka.Navrholnapadnuté

uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.).

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1

O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie,ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo tiež zistiť, či súd
prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny

predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach
konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci sp. zn.
3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie

označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku

vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“.
Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 6Cdo 143/2011, sp.
zn. 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 55/2011,

sp.zn.IV.ÚS60/2011análezÚstavnéhosúduČeskejrepublikysp.zn.II.ÚS2164/10zodňa01.11.2011.

Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď
rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve,
pretože podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda

nevyvoláva právne účinky obdobne, ako keď rozhodcovskej zmluvy niet.

Odvolací súd tiež nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných

podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa

takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“

Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka bolo upravené v Občianskom zákonníku až
od 01.01.2008, a teda nie je aplikovateľné na predmetnú vec. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
boli inkorporované do Občianskeho zákonníka novelou č. 150/2004 Z.z. účinnou od 01.04.2004,
pričomspotrebiteľskázmluvabolauzavretádňa07.01.2004,medziprávnympredchodcomoprávneného
(spoločnosťouQ-Credit,a.s.)apovinným.Navecitovšakničnemení,pretožesúduničnebránijudikovať

nekalosť rozhodcovskej doložky podľa generálnej klauzuly vyplývajúcej z ust. § 23a ods. 2 zákona č.
634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len Zákon o
ochrane spotrebiteľa).

Ustanovenie § 23a ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa upravovalo, že typovou zmluvou je zmluva,

ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, typová zmluva nesmie obsahovaťa) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo

na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť
bola upravená v bode 4 Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 14.12.2010,
v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred: a) Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno, Bratislava alebo pred b)
Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Košice alebo c) pred

príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (O.s.p.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z dohody vrátane sporu o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku
tejto rozhodcovskej doložky. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby

na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v
súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
Predložená rozhodcovská doložka inkorporovaná do tzv. Dohody o uzavretí splátkového kalendára má
taktiež ako aj zmluva o pôžičke charakter formulárovej zmluvy, ktorá bola spotrebiteľovi predložená
na podpis bez toho, aby spotrebiteľ sa mohol reálne oboznámiť s jej obsahom a ovplyvniť jej

obsah napríklad výberom rozhodcovského súdu, ktorý bol vopred predformulovaný oprávneným.
Konanie dodávateľa, ktorým pod zámienkou uzatvorenia splátkového kalendára vnútil spotrebiteľovi
aj rozhodcovskú doložku možno vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku smerujúcu k tomu, že
spotrebiteľovi je znemožnené konať pred všeobecným súdom. Takto „vyjednaná“ rozhodcovská doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, pričom odvolací

súd nemá žiadnu pochybnosť o tom, že ide o neprimeranú podmienku, ktorá na škodu spotrebiteľa
zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Preto neobstojí ani
námietka, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená vo forme osobitnej zmluvy.

Odvolací súd poznamenáva, že o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v

rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (porov.
uznesenia Krajského súdu v Trnave vo veciach sp. zn. 10CoE 153/2011, sp. zn. 10CoE 230/2011, sp.
zn. 10CoE 109/2011).

Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna,
pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj
rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ
výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva pre neho transparentný všeobecný súd.

Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu
sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môže výrazne
zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne
prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o arbitrážnom konaní vrátane

rozhodcovskej zmluvy. Podľa obsahu spisu dodávateľ preukázateľne nevysvetlil spotrebiteľovi význam
rozhodcovskej doložky, rozdiel od zásad občianskeho súdneho konania, nepredstavil mu pravidlá, podľa
ktorých sa bude viesť súkromný „súdny“ proces a nedal mu po preukázateľnom poučení na výber
rozhodnúť sa. Takémuto konaniu dodávateľa nemôže byť poskytnutá právna ochrana.

Neplatná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka znamená vo svojich dôsledkoch
nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať a na splnenie tejto podstatnej podmienky musí
exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade,
vzhľadom na prelomenie zásady res iudicata, vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému,nie sú dotknuté. Namietaná prekážka res iudicata nebola opodstatnená. Rozhodnutie rozhodcovského
súdu túto prekážku nezakladá v konaní pred súdom.

Vo svetle uvedených záverov správne prvostupňový súd rozhodol, keď žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia zamietol.

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1 O. s. p.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu Prešov v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.