Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoE/15/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412206555
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8412206555.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., Pribinova č. 25,
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej J. A., bytom Q. č. XXXX/XX, P., v konaní o vymoženie
pohľadávky vo výške 477,23 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 2Er/925/2012-14 zo dňa 25. februára 2013, jednohlasne

takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok (ďalej len ,,súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s odôvodnením, že predmetná
rozhodcovská doložka podľa názoru exekučného súdu bráni tomu, aby na základe nej vydaný

rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre
exekútora. Z rozhodcovskej doložky vyplýva, že táto síce zdanlivo dáva spotrebiteľovi možnosť výberu
medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v prípade, ak by dodávateľ podal žalobu
na rozhodcovský súd predtým ako spotrebiteľ podal žalobu na všeobecný súd, neplatí ustanovenie
rozhodcovskej doložky, podľa ktorého podaním žaloby ktorejkoľvek zmluvnej strany na všeobecný súd
dochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky, a teda spotrebiteľ je v takom prípade nútený podrobiť sa

začatému rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde. Táto rozhodcovská doložka teda nedáva
spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, čím je podľa názoru
exekučného súdu obmedzené právo slabšej zmluvnej strany domáhať sa ochrany na všeobecnom
súde SR. Predmetné ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky tak
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.
Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému

konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, pričom
nebola individuálne dojednaná. Poukázal tiež na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
13.04.2011 č. k. III. ÚS 322/2010-37, ktorým bolo rozhodnuté o porušení základného práva sťažovateľa
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súdny exekútor JUDr.
Rudolf Krutý bol totiž zamestnancom účastníka exekučného konania (v danom prípade oprávneného).

Táto skutočnosť je podľa názoru súdu prvého stupňa okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania každej
exekúcie uskutočňovanej v prospech tohto oprávneného, a to podľa § 30 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučného poriadku“).

V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto uzneseniu odvolanie oprávnený. Podľa jeho názoru
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.04.2011 predstavuje
individuálne rozhodnutie, ktoré sa dotýka konkrétneho (individuálneho) konania a zaväzuje len

účastníkov tohto konania. Takéto rozhodnutie nemá všeobecnú platnosť a všeobecné súdy SR ním niesú viazané. Poukázal tiež na viacero rozhodnutí okresných súdov SR, ktoré jednoznačne konštatovali,
že súdny exekútor Rudolf Krutý nie je vylúčený z vykonávania exekúcií. Podľa názoru oprávneného
skutočnosť,žesúdnyexekútorbolniekedyvminulostizamestnancomoprávneného(účastníkakonania),

nezakladá sama o sebe jeho pomer k účastníkom exekučného konania, ktorý by mal za následok
pochybnosť o jeho nezaujatosti a viedol by tak k vylúčeniu súdneho exekútora. Preto navrhol, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v súlade s
ust. § 214 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru,

že súd prvého stupňa rozhodol správne.

Podľa § 30 ods. 5 Exekučného poriadku účastník môže uplatniť námietku zaujatosti u exekútora
najneskôr do piatich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do piatich dní odo
dňa, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor vylúčený. Námietky povinného voči
osobe exekútora nemajú odkladný účinok.

Princíp nestrannosti súdu, a teda aj exekučného súdu vrátane všetkých jeho zložiek, je

nespochybniteľnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu. Na naplnenie nestrannosti musí
súd vždy za každých okolnosti dbať, a to nielen v rovine subjektívneho presvedčenia sudcu o jeho
nestrannosti, ale aj v rovine objektívneho hľadiska, či nemôžu nezávisle na vnútornom presvedčení
sudcu vznikať pochybnosti o nedostatku nestrannosti súdu (tzv. teória zdania) (porov. rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva Delcourt proti Belgicku, Piersack proti Belgicku, Ferrantelli and

Santangelo proti Taliansku, Kyprianou proti Cypru)

Exekútor je verejným činiteľom a v rámci núteného výkonu rozhodnutia plní úlohy štátu (§ 2 Exekučného
poriadku). Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že požiadavka nestrannosti aj v rovine objektívneho
vnímania je rovnako kladená aj na exekútora ako zložku súdneho konania a nič na veci nemení, že
ide ,,len“ o vykonávacie konanie (porov. III. ÚS 185/2012).

Principiálna povaha nestrannosti ako predpokladu a zmyslu výkonu súdnictva je dôležitá do takej miery,
že musí byť garantovaná z úradnej moci súdu. Či už právna úprava vylúčenia sudcu v Občianskom
súdnom poriadku alebo právna úprava vylúčenia exekútora v Exekučnom poriadku predpokladajú
vylúčenie z podnetu účastníka a zákon pritom na úspešné uplatnenie námietky upravuje podmienky,
napr. náležitosti, lehotu (§ 14 - 17 O.s.p. alebo § 30 Exekučného poriadku).

To však neznamená, že ak nie je podaná námietka účastníka alebo oznámenie samotného exekútora,
že súd nemá garantovať nestrannosť súdneho konania ex offo. V tomto smere sa odvolací súd pridržiava
uznesenia spoločného občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove
zo dňa 24.10.2011, podľa ktorého „Súd je povinný garantovať účastníkom nestranné súdne konanie
vrátane exekučného konania, ktorého súčasťou sú aj úkony súdneho exekútora za účelom vykonávania

exekúcie. Ak súd zistí, že so zreteľom na pomer exekútora k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k
účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti,
exekučný súd neudelí poverenie na vykonanie exekúcie podľa § 44 Exekučného poriadku, alebo zastaví
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, ak oprávnený nenavrhne zmenu exekútora,
u ktorého sú splnené dôvody pre jeho vylúčenie.“

Dikcia zákona predpokladajúca námietku účastníka v zákonnej lehote 5 dní má len ten význam,
aby účastník zbytočne neodkladal oznámenie skutočnosti spochybňujúcej exekútora. V súvislosti s
nejednotnou aplikačnou praxou je teda odvolací súd bezvýhradne toho názoru, že nestrannosť súdneho
konania sa musí garantovať aj bez námietky účastníka alebo oznámenia samotného exekútora. Inak by
vznikali až absurdné situácie, že by sa v súdnom konaní toleroval nie nestranný exekútor vyčkávajúc

na námietku od neinformovaného účastníka konania.Odvolací súd nielen z predmetnej veci, ale aj z veľkého počtu stereotypnej exekučnej agendy exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého pre oprávneného neeviduje taký postup exekútora, ktorým by bezodkladne
oznámil súdu dôvody na zastavenie exekúcie, prípadne čiastočné zastavenie exekúcie. K zastaveniu

exekúcie alebo čiastočnému zastaveniu exekúcie pritom došlo vo vysokom počte prípadov z rovnakých
dôvodov, najmä pre neprijateľnú rozhodcovskú doložku, tak ako to bolo aj v tomto prípade, ďalej
pre neprijateľnú sankciu 91,25% per annum, či pre neprijateľnú cenu úveru z dôvodov obsiahnutých
v uznesení Súdneho dvora EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská. Napriek tomu súdny exekútor
JUDr. Rudolf Krutý dôvody neoznamuje, aj keď ako zložka súdneho konania má rovnako napĺňať ciele

Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“)
vyjadrené v čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 s povinnosťou postarať sa o to, aby spotrebitelia neboli viazaní
neprijateľnými podmienkami a zabrániť ich súvislému uplatňovaniu.

Podľa čl. 6 ods. 1 cit. Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 ods. 1 cit. Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov
hospodárskejsúťažeexistovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniu
nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Vzhľadom na to, že vysoký počet uznesení súdov o zastavení, resp. čiastočnom zastavení exekúcií boli

exekútorovi doručené a napriek tomu, že exekútor exekúcie s rovnakými vadami vykonáva, je dôvodné
konštatovať, že sú dané najmenej pochybnosti o nedostatku nestrannosti exekútora. Pochybnosti sú
umocnené aj plošnými návrhmi oprávneného na zmenu doterajších exekútorov za exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého (napr. veci vedené na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 9Er 128/2003, 5Er
248/2007, 19Er 281/2003).

Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval porušenie základného práva na nestranný exekučný
súd, ktorý negarantuje JUDr. Rudolf Krutý so zreteľom na predchádzajúci zamestnanecký pomer JUDr.
Rudolfa Krutého v spoločnosti oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. (nález III. ÚS 322/2010). Súdny
exekútor svoj prístup doposiaľ nezmenil. Nároky na nestrannosť exekútora ako zložky súdneho procesu
judikoval Ústavný súd SR vo veci JUDr. Rudolfa Krutého sp. zn. III. ÚS 185/2012; Súdny exekútor má

pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa. Tento svoj status získal podľa Exekučného
poriadku, ktorého § 2 ods. 1 ustanovuje, že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na
vykonávanienútenéhovýkonusúdnychainýchrozhodnutí.Podľaustanovenia§5Exekučnéhoporiadku
má exekútor pri výkone exekučnej činnosti ako výkonu verejnej moci postavenie verejného činiteľa.
Z uvedeného vyplýva, že Exekučným poriadkom preniesol štát časť výkonu svojej moci - špecificky

moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie - na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické
osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technický, či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska
funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto ak exekútor vykonáva
funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný
rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva;

rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred
súdmi.

Na vylúčenie postačujú pochybnosti o nestranosti exekútora k účastníkovi konania a tých je s
poukazom na uvedené dôvody viac ako dosť. Zistené okolnosti odôvodňujú dostatočný záver najmenej
o pochybnostiach o nestrannosti exekútora JUDr. Rudolfa Krutého v exekúciách.

Súd prvého stupňa správne zamietol žiadosť súdneho exekútora navyše aj s poukazom na neprijateľnú
zmluvnú podmienku v podobe rozhodcovskej doložky. Túto skutočnosť však oprávnený v podanom
odvolaní nenamietal, a preto sa ňou ani odvolací súd nezaoberal.Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie ako správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.